Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. marec 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/293/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612214046
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7612214046.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu K. J., J. E. E. Š. - T., Š. Č.. XXXX/XX, zastúpeného JUDr.
Františkom Kočkom, advokátom, so sídlom kancelárie v Košiciach, Stropkovská č. 48 proti žalovanému
KOVOZAM, s.r.o., so sídlom v Prešove, Jesenná č. 2, o návrhu žalovaného na obnovu konania vo veci
vedenej Okresným súdom Spišská Nová Ves pod sp. zn. 7Ro/301/2011 o odvolaní žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 6.3.2013, č.k. 9C/64/2012 - 82 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením zo dňa 16.05.2013 .

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh na obnovu konania, ktorý podal žalovaný vo
veci vedenej konajúcim súdom pod sp. zn. 7Ro/301/2011. Opravným uznesením doplnil výrok o trovách
konania, ktorým uložil povinnosť žalovanému nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 350,65 eura

na účet právneho zástupcu žalobcu.

V odôvodnení uviedol, že žalovaný v návrhu na obnovu konania uviedol, že z obsahu žaloby o určenie
neúčinnosti právneho úkonu v inom súdnom konaní sa dozvedel, že vo veci vedenej prvostupňovým
súdom pod sp. zn. 7Ro/301/2011 bol vydaný platobný rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť, pričom o tejto skutočnosti nemal žiadnu vedomosť. Až po nahliadnutí do označeného
spisu zistil, že žalobca voči nemu uplatnil pohľadávku v sume 165.970,- eura titulom Zmluvy o pôžičke
zo dňa XX.X.XXXX. Z obsahu návrhu na obnovu konania ďalej vyplýva, že označenou zmluvou o

pôžičke žalobca poskytol pôžičku W.. Š. N. C.. S. Š. N. D.. vo výške 165.970,- eura s lehotou splatnosti
do 18.8.2009. Dňa XX.X.XXXX žalobca podpísal s W.. Š. N. C.. S. I. C. dohodu o splatení dlhu, ktorou
sa zaviazali splatiť pôžičku do 15.2.2011. Týmto úkonom C. W.. N. C.. zároveň pristúpila k dlhu. V ten
istý deň bola uzavretá aj záložná zmluva na nehnuteľnosti v ich vlastníctve. Výzvou zo dňa 19.7.2010
zástupca žalobcu vyzval W.. Š. N. C.. na zaplatenie požičanej sumy a následne dňa 24.5.2010 oznámil
začatie výkonu záložného práva, v rámci ktorého boli vykonané dražby nehnuteľnosti patriacich do

bezpodielového spoluvlastníctva W.. Š. N.T. C.. S. I. C.. Žalobca podal vo veci sp. zn. 7Ro/301/2011
návrh na vydanie platobného rozkazu na súde prvého stupňa dňa 29.11.2011 v ktorom tvrdil, že
Zmluva o pôžičke zo dňa XX.X.XXXX je neplatným právnym úkonom, pretože pôžička v skutočnosti bola
poskytnutá žalovanému, t.j. obchodnej spoločnosti KOVOZAM, s.r.o.. Platobný rozkaz podľa tvrdenia
žalovaného nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť bez toho, aby bol žalovanému riadne doručený.
Žalovaný popieral uzavretie zmluvy o pôžičke so žalobcom a o skutočnosti, že žalobca považoval

zmluvu uzavretú s W.. Š. N. C.. S. Š. N. D.. ako fyzickými osobami za platnú svedčí aj to, že na základe
tejto zmluvy, ako aj následných úkonov vykonával uspokojenie svojich pohľadávok formou dobrovoľných
dražieb v rámci výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam.Súd prvého stupňa po právnom posúdení podľa ust. § 228 ods. 1, 2, § 230 ods. 1,2,3, § 232 ods. 1
a § 234 ods. 1 O.s.p. mal za preukázané, že o skutočnostiach, ktoré sú dôvodom podania návrhu
na obnovu konania žalovaný vedel už pred vydaním platobného rozkazu vo veci vedenej pod sp. zn.

7Ro/311/2011. Zdôraznil, že platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 15.3.2012 a návrh na obnovu
konania bol podaný dňa 9.8.2012, teda v objektívnej trojročnej lehote na jeho podanie. Mal za to, že
zo strany žalovaného nebola dodržaná subjektívna trojmesačná lehota na jeho podanie, ktorá plynie
v rámci objektívnej lehoty. Uzavrel, že žalovaný sa dozvedel o dôvodoch obnovy konania dňom
doručenia platobného rozkazu, t.j. 22.2.2012 a návrh na obnovu konania bol podaný dňa 9.8.2012, teda

po uplynutí trojmesačnej subjektívnej lehoty oneskorene. Po prevzatí platobného rozkazu mu musela
byť známa skutočnosť, že Zmluva o pôžičke zo dňa XX.X.XXXX bola podpísaná konateľom žalovaného
a I. D. ako fyzickými osobami, preto je dôvodný záver, že o dôvodoch obnovy konania žalovaný mal
vedomosť najneskôr dňom doručenia platobného rozkazu. Ďalej uviedol, že Zmluvu o pôžičke zo dňa
XX.X.XXXX mal konateľ žalovaného k dispozícii v jej písomnom vyhotovení už od jej podpísania. V
roku 2010 mal vedomosť aj o Dohode o splatení dlhu zo dňa XX.X.XXXX a Záložných zmluvách z

toho istého dňa priamo od D. D. W.. Š. N. C... Za bezpredmetnú považoval skutočnosť, že písomné
vyhotovenie uvedených zmlúv mal k dispozícii až koncom roku 2012, pretože vedomosť o ich existencii
mal preukázateľne už v roku 2010, kedy sa dozvedel o výzve žalobcu adresovanej I. D. na splatenie
dlhu a o tom, že bolo realizované záložné právo k nehnuteľnostiam.

Súd prvého stupňa zároveň konštatoval, že dôvodom pre obnovu konania bolo tvrdenie žalovaného o

tom, že existujú skutočnosti, rozhodnutia dôkazy, ktoré účastník pôvodného konania nemohol použiť bez
svojej viny a zároveň tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy sú spôsobilé privodiť pre účastníka
konania priaznivejšie rozhodnutie vo veci (dôvod obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p.).
Obe podmienky pritom musia byť splnené súčasne. Mal za to, že prvá z uvedených podmienok je
splnená s tým, že na rozhodnutie o povolenie obnovy stačí, ak s poukazom na konkrétne skutočnosti

sa javí, že nové rozhodnutie bude pravdepodobne pre účastníka konania priaznivejšie ako pôvodné.
Nie je však splnená druhá podmienka, ktorá musí platiť súčasne a síce, aby účastník ním uvádzané
skutočnosti nemohol použiť bez svojej viny v pôvodnom konaní. Vychádzal pri tom z toho, že žalovaný
mal o skutočnostiach, ktoré uviedol ako dôvod obnovy konania vedomosť už pred prevzatím platobného
rozkazu, preto skutočnosti a dôkazy mohol použiť už v pôvodnom konaní. Tieto skutočnosti mohol uviesť

vpôvodnomkonaníajbezpredloženialistinnýchdôkazovanavrhnúťichvyžiadaniesúdom,alebomohol
tieto skutočnosti podložiť dôkazmi aj sám, poukazujúc na to, že so synom sú v kontakte a syn ho o
týchto skutočnostiach aj informoval. Uzavrel preto, že aj v prípade, ak návrh na obnovu konania by
bol podaný v zákonom stanovenej lehote, z uvedených dôvodov by návrhu nebolo možné vyhovieť. V
závere zdôraznil, že konateľ žalovaného na pojednávaní vo veci potvrdil prevzatie platobného rozkazu

sp. zn. 7Ro/301/2011 do vlastných rúk ním osobne, ako jediným konateľom žalovaného.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. z dôvodu, že žalobca bol
v konaní plne úspešný. Žalobcovi tak proti žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 350,65
eura, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia podľa príslušných ustanovení vyhl. č. 655/2004 Z.z. a
to za dva úkony právnej pomoci - príprava a prevzatie zastúpenia dňa 25.2.2013 a účasť na pojednávaní

dňa 6.3.2013. Ďalej priznal náhradu cestovného na pojednávanie dňa 6.3.2013 na trase G. - D. L. E.
a náhradu straty času za 8 začatých polhodín spolu s režijným paušálom a daňou z pridanej hodnoty
(DPH).

Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť
a povoliť obnovu konania vedeného na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 7Ro/301/2011,

alternatívne napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie
odôvodnil tým, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, vec nesprávne právne posúdil a
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal, že súd prvého
stupňa nezobral do úvahy skutočnosť, že Zmluva o pôžičke zo dňa XX.X.XXXX bola uzavretá medzi
žalobcom a fyzickými osobami W.. Š. N. C.. S. Š. N. D.., ktorým bola poskytnutá peňažná pôžička v

sume 165.970 eur s tam stanovenou lehotou splatnosti. Tak ako v priebehu konania pred súdom prvého
stupňa zdôraznil, že na základe jednotlivých úkonov uznal dlh W.. Š. N. C.. a k tomuto dlhu pristúpila
aj I. C.. Keďže na takejto dohode zo dňa XX.X.XXXX je notársky overený podpis, muselo byť žalobcovi
zrejmé, že podpisuje dohodu o splatení dlhu s fyzickými osobami. Poukázal aj na uzavretie záložnejzmluvy k nehnuteľnostiam s fyzickými osobami a to W.. Š. N. C.. S. I. C.. Následne bol začatý výkon
záložného práva a boli vykonané dražby nehnuteľnosti. Zdôraznil, že až dňa XX.XX.XXXX t.j. po dražbe
a podpísaní všetkých písomností voči W.. Š. N. C.. ako fyzickej osobe a I. C. podal žalobca na Okresný

súd Spišská Nová Ves návrh na vydanie platobného rozkazu o finančnú pohľadávku, aj keď žalobca
nikdy s obchodnou spoločnosťou žalovaného nemal uzavretú zmluvu o pôžičke finančných prostriedkov
a nikdy nemal voči žalovanému pohľadávku v uvedenej výške. Zároveň poukázal aj na tú skutočnosť,
že v právnej veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 17C/147/2012 sa na pojednávaní dňa
18.2.2013 vyjadril žalobca, že zmluva o pôžičke zo dňa XX.X.XXXX je platná a nevie uviesť z akého

dôvodu jeho právny zástupca podal na Okresnom súde Spišská Nová Ves návrh na vydanie platobného
rozkazu na základe tejto zmluvy voči spoločnosti KOVOZAM s.r.o.. Rovnaký prednes vykonal žalobca
aj v právnej veci vedenej na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 17C/115/2012 na pojednávaní dňa
24.4.2013. Uzavrel preto, že súd nesprávne posúdil, že došlo k uplynutiu subjektívnej aj objektívnej
lehoty na podanie návrhu na obnovu konania, pretože túto je potrebné počítať nie od doručenia
platobného rozkazu, ale odo dňa, kedy sa žalovaný dozvedel o dôvode obnovy konania a teda odo dňa

doručenia žaloby z Okresného súdu Prešov sp. zn. 17C/115/2011, ktorá mu bola doručená v mesiaci júl
2012 a nazretím do súdneho spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves, ktoré vykonal dňa 18.6.2012.

Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného žiadal uznesenie súdu prvého
stupňa, ktorým zamietol návrh žalovaného na obnovu konania potvrdiť. Zároveň žiadal priznať náhradu
trov odvolacieho konania, bez toho, aby tieto trovy podrobne špecifikoval. Uviedol, že súd prvého

stupňa dostatočným spôsobom zohľadnil chronológiu preskúmavanej veci, ako aj okolnosti tvrdené
žalovaným. Na pojednávaní pred súdom prvého stupňa potvrdil, že platobný rozkaz v konaní, o obnovu
ktorého žiada, bol doručený konateľovi žalovaného dňa 22.2.2012. Žalovaný tak o všetkých skutkových
okolnostiach, ktoré mohli podľa neho odôvodňovať nariadenie obnovy konania sa dozvedel najneskôr
22.2.2012 a teda subjektívna trojmesačná lehota na podanie návrhu na obnovu konania uplynula

najneskôr 22.5.2012. Záver súdu prvého stupňa o tom, že návrh na obnovu konania bol podaný na súd
až po uplynutí subjektívnej lehoty je preto správny. Zároveň súhlasil aj so záverom súdu prvého stupňa
o tom, že nebola splnená podmienka pre povolenie obnovy, aby účastník ním uvádzané skutočnosti
nemohol použiť bez svojej viny v pôvodnom konaní.

Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa

§ 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
a na základe toho dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne a odvolaniu
žalovaného nie je možné vyhovieť.

Súd prvého stupňa sa správne vyporiadal so zákonnými podmienkami pre povolenie obnovy konania a
správne o tomto návrhu rozhodol, ak dospel k záveru, že žalovaný nepodal návrh na obnovu konania

v subjektívnej lehote na jeho podanie.

Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu veci, preto odvolací
súd na skutkové zistenia uvedené v napadnutom uznesení a právne normy, ktoré použil súd prvého
stupňa poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje. Iba na zdôraznenie správnosti záverov súdu
prvého stupňa a k odvolacím námietkam žalovaného dodáva (§ 219 ods. 2 O.s.p.):

Podľa § 228 ods. 1 O.s.p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania,
ak:

a/sútuskutočnosti,rozhodnutiaalebodôkazy,ktorébezsvojejvinynemoholpoužiťvpôvodnomkonaní,
ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

b/ možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho

priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

c/ bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,d/ Európy súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody
účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným

finančným zadosťučinením,

e/ je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskymi
spoločenstiev,

f/ možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

Podľa § 230 ods. 1, 2, 3 O.s.p., návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho

času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol
uplatniť. Po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v

a) § 228 ods. 1 písm. a/ v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom
súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,

b) § 228 ods. 1 písm. c/,

c) § 228 ods. 1 písm. d/,

d) § 228 ods. 1 písm. e/.

Navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.

Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, čo znamená, že ním možno napadnúť
len právoplatné rozhodnutie súdu z taxatívne stanovený dôvodov a v presne určenej lehote, ktorej

zmeškanie má za následok procesnú preklúziu práva podať návrh na obnovu konania. Návrh na obnovu
konania môže smerovať i proti iným rozhodnutiam súdu, než rozsudkom, ak dôvody obnovy konania
možno vzťahovať na predpoklady, za ktorých došlo k vydaniu týchto súdnych rozhodnutí.

Obnovou konania možno za podmienok ustanovených v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej
nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Návrhom na obnovu konania sa

nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávnosti
procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávnosti slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru
namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom
na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 228
ods. 1 O.s.p. (názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 83/1999 publikovanom

v časopise Zo súdnej praxe pod č. 15/2000).

Z obsahu v preskúmavanej veci vyplýva, že žalovaný sa domáha povolenia obnovy konania vo veci
vedenej na súde prvého stupňa pod sp. zn. 7Ro/301/2011 na základe ustanovenia k § 228 ods. 1 písm.
a/ O.s.p., keď podstatou jeho návrhu je tvrdenie že sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré
bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie

vo veci.

Objektívnou podmienkou prípustnosti návrhu na obnovu konania je zachovanie zákonných lehôt, ktoré
občiansky súdny poriadok predpisuje na podanie návrhu na obnovu konania. Ide o kombináciu dvoch
druhov lehôt:

a/ subjektívnej, t.j. takej, ktorej začiatok je stanovený subjektívnym okamihom dozvedenia sa o dôvode

obnovy konania, respektíve subjektívnym momentom, od ktorého sa mohol dôvod obnovy konania
uplatniť,

b/ objektívnej lehoty, ktorej začiatok je stanovený právoplatnosťou napádaného rozhodnutia.Trojmesačná subjektívna lehota plynie v rámci trojročnej objektívnej lehoty, čo znamená, že
najneskorším moment možnosti uplatnenia návrhu na obnovu konania je moment trojročnej lehoty
od právoplatnosti napádaného rozhodnutia (s taxatívne stanovenými výnimkami v ods. 2 tohto

ustanovenia).

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žalovaný sa prostredníctvom svojho
konateľa, t. j. Š. N. D.. dozvedel o skutočnostiach, ktoré sú dôvodom podania návrhu na obnovu konania
najneskôr dňom doručenia platobného rozkazu vo veci vedenej na súde prvého stupňa pod sp. zn.
7Ro/311/2011, t. j. dňa 22.2.2012. Skutočnosť, že uvedený platobný rozkaz konateľ žalovaného Š. N. D..
prevzal nebola sporná, pretože jeho prevzatie potvrdil aj v tomto konaní vo svojej účastníckej výpovedi

pred súdom dňa 6.3.2013.

Za takejto situácie sa preto javí správny záver súdu prvého stupňa o nedodržaní trojmesačnej
subjektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania, pretože návrh na obnovu konania bol na súd
podaný až dňa 9.8.2012, t.j. po jej uplynutí.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd poznamenáva, že tvrdenia o tom, že o

dôvodoch na obnovu konania sa dozvedel až z obsahu žaloby v inom súdnom konaní o vyslovenie
neplatnosti dobrovoľných dražieb odvolací súd poznamenáva, že tieto sú neopodstatnené, pretože
konateľ žalovaného sa preukázateľne dozvedel o tom, že žalobca uplatňuje svoj finančný nárok voči
obchodnej spoločnosti a nie voči dlžníkom, fyzickým osobám z obsahu platobného rozkazu doručeného
žalovanému dňa 22.2.2012.

Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že aj keď dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa obsahujú
závery o nesplnení podmienky pre povolenie obnovy konania a to, že účastník konania ním
uvádzané skutočnosti nemohol použiť bez svojej viny v pôvodnom konaní, odvolací súd sa v rámci
preskúmavania uznesenia súdu prvého stupňa touto skutočnosťou nezaoberal, pretože samotné
nedodržanie subjektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania, ako objektívnej podmienky

prípustnosti návrhu na obnovu konania je bez ďalšieho dôvodom na zamietnutie takéhoto návrhu.

Vzhľadom na tieto podstatné dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým
návrh na obnovu konania zamietol ako vecne správny potvrdil (§219 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods. 1,2
O.s.p. a ich náhradu účastníkom nepriznal, pretože aj keď vzhľadom na zásadu úspechu vo veci v

odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý žiadal náhradu trov konania, tieto trovy nevyčíslil v lehote
do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, preto takémuto účastníkovi odvolací súd náhradu
trov konania nepriznal, keď z obsahu spisu nevyplývajú žiadne trovy konania tohto účastníka vo vzťahu
k odvolaciemu konaniu.

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.