Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. august 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/146/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6313211853
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6313211853.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom
Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35724803, zastúpeného MCGA legal, s.r.o. advokátska kancelária,
so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662 proti povinnému: C. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytomI.XXX,Y.,ovymoženiepohľadávkyoprávnenéhovovýške2964,58Eurspríslušenstvom,vedenej
pod sp. zn. EX 4097/2013 súdnym exekútorom JUDr. Kamilom Líškom, Exekútorský úrad Bratislava,

ulica 29. Augusta 2, 811 07 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Brezno
č.k. 5Er/120/2013-13 zo dňa 12. novembra 2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Brezno č.k. 5Er/120/2013-13 zo dňa 12. novembra 2013 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Brezno (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 5Er/120/2013-13 zo dňa
12. novembra 2013 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Exekučný súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s., Bratislava sp. zn.
G09090796 zo dňa 10. októbra 2012. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Úverovej zmluvy
č. 1073725031 uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 04. januára
2008, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Obchodné podmienky úverových produktov ( verzia 2/2006).
Uviedol, že úverové podmienky v bode 5.3 ustanovili, že sa oprávnený a zákazník dohodli, že všetky

medzi nimi vzniknuté spory z právnych vzťahov na základe zmluvy alebo s ňou súvisiacich, vrátane
sporov o platnosť, výklad alebo zánik zmluvy, predložia na rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu
zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s. v Bratislave, IČO: 35 862 882 podľa jeho
základnýchvnútornýchpredpisov.Zmluvnéstranysapodrobiarozhodnutiutohtosúdu.Jehorozhodnutie
bude pre zmluvné strany záväzné. Zároveň sa zmluvné strany môžu písomne dohodnúť v lehote 30 dní
odo dňa doručenia návrhu niektorej zmluvnej strany na tom, že všetky medzi nimi vzniknuté spory z

právnych vzťahov na základe zmluvy alebo s ňou súvisiacich, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo
zánik zmluvy, predložia na rozhodnutie (v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní)
pred iný rozhodcovský súd. Exekučný súd uviedol, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi
konania je spotrebiteľskou zmluvou. Ide o osobitný druh zmluvy, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť
ovplyvniť jej obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela. Návrh
spotrebiteľskej zmluvy, Úverovej zmluvy, je v danom prípade pripravený na predtlačenom tlačive,

do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť
obsah Úverových zmluvných podmienok spoločnosti GE Money a.s., ktorá tvoria neoddeliteľnú súčasť
uzatvorenej spotrebiteľskej úverovej zmluvy, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie,
respektíve odmietnutie návrhu ako celku. Exekučný súd ďalej uviedol, že ustanovenie rozhodcovskej
doložky tak, ako je formulovaná v bode 5.38 obchodných podmienok spoločnosti GE Money, a.s. je, že
spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený

podá žalobu na rozhodcovský súd. Uvedené znenie rozhodcovskej doložky núti spotrebiteľa podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu a prípadné spory riešiť výlučne prostredníctvom rozhodcu. Exekučný súdnemal pochybnosť o tom, že bod 5.38 Obchodných podmienok uzatvorenej Úverovej zmluvy je v rozpore
so znením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, čo má za následok absolútnu neplatnosť
predmetného zmluvného dojednania. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť exekučného titulu je,

že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie
vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať,
nakoľko nejde o akt štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na
neho akoby neexistoval. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je
založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu

dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom , a preto v zmysel § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej aj len „Exekučný poriadok“) žiadosť súdneho
exekútora zamietol.

Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol
napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Oprávnený v
odvolaní poukázal na dôvodovú správu Národnej rady SR k ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ, v zmysle

ktorej neplatnosť niektorého ustanovenia o rozhodcovskej doložke nemá za následok neplatnosť celej
rozhodcovskej doložky. Predmetná rozhodcovská doložka je v zmysle zákona a neprieči sa dobrým
mravom, keďže nebráni dlžníkovi, aby si svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom
súde. Poukázal tiež na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 9CoE/18/2010, z ktorého vyplýva, že
v období do 31.12.2007 sa ustanovenia §52 až § 54 OZ vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a

na iné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ. Zmluva o úvere bola upravená len
v Obchodnom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.. Preto sa na účastníkov
úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť vedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho
zákona. Pokiaľ pred dňom 1.1.2008 bola uzatvorená zmluva o úvere kde bol dlžník spotrebiteľom, nie
je v zmysle prechodných ustanovení k novele účinnej od 1.1.2008 možné práva a povinnosti vzniknuté

pred 1.1.2008 posudzovať podľa § 52 - § 54 OZ. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred
01.01.2008 sa v súlade s § 261 ods. 1 písm. b/ ObZ spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na
povahu účastníkov. V zmluve uzavretej do 31.12.2007 môže byť právna dovolenosť, či rozpor s dobrými
mravmi posudzovaná len podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch, Zákona o ochrane spotrebiteľa a
Obchodného zákonníka v znení platnom v čase uzavretia Zmluvy. Podľa odvolateľa nenastala ani jedna

skutočnosť uvedená v § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok je vydaný
podľazákona,neobsahujeneprijateľnúpodmienku,nedochádzatutedakvymáhaniuplneniavrozpores
dobrými mravmi a návrh na vykonanie exekúcie ako aj žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
je v súlade s právoplatným a vykonateľným rozsudkom.

Povinný sa k podanému odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.) na základe odvolania vec preskúmal v medziach a v rozsahu
daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

V tomto exekučnom konaní sa oprávnený domáhal exekúcie na vymoženie pohľadávky priznanej
rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, Arbitrážna a

Mediačná, a.s., sp. zn. G09090796 zo dňa 11. októbra 2012, pričom priznaná pohľadávka mala vzniknúť
medzi právnym predchodcom oprávneného (GE Money, a.s., Bratislava) a povinným na základe Zmluvy
o úvere a ďalších úverových produktoch č. XXXXXXXXXX zo dňa 04. januára 2008. V bode 5.38
Obchodnýchpodmienokúverovýchproduktov(verzia2/2006),ktorésúneoddeliteľnousúčasťouZmluvy,
sa oprávnený a zákazník dohodli, že všetky medzi nimi vzniknuté spory z právnych vzťahov na základe

zmluvy alebo s ňou súvisiacich, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zánik zmluvy, predložia na
rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s.
v Bratislave, IČO: 35 862 882 podľa jeho základných vnútorných predpisov. Zmluvné strany sa podrobia
rozhodnutiu tohto súdu. Jeho rozhodnutie bude pre zmluvné strany záväzné. Zároveň sa zmluvné strany
môžu písomne dohodnúť v lehote 30 dní odo dňa doručenia návrhu niektorej zmluvnej strany na tom,

že všetky medzi nimi vzniknuté spory z právnych vzťahov na základe zmluvy alebo s ňou súvisiacich,
vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zánik zmluvy, predložia na rozhodnutie (v zmysle zákona o
rozhodcovskom konaní) pred iný rozhodcovský súd.

Podľa § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku (1) exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručeniaalebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
(2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul. *) Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo

návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti
písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa §
41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je
prípustné odvolanie.

Podľa§45ods.1písm.b),c)aods.2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní(ďalejlen„ZRK“)
súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov (§ 45 Exekučného
poriadku) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanieovýkonrozhodnutiaaleboexekučnékonaniezastaví,akrozhodcovskýrozsudokmánedostatok
uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konanianaplnenie,ktoréobjektívnenemožné,právomnedovolenéaleboodporujedobrýmmravom.Súd

príslušnýnavýkonrozhodnutiaaleboexekúciuzastavívýkonrozhodcovskéhorozsudkualeboexekučné
konania aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).

Odvolací súd preskúmal správnosť napadnutého rozhodnutia výlučne z hľadiska dôvodov uvedených
v odvolaní.

