Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. august 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/780/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812218202
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3812218202.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa L., s.r.o. so sídlom X., L. XX, IČO: XX XXX XXX,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou K. L., s.r.o. so sídlom X., R. 4, proti odporcovi U. republika
- T. spravodlivosti SR, so sídlom X., Z. námestie XX, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 22. apríla 2014, č.k.
8C/128/2012-123, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania.
Uviedol, že navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd a) medzitýmnym
rozsudkom určil, že odporca zodpovedá za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Prievidza v exekučnom konaní, pretože súd nerozhodol o žiadosti o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku navrhovateľa, ktorá
vzniklaneplnenímzáväzkuvyplývajúcehozoZmluvyoúvereč.3800551ab)rozsudkomuložilodporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi z titulu majetkovej škody sumu 4.094,20 Eur a z titulu nemajetkovej
ujmy sumu 818,84 Eur. Navrhovateľ podaním zo dňa 20.12.2013, doručeným súdu dňa 23.12.2013
podal návrh, aby súd konanie prerušil, a to do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o
ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného

sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci
nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. Návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že dôvodnosť
námietky porušenia nestrannosti je závažne podporená okrem už pred súdom uvedeného tiež tým,
že pomer sudcu k veci, ktorý má za následok jeho zaujatosť, v danej veci vyplýva aj z právneho
záujmusudcunaprejednávanejveci,pretožemôžebyťrozhodnutímpriamodotknutývosvojichprávach,
vylúčený je sudca aj preto, že získal o veci poznatky iným spôsobom, než z dokazovania na konaní

a že do úvahy prichádza aj vzťah ekonomickej závislosti. Súd prvého stupňa poukázal na § 109 ods.
1 písm. b) a § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. Dospel k záveru, že návrh na prerušenie konania nie je
dôvodný.Dôvodil,ževpredmetnýchveciachboloodvolacímsúdomrozhodnutéonevylúčenízákonného
sudcu, pričom zákonný sudca je takýmto rozhodnutím viazaný. Podanie sťažnosti navrhovateľa na
Ústavný súd Slovenskej republiky proti rozhodnutiu, ktorým sudca nebol vylúčený z prejednávania
a rozhodovania vo veci preto nemôže byť dôvodom na prerušenie konania, pretože rozhodnutie vo

veci samej nezávisí od tejto skutočnosti, rovnako v uvedenom konaní sa nerieši otázka, ktorá môže
mať význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Samotné podanie ústavnej sťažnosti a tvrdenie
navrhovateľa o porušení jeho základných práv bez ďalšieho nezakladá žiadny právny následok so
začatými súdnymi konaniami, nespôsobuje automaticky odklad vykonateľnosti uznesenia odvolacieho
súdu, ktorý rozhodoval o nevylúčení zákonného sudcu. Nemožnosť rozhodnúť vo veci samej nastáva
len v prípade podanej námietky zaujatosti, o ktorej nebolo rozhodnuté nadriadeným súdom (§ 16 ods.

3 O.s.p.), pričom o túto situáciu nejde. Súd prvého stupňa preto návrh navrhovateľa, ako nedôvodný
zamietol.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodov podľa § 221 ods.
1 písm. h) v spojení s § 205 ods. 2 písm. a), b), c) a f) O.s.p. Uviedol, že súd v napadnutom

rozhodnutí vôbec nekonkretizuje prečo sa v čase rozhodovania domnieval, že neboli splnené podmienky
pre prerušenie konania. Považoval ho za nepreskúmateľné, s poukazom na Nález Ústavného súdu
SR zo dňa 10.05.2006, sp. zn. III. ÚS 25/06. Nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa, že návrh
na prerušenie konania nepodporil žiadnymi dôkazmi, keď návrh na prerušenie konania, podal spolu
ústavnou sťažnosťou v prílohe. Navrhovateľ poukázal na to, že v prejednávanom prípade, považuje

