Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. máj 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/472/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210716
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5612210716.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova 4, Bratislava 1, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, v konaní na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku

Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4C/188/2012-92 zo dňa 3. októbra 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal
voči odporcovi uloženia zaplatenia majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej navrhovateľovi
tvrdeným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu - Okresného súdu Liptovský Mikuláš.

Nesprávnosť postupu mala spočívať v okolnosti, že exekučný súd nerozhodol v zákonnej 15-dňovej
lehote od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia v exekučnej veci vedenej
súdnym exekútorom pod č. Ex 13627/2009. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd
preukázané, že na exekučnom súde bola táto vec vedená pod sp. zn. 8Er/1124/2009. Žiadosť súdneho
exekútora bola doručená exekučnému súdu dňa 31.12.2009, následne bola zamietnutá uznesením
č. k. 8Er/1124/2009-21 zo dňa 23.03.2012. Keďže žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

bola podaná pred 01.06.2011, vychádzal okresný súd z dikcie ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
v znení platnom a účinnom k tomuto dátumu. Ustálil, že exekučný súd konal v predmetnej veci
priebežne, bez zbytočných prieťahov, pričom poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS
16/2002, v zmysle ktorého samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky
prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie
poverenia, skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu

najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv.
Dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do vydania
poverenia, vzhľadom na vykonané úkony smerujúce k posúdeniu zákonnosti vedenej exekúcie nebola
takej povahy, aby bolo len na jej základe možné vysloviť namietané porušenie práva navrhovateľa na
rozhodnutie v zákonnej lehote.
Vzhľadom k tomu, že okresný súd nemal preukázaný nesprávny úradný postup, ako jeden z

predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu, návrh zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý bol vo veci úspešný,
právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže tento si ich riadne neuplatnil a z obsahu spisu existenciu
nezistil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal

jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Poukázal na koncepciu spravodlivého
súdneho konania, zahŕňajúceho právo na kontradiktórne konanie a v danej spojitosti prvostupňovémusúdu vytýkal, že ako navrhovateľ nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť
vyjadriť sa k týmto dôkazom a prednesom a navrhnúť dôkaz na podporu svojich tvrdení. Za takejto
situácie došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti konania. Namietal, že elektronicky na e-mailovú

adresu súdu podal návrh na zrušenie pojednávania odôvodnený skutočnosťou, že všetci sudcovia
daného okresného súdu sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci. Súd sa však nedostatočne
oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval predloženú žiadosť. V
žiadosti pritom zdôraznil, že trvá na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní. Správne mal
okresný súd predložiť na rozhodnutie o pridelení vec inému súdu. Nebolo mu predložené rozhodnutie

o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov okresného súdu, pričom v prípade nevylúčenia sudcov by sa
bránil podaním sťažnosti na Ústavnom súde SR, za okolnosti ich vylúčenia by bolo zrejmé, že vo veci
rozhodovalnezákonnýsudca.Bezvydaniabezakéhokoľvekrozhodnutiavšakbolamožnosťjehoobrany
pred zákonným sudcom odňatá, celkom zmarená. Zároveň navrhovateľ poukázal na svoje podanie
(obsiahnuté v texte žaloby), ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu,
ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že

krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom,
že v jeho očiach a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného.
Uvedené rozhodnutie krajského súdu bolo podľa navrhovateľa vydané v rozpore s ustálenou praxou
iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach. Zároveň je v rozpore s judikatúrou
Ústavného súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zachovania práva na nestranný súd.

Súdu prvého stupňa navrhovateľ vytýkal viacero omylov, z ktorých „príkladne“ uviedol konštatovanie
súdu, že navrhovateľom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, hoci v odôvodnení
prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Za nepochybne preukázaný považoval nesprávny
úradný postup exekučného súdu, ktorý bol bezdôvodne nečinný, spôsobil tak zbytočné prieťahy v

konaní a ani nerozhodol o jeho návrhu v zákonnej lehote. Zároveň nesprávny úradný postup súdu
spočíva hneď v niekoľkých skutočnostiach, nielen v jednej z nich. Konajúci sudca sa musí podľa jeho
názoru vysporiadať so všetkými vytýkanými zložkami nesprávneho úradného postupu, v napadnutom
rozhodnutí tomu tak nie je, čo robí rozhodnutie nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (podľa § 214 ods. 2 O.s.p.), rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 221
ods. 1 písm. f) O.s.p. a podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia vrátil vec okresnému súdu na ďalšie

konanie.

Vo všeobecnosti je akceptovateľná úvaha odvolateľa, že súčasťou kontradiktórneho konania je právo
byť oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Zásada
kontradiktórnosti, predovšetkým pojmovo predvída procesnú aktivitu účastníkov konania. Ťažiskom

realizácie procesných práv účastníkov súdneho konania je pojednávanie, na ktoré bol navrhovateľ
riadne a včas predvolaný, a svojim postupom - bezdôvodnou neúčasťou na súdnom pojednávaní - sa
o ich bezprostredné naplnenie sám obral. V prípade účasti na pojednávaní by sa zúčastnil vykonávania
dokazovania, mohol by navrhovať jeho doplnenie, resp. sa k vykonanému dokazovaniu vyjadriť a bol by
poučený aj o predbežnom právnom posúdení veci. V tejto súvislosti sú potom ďalšie tvrdenia i námietky

navrhovateľa, dotýkajúce sa odňatia práva konať pred súdom a porušenia zásady kontradiktórnosti,
bezpredmetné.

Z doterajšiemu priebehu konania a stavu veci vyplýva, že zákonná sudkyňa (správne) postupovala
v intenciách záväzného rozhodnutia nadriadeného súdu o jej nevylúčení. Odvolateľ v posudzovanom

odvolaní neuviedol žiadne iné (ďalšie) okolnosti, ktoré by mali zakladať jeho vylúčenie, než tie, ktoré
už boli predmetom posúdenia nadriadeného súdu. Zároveň dotknutý záver o nevylúčení rešpektuje
aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenie sp. zn. 3Nc/14/2012 z 31.05.2010;
6Cdo/201/2013 z 19.06.2013) v otázkach posudzovania inštitútu sudcovskej nestrannosti. Opomenúť
nie je možné ani výsledky aktuálnej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 88/2013 Z. z.

zo 06.02.2013) vo vzťahu k (neúspešným) ústavným sťažnostiam navrhovateľa v obdobných prípadoch.

Neopodstatneným je tvrdenie odvolateľa, že mu nebolo doručené (resp. vôbec vydané) rozhodnutie
o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov. Z obsahu spisu nesporne vyplýva, že dňa 05.04.2013 bolonavrhovateľovi doručené uznesenie Krajského súdu v Žiline, č. k. 5NcC/68/2012-16 zo dňa 28.02.2013
o nevylúčení zákonnej sudkyne Mgr. Zuzany Bajlovej z prejednávania a rozhodnutia v predmetnej veci.

Odvolacia námietka navrhovateľa vo väzbe na samotné meritórne posúdenie daného prípadu, je podľa
názoru odvolacieho súdu dôvodná. Navrhovateľ poukázal na to, že ním namietané lehoty na vydanie
rozhodnutia, ktoré mali byť exekučným súdom dodržané, dodržané neboli.

V tejto súvislosti krajský súd vychádza zo záverov okresného súdu, že žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia bola doručená exekučnému súdu dňa 31.12.2009. Rozhodnuté bolo až dňa
23.03.2012. Okresný súd neupresnil, aké konkrétne vykonané úkony posudzoval z hľadiska (ne)
existencie nesprávneho úradného postupu. Nepochybne doba od podania žiadosti do rozhodnutia o nej,
presahovala viac ako 2 roky. Z obsahu exekučného spisu nie je zrejmé, aké úkony boli počas tohto
obdobia exekučným súdom vykonané. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nemožno ustáliť, ktoré
konkrétne úkony mal prvostupňový súd na mysli a na aké skutočnosti pri svojom rozhodnutí bral zreteľ.

Aj v prípade, že rýchlosť konania neznamená prenáhlenosť v tom zmysle, aby tým neutrpela kvalita
rozhodovania a rýchlosť nesmie ísť na úkor riadneho výkonu spravodlivosti a rešpektovania ostatných
základných princípov konania, nemožno z odôvodnenia rozhodnutia tieto skutočnosti ustáliť. V tejto
časti preto považoval krajský súd rozhodnutie okresného súdu za nepreskúmateľné a odôvodnenie
nespĺňajúce náležitosti § 157 ods. 2 O.s.p.

Na základe uvedených skutočností krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil s tým, že
okresný súd vec opätovne prejedná a pri novom rozhodnutí bude dbať na to, aby jeho rozhodnutie
zodpovedalo požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. na riadne a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia. Riadne uvedie rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opíše priebeh konania,

stanoviská procesných práv v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, právne predpisy,
ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Dôraz odvolací súd
kladie najmä na to, aby prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia musí
vyplývať, na základe akých konkrétnych skutočností ustálil, že čas medzi doručením žiadosti súdneho
exekútora a rozhodnutím o tejto žiadosti, nemožno považovať za nesprávny úradný postup vzhľadom

na vykonané úkony, ktoré náležite konkrétne uvedie.

V novom rozhodnutí prvostupňový súd zároveň rozhodne o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.