Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. marec 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/549/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210689
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5612210689.2

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vprávnejvecižalobcu:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomPribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v
konaní o náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10C/230/2012-62 zo dňa 26. 07. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10C/230/2012-62 zo dňa 26. 07. 2013 z
r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Súčasne vyslovil, že žalovanému náhradu trov
konania nepriznáva.

Z dôvodov tohto rozhodnutia vyplýva, že okresný súd v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. konal a
rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov a právneho zástupcu žalobcu, ktorí mali doručenie
predvolanianapojednávanieriadneavčasvykázané.Vrámcidokazovaniasasúdoboznámilsobsahom
listín založených v spise, ako aj obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn.
8Er/261/2008, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:
Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že Okresný súd Liptovský Mikuláš nerozhodol o žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v pätnásťdňovej zákonnej lehote - keď žiadosť
súdneho exekútora bola exekučnému súdu doručená dňa 09. 06. 2008 a uznesením
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8Er/261/2008-12 zo dňa 30. 12. 2008 súd rozhodol o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti o vymoženie
úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 21.600,- Sk od 22. 09. 2007 do zaplatenia.
Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 7CoE/28/2009-29 zo dňa 30. 04. 2009 odvolanie žalobcu proti

označenému rozhodnutiu ako oneskorene podané odmietol. Následne Okresný súd Liptovský Mikuláš
uznesením č.k. 8Er/261/2008-33 zastavil exekučné konanie v časti o vymoženie úroku z omeškania vo
výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 716,99 Eur (21.600,00 Sk) od 22. 09. 2007 do zaplatenia a dňa 12.
02. 2010 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom,
na základe ktorého mala byť vykonaná predmetná exekúcia, bol rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu sp. zn. SR 01221/08 zo dňa 14. 02. 2008. Výzvou zo dňa 05. 08. 2008 exekučný

súd vyzval zástupcu oprávneného na predloženie zmluvy o úvere, ktorá bola podkladom pre vydanie
exekučného titulu, a to v lehote 10 dní, ktorej fotokópia bola doručená exekučnému súdu dňa 13.
08. 2008. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8Er/261/2008-39 zo dňa 26. 02. 2010
súd exekúciu zastavil. Proti uvedenému uzneseniu exekučného súdu podal oprávnený odvolanie, ktoré
vzal následne späť. V dôsledku toho bolo odvolacie konanie zastavené uznesením Krajského súdu v
Žiline č. k. 8CoE/45/2011-78 zo dňa 25. 02. 2011. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového

súdu bolo zistené, že rozhodcovský súd neskúmal, či medzi účastníkmi konania (exekučného) nejde
o spotrebiteľský vzťah a opomenutím uvedenej skutočnosti vydal rozhodnutie, ktoré je v rozpores normami spotrebiteľského práva. Exekúcia sa vykonáva na základe rozhodnutia, ktoré priznáva
zákonom nedovolené plnenie.
Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 513/2003 Z. z.“) vo svojich ustanoveniach taxatívne vymedzuje
podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody pri ktorých štát zodpovedá za škodu
spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci: nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny
úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym
úradným postupom a vzniknutou škodou.

V prerokovávanej veci si žalobca uplatnil náhradu majetkovej škody vo výške 4.320,21
Eur a nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 864,04 Eur z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu (v exekučnej veci Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 8Er/261/2008), ktorý
nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.
Súd I. stupňa konštatoval, že žalobca predovšetkým nepreukázal naplnenie primárneho atribútu
zodpovednostného vzťahu, a to nesprávny úradný postup. Tvrdenie žalobcu, že exekučný súd rozhodol

o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 17. 01. 2011 sa ukázalo ako
zavádzajúce a nepravdivé. Z pripojeného exekučného spisu jednoznačne vyplynulo, že exekučný súd
rozhodoločiastočnomzamietnutížiadostioudeleniepovereniadňa30.12.2008,ztohodôvodutvrdenie
žalobcuodátumerozhodnutiasúdudňa17.01.2011jehrubozavádzajúce.Zavádzajúceanepravdivéje
potom aj tvrdenie žalobcu o dobe omeškania (viac ako 970 dní). Iné skutkové tvrdenia žalobca v žalobe

neuviedol. Navyše procesná úprava platná a účinná v čase rozhodovania súdu o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie (resp. v čase začatia exekučného konania) neurčovala žiadnu lehotu
pre rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Z dikcie ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vyplýva, že 15-dňová lehota je stanovená zákonom len pre prípad vydania poverenia na
vykonanie exekúcie. Exekučný súd uznesením zo dňa 26. 02. 2010 však exekúciu zastavil.

Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR samotné nedodržanie zákonom stanovenej
lehoty (v danom prípade nevydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora)
sa nepovažuje automaticky za porušenie základného práva účastníka konania, keďže je potrebné
zohľadniť všetky okolnosti prípadu. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno ohľadom preukázania všetkých
atribútov zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom exekučného

súdu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca nepreukázal naplnenie základného prvku
zodpovednostného vzťahu, ktorým je nesprávny úradný postup. Tvrdenie žalobcu, že exekučný súd
rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 01. 04. 2011 sa ukázalo
ako zavádzajúce a nepravdivé. Z pripojeného exekučného spisu jednoznačne vyplynulo, že exekučný
súd rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia dňa 28. 02. 2011. Samotné nedodržanie

zákonnej lehoty nemožno vnímať izolovane, oddelene od ostatných okolností, ktoré objektívne majú
vplyv na jej plynutie a významnou mierou sa podieľajú na jej predĺžení. Preto je nevyhnutné prihliadať
na všetky podstatné okolnosti prípadu. V prejednávanej veci je potrebné prihliadnuť aj na charakter
procesného úkonu súdu, a to poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým sa nekončí samotné exekučné
konanie. Pre prijatie záveru o porušení základného práva účastníka o existencii zbytočných prieťahov

exekučného súdu nepostačuje len samotné prekročenie zákonom stanovenej lehoty, ale aj naplnenie
ďalších podstatných okolností v prejednávanej veci. Medzi uvedené okolnosti je potrebné zaradiť okrem
iného správanie sa oprávneného, jeho súčinnosť, iné procesné prekážky, ďalší priebeh konania, postup
exekútora a exekučného súdu vo veci. Je známou skutočnosťou, že aplikácia práva Európskej únie
v oblasti ochrany spotrebiteľa (v dôsledku vstupu SR do EÚ) zasiahla do dovtedajšej

súdnej praxe a významne ovplyvnila jej vývoj. Uvedenému sa nevyhlo ani exekučné konanie. V duchu
existujúcej judikatúry bolo a je povinnosťou exekučného súdu postupovať v exekučnom konaní v
súlade s právnou úpravou a zásadami na ochranu spotrebiteľa, opakovane judikovanými Európskym
súdnym dvorom (napr. C-40/08, C-76/10). Ochrane spotrebiteľa je preto potrebné venovať náležitú
pozornosť aj v exekučnom konaní, s čím je spojené adekvátne plynutie času. Vyššie uvedeným

okolnostiam nasvedčuje skutočnosť, že neskoršia právna úprava v ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vyňala rozhodcovské rozsudky zo zákonom stanovenej pätnásťdňovej lehoty na vydanie
poverenia od doručenia žiadosti súdneho exekútora. Pri posudzovaní žiadosti o udelenie poverenia
exekučný súd nepristupoval k jej vybaveniu formalisticky len za účelom dodržania zákonnej lehoty na
vykonanie procesného úkonu. Súčasne skúmal zákonnosť exekúcie. Navyše, z ust. § 44

ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva povinnosť súdu vydať poverenie do 15 dní od
doručenia žiadosti. Pre prípad zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia nie je v zákone explicitne
uvedená lehota na vydanie rozhodnutia. S poukazom na uvedené výkon práva žalobcu bol aj v rozpore
s dobrými mravmi, keďže v žalobe uviedol nepravdivé skutkové tvrdenia. Keďže nebol splnený základnýpredpoklad zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (nesprávny úradný
postup), súd neskúmal splnenie ďalších atribútov (príčinnú súvislosť, vznik škody), ani sa nezaoberal
vznesenounámietkoupremlčania.Včasevyhláseniarozsudkuuždošlokuplynutiuzákonomstanovenej

lehoty v súvislosti s predbežným prerokovaním nároku, pričom žalovaný podanie žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku žalobcom v konaní ani nerozporoval.
O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanej, ktorá bol v konaní
úspešná, ich náhradu nepriznal, keďže tieto si nevyčíslila a z obsahu spisu jej vznik žiadnych trov
nevyplýva.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie.
Poukázal na koncepciu spravodlivého súdneho konania zahŕňajúceho právo na
kontradiktórne konanie, v rámci ktorého musia mať strany možnosť oboznámiť sa so všetkými
predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim, s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie.

Odvolateľ tiež namietal, že pred vynesením rozhodnutia nebol oboznámený ani s listinnými dôkazmi
uloženými v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu sa nemal možnosť vyjadriť a navrhnúť
dôkazy na podporu svojich tvrdení. V danej veci podľa žalobcu nebolo možné rozhodnúť bez jeho účasti
na pojednávaní, keďže trval na osobnej účasti svojho zástupcu na pojednávaní a zároveň riadne a
včas požiadal o jeho zrušenie z dôležitého dôvodu (keďže podľa jeho názoru vo veci koná nezákonný

sudca) a preto nebol daný dôvod pre postup súdu v konaní podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. Navyše, v
situácii, kedy bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie navrhnutým dôkazom - listinami založenými
v exekučnom spise, mal súd umožniť žalobcovi uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým aj právnym
otázkam nastoleným samotným súdom. Pokiaľ vnútroštátny súd dospel (podľa odvolateľa na základe
dokazovania,ktoréhoobsah,rozsahsibezakéhokoľvekdôvoduurčilsám)kzáveru,žeexistujeokolnosť

brániaca vydať pre žalobcu pozitívne rozhodnutie, musí vo všeobecnosti o tom
informovať účastníkov konania v spore a umožniť im, aby sa k tomu vyjadrili. Upozornil, že súd vykonal
dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či
išlo o listiny založené v exekučnom spise.
Zároveň žalobca poukázal na svoje podanie (obsiahnuté v texte žaloby), ktorým upovedomil súd

o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a
rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených
skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach
verejnostinemožnotohtosudcupovažovať zanestranného.Uvedenérozhodnutiekrajskéhosúdu
bolo podľa odvolateľa vydané v rozpore s ustálenou judikatúrou v iných krajských súdoch v skutkovo

a právne totožných veciach. Zároveň je v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR, Európskeho súdu
pre ľudské práva v oblasti zachovávania práva na nestranný súd. Žalobca zdôraznil, že podal ústavnú
sťažnosť vo veci porušenia jeho práva na nestranný sú, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia
krajského súdu.
Žalobca zotrval na tvrdení, že zákonom stanovená lehota na vydanie poverenia pre súdneho

exekútora v predmetnom exekučnom konaní nebola exekučným súdom dodržaná, čo potvrdzuje aj
odôvodnenie napadnutého rozsudku. V dôsledku toho bol v súdenej veci preukázaný žalobcom tvrdený
nesprávny úradný postup, spočívajúci vo viacerých skutočnostiach, a nielen jednej z nich. Konajúci súd
sa mal preto vysporiadať pri rozhodovaní vo veci so všetkými vytýkanými zložkami
nesprávneho úradného postupu.

Žalovaná zostala v odvolacom konaní nečinná.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal k tomu oprávnený
účastník konania (§ 201 veta prvá O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.),

preskúmal vec v rozsahu vymedzenom ust. § 212 ods. 1, 2 písm. b) O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) rozsudok okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) s použitím
§ 221 ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto skúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom na hmotné právo, ale tiež
zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho
súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania,
tak aj jeho dôvodmi. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzujenielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 O.s.p.
vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len
vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je súd viazaný vždy.

Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa
síce vyskytli vady, ktoré však nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolací súd
na tieto vady neprihliadne.

Vzhľadom na to, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní
danej veci sa krajský súd zaoberal len námietkami na žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným
postupom prvostupňového súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z toho hľadiska,
či došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolacia námietka žalobcu, že v prejednávanej veci nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovanej,

z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil v odôvodnení svojho rozhodnutia je dôvodná.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorý znemožní účastníkovi konania
realizáciu procesných práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok za účelom obhájenia a
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych

procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých by bol v dôsledku
nesprávneho postupu súdu vylúčený.

Písomné vyjadrenie žalovanej zo dňa 03. 06. 2013 bolo súdu doručené 07. 06. 2013, t.j. pred vytýčením
termínu pojednávania (a predvolania účastníkov a zástupcu žalobcu naň). Termín pojednávania (26.

07. 2013) prvostupňový súd vytýčil dňa 10. 07. 2013 a žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi bolo
toto predvolanie doručené dňa 15. 07. 2013 (č.l. 47 spisu). Napriek tejto okolnosti prvostupňový súd
postupom v súlade s ust. § 114 ods. 2 vety druhej O.s.p. nedoručil vyjadrenie žalovanej bezodkladne
druhej procesnej strane, t.j. žalobcovi.

Podľa judikatúry Ústavného súdu SR, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v článku
46 ods. 1 ústavy inak, ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené
právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/94). Obsah práva na súdnu ochranu v článku 46 ods. 1 Ústavy SR
nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho
uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu,

ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94).
K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy,
ak sa niekto („každý“) domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná
alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS
7/08). Európsky súd pre ľudské práva vo veci Hudáková a ďalší proti Slovenskej republike v rozsudku

z 27. 04. 2010, bod 29. uviedol: „Požiadavka, aby účastníci konania vedeli o všetkých zhromaždených
dôkazoch a podaných vyjadreniach vo svojej veci a mali možnosť sa k nim vyjadriť sa vzťahuje tak na
konanie prvostupňové, ako aj odvolacie konanie. Nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému
účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom
kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces.“

Procesná vada podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. v spojení s § 114 ods. 2 veta posledná O.s.p.
s ohľadom na deň, kedy súdu vyjadrenie žalovaného došlo a termín stanoveného pojednávania, t.j.
dostatočný časový priestor na jeho doručenie žalobcovi súdom, je dôvodom, pre ktorý musí odvolací
súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou

procesnou vadou, nemôže byť považované za správne. Z uvedeného dôvodu sa odvolací
súd v ďalšom ostatnými námietkami vznesenými žalobcom odvolaní ani nezaoberal.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f) s použitím ust. § 221 ods. 2 O.s.p.).

V ďalšom konaní bude okresný súd povinný prioritne doručiť vyjadrenie žalovanej zo
dňa 25. 07. 2013, ktorého prvopis sa nachádza na č.l. 38 až 47 spisu žalobcovi, ktorého rovnopis jesúčasťou spisového materiálu a následne vytýči termín pojednávania, na ktoré predvolá účastníkov a
ich zástupcov a po vykonanom dokazovaní opätovne vo veci meritórne rozhodne.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.