Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. marec 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/169/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2610211507
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2610211507.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľov: 1/ F. V., nar. XX.XX.XXXX, H. - Y. XX, 2/ F. V., nar.
XX.XX.XXXX, H. - Y. XX, zastúpení splnomocnenou zástupkyňou: PaedDr. Mgr. O. W., O. XX, Z., proti
odporcom: 1/ W. Z., nar. XX.XX.XXXX, Z. XX, 2/ ČSOB Leasing, a.s., Panonská cesta 11, Bratislava,
zastúpený advokátom: JUDr. Jozef Mészáros, Jesenského 2, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej
trestným činom, na odvolanie navrhovateľov a odporcu 2/ proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k.

6C 82/2010-202 zo dňa 06. februára 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd návrh voči odporcovi 1/ zamietol, odporcovi 2/
uložilpovinnosťzaplatiťnavrhovateľom50%náhradyškodyatonavrhovateľke1/F.V.,nar.XX.XX.XXXX
sumu 4.712,78 eur, navrhovateľovi 2/ F. V., nar. XX.XX.XXXX sumu 4.712,78 eur, všetko do troch dní

od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol a o trovách konania vyslovil, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil citáciou § 11, § 13 ods. 1 až 3, § 15, § 16, § 420 ods. 1,
ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 135 ods. 1 O.s.p., § 427 ods. 1, 2, § 428, 429, 449 až 341 Občianskeho
zákonníka a vecne tým, že sa jedná o zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných
prostriedkov, ktorá je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, objektom zodpovednosti je osoba

vykonávajúca dopravu a iný prevádzateľ dopravného prostriedku. V predmetnej veci je podľa súdu
nesporné, že sa jednalo o udalosť vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, bol
preukázaný vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a udalosťou vyvolanou osobitnou
povahou prevádzky dopravného prostriedku. Odporca 2/ sa nepovažoval za prevádzateľa motorového
vozidla, ktoré bolo účastné na dopravnej nehode. Odporca 2/ bol vlastníkom osobného motorového
vozidla značky BMW, ev. č. TT-799Dp v čase dopravnej nehody, ktoré bolo predmetom financovania

prostredníctvom spotrebného úveru ČSOB leasing č. UZF/07/94174 zo dňa 26.09.2007. Zároveň
účastníci uzatvorili Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 07/94174/ZPVP na
základe ktorej sa veriteľ stal výlučným vlastníkom financovaného predmetu so všetkými právami
spojenými s týmto vlastníctvom podľa § 123 Občianskeho zákonníka dlžník tieto práva stráca ( čl.
III., bod 3 ZPVP). Podľa článku IV. bod 1. predmetnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli a uzatvorili
zmluvu o výpožičke. Z technického preukazu vozidla vyplynulo, že držiteľom osvedčenia bol odporca

1/ t.j. vodič motorového vozidla v čase dopravnej nehody. Odporca 1/ si vypožičal predmetné motorové
vozidlo, prevádzkovateľ, ktorý požičal inému motorové vozidlo, alebo iný dopravný prostriedok, ostáva
prevádzkovateľom motorového vozidla, a tým aj zodpovedným za škodu vyvolanú osobitnou povahou
prevádzky, vyplýva to z charakteru zmluvy o výpožičke, ktorá je bezodplatná a práva vlastníka
obmedzuje iba minimálne, naopak v súlade so zákonom je právo vypožičiavateľa iba vec riadne užívať
a má dočasný charakter. Uplatnená materiálna škoda spočíva s vystrojením pohrebu syna a náklady

na vybudovanie pomníka (truhla 417,91 eur, vence 145,72 eur, poplatky za pohrebné služby 15,27 eur,prevoz 113,49 eur, výkop jamy 165,97 eur, dychová hudba a prenájom miestnosti 156,97 eur, náklady
na kar 444,80 eur, náklady na zriadenie pomníka 1500,- eur, ) v celkovej výške 2.960,13 eur. Podľa
§ 449 Občianskeho zákonníka pri usmrtení sa uhradzujú aj primerané náklady spojené s pohrebom,

navrhovateľom plnila poisťovňa UNIQUA náklady vo výške 2.029,31 eur a ÚPSVaR príspevok na pohreb
79,67 eur, t.j. spolu 2.108,98 eur.

Nemateriálnu ujmu v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka navrhovatelia žiadali priznať každý vo
výške 15.000,- eur, pretože syn s nimi býval v spoločnej domácnosti, staral sa o spoločnú domácnosť,
vzhľadom na ťažké ochorenie navrhovateľa 2/, syn vykonával opravy v dome, bol manuálne veľmi

zručný. Pracoval v záhrade a pomáhal pri rôznych domácich právach, predpokladali, že im bude oporou
v starobe. Podľa názoru súdu zodpovednosť odporcu 2/ je daná s poukazom na výsledky znaleckého
dokazovaniaarizikávyplývajúcezpovahyprevádzkymotorovéhovozidla,ktorésúobjektívnymičiniteľmi
zakladajúcimi zodpovednostný vzťah. I tu však treba uvažovať so spoluzodpovednosťou poškodeného.
Nebolo preukázané, že by odporca 1/ akokoľvek porušil svoje povinnosti uložené právnymi predpismi,
ak mal podľa záveru znaleckého posudku nehode zabrániť, potom by sa musel po vozovke pohybovať

rýchlosťou 31,5 až 42,1 km/hod., nebolo však povinnosťou vodiča v danej situácii jazdiť rýchlosťou v
uvedenom rozpätí. Odporca nemal možnosť zabrániť stretu s poškodeným ani v prípade, že by začal na
situáciu reagovať skôr, nakoľko nemal možnosť dostatočne včas poškodeného na vozovke uvidieť. Súd
dospel k záveru, že za správnu by bolo možné považovať zodpovednosť v rozsahu 50% voči odporcovi
2/, prihliadnuc na to, že nebohý M. V. porušil svojim správaním sa právne predpisy a spôsobom ich

porušenia značne sťažil celú dopravnú situáciu, pretože takmer ležal na vozovke splývajúc s ňou a
nebezpečenstvu na vozovke nevenoval žiadnu pozornosť. Odporca 2/ vzniesol námietku premlčania
a súd dospel k záveru, že návrh bol podaný včas, nárok navrhovateľov nie je premlčaný, bol podaný v
rámci plynutia subjektívnej dvojročnej, resp. i objektívnej trojročnej lehoty. Súd považoval za primeranú
každému z rodičov priznať nemajetkovú ujmu výšky 9.000,- eur, hoci žili v spoločnej domácnosti a syn im

bol každodennou oporou, navrhovatelia majú ešte dve deti, neboli odkázaní výživou na poškodeného.
To, že zatiaľ nemal založenú vlastnú rodinu a žil spolu s rodičmi nemôže mať vplyv na uplatňovanú výšku
nemajetkovej ujmy, tento stav sa mohol kedykoľvek zmeniť. Materiálna škodu navrhovateľov je vo výške
2.960,13,- eur, odpočítajúc prijaté plnenie vo výške 2.108,98 eur, zostáva uhradiť navrhovateľom škodu
vo výške 851,15 eur, t.j. každému z navrhovateľov 1/2 t.j. 425,57 eur. Primeraná nemateriálna škoda

vo výšky 9.000,- eur u každého z navrhovateľov spolu s 1/2 materiálnej škody 425,57 eur predstavuje
sumu 9.425,57 eur, odpočítajúc 50 % spoluzavinenie poškodeného, tak nárok každého z navrhovateľov
súd určil vo výške 4712,78 eur. Súd zároveň podľa § 164 O.s.p. opravil chybu v počítaní, keď vyhlásil
v rozsudku náhradu škody vo výške 4715,35 eur a správne malo byť uvedené 4712,78 eur. O trovách
tohto konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov

konania, odporca 1/ náhradu trov konania nežiadal priznať.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca 2/ a domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alternatívne, aby rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že
žalobu vo vzťahu k odporcovi 2/ zamietne a prizná odporcovi 2/ náhradu trov konania. Ako odvolací
dôvod uviedol, že rozsudok je v celom rozsahu nesprávny, odvolacie dôvody uviedol § 205 ods. 2

písm. b) a f) O.s.p. Súd nesprávne posúdil naplnenie predpokladov vzniku zodpovednosti odporcu 2/
tak za majetkovú ujmu ako i za nemajetkovú ujmu, pretože odporca 2/ v čase škodovej udalosti nebol
prevádzkovateľom motorového vozidla, jediným prevádzkovateľom motorového vozidla bol odporca 1/,
ktorý vozidlo mal vo svojej výlučnej držbe a užívaní. Prevádzkovateľ motorového vozidla je pojem širší
ako pojem vlastník, hoci spravidla je s pojmom vlastník totožný, pretože okrem vlastníka zahŕňa aj

inú osobu, ktorá je len na jeho základe iného než vlastníckeho práva oprávnená na trvalú prevádzku
motorového vozidla. Za prevádzkovateľa možno považovať osobu, ktorá má právnu a súčasne i faktickú
možnosť disponovať s dopravným prostriedkom a organizovane ho užívať na účel, na ktorý je dopravný
prostriedok určený, pričom užívajúca osoba je oprávnená dopravný prostriedok na tento účel používať.
Prevádzkovateľom je najmä vlastník, oprávnený držiteľ alebo nájomca najmä v prípade leasingu s

právom kúpy dopravného prostriedku. Z tohto vyplýva charakteristika prevádzkovateľa motorového
vozidla, ktorým je osoba, ktorej prevádzkovateľ prenechal vozidlo za tým účelom, aby táto osoba vozidlo
dlhodobo používala, aby sa táto osoba o vozidlo starala, vykonávala jeho údržbu a aby hradila všetky
alebo aspoň prevažnú časť nákladov súvisiacich s jeho prevádzkou, napr. náklady na pohonné látky,
poistné náklady, na opravu a pod. Odvolateľ tieto charakteristiky prevádzkovateľa motorového vozidla

v čase škodovej udalosti nespĺňal, odporca 2/ bol vlastník motorového vozidla zapísaný v evidencii
motorových vozidiel výlučne z dôvodu uzavretia zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho právač. 07/94174/ZPVP, ktorú s odporcom 1/ uzatvoril dňa 26.09.2007 na zabezpečenie svojich pohľadávok
vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebnom úvere zo dňa 26.09.2007 na základe ktorej poskytol odporca 2/
odporcovi 1/ účelový spotrebný úver na financovanie kúpy motorového vozidla. Odporca 1/ nadobudol

vlastníctvo k predmetnému motorovému vozidlu na základe zmluvy o dodávke tovaru, kúpnej zmluvy
uzatvorenej 26.09.2007 s B. I. ako predávajúcim.

Odporca 2/ nemal možnosť dispozície s vozidlom, odporca 2/ bol len dočasným vlastníkom tohto
vozidla na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a nemohol slobodne vykonávať tri klasické
oprávnenia (disponovať s týmto vozidlom, nebol oprávnený ho scudziť resp. prenechať na užívanie

inej osobe, držať, užívať toto vozidlo, mať ho vo svojej držbe a užívať na účel na ktorý bol určený
t.j. na premávku v cestnej premávke). Odporca 2/ nemal ani faktickú možnosť dispozície s vozidlom,
pretože bol len financujúci subjekt, nikdy nemal vozidlo vo svojej držbe ani vo svojej moci, teda ho
nemohol ani reálne používať a užívať na premávku v cestnej doprave. Jediným subjektom, ktorý spĺňal
definíciu prevádzkovateľa v čase škodovej udalosti je odporca 1/, pretože bol ako držiteľ zapísaný aj v
príslušnej evidencii dopravného inšpektorátu, motorové vozidlo výlučne a dlhodobo užíval, o motorové

vozidlo sa staral a vykonával jeho údržbu a hradil všetky náklady súvisiace s jeho prevádzkou. Odvolateľ
poukázal na § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov povinnosť uzavrieť poistnú
zmluvu pri tuzemskom motorovom vozidle má ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný
v dokladoch vozidla, alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba

motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo
jeho prevádzkovateľom. Citované ustanovenie rieši práve prípady kedy vlastník a držiteľ sú rôzne osoby
a kedy by nebolo vo vzťahu k vlastníkovi spravodlivé a účelné, aby bol považovaný za prevádzkovateľa
motorového vozidla a subjekt zodpovedný za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Na
skutočnosti, že odporca 2/ nebol v čase škodovej udalosti prevádzkovateľom motorového vozidla nič

nemení ani skutočnosť, že bola uzavretá zmluva o výpožičke. Podľa existujúcej súdnej praxi zostáva
vlastník vozidla jeho prevádzkovateľom aj v prípade ak svoje vozidlo požičia tretej osobe, v tomto
prípade však tieto závery súdnej praxe nie je možné podľa odvolateľa aplikovať, ide o odlišné skutkové
a právne okolnosti. V danom prípade však nejde o takúto formu výpožičky, nakoľko zo strany odporcu
1/ a odporcu 2/ bola uzavretá zmluva výlučne v nadväznosti na uzavretie zmluvy o zabezpečovacom

prevode vlastníckeho práva z dôvodu, aby používanie motorového vozidla zo strany odporcu 1/ bolo v
súlade s právnymi predpismi.

V prípade, že by sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že prevádzkovateľom
motorového vozidla bol v čase škodovej udalosti odporca 2/, odporca 2/ nezodpovedá za škodu
spôsobenú navrhovateľom, pretože boli splnené liberalizačné dôvody podľa § 428 Občianskeho

zákonníka. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré by
mali pôvod vo vnútri prevádzky, ale výlučne vonkajšími okolnosťami t.j. zásahom tretej osoby nebohého
M. V., ktorý v čase škodovej udalosti porušil svojim správaním dopravné predpisy, keď takmer ležal na
vozovke splývajúc s ňou a nebezpečenstvu na vozovke nevenoval žiadnu pozornosť. Prvostupňový súd
nesprávne vyhodnotil mieru zavinenia nebohého M. V., keď rozsah jeho zodpovednosti voči odporcovi

2/ určil na 50% napriek tomu, že zo znaleckých posudkov z odboru doprava cestná vyhotovených v
priebehu trestného konania voči odporcovi 1/ a výsledkov následne vykonanej rekonštrukcie, odporca
1/ neporušil pri prevádzke motorového vozidla žiadnu svoju povinnosť vyplývajúcu mu z predpisov o
cestnej premávke a nemohol objektívne stretu a zrážke zabrániť. Naopak bolo zistené, že k škodovej
udalosti došlo výlučne v dôsledku porušenia povinnosti zo strany nebohého M. V., keď nesprávna

technika používania komunikácie z jeho strany, stav ťažkej opitosti, vrátane nevhodného oblečenia a
správania bola jedinou príčinou zrážky a tým zároveň vzniku škody, ktorej vzniku nemohlo byť za týchto
okolností zo strany prevádzkovateľa motorového vozidla zabránené ani pri vynaložení všetkého úsilia,
ktoré možno požadovať. Prvostupňový súd dospel k nesprávnemu záveru o zodpovednosti odporcu za
majetkovú škodu spôsobenú navrhovateľom, nakoľko na jednej strane konštatuje, že škoda nevznikla

zavinením vodiča motorového vozidla, ktorý tejto škode navyše nemohol v zmysle znaleckého skúmania
objektívne zabrániť, ale výlučne zavinením poškodeného a nie je na druhej strane možné stanoviť ani
objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla. Je totiž nemožným, aby prevádzkovateľ
motorového vozidla, ktorý nemal v čase škodovej udalosti objektívne absolútne žiadnu možnosť
dispozície s vozidlom, mohol škode zabrániť v prípade, ak tak podľa záverov súdu objektívne nemohol

urobiť ani samotný vodič motorového vozidla ako subjekt priamo disponujúci v čase škodovej udalostis predmetným motorovým vozidlom. V prípade náhrady nemajetkovej ujmy a vzniku zodpovednosti
za majetkovú ujmu podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je predpokladom
neoprávnenýzásahdoosobnostifyzickejosobyzostranyzodpovednostnéhosubjektu.Vdanomprípade

však nemožno hovoriť o žiadnom či už oprávnenom alebo neoprávnenom zásahu do práv na ochranu
osobnosti. Zo strany odporcu 1/ ako vodiča predmetného motorového vozidla nedošlo pri prevádzke
motorového vozidla k žiadnemu neoprávnenému zásahu do osobnostných práv a je zároveň vylúčené,
aby k takémuto neoprávnenému zásahu do osobnostných práv došlo zo strany odporcu 2/, ktorý v čase
škodovejudalostipredmetnévozidloneriadil,nedisponoval ním,aninemalakúkoľvekmožnosťovplyvniť

správanie a konanie odporcu 1/ ako vodiča. V konaní nebolo navrhovateľmi preukázané, že by sa
odporca 2/ dopustil akéhokoľvek konania, ktoré by neoprávnene zasiahlo do chránených osobnostných
práv navrhovateľov, resp. nebohého M. V.. Na tejto skutočnosti nič nemení ani prípadné posúdenie
odporcu 2/ ako prevádzkovateľa motorového vozidla, pretože na určenie zodpovednostného subjektu
podľa § 13 Občianskeho zákonníka nie je možné analogické použitie ustanovení o zodpovednosti za
majetkovú škodu podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa súčasnej platnej právnej úpravy

možno nemajetkovú ujmu za zásah do osobnostných práv usmrtením blízkej osoby uplatňovať len
mimo rámec inštitútu zodpovednosti za škodu podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka (uznesenie
Najvyššieho súdu SR spis. zn. 4Cdo 168/2009). Analogické použitie § 427 Občianskeho zákonníka
neprichádza do úvahy z dôvodu, že subjektom zodpovedným za neoprávnený zásah do osobnostných
práv fyzickej osoby podľa § 13 Občianskeho zákonníka môže byť výlučne len pôvodca zásahu v tomto

prípadevodičodporca1/.Akprevádzkovateľmotorovéhovozidlavdobespôsobeniazásahusámvozidlo
neriadil, nemohol byť pôvodcom tohto zásahu a preto nemôže byť ani pasívne legitimovaným subjektom
ani zodpovedným subjektom a to ani solidárne s iným zodpovedným subjektom. Podľa odvolateľa nie je
možná aplikácia § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka na určenie osoby zodpovednej za neoprávnený
zásah do osobnostných práv podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ďalej odvolateľ argumentoval,

že rozhodnutie súdu prvého stupňa trpí aj inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci pretože rozsudok je nepreskúmateľný.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie navrhovatelia 1/ a 2/ a domáhali sa, aby odvolací súd zmenil
napadnutý rozsudok vo výroku o výške náhrady škody a o trovách prvostupňového konania a to tak,
že odporca 2/ je povinný zaplatiť navrhovateľom náhradu škody a to navrhovateľke 1/ sumu 15.425,57

eur a navrhovateľovi 2/ sumu 15.425,57 eur a zaplatiť trovy prvostupňového konania vo výške 410,64
eur ako aj odvolacieho konania. Ako odvolací dôvod uviedli, že prvostupňový súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Predpokladom uplatnenia nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy je konštatovanie súdu, že došlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti

navrhovateľov a to konkrétne do práva na súkromie a rodinný život. Závažnosť ujmy je potrebné posúdiť
z hľadiska odčiniteľnosti takéhoto zásahu vychádzajúc z Ústavy z článku 14 ako aj z úpravy § 11
Občianskeho zákonníka a je zrejmé, že ľudský život by mal byť považovaný za najvyššiu hodnotu.
Prvostupňový súd však nedostatočne prihliadol na skutočnosť, že syn navrhovateľov býval s nimi v
spoločnej domácnosti, uhrádzal časť nákladov, pomáhal navrhovateľom pri prácach v záhrade a v okolí

domu. Navrhovatelia neoprávneným zásahom do ich súkromia navždy stratili možnosť viesť rodinný a
súkromný život s ich synom a utrpeli traumu úmrtím ich syna, ktorý bol v ich živote významnou oporou.
Súd opomenul prihliadnuť na skutočnosť, že medzi navrhovateľmi a ich synom existovali silné sociálne,
morálne, kultúrne a citové putá vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života. Navrhovatelia
tvorili s ich synom plne fungujúcu rodinu s dobre vyvinutými sociálnymi a citovými väzbami. Z nečakanej

smrti syna prežívali nielen pocit úzkosti, smútku, zúfalstva, šoku, ale stratili možnosť viesť s ním
súkromný život odo dňa jeho smrti. Túto stratu prekonávali s výraznými a pretrvávajúcimi ťažkosťami.
Vniknutá trauma je zo života navrhovateľov neodstrániteľná. S ohľadom na závažnosť vzniknutej ujmy,
ktorá je daná mierou intenzity zásahu a časom trvania nepriaznivého následku sa potom navrhovatelia
domáhali náhrady v peniazoch, pričom výšku odvodili od súdnej praxe (a to najmä od rozhodnutia

Okresného súdu v Dolnom Kubíne zo dňa 02.12.2009, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu
v Žiline 31.03.2010, keď súd priznal navrhovateľom, ktorí boli rodičmi ich dcéry usmrtenej pri dopravnej
nehode náhradu nemajetkovej ujmy každému v sume 17.000,- eur). Správanie dotknutej osoby pri
neoprávnenom zásahu je právne významným až pri výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch,
ktorú treba určiť podľa závažnosti ujmy a podľa okolností. Poukázali na rozhodnutie Krajského súdu v

Banskej Bystrici spis. zn. 12Co 787/1965, 12Co 690/1969. Odvolatelia poukázali na závery znaleckého
posudku z odboru doprava cestná, z ktorého vyplýva, že chodca oblečeného v tmavom a na vozovkesediacehoprípadnenachádzajúcehosavpolohetejtoblízke,niejemožnépozorovať.Tvrdeniaotom,že
chodecM.V.bolvčasenárazuvozidlavpolohesediacejnavozovkeprípadnenachádzajúcejsavpolohe
tejto blízkej však úplne odporujú záverom znaleckého posudku predloženého znalcami JUDr. MUDr.

Petrom Kováčom, PhD. a MUDr. Tiborom Bokorom, pracovníkom Ústavu súdneho lekárstva LFUK v
Bratislave. Z týchto záverov vyplýva, že tieto svedčia jednoznačne o náraze spredu do stojaceho chodca
a poškodený v čase nárazu bol v polohe vzpriamenej alebo tejto blízkej pravdepodobne s vykročenou
pravou dolnou končatinou. Poukázali na to, že M. V. bol vysoký 190 cm, s telesnou hmotnosťou
130 kg, veľmi silno utváranej kostry a svalstva, nadmernej výživy BMI 36,01. Ďalej zo znaleckého

posudku týkajúce sa intenzity síl silového pôsobenia zraňujúceho predmetu táto bola veľmi vysoká,
predmet pôsobil prudko veľkou silou a poškodenému spôsobil rozsiahle zranenia. Prvostupňový súd
úplne opomenul závery znaleckého posudku pracovníkov Ústavu súdneho lekárstva LFUK v Bratislave.
Pri rekonštrukcii dopravnej nehody nebola vôbec overená možná viditeľnosť stojaceho chodca resp.
chodcaprechádzajúcehocezprechod,čiževovzpriamenejpoloheatonavyšenadmerneveľkejpostavy.
Z tohto nemožno jednoznačne dostatočne posúdiť mieru poškodeného na vzniku škody. Prvostupňový

súd nesprávne posúdil aj otázku priznania náhrady trov konania, keď aplikoval § 142 ods. 2 O.s.p., súd
mal aplikovať § 142 ods. 3 O.s.p. a priznať plnú náhradu trov konania.

Odporca 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov uviedol, že nebol v čase škodovej udalosti
prevádzateľom motorového vozidla, odkázal na dôvody ním podaného odvolania. Súd prvého stupňa
uviedol, že zo strany odporcu 1/ ako vodiča nedošlo pri prevádzke motorového vozidla k žiadnemu

neoprávnenému zásahu do osobnostných práv, navrhovatelia tento záver súdu akceptovali, keďže proti
výroku o zamietnutí žaloby voči odporcovi 1/ nepodali odvolanie. Analogické použitie zodpovednosti za
škodu podľa § 420 nie je možné použiť na určenie zodpovednostného subjektu podľa § 13 Občianskeho
zákonníka. Ak prevádzkovateľ motorového vozidla v čase spôsobenia zásahu sám vozidlo neriadil,
nemohol byť pôvodcom tohto zásahu. Navrhovateľmi citované súdne rozhodnutia, majú svedčiť o tom,

žesúdomprvéhostupňastanovené50%-tnéspoluzavineniejeneprimerané,súrozhodnutiaojedinelými,
nemožno ich považovať za ustálenú súdnu prax. Zo záverov trestného stíhania voči odporcovi 1/ ako
aj zo záverov znaleckých posudkov z odboru doprava cestná vyplýva, že odporca 1/ neporušil pri
prevádzke motorového vozidla žiadnu svoju povinnosť vyplývajúcu mu z predpisov o cestnej premávke
a nemohol objektívne stretu a zrážke zabrániť. Na posúdenie tejto otázky je pritom poloha nebohého

M. V. irelevantná a to vzhľadom na sychravé počasie, nočnú hodinu, nedostatočné osvetlenie cesty,
tmavé oblečenie nebohého, jeho ťažkú opitosť, ktorej zrážke nemohol zabrániť ani v prípade ak by
nebohý stál. Za vzniknutú škodu nezodpovedá odporca 1/ ako vodič motorového vozidla, čo nepodaním
odvolania v tejto časti nepriamo navrhovatelia akceptovali, že je právne a logicky nemožným, aby
údajný prevádzkovateľ motorového vozidla, ktorý nemal v čase škodovej udalosti objektívne absolútne

žiadnu možnosť dispozície s vozidlom, mohol škode zabrániť v prípade, ak tak objektívne nemohol
urobiť ani samotný vodič motorového vozidla ako subjekt priamo disponujúci v čase škodovej udalosti
s predmetným motorovým vozidlom.

Navrhovatelia vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu 2/ uviedli k otázke právnej dispozície odporcu
2/ s motorovým vozidlom, že ak odporca 2/ tvrdí, že nemohol vykonávať toto oprávnenie vlastníka tak

treba uviesť, že oprávnenie nevykonával výlučne na základe vykonania svojho dispozičného úkonu,
ktorým prenechal vec inému vo forme vypožičania, čo však neznamená, že by vlastník toto oprávnenie
vykonávať nemohol. Oprávnenie vykonával odporca 1/ nie ako vlastník, ale ako vypožičiavateľ na
základe zmluvy o výpožičke. Dispozičné oprávnenie odporcu 2/ bolo obmedzené, avšak v žiadnom
prípade nemožno tvrdiť, že by toto oprávnenie patrilo odporcovi 1/, nakoľko v danom čase nebol

vlastníkom motorového vozidla. Právo držby odporcu 2/ nebolo vylúčené ani nijako obmedzené a podľa
§ 553b ods. 2 Občianskeho zákonníka sa takéto právo dočasného vlastníka pripúšťa a zároveň ukladá
dočasnému vlastníkovi a držiteľovi veci aj povinnosti s tým spojené. V súdnej praxi zostáva vlastník
vozidla jeho prevádzkovateľom aj v prípade, ak svoje motorové vozidlo požičia tretej osobe. Pokiaľ
odporca tvrdí, že nemal možnosť faktickej dispozície s vozidlom z dôvodu, že bol len financujúci subjekt,

nie je tu zrejmá súvislosť, odporca 2/ nevysvetlil ako zabraňuje postavenie financujúceho subjektu
k možnosti faktickej dispozície s vozidlom. Pokiaľ ide o tvrdenie odporcu 2/, že výlučným vlastníkom
motorového vozidla bol odporca 1/ s týmto nemožno súhlasiť, pretože v evidencii motorových vozidiel
bol ako vlastník zapísaný odporca 2/. Navrhovatelia uviedli, že odporca 2/ nadobudol vlastnícke právo
k predmetnému vozidlu zmluvou, v čase škodnej udalosti nebola uspokojená pohľadávka odporcu

2/, odporca 1/ sa nemusel stať vlastníkom motorového vozidla vôbec a to v prípade, že by riadnea včas nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvného vzťahu s odporcom 2/, odporca 1/ sa
vlastníkom motorového vozidla vôbec nestal. Odporca 2/ si zamieňa pojem právo držby ako parciálne
oprávnenie vlastníka a detenciu, ktorá znamená faktické ovládanie cudzej veci bez úmyslu s ňou

nakladať ako s vlastnou napr. v prípade výpožičky alebo nájmu. Vo vzťahu k zákonu o povinnom
zmluvnom poistení, zákon prednostne ukladá povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu tomu kto je držiteľ
motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla, avšak nemožno súhlasiť so záverom, že uloženie
tejto povinnosti držiteľovi motorového vozidla znamená, že poistený subjekt by za škodu nezodpovedal
a nepoistený subjekt áno. Navrhovatelia poukázali na to, že osoba poistníka a osoba poistenca nie sú

osoby totožné. Navrhovatelia poukázali na niektoré ustanovenia VZP pre dopravnú techniku k zmluve
o spotrebnom úvere, ktoré sa týkajú poistenia, na článok IX. Navrhovatelia dospeli k záveru, že aj
keď bolo u odporcu 2/ obmedzené dispozičné oprávnenie tak na druhej strane odporcu 1/ bolo nielen
dispozičné oprávnenie viac obmedzené ako u odporcu 2/, ale aj ďalšie možnosti o právnej ako i faktickej
možnosti dispozície s predmetným motorovým vozidlom boli významne obmedzené. Odkazy na súdnu
prax doplňujú poukazom na judikatúru Českej republiky, spis. zn. 25Cdo 1264/2002. Za okolnosti, ktoré

majú pôvod v prevádzke sa považuje také pôsobenie prevádzky na okolie či dovnútra spôsobom, ktoré
je prejavom typických vlastnostní prevádzky, ktorých súčasťou je určitá nebezpečnosť vzhľadom na
rýchlosť,siluapod.,náročnosťnaovládanieatechnickázložitosť,čovšetkomôžepotencionálnevyvolať
nepriaznivýškodlivýnásledok.VtejtosúvislostipoukázalinarozhodnutieNajvyššiehosúdu3Cz43/1969
a rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici spis. zn. 12Co 690/1969. K povinnosti prevádzkovateľa

za nemajetkovú ujmu navrhovatelia odkázali na podstatu veci ako sa chápe pojem neoprávnený zásah
a citovali z rozsudku NS SR spis. zn. 1Cdo 77/2009. Osobou zodpovednou za zásah do osobnostných
práv fyzickej osoby totiž môže byť aj právnická osoba. Zároveň poukázali na rozsudok NS ČR spis. zn.
30Cdo814/2003.Preposúdenieotázkypasívnejlegitimácieprevádzkovateľaakoosobyzodpovednejza
zásah do osobnostných práv fyzickej osoby a tým zaviazanej na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné

posúdiť aj čo treba rozumieť pod pojmom škoda. Zo súdnej praxe usmrtenie pri dopravnej nehode
vyvoláva nielen občianskoprávnu zodpovednosť za škodu, ale aj občianskoprávnu zodpovednosť za
neoprávnenýzásahdoosobnostnýchpráv.Rozširujúcivýkladpojmuškodapreúčelyzákonaopovinnom
zmluvnom poistení je aj ústavne konformný a treba vychádzať z chápania tohto pojmu v komunitárnom
práve (rozsudok Súdneho dvora vo veci C-63/2009). Zo znenia zákona o povinnom zmluvnom poistení

vyplýva, že je možné, aby bola pozostalým po obeti dopravnej nehody priznaná náhrada nemajetkovej
ujmy.

Na výzvu odvolacieho súdu odporca 2/ uviedol, že svojim odvolaním napadá rozsudok súdu prvého
stupňa v celom rozsahu t.j. vo vzťahu k všetkým jeho výrokom vrátane prvého výroku, ktorým súd prvého
stupňa návrh voči odporcovi 1/ zamietol.

Odporca 1/ odvolací návrh nepodal, k podaným odvolaniam sa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že obe odvolania boli podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody

(§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie s ohľadom na rozsah a dôvody odvolania (§
212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel
k záveru, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie.

Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu

zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Základom objektívnej zodpovednosti podľa § 427 Občianskeho zákonníka je škoda vyvolaná osobitnou
povahou prevádzky dopravného prostriedku, teda osobitná, kvalifikovaná udalosť, nie zavinené
porušenie povinností prevádzateľa. To znamená, že predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti sú: škoda,
osobitná povaha danej prevádzky a príčinná súvislosť medzi nimi. Právna úprava vychádza zo zásady,

že ten, kto určitý dopravný prostriedok prevádzkuje, má niesť riziko nebezpečia, ktoré z tejto prevádzky
vyplýva pre okolie. Subjektom tejto objektívnej zodpovednosti je vždy prevádzateľ, nie vodič, ktorýdopravnú nehodu zavinil. Vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka
toto ustanovenie nie je ustanovením špeciálnym, ale obe skutkové podstaty stoja vedľa seba. Z tohto
dôvodu sa poškodený môže domáhať náhrady škody voči prevádzateľovi dopravného prostriedku

podľa § 427 na základe objektívneho princípu a proti vodičovi dopravného prostriedku podľa § 420 na
základe zodpovednosti založenej na predpokladanom zavinení. Objektívna zodpovednosť prevádzateľa
je koncipovaná širšie než zodpovednosť vodiča podľa § 420 Občianskeho zákonníka, pretože vodič
zodpovedá iba za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti a naproti tomu prevádzateľ
zodpovedá poškodenému za celú škodu. I tu platí, že vodič v rozsahu svojej zodpovednosti zodpovedá

spoločne a nerozdielne s prevádzateľom. I v prípade objektívnej zodpovednosti prevádzateľa prichádza
do úvahy spoluzavinenie poškodeného. Na jeho strane je možné zvažovať iba také konanie, ktorým
sa na vzniku škody podieľal a bolo jednou z príčin vzniku škody. V rozsahu, v akom sa poškodený
podieľal na vzniku škody, nie je daná zodpovednosť prevádzateľa. Výlučné zavinenie poškodeného
môže viesť k tomu, že zodpovednosť prevádzateľa nebude vôbec preukázaná, avšak tomu môže dôjsť
iba v prípade, že škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke na § 428

Občianskehozákonníka.Prevádzateliadopravnýchprostriedkov,ktorýsúsubjektmitejtozodpovednosti,
sú právnou úpravou rozdelení do dvoch skupín, z ktorých jednu tvoria fyzické osoby a právnické osoby
prevádzkujúcedopravupodľaodseku1adruhúskupinutvoriaostatníprevádzateliamotorovéhovozidla,
motorového plavidla a prevádzatelia lietadla.

Základným predpokladom zodpovednosti za prevádzku dopravných prostriedkov je škodná udalosť

vyvolaná osobitnou povahou konkrétneho typu prevádzky dopravného prostriedku. Takouto udalosťou
sa rozumie každá okolnosť prevádzky dopravného prostriedku, ktorá je vzhľadom ku svojmu zvýšenému
nebezpečiu pôsobenia objektívne spôsobilá vyvolať škodu, napríklad rýchlosť dopravného prostriedku,
vykoľajenie. Osobitná povaha prevádzky je daná charakteristickými vlastnosťami určitého druhu
dopravy či dopravných prostriedkov a jeho prejavmi navonok. Motorové vozidlo je v prevádzke nielen

vtedy, keď sa pohybuje, ale i vtedy, keď síce stojí, ale ide motor. Vždy musí ísť o škodu vyvolanú
osobitnou povahou prevádzky, teda určitou okolnosťou, ktorá je vlastná práve prevádzkou dopravného
prostriedku a ktorá je objektívne spôsobila vyvolať škodu. Ak nie je škoda vyvolaná osobitnou povahou
prevádzky dopravného prostriedku, potom treba posúdiť zodpovednosť podľa § 420 Občianskeho
zákonníka. Pri strete vozidla s chodcom sa zodpovednosť chodca za poškodenie vozidla posudzuje

podľa § 420 Občianskeho zákonníka a spoluzavinenie vodiča na vzniku tejto škody podľa § 441
Občianskeho zákonníka. Zodpovednosť prevádzateľa vozidla, ktorým bola spôsobená škoda voči
chodcovi sa riadi ustanovením § 427 Občianskeho zákonníka (R 15/2004).

Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda
spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže,

že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Zodpovednosti sa prevádzateľ môže zbaviť iba vtedy, keď preukáže, že škode nemohlo byť zabránené
ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré mohlo byť vynaložené. Svojej zodpovednosti sa však
prevádzateľ nemôže zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke.
Ustanovenie § 428 Občianskeho zákonníka zakotvuje úzku možnosť zbaviť sa zodpovednosti za škodu,

ktorá by bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky, ak jej vzniku nebolo možné zabrániť. Zbavenie sa
objektívnejzodpovednostiprevádzateľaprichádzadoúvahyibavjednomprípade,vynaloženievšetkého
úsilia, ktoré možno požadovať. Úplnému zbaveniu zodpovednosti však môže dôjsť iba za situácie, že
konkrétne okolnosti, ktorými bola škoda spôsobená, nemajú v tejto prevádzke svoj pôvod. Je potrebné
dôsledne rozlišovať medzi pojmom škody, ktorá by bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky, teda

prejavom typickým vlastnostiam dopravy a pojmom škody spôsobenej takými okolnosťami, ktoré majú
svoj pôvod v prevádzke. Pojem okolnosti, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke, je užší než pojem
škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky. Za okolnosť majúcu pôvod v prevádzke je považované
napríklad zlyhanie bŕzd, vada materiálu, nedostatočná údržba zariadenia prevádzky, ale i v okolnostiach
nedostatkov na strane vodiča napríklad zdravotná vada, prechodná zdravotná indispozícia. Okolnosti

vo vnútri vlastnej prevádzky súvisia s organizáciou, riadením a realizáciou prevádzky. Patria sem
nedostatkytechnickéhostavudopravnýchprostriedkov,vadysúčiastkyčimateriáluvrátanevádskrytých.
Ak bola príčinou vzniku škody tzv. vnútorná škodná udalosť, neprichádza do úvahy zbavenie sa
zodpovednosti prevádzateľa bez ohľadu na to, či škode mohlo či nemohlo byť zabránené. Dôkazné
bremeno na splnenie liberalizačného dôvodu má prevádzateľ. Súdna prax dovodila, že okolnosťou

majúcou pôvod v prevádzke v zmysle § 428 je i prudké zabrzdenie v dopravnom prostriedku hromadnejdopravy alebo iskrenie parnej lokomotívy. O okolnosť majúcu svoj pôvod v prevádzke dopravného
prostriedku nejde napríklad pri neodvrátiteľnej živelnej udalosti spôsobenej prírodnými silami alebo
v prípade zásahu tretej osoby či zvieraťa. V týchto prípadoch ide o zásah zvonka a nie o okolnosť

s prevádzkou dopravného prostriedku priamo súvisiaca. Ak bola príčinou škody vonkajšia okolnosť
nemajúca pôvod prevádzke a škode nemohlo byt zabránené ani všetkým objektívnym úsilím k
odvráteniu tejto okolnosti, ktorá škodu vyvolala, dochádza k zbaveniu zodpovednosti prevádzateľa.
Vynaložením všetkého úsilia jej treba rozumieť všetku objektívnu možnosť starostlivosti, ktorú mohol
ten, kto prevádzkuje dopravný prostriedok vyvinúť. Všetko možné úsilie, ktoré možno požadovať na

prevádzateľovi, aby sa predišlo vzniku škody, je treba chápať objektívne a zvažovať všetky možnosti,
ktorých mohli byť k tomuto účelu využité.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu
pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Zodpovednosť prevádzateľa je samozrejme obmedzená spoluzavinením poškodeného a to v rozsahu,
v akom sa sám podieľal na vzniku škody. Ak bola jednou z príčin vzniku škodu okolnosť majúca svoj

pôvod v prevádzke, neprichádza do úvahy výlučné zavinenie poškodeného podľa § 441 Občianskeho
zákonníka. Hľadiskom § 441 Občianskeho zákonníka je skutočnosť, že škoda nemusí byť iba
výsledkom konania škodcu, ale i samotného poškodeného. Na strane poškodeného môže ísť o
výlučné zavinenie vo vzťahu ku vzniknutej škode, v takomto prípade nesie škodu poškodený sám a je
vylúčená celkom zodpovednosť iného, bez ohľadu k tomu, či spočíva takáto zodpovednosť na zásade

prezumovaného zavinenia, alebo ide o objektívnu zodpovednosť. V prípade pomerného zavinenia na
strane poškodeného nesie poškodený škodu v tom pomere v akom jeho konanie či opomenutie prispelo
ku vzniku škody. I keď zákon hovorí o zavinení poškodeného, neznamená to, že zavinenie vo forme
úmyslu či nedbanlivosti a nemusí u neho ísť ani o konanie protiprávne. Všetky okolnosti, ktoré na
jeho strane viedli ku vzniku škody, sa mu pričítajú ako jeho účasť na škode. V zásade platí, že v

rozsahu v akom bola škoda spôsobená samotným poškodeným, nie je daná zodpovednosť škodcu,
chýba totiž jeden zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu a to príčinná súvislosť medzi
vznikom škody a protiprávnym konaním škodcu. Ak bola náhoda jednou z príčin vzniku škody, nie
je to spoluzavinenie. V občianskom súdnom konaní súd na spoluzavinenie poškodeného prihliada i
bez návrhu z úradnej povinnosti. Ak sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu, súd sa zaoberá

otázkou či a v akom rozsahu sa na spôsobení škody podieľal samotný poškodený. To platí v prípade,
že v trestnom konaní bolo právoplatne rozhodnuté, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Súd
v konaní o náhrade škody síce nemôže ako predbežnú otázku riešiť, či a kto spáchal určitý skutok,
však rozhodnutie o vine páchateľa neznamená automaticky, že celá škoda bola spôsobená výlučne jeho
konaním. Pri pomernom rozdelení škody ide o určitý vzájomný vzťah medzi konaním poškodeného a

škodcu. Vychádza sa z miery zavinenia každého z nich a u objektívnej zodpovednosti sa prihliada k tomu
ako ktorá skutočnosť prispela ku vzniku škody a ovplyvnila jej rozsah. Zvažujú sa všetky príčiny, ktoré
viedli ku škode, a rovnako ako u škodcu i u poškodeného treba zobrať do úvahy nielen samotné konanie,
ale príčinu vzniku škody. Musí ísť o také konanie či opomenutie, ktoré je vo vzťahu príčinnej súvislosti so
vznikom škody či následným zväčšením jej rozsahu. Avšak ani v prípade, keď bezprostrednou príčinou

vzniku škody bolo konanie poškodeného, nie je vylúčená čiastočná zodpovednosť škodcu, pokiaľ jeho
konanie malo za následok zväčšenie rozsahu škody už spôsobenej. Ustanovenie § 440 Občianskeho
zákonníka nevylučuje možnosť nedbanlivostného spoluzavinenia poškodeného v pomere k úmyslu
zavinenia škodcu.

Navrhovatelia 1/ a 2/ sa podaným návrhom doručeným súdu prvého stupňa 30.11. 2010 domáhali

voči odporcom 1/ a 2/, aby spoločne nerozdielne nahradili každému navrhovateľovi 15 000 eur ako
nemateriálnu škodu v dôsledku smrti syna a sumu 2960,13 eur ako materiálnu škodu.

Z obsahu spisu vyplýva, že splnomocnená zástupkyňa navrhovateľov uplatnila 08.03.2011 návrh na
vstup vedľajšieho účastníka do konania - poisťovňa UNIQA, nakoľko odporca 1/ mal v čase predmetnej
dopravnej nehody uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla č. 9257018063. Z uznesenia obsiahnutého v zápisnice o pojednávaní
z 27.04.2011 vyplýva, že poisťovni UNIQA bude zaslaný návrh navrhovateľov na vstup vedľajšieho
účastníkadokonania(zč.l.44spisu).PoisťovňaUNIQA oznámilaakýmspôsobomposkytovalaplnenie,
k otázke vstupu do konania ako vedľajšieho účastníka sa nevyjadrila, pričom z doručenky ani z prípisu
nevyplýva zaslanie návrhu navrhovateľov na vstup vedľajšieho účastníka do konania.Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z
účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh.

Vedľajšíúčastníkvzmyslecit.§93O.s.p.vystupujevkonanívedľahlavnéhoúčastníkabuďnavrhovateľa
alebo odporcu. Vedľajší účastník, ktorého účasť je teda možná len v sporových konaniach, je treťou
osobou a stane sa ním v okamihu, kedy dôjde súdu oznámenie, že vstupuje do konania a ku ktorému

účastníkovi sa pridružuje. Prípustnosťou vedľajšieho účastníctva v konaní sa súd zaoberá až potom,
čo ten, ku ktorému sa účastník pridružil, alebo jeho protistrana, namietne prípustnosť takéhoto postupu
(por. Rozsudok NS SR 8Sž 43/2007). Podmienkou účasti tretej osoby ako vedľajšieho účastníka je
jej právny záujem na víťazstve toho účastníka, ku ktorému pristupuje. Právny záujem na výsledku
konania musí vedľajší účastník preukazovať zásadne v prípade, ak niektorý z účastníkov namietne

jeho neprípustnosť v konaní. Splnenie podmienky právneho záujmu na výsledku konania tzn. víťazstva
niektorého z účastníkov, súd potom musí riešiť podľa hmotného práva. O právny záujem ide vtedy,
ak rozhodnutím súdu vo veci bude dotknuté právne postavenie vedľajšieho účastníka t.j. jeho práva a
povinnosti vyplývajúce z hmotného práva (por. rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 140/2005).

Súd prvého stupňa otázku navrhovaného vedľajšieho účastníctva na strane odporcov nechal bez

povšimnutia, navrhované vedľajšie účastníctvo si nevyriešil a s navrhovaným vedľajším účastníkom ani
nekonal. Je pravdou, že uvedenú skutočnosť odvolatelia nepoužili ako odvolací dôvod, avšak z obsahu
spisu táto skutočnosť nepochybne vyplýva a pokiaľ účastník konania uplatnil návrh na vstup vedľajšieho
účastníka, pričom prvostupňový súd sa týmto návrhom na vstup vedľajšieho účastníka nezaoberal,
napriek tomu, že predmetný návrh má vplyv na okruh účastníkov resp. vedľajších účastníkov v tomto

konaní. Keďže prvostupňový súd nekonal s navrhovaným vedľajším účastníkom, resp. sa nezaoberal
navrhovaným vstupom do konania, ide o vadu konania, na ktorú bol povinný odvolací súd prihliadnuť z
úradnej povinnosti, pretože mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Prvostupňový súd mal preukázané, že odporcu 2/ treba považovať za prevádzateľa motorového vozidla
aj napriek uzavretej zmluvy o výpožičke s odporcom 1/ a aj zodpovedným subjektom za škodu

vyvolanú osobitnou povahou prevádzky. Súdna prax riešila postavenie leasingovej spoločnosti ako
prevádzateľa vozidla (pozri rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 25Cdo 2563/2005 z 27.11.2007).
Podľa citovaného rozsudku v prípade tzv. leasingu je treba pri určení prevádzateľa vozidla posúdiť podľa
obsahu príslušnej zmluvy aký rozsah práv k vozidlu vlastník previedol na leasingového nájomcu, za
prevádzateľa vozidla nemožno leasingového nájomcu považovať vtedy, ak podľa zmluvy bol oprávnený

vozidlo za odplatu užívať obvyklým spôsobom, nemohol na ňom zabezpečovať technické úpravy s
výnimkou nutných opráv, mal hradiť iba údržbu a opravy vozidla a nebol oprávnený vozidlo poistiť,
pričom poistenie vozidla vrátane zákonného poistenia bolo zahrnuté v tzv. „požičovnom“. Nakoľko
práva a povinnosti účastníkov zmluvy o výpožičky nie sú upravené kogentne, riešia sa predovšetkým
obsahom dojednania účastníkov zmluvy. Z odôvodnenia napadnutého vyplýva, že prvostupňový súd

sa konkrétnymi ustanoveniami zmluvy o výpožičke vo vzťahu k určeniu prevádzateľa vozidla bližšie
nezaoberal.Vtejtosúvislostisúdstručnezdôvodnil,žepodľačlánkuIVbod1predmetnejzmluvyuzavreli
dohodu o výpožičke, z charakteru zmluvy o výpožičke vyplýva, že je bezodplatná, práva vlastníka
obmedzuje iba minimálne, naopak v súlade so zákonom je právo vypožičiavateľa iba vec riadne užívať a
má dočasný charakter. Odvolací súd nemôže svojou činnosťou (teda rozvinutím jednotlivých ustanovení

upravujúcich zmluvný vzťah medzi odporcami a z toho vyplývajúce posúdenie kto je prevádzateľom)
nahrádzať činnosť zverenú súdu prvého stupňa. Ak relevantné úvahy vzhľadom na zmluvné vzťahy
medzi odporcami, ktoré boli pre posúdenie rozhodujúce sa v napadnutom rozhodnutí nenachádzajú, je
rozhodnutie nepresvedčivé, arbitrárne a v konečnom dôsledku nepreskúmateľné zo strany odvolacieho
súdu.

Účastníci konania zdieľali rozdielne názory, či škoda je udalosťou vyvolanou osobitnou povahou
prevádzky dopravného prostriedku, či bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke ači existuje príčinná súvislosť medzi udalosťou vyvolanou osobitnou povahou prevádzky dopravného
prostriedku a vznikom škody. Znovu je potrebné poukázať na skutočnosť, že prvostupňový súd
záver o tom, že škoda je vyvolaná udalosťou osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku

a okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke žiadnym spôsobom vo svojom rozhodnutí nerozvinul,
napriek tomu, že v priebehu konania mali účastníci konania rozdielne stanoviská na túto otázku.
Pokiaľ prvostupňový súd svoj záver neodôvodnil, odvolací súd nemôže nahrádzať činnosť zverenú
súdu prvého stupňa. Zároveň však odvolací súd vo svojom rozhodnutí predostrel výklad ustanovení
Občianskeho zákonníka dopadajúcich na predmetnú vec a aj rozhodujúcu judikatúru. Možnosť

liberalizácie zodpovednostného subjektu predpokladá najskôr vyriešenie otázky kto je zodpovedným
subjektom a na základe akých skutočností.

Priznaná nemateriálna škoda uplatnená navrhovateľmi podľa § 13 Občianskeho zákonníka nebola v
napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom právne zdôvodnená. Odporca 2/ tvrdil, že nie je možné
aplikovať § 427 vo vzťahu k § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka a to ani zrejme použitím analógie
podľa § 853 Občianskeho zákonníka. Výklad uvedených ustanovení bol riešený v rozhodovacej praxi NS

ČR (pozri spis. zn. 30Cdo 814/2003, 30Cdo 1627/2005, 30Cdo 999/2007 ako aj 33Cdo 73/2003) podľa
ktorej osobitnou skupinou prípadov zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby je treba vymedziť tie,
keď k takémuto zásahu dôjde v súvislosti s prevádzkou dopravných prostriedkov, ak treba pripustiť pri
určení zodpovednostnej osoby za nemajetkovú ujmu, ktorú utrpela na svojej osobnosti fyzická osoba
analogické použitie ustanovení § 420 ods. 2, neexistuje podľa názoru (NS ČR) argument, ktorý by

vylučoval analogické použitie § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka pre určenie zodpovednostnej
osoby za zásah proti osobnosti fyzickej osoby vyvolaný osobitnou povahou prevádzky dopravných
prostriedkov. Obdobne ako v prípade, že za škodu spôsobenú touto prevádzkou zodpovedá prevádzateľ
vozidla je treba vychádzať z toho, že za nemajetkovú ujmu spôsobenú osobnosti fyzickej osobe
touto prevádzkou analogicky nutne zodpovedá tiež jej prevádzateľ. V tejto súvislosti je potom nutné

posúdiť kto v konkrétnom prípade bol prevádzateľom dopravného prostriedku, za ktorého je treba
všeobecne pokladať toho kto má trvalú možnosť právnej a faktickej dispozície s vozidlom. Nie je preto
podstatné a významné či prevádzateľ vozidla bol alebo nebol vlastným fyzickým pôvodcom zásahu
presnejšie povedané pôvodcom mechanizmu, ktorým bol zásah proti osobnej sfére fyzickej osobe
spôsobený. Analogické použitie ustanovení § 427 a nasl. sa uplatní iba pri určení osoby zodpovednej za

zásah proti osobnosti fyzickej osobe vyvolaný osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku.
Skúmaním predpokladov zodpovednosti za zásah do osobnostných práv je potom treba postupovať
podľa ustanovení § 13 Občianskeho zákonníka a nie podľa ust. § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka.

V zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,

stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti samotného výroku rozsudku. Súd sa v

odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho
myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky
skutočnostizistenévykonanýmdokazovaním,aletiežspoukazomnaprávnezávery,ktoréprijal.Účelom
odôvodnenia rozhodnutia predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a jeho odôvodnenie
súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t.j. musí

byť preskúmateľné.

Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy,
ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného súdu I.ÚS
26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám
nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní.

Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v
rozpore so zákonom je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatímmožnostikonaťpredsúdomtrebapotomrozumieťzávadnýprocesnýpostupsúdu,ktorýmsaúčastníkovi
znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36
ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie vyššie citovaného ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

Posúdiac potom odôvodnenie preskúmavaného rozsudku podľa vyššie uvedených zákonných kritérií je
zrejmé, že prvostupňový súd sa nimi dôsledne neriadil. Prvostupňový súd sa konkrétnymi ustanoveniami

zmluvy o výpožičke vo vzťahu k určeniu prevádzateľa vozidla bližšie nezaoberal, bližšie nezdôvodnil
akými úvahami dospel k záveru, že škoda je udalosťou vyvolanou osobitnou povahou prevádzky
dopravného prostriedku a existuje príčinná súvislosť medzi udalosťou vyvolanou osobitnou povahou
prevádzky dopravného prostriedku a vznikom škody a škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú
pôvod v prevádzke ako predpoklad zbavenia sa zodpovednosti prevádzateľa, bližšie nezdôvodnil

úvahy o spoluzavinení poškodeného v rozsahu 50%. Napokon priznanú nemateriálnu škodu uplatnenú
navrhovateľmi podľa § 13 Občianskeho zákonníka v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom právne
nezdôvodnil, neuviedol predpoklady zodpovednosti za zásah do osobnostných práv, neuviedol akým
spôsobom dospel k záveru o aplikácii § 13 Občianskeho zákonníka na daný predmet konania.

Odvolací súd dáva do pozornosti, že je potrebné venovať pozornosť prípustnosti zastúpenia

splnomocnenej zástupkyne navrhovateľov PaedDr.Mgr. O. W. vo vzťahu k uplatnenému nároku na
náhradu nemajetkovej škody, pretože platí nasledovné.

Podľa § 27 ods. 1 O.s.p. účastník sa môže dať zastúpiť aj ktoroukoľvek fyzickou osobou spôsobilou na
právne úkony. Tento zástupca môže konať jedine osobne.

Podľa § 27 ods. 3 O.s.p. vo veci a ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo veciach ochrany

podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s
konkurzom a reštrukturalizáciou, v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže, v sporoch z porušenia
alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo, v sporoch z právnych vzťahov týkajúcich sa zmeniek,
šekov alebo iných cenných papierov, v sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva, v
konaní s cudzím prvkom, v konaní podľa piatej časti tretej hlavy tohto zákona, vo veciach podľa § 261

odseky Obchodného zákonníka a v konaní podľa Exekučného poriadku sa zastúpenie podľa odseku
1 nepripúšťa. To neplatí, ak zástupca účastníka konania podľa odseku 1 má vysoké školské vzdelanie
druhostupňové v odbore právo a účastník konania je jeho blízkou osobou.

Z obsahu spisu nevyplýva, že prvostupňový súd otázke prípustnosti zastúpenia navrhovateľov venoval
pozornosť, preto bude potrebné prednostne zaujať stanovisko či ide o zastúpenie, ktoré je v súlade s

§ 27 ods. 3 O.s.p.

Keďže neodôvodnením rozhodnutia v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. podľa vyššie uvedených kritérií,
došlo k porušeniu zákonného procesného postupu, v dôsledku čoho bola znemožnená účastníkom
realizácia ich procesných práv priznaných im v občianskom súdnom konaní, došlo tým k odňatiu
účastníkom možnosti konať pred súdom. Odvolací súd preto s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia
vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Povinnosťou súdu v ďalšom konaní bude po starostlivom prihliadnutí na všetky skutočnosti, ktoré
vyšli v konaní najavo, zaoberať sa otázkou prípustnosti zastúpenia navrhovateľov ich splnomocnenou
zástupkyňou, vyriešiť navrhované vedľajšie účastníctvo, rešpektovať vyššie uvedené kritériá výkladu

aplikovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a po komplexnom hodnotení všetkých dôkazov akojednotlivo i vo vzájomnom súvise, doplnení vyjadrení vo vyššie naznačených sporných súvislostiach,
opätovne vo veci rozhodnúť vrátane trov tohto odvolacieho konania podľa § 224 ods. 3 O.s.p.

Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.