Odvolateľ vytýkal prvostupňovému rozhodnutiu nesprávnosť v tom, že nebola správne právne posúdená

zmluva, záväzok z ktorej sa v predmetnom konaní vymáhal. Podľa odvolateľa išlo o úverovú zmluvu,
ktorá sa riadi výlučne zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) a
nesprávnosť správneho posúdenia má spočívať v tom, že exekučný súd ju posúdil ako spotrebiteľskú
zmluvu. Odvolateľ sa nepochybne mýli, keď sa domnieva, že posúdenie toho, či konkrétna úverová
zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, závisí od vôle zmluvných strán, keď dôvodí tým, že v

predmetnej veci si zmluvné strany dohodli, že úverový vzťah sa bude riadiť Obchodným zákonníkom.
Naopak posúdenie, či konkrétny úverový vzťah je alebo nie je vzťahom o spotrebiteľskom úvere, závisí
predovšetkýmodpredmetuzmluvnéhovzťahuaodpostaveniaúčastníkovtohtovzťahu.Jenepochybné,
že v danom prípade bol poskytovateľom úveru oprávnený, ktorý ho poskytol v rámci svojho podnikania,
a to v rámci predmetu svojej činnosti. Druhou zmluvnou stranou bola fyzická osoba nepodnikateľ, ktorá

nemohla ovplyvniť znenie predmetnej zmluvy. Takýto vzťah medzi účastníkmi, keď na jednej strane
vystupuje podnikateľ ako dodávateľ poskytujúci predmet plnenia v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti a na strane druhej vystupuje ako odberateľ fyzická osoba, je v zmysle § 2 písm. a) a § 3
ods. 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch nepochybne spotrebiteľským úverom. Podľa § 2 písm.
a) cit. zákona sa na účely zákona rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v
inej právnej forme. Odvolateľ nespochybňuje, že by v predmetnej zmluve nebolo dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy. Takisto boli splnené podmienky podľa § 3 ods. 1, 2 Zákona
o spotrebiteľských úveroch, keď veriteľom je právnická osoba, ktorá poskytla spotrebiteľský úver v
rámci svojho podnikania a spotrebiteľom bola fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý úver, teda peňažné

prostriedky na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zákon o spotrebiteľských
úveroch výslovne uvádza, na ktoré zmluvy (pokiaľ spĺňajú uvedené podmienky) sa nevzťahuje. To
znamená vyníma zo svojej povinnosti určité úverové zmluvy, ktoré presne špecifikuje v § 1 ods. 2 a 3.
Úverová zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným nie je ani jednou zo zmlúv uvedených v
§ 1 ods. 2 a 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch. To znamená, že je úverovou zmluvou, na ktorú sa

cit. Zákon o spotrebiteľských úveroch vzťahuje v plnom rozsahu. Úverové zmluvy sa v zmysle § 261
ods. 3 Obchodného zákonníka riadia Obchodným zákonníkom, avšak Obchodný zákonník neobsahuje
žiadnu úpravu spotrebiteľských vzťahov, a preto sa na spotrebiteľské vzťahy v zmysle § 1 ods. 2
Obchodného zákonníka vzťahujú predpisy občianskeho práva, tak Zákon o spotrebiteľských úveroch,
ako aj Občiansky zákonník. Exekučný súd preto správne posúdil vzťah medzi oprávneným a povinným

ako vzťah spotrebiteľský a v zmysle uvedeného preskúmal exekučný titul aj bez návrhu v súlade s § 44
Exekučného poriadku a § 45 ZRK.

Z cit. ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že súd má skúmať, či sú splnené
formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Prvostupňový súd je predovšetkým povinný
skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným

titulom, pričom súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania(na návrh ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo
formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie adekvátne
procesne zareagovať. Najvyšší súd SR v Rozsudku z 27.01.2007, sp. zn. 3Cdo/164/1996, publikovanom

v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R/58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená
len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa
titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu
konania i bez návrhu zastavená.“ Okresný súd ako exekučný súd teda neprekročil svoju právomoc, keď
v rámci posudzovania podmienok materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu vydaného

v spotrebiteľskej veci skúmal, či bola založená právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť
vo veci. Obdobný záver vyplýva aj z Uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.01.2013, sp.zn. 6
M Cdo 9/2012, v ktorom súd uviedol, že „v súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon o
rozhodcovskom konaní vylučuje skúmanie (nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť
spor, je potrebné rozlišovať, či rozhodcovské konanie sa týka sporu zo spotrebiteľského právneho
vzťahu alebo z iného právneho vzťahu. Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než

spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú
účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu
alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a aby žalobou podanou na príslušnom súde sa domáhal
zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c/ zákona
o rozhodcovskom konaní), vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní.

Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu
možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v
exekučnom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné. Ak
je však predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, tento záver
neplatí, pretože princíp „vigilantibus iura skripta sunt“ („práva patria bdelým“) v spotrebiteľských veciach

vkonkrétnychsúvislostiach(tedavzávislostiodkonkrétnychokolností)ustupujedôležitejšiemuprincípu,
ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.“

Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému dospel Súdny dvor Európskej únie pri výklade
Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách (ďalej
len „Smernica“) vo veci C-40/08, a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento
účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi
podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže

takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“

Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov účinky právoplatného rozsudku. Podľa ZRK
to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu

jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju
získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z uvedeného dôvodu je
pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu
zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už
vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou

neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho
úkonu, rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, pretože rozhodcovskému súdu chýbala právomoc
na vydanie rozhodnutia. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z bodu
5.38 Obchodných podmienok úverových produktov (VOP), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy,
exekučný súd správne právne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej

zmluve. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je
skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, keďže je súčasťou
vopred pripravenej zmluvy a celkom zjavne tak nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej
formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Odvolací súd navyše
zastáva názor, že už samotná forma, v akej sú zmluvné dojednania napísané - a to drobulinkým ťažko

čitateľným, resp. takmer nečitateľným husto popísaným textom - už sama o sebe podstatne sťažuje
reálne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Takto vnútenápodmienka, ktorá sa netýka priamo predmetu zmluvy, ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom
a spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 OZ, na základe ktorého je potrebné
túto rozhodcovskú doložku vyhodnotiť ako neprijateľnú podmienku zmluvy, a teda za absolútne neplatný

právny úkon. Odvolací súd k tomu dodáva, že v tomto prípade je nepochybné, že rozhodcovská
zmluva bola spotrebiteľovi vnútená tak, že bola súčasťou formulárovej zmluvy. Spotrebiteľ teda ak
chcel od dodávateľa získať predmet zmluvy, kvôli ktorému zmluvu uzatváral, nemal inú možnosť,
než túto podmienku prijať. Už táto skutočnosť zvyšuje nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom
a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Konečne, rozhodcovské konanie je založené práve na

tom, že zmluvné strany sa spoločne dohodnú na výbere osôb (súdu), ktorých objektívnosti a úsudku
dôverujú. Naopak, ak dodávateľ vnucuje rozhodovanie sporu jednostranne určeným rozhodcom, tak
ako to vyplýva z formulára predtlače predmetnej úverovej zmluvy, svojím spotrebiteľom, spôsobuje tým
značnú nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch medzi ním a konkrétnym spotrebiteľom. Spotrebiteľovi
bol vnútený tak spôsob rozhodovania budúcich sporov, ako aj subjekt, ktorému má byť táto kompetencia
zverená a ktorý je súkromnou osobou, bez toho, aby mal možnosť akejkoľvek úpravy, či zmeny, pričom

nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by sa priamo týkala predmetu uzatváranej zmluvy. Exekučný súd
preto správne vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 OZ.
Neprijateľné podmienky sú v zmysle § 53 ods. 5 OZ účinného v čase uzatvorenia Zmluvy neplatné.

Odvolací súd poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu SR z 24. februára 2011 č.k.
IV.ÚS 55/2011-19, v ktorom zaujal stanovisko k otázke právomoci exekučného súdu preskúmavať

prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu (rozhodcovského nálezu), ako aj k
postupu exekučného súdu v prípade, že rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc z neprijateľnej
zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve.

Odvolací súd na záver uvádza, že ďalšie námietky oprávneného nemali takú povahu, že by boli
relevantné privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd vec správne právne posúdil, keď zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože exekučný titul je vydaný v rozpore so
zákonom. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.