zákonného sudcu za vylúčeného podľa § 14 ods. 1 O.s.p. aj napriek názoru Krajského súdu v Trenčíne v
prejednávanej veci, keďže v skutkovo a právne rovnakých iných veciach, Krajský súd v Nitre, Krajský súd
v Trnave a Krajský súd v Prešove, vylúčili z prejednávania veci, všetkých sudcov súdov prvého stupňa.
S vedomím, že názor krajského súdu v prejednávanej veci neobstojí, pre rozpor s rozhodovaním iných
krajských súdov, Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva a s vedomím, že navrhovateľ
podal ústavnú sťažnosť v súvislosti s rozhodnutím krajského súdu, nie je podľa názoru navrhovateľa

prípustné, aby sa v konaní naďalej pokračovalo a rozhodoval vylúčený sudca. Preto malo byť konanie
prerušené, až do rozhodnutia ústavného súdu o otázke nestrannosti súdu a osoby sudcu. Navrhovateľ
navrhol, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné
podľa § 219 ods. 1 O.s.p., ako vecne správne potvrdiť z týchto dôvodov:

Súd prvého stupňa na základe podkladov, nachádzajúcich sa v danom spise, v otázke posúdenia
dôvodnosti návrhu navrhovateľa dospel k správnym skutkovým záverom a vec správne právne posúdil.
Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s týmito skutkovými závermi, ako aj s právnym
posúdením veci a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.

Nad rámec správnych úvah súdu prvého stupňa odvolací súd považuje za potrebné poukázať na
to, že v prejednávanej veci bolo uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.02.2013, č.k.
4NcC/39/2013-22 právoplatne rozhodnuté o tom, že vec konajúca sudkyňa Okresného súdu Prievidza
JUDr. O. S. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania v tejto veci. Toto vykonateľné rozhodnutie v
predmetnej veci je v ďalších štádiách tohto konania pre súd právne záväzné, či už v zmysle § 170 ods.

1 (odvolací súd v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p., ale aj v zmysle § 167 ods. 2 v spojení s § 159 ods. 2
O.s.p.Nazákladeuvedenéhojesúdpovinnývprejednávanejveciďalejkonaťnazákladejehopovinnosti
zabezpečiť spravodlivosť v zmysle § 1 ods. 1 O.s.p. aj napriek tomu, že navrhovateľ preukázateľne podal
ústavnú sťažnosť proti rozhodnutiu krajského súdu o nevylúčení konajúceho sudcu z prejednávania
a rozhodovania tejto veci. Odvolací súd nevylučuje, že by mohla nastať situácia, ktorá v súvislosti s

riešením navrhovateľom opakovane nastoľovanou otázkou vylúčenia sudcu by vyžadovala prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. z úradnej povinnosti. Za podmienku splnenia takejto
situácie v prejednávanom prípade odvolací súd považuje jedine existenciu vykonateľného rozhodnutia
príslušného štátneho orgánu o odklade vykonateľnosti uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
19.02.2013, č.k. 4NcC/39/2013-22.

Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanom prípade nie sú doposiaľ
dané zákonné podmienky na obligatórne prerušenie konania podľa 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., keďže
otázka, či je konajúci sudca vylúčený z dôvodov, uvádzaných navrhovateľom aj v ústavnej sťažnosti,
bola v prejednávanom prípade právoplatne vyriešená postupom podľa § 14 a nasledujúcich O.s.p. Preto
prípadné prebiehajúce konanie o ústavnej sťažnosti, týkajúcej sa uznesenia Krajského súdu v Trenčíne

zo dňa 19.02.2013, č.k. 4NcC/39/2013-22, nemôže byť podľa názoru odvolacieho súdu bez existencie
odkladu vykonateľnosti uvedeného rozhodnutia zákonným dôvodom na prerušenie konania ani podľa
§ 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.

Na základe uvedeného odvolací súd považoval za nedôvodné námietky navrhovateľa v odvolaní na

nepreskúmateľnosť uznesenia súdu prvého stupňa, na jeho názory ohľadne požiadaviek rozhodných
pre posúdenie otázok, či je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodnutia vo veci, ako aj námietky na
rozhodnutia iných súdov, týkajúce sa skutkovo a právne obdobných vecí.Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .