Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/577/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210633
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5612210633.4

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v
konaní o náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10C/221/2012-70 zo dňa 28. 08. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10C/221/2012-70 zo dňa 28. 08. 2013
z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Súčasne vyslovil, že žalovanému náhradu trov
konania nepriznáva.
Z dôvodov tohto rozhodnutia vyplýva, že okresný súd v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p . konal a
rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov a právneho zástupcu žalobcu, ktorí mali doručenie
predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom
listín založených v spise, ako aj obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn.
10Er/1027/2010, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:
Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že Okresný súd Liptovský Mikuláš nerozhodol o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v pätnásťdňovej zákonnej lehote - keď žiadosť
súdneho exekútora bola exekučnému súdu doručená dňa 09. 12. 2010 a uznesením Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10Er/1027/2010-17 zo dňa 28. 02. 2011 súd rozhodol o zamietnutí žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom, na základe
ktorého mala byť vykonaná predmetná exekúcia, bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.
SR 07111/10 zo dňa 25. 08. 2010. Výzvou zo dňa 20. 12. 2010 exekučný súd preto vyzval
Stály rozhodcovský súd na predloženie rozhodcovského spisu a doručeniek preukazujúcich doručenie
rozsudku, a to v lehote 10 dní. Elektronickým podaním, doručeným súdu dňa 29. 12. 2010 Stály
rozhodcovský súd požiadal o predĺženie lehoty na predloženie spisového materiálu, na podklade
ktorého bol vydaný rozsudok o 30 dní od doručenia žiadosti súdu. Dňa 17. 01. 2011 doručil Stály
rozhodcovský súd exekučnému súdu spisový materiál na CD nosiči. Následne exekučný súd uznesením
zo dňa 28. 02. 2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z
odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že v rozhodcovskom konaní došlo k pochybeniu pri doručovaní
a vyznačení právoplatnosti exekučného titulu. Z predloženej fotokópie zásielky bolo zistené, že na
doručenke chýba údaj o dni neúspešného pokusu o doručenie s výzvou o opakované doručenie, ako
aj údaj o dni, kedy sa vykonalo opakované doručenie. Predmetný exekučný titul tak má vadu formálnej
vykonateľnosti a doposiaľ sa nestal vykonateľným. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca (v pozícii
oprávneného) odvolanie, na základe ktorého bolo preskúmané odvolacím súdom - Krajským súdom v
Žiline, ktorý uznesením č.k. 7CoE/169/2011-38 zo dňa 31. 01. 2011 napadnuté uznesenie okresného

súdu potvrdil. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10Er/1027/2010-41 zo dňa 23. 01.
2012 bolo exekučné konanie zastavené.
Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 513/2003 Z. z.“) vo svojich ustanoveniach taxatívne vymedzuje
podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody pri ktorých štát zodpovedá za škodu
spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci: nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny
úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym
úradným postupom a vzniknutou škodou.
V prerokovanej veci si žalobca uplatnil náhradu majetkovej škody vo výške 125,00
Eur a nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 309,79 Eur z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu (v exekučnej veci Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 10Er/1027/2010),
ktorý nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.
Súd I. stupňa konštatoval, že žalobca predovšetkým nepreukázal naplnenie primárneho atribútu
zodpovednostného vzťahu, a to nesprávny úradný postup. Podľa konštantnej judikatúry Ústavného
súdu SR samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty (v danom prípade nevydanie poverenia na
vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora) sa nepovažuje automaticky za porušenie základného práva
účastníka konania, keďže je potrebné zohľadniť všetky okolnosti prípadu. Žalobcu zaťažuje dôkazné
bremeno ohľadom preukázania všetkých atribútov zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca
nepreukázal naplnenie základného prvku zodpovednostného vzťahu, ktorým je nesprávny úradný
postup. Tvrdenie žalobcu, že exekučný súd rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 01. 04. 2011 sa ukázalo ako zavádzajúce a nepravdivé. Z pripojeného
exekučného spisu jednoznačne vyplynulo, že exekučný súd rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia dňa 28. 02. 2011. Samotné nedodržanie zákonnej lehoty nemožno vnímať izolovane,
oddelene od ostatných okolností, ktoré objektívne majú vplyv na jej plynutie a významnou mierou sa
podieľajú na jej predĺžení. Preto je nevyhnutné prihliadať na všetky podstatné okolnosti prípadu. V
prejednávanej veci je potrebné prihliadnuť aj na charakter procesného úkonu súdu, a to poverenie
na vykonanie exekúcie, ktorým sa nekončí samotné exekučné konanie. Pre prijatie záveru o porušení
základného práva účastníka o existencii zbytočných prieťahov exekučného súdu nepostačuje len
samotné prekročenie zákonom stanovenej lehoty, ale aj naplnenie ďalších podstatných okolností
v prejednávanej veci. Medzi uvedené okolnosti je potrebné zaradiť okrem iného správanie sa
oprávneného, jeho súčinnosť, iné procesné prekážky, ďalší priebeh konania, postup exekútora a
exekučného súdu vo veci. Je známou skutočnosťou, že aplikácia práva Európskej únie v oblasti ochrany
spotrebiteľa (v dôsledku vstupu SR do EÚ) zasiahla do dovtedajšej súdnej praxe a významne
ovplyvnila jej vývoj. Uvedenému sa nevyhlo ani exekučné konanie. V duchu existujúcej judikatúry bolo
a je povinnosťou exekučného súdu postupovať v exekučnom konaní v súlade s právnou úpravou a
zásadami na ochranu spotrebiteľa, opakovane judikovanými Európskym súdnym dvorom (napr. C-40/08,
C-76/10). Ochrane spotrebiteľa je preto potrebné venovať náležitú pozornosť aj v exekučnom konaní,
s čím je spojené adekvátne plynutie času. Vyššie uvedeným okolnostiam nasvedčuje skutočnosť, že
neskoršia právna úprava v ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyňala rozhodcovské rozsudky
zo zákonom stanovenej pätnásťdňovej lehoty na vydanie poverenia od doručenia žiadosti súdneho
exekútora. V súdenej veci je potrebné osobitne zdôrazniť, že exekučný súd pre posúdenie žiadosti
o udelenie poverenia vyzval Stály rozhodcovský súd na predloženie rozhodcovského
spisu. Na základe žiadosti o predĺženie lehoty bol rozhodcovský spis vrátane doručeniek predložený
exekučnému súdu až dňa 17. 01. 2011 a až od tohto dátumu mal exekučný súd objektívne splnené
podmienky na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Od doručenia
rozhodcovského spisu do vydania uznesenia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia uplynula lehota
1 mesiaca a 11 dní. Je teda zrejmé, že na nedodržaní zákonom stanovenej lehoty malo významný
vplyv aj oneskorené predloženie rozhodcovského spisu, za ktoré v žiadnom prípade nezodpovedá
exekučný súd. Pri posudzovaní žiadosti o udelenie poverenia exekučný súd nepristupoval k jej vybaveniu
formalisticky len za účelom dodržania zákonnej lehoty na vykonanie procesného úkonu. Súčasne skúmal
zákonnosť exekúcie. Tieto okolnosti sú objektívne spôsobilé vyvolať predĺženie zákonom stanovenej
lehoty na vydanie poverenia. Nemožno tiež neprihliadnuť na dôvod zamietnutia žiadosti o udelenie
poverenia, keď predložený exekučný titul nenadobudol formálnu vykonateľnosť, keďže nebol riadne
doručený účastníkovi rozhodcovského konania, v dôsledku čoho nenastali účinky doručenia. To viedlo
aj k následnému zastaveniu exekučného konania. Navyše, z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vyplýva povinnosť súdu vydať poverenie do 15 dní od doručenia žiadosti. Pre prípad zamietnutia žiadosti
o udelenie poverenia nie je v zákone explicitne uvedená lehota na vydanie rozhodnutia. S poukazom

na uvedené výkon práva žalobcu bol aj v rozpore s dobrými mravmi, keďže v žalobe uviedol nepravdivé
skutkové tvrdenia. Keďže nebol splnený základný predpoklad zodpovednostného vzťahu za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci (nesprávny úradný postup), súd neskúmal splnenie ďalších atribútov
(príčinnú súvislosť, vznik škody), ani sa nezaoberal vznesenou námietkou premlčania. V čase vyhlásenia
rozsudku už došlo k uplynutiu zákonom stanovenej lehoty v súvislosti s predbežným prerokovaním
nároku, pričom žalovaný podanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku žalobcom v konaní ani
nerozporoval.
O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanej, ktorá bol v konaní
úspešná, ich náhradu nepriznal, keďže tieto si nevyčíslila a z obsahu spisu jej vznik žiadnych trov
nevyplýva.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie.
Poukázal na koncepciu spravodlivého súdneho konania zahŕňajúceho právo na
kontradiktórne konanie, v rámci ktorého musia mať strany možnosť oboznámiť sa so všetkými
predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim, s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie.
Odvolateľ tiež namietal, že pred vynesením rozhodnutia nebol oboznámený ani s listinnými dôkazmi
uloženými v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu sa nemal možnosť vyjadriť a navrhnúť
dôkazy na podporu svojich tvrdení. V danej veci podľa žalobcu nebolo možné rozhodnúť bez jeho účasti
na pojednávaní, keďže trval na osobnej účasti svojho zástupcu na pojednávaní a zároveň riadne a
včas požiadal o jeho zrušenie z dôležitého dôvodu (keďže podľa jeho názoru vo veci koná nezákonný
sudca) a preto nebol daný dôvod pre postup súdu v konaní podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. Navyše, v
situácii, kedy bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie navrhnutým dôkazom - listinami založenými
v exekučnom spise, mal súd umožniť žalobcovi uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým aj právnym
otázkam nastoleným samotným súdom. Pokiaľ vnútroštátny súd dospel (podľa odvolateľa na základe
dokazovania, ktorého obsah, rozsah si bez akéhokoľvek dôvodu určil sám) k záveru, že existuje okolnosť
brániaca vydať pre žalobcu pozitívne rozhodnutie, musí vo všeobecnosti o tom informovať účastníkov
konania v spore a umožniť im, aby sa k tomu vyjadrili. Upozornil, že súd vykonal dokazovanie listinami,
ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené
v exekučnom spise.
Zároveň žalobca poukázal na svoje podanie (obsiahnuté v texte žaloby), ktorým upovedomil súd
o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a
rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených
skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach
verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Uvedené rozhodnutie krajského súdu
bolo podľa odvolateľa vydané v rozpore s ustálenou judikatúrou v iných krajských súdoch v skutkovo
a právne totožných veciach. Zároveň je v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR, Európskeho súdu
pre ľudské práva v oblasti zachovávania práva na nestranný súd. Žalobca zdôraznil, že podal ústavnú
sťažnosť vo veci porušenia jeho práva na nestranný sú, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia
krajského súdu.
Žalobca zotrval na tvrdení, že zákonom stanovená lehota na vydanie poverenia pre súdneho
exekútora v predmetnom exekučnom konaní nebola exekučným súdom dodržaná, čo potvrdzuje aj
odôvodnenie napadnutého rozsudku. V dôsledku toho bol v súdenej veci preukázaný žalobcom tvrdený
nesprávny úradný postup, spočívajúci vo viacerých skutočnostiach, a nielen jednej z nich. Konajúci súd
sa mal preto vysporiadať pri rozhodovaní vo veci so všetkými vytýkanými zložkami
nesprávneho úradného postupu.

Žalovaná zostala v odvolacom konaní nečinná.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal k tomu oprávnený
účastník konania (§ 201 veta prvá O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.),
preskúmal vec v rozsahu vymedzenom ust. § 212 ods. 1, 2 písm. b) O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) rozsudok okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) s použitím
§ 221 ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto skúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom na hmotné právo, ale tiež
zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho

súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania,
tak aj jeho dôvodmi. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje
nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 O.s.p.
vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len
vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je súd viazaný vždy.
Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa
síce vyskytli vady, ktoré však nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolací súd
na tieto vady neprihliadne.

Vzhľadom na to, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní
danej veci sa krajský súd zaoberal len námietkami na žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným
postupom prvostupňového súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z toho hľadiska,
či došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolacia námietka žalobcu, že v prejednávanej veci nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovanej,
z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil v odôvodnení svojho rozhodnutia je dôvodná.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorý znemožní účastníkovi konania
realizáciu procesných práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok za účelom obhájenia a
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych
procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých by bol v dôsledku
nesprávneho postupu súdu vylúčený.

Písomné vyjadrenie žalovanej zo dňa 25. 07. 2013 bolo súdu doručené 30. 07. 2013, t.j. pred vytýčením
termínu pojednávania (a predvolania účastníkov a zástupcu žalobcu naň). Termín pojednávania (28.
08. 2013) prvostupňový súd vytýčil dňa 15. 08. 2013 a žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi bolo
toto predvolanie doručené dňa 20. 08. 2013 (č.l. 63 spisu). Napriek tejto okolnosti prvostupňový súd
postupom v súlade s ust. § 114 ods. 2 vety druhej O.s.p. nedoručil vyjadrenie žalovanej bezodkladne
druhej procesnej strane, t.j. žalobcovi.

Podľa judikatúry Ústavného súdu SR, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v článku
46 ods. 1 ústavy inak, ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené
právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/94). Obsah práva na súdnu ochranu v článku 46 ods. 1 Ústavy SR
nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho
uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu,
ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94).
K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy,
ak sa niekto („každý“) domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná
alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS
7/08). Európsky súd pre ľudské práva vo veci Hudáková a ďalší proti Slovenskej republike v rozsudku
z 27. 04. 2010, bod 29. uviedol: Požiadavka, aby účastníci konania vedeli o všetkých zhromaždených
dôkazoch a podaných vyjadreniach vo svojej veci a mali možnosť sa k nim vyjadriť sa vzťahuje tak na
konanie prvostupňové, ako aj odvolacie konanie. Nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému
účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom
kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces.

Procesná vada podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. v spojení s § 114 ods. 2 veta posledná
O.s.p. s ohľadom na deň, kedy súdu vyjadrenie žalovaného došlo a termín stanoveného pojednávania,
t.j. dostatočný časový odstup je dôvodom, pre ktorý musí odvolací súd napadnuté rozhodnutie
zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže
byť považované za správne. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd v ďalšom ostatnými námietkami
vznesenými žalobcom odvolaní ani nezaoberal.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f) s použitím ust. § 221 ods. 2 O.s.p.).

V ďalšom konaní bude okresný súd povinný prioritne doručiť vyjadrenie žalovanej zo
dňa 25. 07. 2013, ktorého prvopis sa nachádza na č.l. 38 až 47 spisu žalobcovi, ktorého rovnopis je
súčasťou spisového materiálu a opätovne vytýči termín pojednávania, na ktoré predvolá účastníkov a
ich zástupcov a po vykonanom dokazovaní opätovne vo veci meritórne rozhodne.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.