Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. máj 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/388/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712209865
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7712209865.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu Profidebt Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Mliekarenská č. 10, proti žalovanému N. Ď., E. G. I. Č.. XX, za účasti vedľajšieho účastníka OZ
právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom v Košiciach, Sofijská č. 13, o zaplatenie 447,29 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 21. februára
2014 č.k. 12C/54/2012 -73 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania v sume 16,34 eura
platbou JUDr. Ladislavovi Miklušovi, advokátovi, v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil povinnosť žalobcovi zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi
nastranežalovanéhonáhradutrovkonaniapozostávajúcichztrovprávnehozastúpeniaprvostupňového

konania v sume 78,32 eura a odvolacieho konania v sume 15,93 eura na účet právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka.

Týmto uznesením súd prvého stupňa opätovne rozhodol o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom
a vedľajším účastníkom na strane žalovaného po tom, čo konanie vo veci samej bolo zastavené
uznesením konajúceho súdu zo dňa 27.11.2012, ktorým zároveň súd rozhodol o trovách konania tak,
že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Na základe odvolania podaného vedľajším
účastníkom odvolací súd výrok uznesenia súdu prvého stupňa o trovách konania zrušil a vec vrátil

prvostupňovému súdu na opätovné rozhodnutie.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovenia § 146 ods. 2 prvá veta
O.s.p. a žalobcovi, ktorý procesne zavinil zastavenie konania uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovaného trovy právneho zastúpenia, keď konštatoval, že ním vznesená
námietka premlčania uplatneného nároku vychádza z konkrétnych a relevantných skutočností týkajúcich
sa prejednávanej veci a až následne došlo zo strany žalobcu k späťvzatiu žaloby. Vedľajšiemu

účastníkovi priznal náhradu za úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie k
žalobe podľa príslušných ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb vrátane režijného paušálu, ako aj trovy predchádzajúceho odvolacieho
konania, spolu náhradu trov právneho zastúpenia v sume 94,25 eura.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal včas odvolanie žalobca. Žiadal napadnuté uznesenie
zmeniť a náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznať. Z obsahu odvolania vyplýva, že

žalobca namieta nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa (odvolací dôvod podľaustanovenia § 205 a ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a ak súd dospel k záveru, že vedľajšiemu účastníkovi patrí
náhrada trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia. Uviedol, že takéto rozhodnutie je
v rozpore s procesnou úpravou vedľajšieho účastníctva a úpravou náhrady trov konania. Tvrdil, že

náhrada trov v sporovom konaní sa spravuje primárne zásadou úspechu, pričom z hľadiska výsledku
konania (ktorý je rozhodujúci pre aplikáciu § 142 ods. 1 O.s.p.) vedľajší účastník nemá vo vzťahu k
úspechu či neúspechu v tomto konaní žiaden vzťah. Nie je preto možné aplikovať zásadu úspechu
v tomto konaní pri rozhodovaní o trovách konania na vedľajšieho účastníka, lebo ten vo veci samej
úspech alebo neúspech nemal. Uviedol, že úspech vedľajšieho účastníka nie je automaticky daný

úspechom toho účastníka, popri ktorom vedľajší účastník má v konaní vystupovať. Zároveň namietal,
že priznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi je v rozpore s dobrými mravmi, pretože
takéto rozhodnutie predstavuje výsledok účelovosti jeho postupu a zneužitie ustanovenia § 93 ods. 2
až 4 O.s.p. evidentne motivovaného snahou o dosiahnutie prospechu titulom uplatnenia náhrady trov
konania. V prípade právnickej osoby, ktorej predmet činnosti je ochrany práv spotrebiteľa, je dôvodné
predpokladať, že pre realizáciu takejto činnosti bude dostatočne odborne a personálne vybavená a

nebude sa dávať zastupovať advokátom. Právna pomoc by mala byť poskytovaná priamo občianskym
združením,čovyplývaajznázvutohtosubjektu.Nákladynazastúpenietakéhotoobčianskehozdruženia
advokátom preto v žiadnom smere nepredstavujú účelne vynaložené trovy konania. Ďalej namietal, že
trovy vynaložené vedľajším účastníkom pozostávajúce z trov právneho zastúpenia nie sú v príčinnej
súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania, preto aj z tohto hľadiska ich nemožno

považovať za účelne vynaložené. V tej súvislosti poukázal na rozhodovaciu prax odvolacieho súdu v
inej veci, v ktorej za obdobnej právnej situácie vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov konania priznaná
nebola.

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť.
Zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Zdôraznil, že právne zastúpenie

vedľajšieho účastníka (aj v preskúmavanej veci) sa javí byť vysoko efektívne, pretože žalobca si
uvedomuje riziko náhrady trov konania a neodôvodnene podané žaloby berie späť. Je v súlade so
záujmom na ochrane spotrebiteľa, aby nedôvodne podané žaloby proti spotrebiteľom boli vzaté čo
najskôr späť a tento cieľ sa dosahuje jedine kvôli právnemu zastúpeniu vedľajšieho účastníka, ako aj
hrozbe navýšenia trov konania za jeho právne zastúpenie. Takto vynaložené trovy konania spočívajúce v

trovách právneho zastúpenia nemožno považovať za neúčelne vynaložené, pretože tieto bezprostredne
súviseli s konaním , procesné stanovisko k žalobnému návrhu bolo vykonané po tom, čo sa ich zástupca
dôkladne oboznámil s obsahom žalobného návrhu a jeho príloh, vedľajší účastník takéto právne a
skutkové posúdenie prípadu vykonal pri prvom úkone, ktorý mu patril, samotné vyjadrenie bolo spôsobilé
pozitívne ovplyvniť rozhodnutie súdu v prospech spotrebiteľa (vznesenie námietky premlčania) a takýto

úkon nebol ani nadmerný, pretože uplatnená hodnota trov právneho zastúpenia je určená v súlade s
príslušnými ustanoveniami vyhlášky upravujúcej odmeny advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3
O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého uznesenia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a konštatuje jeho
správnosť. Preto len na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa
s poukazom na odvolacie námietky žalobcu považuje za potrebné dodať nasledujúce:

V právnej veci týkajúce sa spotrebiteľského sporu (tak ako je tomu v súdenej veci) má oprávnenie
vystupovať ako vedľajší účastník aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv

spotrebiteľov, pričom nemusí preukazovať „ právny záujem na jeho výsledku,“ pretože možnosť aby
vystupoval ako vedľajší účastník na strane spotrebiteľa mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava
uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O.s.p.

Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké
práva a povinnosti ako účastník, možno z toho vyvodiť záver, že vedľajší účastník má (rovnako ako

akýkoľvek hlavný účastník) právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou
zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom.
Vedľajšiemu účastníkovi zároveň vzniká aj právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia §

137 ods. 1 O.s.p. patrí náhrada trov právneho zastúpenia, ktorá mu môže byť priznaná len v prípade,
ak právo na náhradu trov vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.

Z obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že vedľajší účastník vstúpil do konania na strane žalovaného
písomným podaním zo dňa 1.8.2012 a následne sa dňa 15.9.2012 vyjadril k žalobe, v ktorom vzniesol
námietku premlčania uplatneného nároku s poukazom na to, že nárok žalobcu sa premlčal najneskôr

dňa 7.5.2011 a žaloba bola podaná na súd až 2.7.2012. Uvedené vyjadrenie vedľajšieho účastníka sa
dostalo do dispozičnej sféry žalobcu spolu s predvolaním na pojednávanie, ktoré sa malo uskutočniť
dňa 27.11.2012, a to dňa 8.11.2012. Žalobca písomným podaním zo dňa 15.11.2012 zobral žalobu
späť a konanie žiadal zastaviť. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 27.11.2012 číslo konania
12C/54/2012 - 47 konanie vo veci zastavil a vyslovil, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania
nepriznáva. Uznesenie v časti o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť dňom 4.1.2013 a výroku

o trovách konania bol v odvolacom konaní uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.7.2013 č.
k. 1Co/85/2013 - 69 zrušený a vo výroku o trovách konania vec bola vrátená súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Z uvedeného vyplýva, že v priebehu konania vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania žalobcom
uplatneného nároku a až potom, čo sa podanie obsahujúce takúto námietku dostalo do dispozičnej sféry

žalobcu, žalobca zobral podanú žalobu späť a konanie žiadal zastaviť.

Ustanovenie § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. stanovuje, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie
sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Aj keď v prípade zastavenia konania vo všeobecnosti
platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, z tejto všeobecnej zásady existujú
výnimky, pričom prvou je práve situácia, ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť,

a v takom prípade je povinný nahradiť jeho trovy. Zavinenie sa skúma iba z procesného hľadiska a
môže existovať tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Na strane žalobcu existuje napríklad
vtedy, ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu, alebo ak podal žalobu, hoci existovala
prekážka už začatého konania, alebo už rozhodnutej veci, alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť, ale
tiež aj vtedy, ak vzal žalobu späť z dôvodu, že žalovaný vzniesol oprávnenú námietku premlčania. Súdna

prax vyslovila názor, že ak žalobca vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta
(t. j. v poradí druhá výnimka v prípade, že žaloba je zobraná späť z dôvodu správania žalovaného), z
procesného hľadiska zásadne platí, že žalobca zavinil zastavenie konania a preto je povinný nahradiť
žalovanému trovy konania.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca zobral podanú žalobu pred začatím pojednávania späť a žiadal

konanie zastaviť, takýmto postupom procesne zavinil zastavenie konania, následkom čoho je povinný
nahradiť trovy konania druhej strane sporu, t. j. žalovanému. Právo na náhradu trov konania tak vzniklo
aj vedľajšiemu účastníkovi, ktorý v konaní vystupoval na podporu žalovaného.

Správne preto súd prvého stupňa priznal náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi
na strane žalovaného a na ich náhradu zaviazal žalobcu, ktorý tým, že procesne zavinil zastavenie

konania, je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia druhej strane sporu. Neobstojí námietka žalobcu
spochybňujúca nutnosť a účelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom,
pretože vedľajší účastník má rovnaké práva, ako aj účastník v konaní (§ 93 ods. 3 O.s.p.), teda aj právo
dať sa v konaní zastúpiť zástupcom na základe plnomocenstva (§ 28 ods. 1 O.s.p.).

Súd prvého stupňa správne určil aj výšku trov právneho zastúpenia (prvostupňového ako aj pôvodného

odvolacieho konania) podľa príslušných ustanovení vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, preto vzhľadom na tieto podstatné skutočnosti odvolací
súd uznesenie súdu prvého stupňa ako správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.Výroku o trovách odvolacieho konania vyplýva z ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému vedľajšiemu účastníkovi konania na strane žalovaného patrí proti
neúspešnému žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania pozostávajúca z odmeny vo výške jednej

polovice základnej tarify odmeny zo sumy 16,60 eura, t. j. 8,30 eura a 8,04 eura režijný paušál (podľa §
14 ods. 2 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.z. o náhradách a odmenách advokátov za poskytovanie právnych
služieb spolu v sume 16,34 eura, na náhradu ktorých zaviazal odvolací súd neúspešného žalobcu podľa
ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p. platbou zástupcovi vedľajšieho účastníka.

Uvedené uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.