Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. marec 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/423/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112230852
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5112230852.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: GENERAL FACTORING, a. s., so
sídlom Bratislava, ul. Košická č. 56, IČO: 35 838 825, zastúpeného splnomocneným zástupcom HMG
& PARTNERS, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Štefanovičova č. 12, IČO: 35 885 459, proti odporcovi:
T. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., ul. C. XXXX/XX, zastúpený splnomocneným zástupcom Centrum
právnej pomoci so sídlom Bratislava, Kancelária Žilina, ul. Národná č. 34, o zaplatenie sumy 3.195,07

eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 17C/393/2012-83
zo dňa 19. júna 2013, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 17C/393/2012-83 zo dňa 19. 06. 2013 zaviazal odporcu zaplatiť
navrhovateľovi istinu 3.195,07 eur, úrok vo výške 12,60 % ročne z istiny 1.592,63 eur od 22. 12. 2010 do

zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne z istiny 1.592,63 eur od 22. 12. 2010 do zaplatenia,
a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Odporcu zaviazal nahradiť navrhovateľovi
trovy konania vo výške 500,62 eur a tieto zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa vedený vo
P., a. s., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS 1284910, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd mal preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom ako dlžníkom bola
uzavretá úverová zmluva za dojednaných podmienok, pričom odporca poskytnutý úver v celom rozsahu

nevrátil. Výška žalovanej pohľadávky nebola v konaní sporná a vzhľadom k tomu, že v konaní nebolo
preukázané, že by odporca žalovanú sumu uhradil, súd žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej v celom
rozsahu vyhovel. Navrhovateľ si zároveň uplatnil riadne úroky z úveru vo výške 12,60 % ročne zo sumy
1.592,63 eur od 22. 12. 2010 (odo dňa nasledujúceho po dni postúpenia pohľadávky) až do zaplatenia.
Sadzba uplatňovaných úrokov je v súlade so sadzbou úroku dohodnutého v zmluve o úvere. Súd preto
návrhu v tejto časti v súlade s ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka vyhovel, keďže odporca je

povinný platiť z poskytnutých peňažných prostriedkov úroky v dohodnutej sadzbe.

Navrhovateľ si uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 8,50 % zo sumy istiny 1.592,63 eur od 22. 12.
2010 (deň nasledujúci po dni postúpenia pohľadávky) až do zaplatenia. S poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti, keď sa odporca dostal do omeškania so splácaním žalovanej istiny úveru, súd v súlade
s ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v nadväznosti na § 517 Občianskeho zákonníka priznal
navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Výška

úrokovej sadzby ECB k 22. 12. 2010 predstavovala 1,00 %, čo po pričítaní 8 % v zmysle citovaného
ustanovenia činí úroky z omeškania v sadzbe 9 % ročne zo sumy dlžnej istiny.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.
s. p.“) a priznal navrhovateľovi trovy konania z titulu zaplateného súdneho poplatku v sume 191,50 eur
a trov právneho zastúpenia 309,120 eur.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca prostredníctvom splnomocneného zástupcu.

V odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože
ako to vyplýva zo samotného rozsudku, posudzoval nárok navrhovateľa na zaplatenie podľa ustanovení

Obchodného zákonníka, a to napriek tomu, že zmluva je spotrebiteľskou zmluvou a súd mal posudzovať
nároky z nej vyplývajúce podľa Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti uviedol, že právny predchodca
navrhovateľa - Slovenská sporiteľňa, a. s. a odporca uzatvorili dňa 06. 09. 2006 zmluvu o splátkovom
úvere č. 0423800632, na základe ktorej bol poskytnutý odporcovi úver vo výške 1.991,63 eur. Splatnosť
prvej splátky bola dohodnutá zmluvnými stranami na termín 20. 10. 2006 a konečná splatnosť úveru

bola stanovená na termín 20. 09. 2008. Zmluva bola uzatvorená podľa § 497 až § 507 Obchodného
zákonníka. Právny predchodca navrhovateľa uzatváral zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti s odporcom ako fyzickou osobou, ktorý uzatváral zmluvu pre svoju osobnú potrebu, teda
ako spotrebiteľ. Keďže zmluva, ktorú uzatvoril právny predchodca navrhovateľa a odporca je zmluvou
spotrebiteľskou, je potrebné v súlade s ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka posudzovať dojednanie
zmluvy podľa Občianskeho zákonníka.

Ďalej odporca uviedol, že právo navrhovateľa na zaplatenie dlžnej sumy bolo v čase podania návrhu
na zaplatenie premlčané. Konečná splatnosť úveru bola totiž podľa zmluvy stanovená na termín 20.
09. 2008. Navrhovateľ podal návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy 3.195,07
eur s príslušenstvom na Okresný súd Žilina dňa 07. 09. 2012. Trojročná premlčacia lehota, v ktorej si
navrhovateľ mohol uplatniť svoje právo na súde uplynula 20. 09. 2011. Odporca tvrdil, že ako bežný

spotrebiteľ dôveroval právnemu predchodcovi navrhovateľa a predpokladal, že údaje uvedené v zmluve
a taktiež ustanovenia, na základe ktorých bola zmluva uzatváraná sú v súlade s platnou legislatívou.
Predpokladal preto, že keď bola zmluva uzatváraná podľa ustanovení Obchodného zákonníka, je táto
skutočnosť nezmeniteľná a predpokladal, že návrh na zaplatenie bol podaný včas a právo ešte nie je
premlčané. Počas konania na súde nenamietal preto premlčanie dlhu vyplývajúceho zo zmluvy. Až po

doručení rozsudku vyhľadal právnu pomoc a bol poučený o tom, že právny režim spotrebiteľských zmlúv
je upravený v Občianskom zákonníku, zákone č. 129/2010 Z. z., zákone č. 266/2005 Z. z. a zákone
č. 250/2007 Z. z. a ustanovenie zmluvy o tom, že záväzkový vzťah sa riadi Obchodným zákonníkom
spôsobuje hrubú nerovnováhu v jeho neprospech, najmä v prípade premlčania (všeobecná premlčacia
lehota je 3 roky podľa Občianskeho zákonníka, v prípade režimu Obchodného zákonníka 4 roky),

dojednania zmluvnej pokuty (zavedenie objektívnej zodpovednosti bez možnosti liberácie v prípade
režimu Obchodného zákonníka) alebo pri započítaní plnenia peňažného záväzku (podľa § 566 ods.
2 Občianskeho zákonníka najprv na istinu a až potom na úroky; naproti tomu v zmysle § 330 ods.
2 Obchodného zákonníka sa plnenie započítava najprv na úroky a až potom na istinu). Ďalej uviedol
odporca, že ako bežný spotrebiteľ, ktorý je pri uzatváraní zmluvy ako aj pri ochrane svojich práv značne

znevýhodnenýprotidodávateľovislužby,nemalakovedieť,žeustanovenia,nazákladektorýchjezmluva
uzatváraná,súneprijateľnéajepotrebnépostupovaťpodľaustanoveníObčianskehozákonníka.Ztýchto
dôvodov nemohol namietať premlčanie do rozhodnutia súdu I. stupňa a sú splnené predpoklady, aby táto
skutočnosť mohla byť posúdená ako odvolací dôvod, napriek tomu, že nebola uplatnená pred súdom
I. stupňa.

Z týchto dôvodov navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu
navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania z titulu právneho
zastupovania advokátom.

Nepopieral, že v čase uzavretia zmluvy síce bola v právnom poriadku Slovenskej republiky obsiahnutá

úprava spotrebiteľských zmlúv v zákone o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb., avšak táto
nevymedzovala výlučnú aplikáciu Občianskeho zákonníka na právne vzťahy založené Obchodným
zákonníkom z dôvodu, že takáto aplikácia je na prospech spotrebiteľovi, a teda že aplikácia Obchodného
zákonníka je v neprospech spotrebiteľa, resp. že by aplikácia ustanovení Obchodného zákonníka bola
neprijateľnou zmluvou podmienkou.

Pokiaľ ide o aplikáciu ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom do 31. 12. 2007 uviedol, že tento zákon síce v § 1 ods. 1 upravuje niektoré podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtucelkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa, avšak nikde neustanovuje, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa a už vôbec nie obligatórne

použitie Občianskeho zákonníka. Ďalej mal navrhovateľ za to, že z ust. § 52 Občianskeho zákonníka
účinného v čase uzavretia zmluvy vyplýva, že vtedy účinný Občiansky zákonník nezaraďoval zmluvy
upravenépodľaObchodnéhozákonníka(vnašomprípadeúverovúzmluvu,naktorúsavzťahujevýlučne
režim Obchodného zákonníka v zmysle § 261 ods. 3) pod režim spotrebiteľských zmlúv, a teda existoval
zjavný rozpor medzi znením jednotlivých právnych predpisov. Taktiež v čase uzavretia zmluvy neplatilo

ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť
až 01. 01. 2008. V tejto súvislosti poukázal aj na zákaz pravej retroaktivity právnych predpisov uvedený
v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3 z 03. 04. 1996. V ďalšej časti odvolania navrhovateľ
poukázal na právnu povahu záväzkového vzťahu, ktorý vznikol na základe zmluvy.

Pokiaľ ide o vznesenie námietky premlčania v odvolaní proti rozsudku mal za to, že toto je v rozpore
so zásadou hospodárnosti. Podľa neho odporca mal možnosť túto námietku vzniesť kedykoľvek počas

konania na súde I. stupňa. Zásada hospodárnosti vyjadruje požiadavku, aby poskytnutie ochrany práv
a oprávnených záujmov v civilnom procese nebolo spojené s neprimeranými hmotnými (finančnými)
výdavkami súdu ako orgánu štátu, najmä však účastníkov. Táto zásada sa má uplatňovať v každom
štádiukonaniaanavšetkýchjehostupňoch.ZásadahospodárnostijereflektovanávO.s.p.voviacerých
ustanoveniach, pričom jedným z nich je aj uvedený § 205, ktorý odbremeňuje súdy II. stupňa pri

opätovnom rozhodovaní vo veciach, ktoré boli riadne prejednané bez vád konania a rozhodovania. Z
uvedeného je zrejmé, že zákonodarca tým, že úmyselne upravil dôvody odvolania takým spôsobom, že
vznesenie námietky premlčania nemožno subsumovať pod žiaden z nich, bola takto naplnená jeho vôľa
dodržiavať zásadu hospodárnosti. Tvrdenia odporcu, že v čase prejednávania veci na súde I. stupňa
nepovažoval uplatňované právo navrhovateľa za premlčané z dôvodu nevedomosti práva, považoval za

irelevantnéaúčelové,nakoľkojepotrebnéuvedomiťsi,žeajvsúkromnompráveplatízásada„neznalosť
zákona neospravedlňuje“.

V nadväznosti na uvedené podľa navrhovateľa prvostupňový súd sa vo svojom napadnutom rozhodnutí
vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré počas konania na súde I. stupňa vyšli najavo. Pokiaľ ide
o premlčanie predmetnej pohľadávky podľa neho tá premlčaná vzhľadom na hore uvedené skutočnosti

nie je a on má nárok na zaplatenie celej dlžnej sumy.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z

dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.) z nasledovných dôvodov:

Okresný súd rozsudkom vyhovel návrhu navrhovateľa, ktorý sa domáhal na odporcovi zaplatenia sumy
3.195,07 eur, úroku vo výške 12,60 % p.a. z istiny 1.592,63 eur od 22. 12. 2010 do zaplatenia, úroku z
omeškania vo výške 8,50 % p.a. z istiny 1.592,63 eur od 22. 12. 2010 do zaplatenia.

Odporca v odvolaní proti rozsudku okresného súdu uviedol, že právo navrhovateľa na zaplatenie dlžnej
sumy bolo v čase podania návrhu na zaplatenie premlčané a preto vzniesol námietku premlčania.

Premlčanie sa definuje ako uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul
bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu
uplatneniu práva námietkou premlčania. Hlavným, ba rozhodujúcim následkom premlčania je vznik

práva na námietku premlčania pre povinný subjekt, ktorý ju môže, ale nemusí uplatniť.

Z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 13. 10. 2009 sp. zn. 5Cdo 120/2009 vyplýva, že námietka
premlčania práva je námietkou právnou a neuplatňuje sa ňou taká skutočnosť, ktorú je účastník povinný
tvrdiť v zmysle § 101 ods. 1 O. s. p. najneskôr do vyhlásenia uznesenia súdu prvého stupňa, ktorýmsa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia
rozhodnutia vo veci samej. Zo žiadneho ustanovenia práva hmotného alebo procesného nevyplýva, že
byžalovanýmuseluplatniťnámietkupremlčaniavurčitomštádiukonania,zpovahynámietkypremlčania

vymedzenej hmotným právom (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka) vyplýva, že ju môže povinný
subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci (podobne napr. Peter
Vojčík a kolektív: Občiansky zákonník, stručný komentár, Bratislava, IURA EDITION, s.r.o. 2008, str.
201). Námietky premlčania sa teda netýka koncentračná zásada konania vyjadrená v ustanoveniach
§ 120 ods. 4 a § 205a O. s. p., s výnimkou, ak by uplatnenie námietky premlčania bolo spojené s

neprípustným uplatňovaním nových skutočností a dôkazov.

Vychádzajúc z uvedeného mohol odporca vzniesť námietku premlčania kedykoľvek v priebehu konania
až do jeho právoplatného skončenia, teda aj v odvolacom konaní.

Odporca v odvolaní ďalej vytýkal súdu nesprávne právne posúdenie veci pretože ako to vyplýva zo
samotného rozsudku, posudzoval nárok navrhovateľa na zaplatenie podľa ustanovení Obchodného
zákonníka, a to napriek tomu, že zmluva je spotrebiteľskou zmluvou a súd mal posudzovať nároky z nej

vyplývajúce podľa Občianskeho zákonníka.

V súvislosti s touto odvolacou námietkou navrhovateľa bolo potrebné ustáliť ktorý právny režim
(Obchodný zákonník alebo Občiansky zákonník) je potrebné na zmluvný vzťah aplikovať v súvislosti s
námietkou premlčania.

Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa - Slovenská sporiteľňa, a.

s. a odporca uzatvorili dňa 06. 09. 2006 zmluvu o splátkovom úvere č. 0423800632, na základe ktorej
bol poskytnutý odporcovi úver vo výške 1.991,63 eur. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá zmluvnými
stranami na termín 20. 10. 2006 a konečná splatnosť úveru bola stanovená na termín 20. 09. 2008.
Periodicita splátok bola mesačná a splatnosť splátok k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Zmluva bola
uzatvorená podľa § 497 až § 507 Obchodného zákonníka.

Je nepochybné, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu úverovej zmluvy v zmysle ust. § 497 Obchodného
zákonníka, ktorým sa v celku tento vzťah medzi účastníkmi aj riadi. Je nepochybné, že ide o
spotrebiteľský vzťah, ktorým môže byť vzťah vzniknutý jednak na základe Občianskeho zákonníka, ale
aj v zmysle Obchodného zákonníka. Pod pojmom spotrebiteľské zmluvy nemožno vidieť osobitné typové
označenie zmluvy, ale iba to, že ide o vzťahy, ktoré sa vyznačujú vlastnosťami v týchto ustanoveniach

uvedenými, bez zreteľa na to, ako sú inak typovo označené. Nejde teda o samostatný typ zmluvy v
zmysle ôsmej časti Občianskeho zákonníka.

Vzťah Občianskeho a Obchodného zákonníka vymedzuje § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého právne vzťahy, ktoré nemožno riešiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka, sa riešia podľa
občianskeho práva. Pre vzťahy, ktoré sú upravené obchodným zákonníkom, je typické, že ide o vzťahy

podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy vrátane tzv. absolútnych obchodov, čo vymedzuje § 261 ods.
3 Obchodného zákonníka. Úverová zmluva je absolútnym obchodom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa odseku 2 ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Znenie citovaného paragrafu v odseku 2 v slovnom spojení „všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je

spotrebiteľom“ umožňuje totiž dva rôzne výklady tohto slovného spojenia. Predovšetkým taký výklad, žesa v prospech nepodnikateľa použije akékoľvek ustanovenie Občianskeho zákonníka a iných zákonov,
ktoré smerujú k ochrane spotrebiteľa, aj keď nepriamo, teda tým, že zakladajú pre nepodnikateľa
výhodnejšiu úpravu ako Obchodný zákonník a tak chránia spotrebiteľa, predstavujú pre nepodnikateľa

miernejší režim ako ponúka Obchodný zákonník.

Ponúka sa aj taký výklad, že sa v prospech nepodnikateľa použijú len také ustanovenia smerujúce k
ochrane spotrebiteľa, ktoré súvisia so spotrebiteľskými a podobnými zmluvami, teda také ustanovenia,
ktorých primárnym účelom je ochrana slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa.

Každé ustanovenie, ktoré sa v Občianskom zákonníku líši od ustanovení v Obchodnom zákonníku,
nie je automaticky ustanovením na ochranu spotrebiteľa - nepodnikateľa, ale len vyplýva z rozdielnosti

vzťahu, ktoré obidve úpravy regulujú. Je treba starostlivo zvážiť, ktoré konkrétne ustanovenia skutočne
smerujú na ochranu spotrebiteľa. Nemožno pritom zamieňať ustanovenia smerujúce na ochranu
spotrebiteľa od ustanovení, ktoré sa jednoducho len pre jednu zo strán zdajú byť miernejšie, ale
pritom primárne nesmerujú na ochranu slabšej zmluvnej strany. Z hľadiska danej otázky je tu potrebné
zohľadniť Smernicu rady č. 93/13/EHS o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ktorá sa do právneho poriadku premietla predovšetkým v § 52 nasledujúcich Občianskeho zákonníka.
Z hľadiska posúdenia vzťahu medzi účastníkmi je základnou otázkou posúdenie premlčania, na
ktoré možno nahliadať tak z pohľadu Obchodného zákonníka ako aj Občianskeho zákonníka. Je
nepochybné, že daný zmluvný vzťah je absolútnym obchodnoprávnym vzťahom, to znamená, že sa
riadi Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov a premlčacia doba je v takomto

prípade podľa Obchodného zákonníka 4 roky (§ 397). Ak by sa mala na postavenie odporcu aplikovať
úprava Občianskeho zákonníka, bola by premlčacia doba 3-ročná (§ 101). Vzniká potom otázka, či
ustanovenie o dĺžke premlčacej doby v Občianskom zákonníku je ustanovením, ktoré smeruje na
ochranu spotrebiteľa a ktoré je potrebné na daný záväzkový vzťah aplikovať.

Odvolací súd zastáva názor, že ustanovenie Občianskeho zákonníka o dĺžke všeobecnej premlčacej

doby nie je možné použiť. Trojročná premlčacia doba v Občianskom zákonníku nesmeruje na
ochranu spotrebiteľa. Obchodný zákonník zakotvuje všeobecné obmedzenie premlčacej doby.
Občiansky zákonník takéto obmedzenie nezakladá. Obchodný zákonník obsahuje ucelenú úpravu
inštitútu premlčania. Odlišnosť úpravy inštitútu premlčania v Občianskom zákonníku a Obchodnom
zákonníku nemá nič spoločné so spotrebiteľskou ochranou, ale je iba výsledkom dvoch rôznych

legislatívnych procesov, ktoré vyústili do dvoch rôznych kódexov bez ďalších súvislostí relevantných
pre danú problematiku. Ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú inštitút premlčania, nie sú
ustanoveniami smerujúcimi k ochrane spotrebiteľa, a to z hľadiska ich prijatia (cieľom úpravy nebola
ochrana spotrebiteľa), ako aj z hľadiska ich obsahu ako celku (Občiansky zákonník napr. neobsahuje
oproti Obchodnému zákonníku všeobecné obmedzenie premlčacej lehoty).

Podľa odvolacieho súdu vzhľadom na to, že ide o absolútny obchod, je potrebné na daný vzťah
uplatňovať aj premlčaciu lehotu, ktorá sa vzťahuje k danému vzťahu, teda v zmysle Obchodného
zákonníka štvorročnú.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konania.

V ďalšom konaní okresný súd s ohľadom na námietku premlčania vykoná potrebné dokazovanie a vo

veci rozhodne za aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka.

V novom konaní rozhodne o trovách prvostupňového a odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .