Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1CoE/35/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812212323
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8812212323.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného : PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Astrová 2/A, IČO: 45 869 464, zast. JUDr. Veronika Kubriková, advokátka, sídlo Martinčekova 13, 821
01 Bratislava, proti povinnému : Z. K., r. č. XXXXXX/XXXX, bytom M. XXX/XX, XXX XX S. nad C., o
vymoženie 1.141,08 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Vranov nad Topľou č. k. 10 Er 1687/2012-18 zo dňa 27.11.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal
voči povinnej vymoženia sumy 1.141,08 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým

je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a
mediačná a.s., sp. zn. IS-B/0411/0025 zo dňa 22.6.2012. Povinnému bola uložená povinnosť zaplatiť
oprávnenému sumu 1.141,08 Eur s príslušenstvom, dlžné poplatky a náhradu poplatku za rozhodcovské
konaniedo3dníodprávoplatnostirozhodcovského rozsudku.Právnyvzťahmedziúčastníkmivznikolna
základezmluvyoúveremedziprávnympredchodcomoprávnenéhoapovinným.Účastnícisadohodli,že
akékoľvek spory vzniknuté zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy o úvere

budú riešiť v súlade s rozhodcovskou doložkou, pričom rozhodcovským súdom je Stály rozhodcovský
súd zriadený pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s.

Následne súd citoval ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), ust.
§ 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1 a 4 písm. r), 5, § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v
znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník), článok 2, 3 a 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/
EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čl. 169 ods. 1 Zmluvy o

fungovaní EÚ a uviedol, že predmetná zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy.

Následne súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie, exekučný titul a zmluvu o úvere na základe ktorej bol vydaný exekučný titul v zmysle
ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a zistil, že právny predchodca oprávneného ako
dodávateľ a povinná ako spotrebiteľ uzavreli úverovú zmluvu. Uviedol, že predmetný právny vzťah je
spotrebiteľský. Uviedol, že z okolností uzatvárania zmluvy a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy

je zrejmé, že predchodca oprávneného pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej
činnosti a zmluvu uzatvoril s povinnou ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Na základe uvedenéhomal súd jednoznačne preukázané, že ide spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je
nutné okrem ustanovení zmluvných dojednaní na ktoré sa odôvodnenie rozsudku odvoláva, aplikovať
aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú

povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.

Súd ďalej uviedol, že podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa v zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, nemôžu odchýliť v neprospech
spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú
obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53
ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje príkladný, teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách. S účinnosťou od 1.1.2008 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka
požadovaná od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto
príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od

spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní, nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Súd
prvého stupňa vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel.
Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskeho zákonníka je poskytnúť spotrebiteľom
v Slovenskej republike ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica

Rady EÚ č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej
podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.
Podľa názoru súdu prvého stupňa dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je
neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Spotrebiteľ

sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,
ale aj úroveň informovanosti, a to ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom
bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Povinná nemala možnosť podstatným
spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné
podmienky.

Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich
dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Na
základe uvedeného súd prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia zamietol.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietla, že prvostupňový

súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, teda ak exekučným titulom
je rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je príslušný vo
veci konať ako súd vyššej inštancie. Rozhodnutie považoval za arbitrárne a svojvoľné, bráni tomu tiež
prekážka res iudicata. Nie je možné, aby súdy ignorovali vôľu zákonodarcu, ktorú jasne vyjadril pri
konštruovaní vzťahu medzi súdnym a rozhodcovským konaním. Mal za to, že exekučný súd nesprávne

aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka § 53 ods. 4 a porušením § 153 ods. 1. Zároveň sa
exekučný súd nijako nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy. Poukázal na
sekundárne právo Európskej únie a judikatúru a namietal tiež porušenie právnej istoty a legitímnych
očakávaní, ako aj neprimerané zvýhodňovanie povinného. V závere navrhol napadnuté uznesenie zrušiť
a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, resp. zmeniť tak, že súdnemu exekútorovi súd udelí

poverenie na vykonanie exekúcie.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O. s. p.), vzhľadom
na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 214

ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).

Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom
sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.

Podľa ust. § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Ust. § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní umožňuje exekučnému súdu

posudzovať aj materiálnu stránku exekučného titulu, ak je ním rozhodcovský rozsudok. V prípade, ak
zistí nedostatky v rozhodcovskom konaní, je povinný exekučné konanie ex offo zastaviť (ust. § 45 ods.
2 zákona o rozhodcovskom konaní). Súd pritom nie je viazaný účinkami takého rozsudku v zmysle ust.
§ 35 zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s ust. § 159 O.s.p..

Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučným titulom je rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s., sp. zn.
IS-B/0411/0025 zo dňa 22.6.2012. Povinnému bola uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu
1.141,08 Eur s príslušenstvom, dlžné poplatky a náhradu poplatku za rozhodcovské konanie do 3 dní
od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

Z článku 11 bod 11.2 obchodných podmienok pre úver vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že

akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia
dohody sa uplatní na riešenie sporov rozhodcovská doložka uvedená vo Všeobecných obchodných
podmienkach, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu týchto sporov.

V danom prípade právny vzťah vznikol na základe zmluvy o úvere, z obsahu ktorej vyplýva, že povinný
uzavrel zmluvu o úvere ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa správne na

posúdenie právneho vzťahu aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských
zmlúv. V čase uzatvorenia zmluvy o úvere, t.j. dňa 18.9.2007 povinná uviedla, že je zamestnancom s
čistým mesačným príjmom domácnosti 282,15 Eur (8.500, - Sk). V žiadnom prípade nešlo o poskytnutie
úveru za účelom podnikania.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého dojednaná rozhodcovská

doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
(v znení platnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy). Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka len demonštratívnym výpočtom (arg. slovo „najmä“) uvádza, ktoré podmienky sú neprijateľné.
Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením súdu, že ide len o príkladný výpočet neprijateľných podmienok,
preto môže súd označiť za neprijateľnú podmienku aj inú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnou
zmluvnou podmienkou je aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby sa všetky spory vzniknuté v budúcnosti z
predmetnej zmluvy riešili v rozhodcovskom konaní pred konkrétne určeným rozhodcovským orgánom.Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou
k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa v zmysle rozhodcovskej doložky
rozhodnutiu vopred veriteľom určeného rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o individuálne

dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Jedná sa o neprimeranú doložku a súd je oprávnený
vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ
nebude takouto doložkou viazaný.

Súd prvého stupňa správne uviedol, že rozhodcovská doložka vo Všeobecných obchodných
podmienkach k zmluve o úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka neplatná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.02.2011, v ktorom Ústavný súd konštatoval,
že „ak je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše
označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná
podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti,

pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez
návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto zmluvnou
podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ (veriteľ) ju použije, v takomto prípade ide
o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.“

Dojednanie rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej je na konanie zo zmluvy o úvere oprávnený len

konkrétne určený rozhodcovský súd je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou
Slovenskej republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky aj v
súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so
Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Ani v tejto časti

odvolanie oprávneného nebolo opodstatnené.

Namietanie porušenia práva na súdnu ochranu pri realizácii výkonu exekúcie oprávneným nebolo
opodstatnené z dôvodu, že citované ust. § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje
exekučnému súdu ex offo skúmať nielen formálnu, ale aj materiálnu stránku vykonateľnosti exekučného
titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok a po zistení, že zaväzuje na plnenie, ktoré je nedovolené a v

rozpore s dobrými mravmi je exekučný súd ex offo oprávnený exekučné konanie zastaviť. V danom
prípade zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia súdom prvého stupňa nemalo za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Súd v danom prípade postupoval podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
a preto následne po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia bude exekučné konanie zastavené v
súlade s ust. § 44 ods. 3 Exekučného poriadku.

Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté
uznesenie ako vecne správne potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1 OSP.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 224 ods. 4 O.s.p., nakoľko z tohto
ustanovenia vyplýva, že ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým
nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho

konania rozhodne súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.