Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. október 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoE/118/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8703899055
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8703899055.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave,
pobočka Poprad, 1. Mája 4053/24, IČO: 30 807 484, proti povinnému: TATRANOVA, a.s., Traktorova
1, Poprad, IČO: 36 465 526, o vymoženie pohľadávky 15.624,05 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č.k. 15Er 138/2003-15 zo dňa 30.8.2012, takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie vo výroku o trovách exekúcie.

Oprávnený nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a súdnemu exekútorovi sa ich náhrada
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením exekúciu zastavil.
Oprávneného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Alene Szalayovej trovy exekúcie vo výške

286,75 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vychádzal zo zistenia, že povinný bol dňa 30.10.2008 ex offo vymazaný z Obchodného registra.
Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľnou podmienkou konania. Nakoľko
povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, súd exekúciu podľa § § 107 ods. 4 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. zastavil.

O trovách exekúcie rozhodol súd prvého stupňa podľa § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. (ďalej
len Exekučný poriadok). Vzhľadom na skutočnosť, že povinný zanikol bez právneho nástupcu, a teda

tu nie je žiadny majetok povinného, z ktorého by mohli byť uhradené aspoň trovy exekúcie, musí tieto
znášať oprávnený. S prihliadnutím k citovanému zákonnému ustanoveniu a návrhu súdneho exekútora,
uložil súd oprávnenému uhradiť trovy exekúcie podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do
30.4.2008.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu, a to proti výroku o trovách exekúcie, odvolanie
oprávnený. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. IV. ÚS 297/2010-11. Má

za to, že oprávneného môže súd zaviazať na úhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi len za
predpokladu, že zastavenie exekúcie sám zavinil a aj v tomto prípade ponecháva zákon súdu možnosť,
nie povinnosť, zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného s prihliadnutím na mieru zavinenia na
zastaveníexekúcie.Oprávnenýnemoholprináležitejopatrnostipredvídať,žepovinnýsubjektvpriebehu
exekučnéhokonaniazaniknebezprávnehonástupcu,atedazastavenieexekúcienezavinil.Spoukazom
nauvedenénavrholuznesenievovýrokuotrováchzmeniťanáhradutrovexekúciesúdnemuexekútorovi

nepriznať.Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie
mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O. s. p., bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že uznesenie je potrebné v napadnutom výroku

ako vecne správne potvrdiť (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na
náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že predmetná exekúcia bola zastavená

podľa § 107 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. z dôvodu straty spôsobilosti povinného byť
účastníkom konania. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie súd prvého stupňa aplikoval ustanovenie §
203 ods. 2 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že jeho aplikácia nastáva po zistení, že majetok
povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvého stupňa sa pri rozhodovaní o trovách
exekúcie vychádzal zo situácie, že povinný zanikol bez právneho nástupcu, a teda tu nie je žiadny

majetok povinného, z ktorého by mohli byť uhradené aspoň trovy exekúcie, preto musí tieto znášať
oprávnený.

Odvolacísúdrešpektujúc,žeobsahomprincípuprávnehoštátujevytvorenieprávnejistoty,ktoráspočíva
aj v tom, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká
odpoveď (porov. nález Ústavného súdu SR I. ÚS 87/93, PL ÚS 16/95, II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06, IV.

ÚS 481/2011), poukazuje v tejto súvislosti na záver vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6MCdo 13/2012, a to, že ak príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd
zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm.
g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57
ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods.

2 prvá veta Exekučného poriadku).

Z obsahu spisu je zrejmé, že dôvodom výmazu povinného bola zamietnutie návrhu na vyhlásenie
konkurzu pre nedostatok majetku podľa § 68 ods. 3 Obchodného zákonníka. Podľa názoru odvolacieho
súdu mal súd prvého stupňa zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a uložiť
oprávnenému povinnosť uhradiť trovy exekúcie, v súlade s čím (pokiaľ ide o náhradu trov exekúcie) aj

postupoval.

Nie je totiž sporné, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by
postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia
§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Odvolací súd má za to, že iný dôvod zastavenie exekúcie tu
nie je ani v prípade, keď povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra

bez právneho nástupcu z dôvodu zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku.
Zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti je totiž v takomto prípade prakticky dôsledkom jeho
nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom.

Odvolací súd nespochybňuje námietku oprávneného, že koncepcia náhrady trov exekúcie nie je
postavená na nutnosti zaistiť súdnemu exekútorovi odmenu za jeho činnosť (porov. rozhodnutie

Európskeho súdu pre ľudské práva Mihál proti Slovenskej republiky). V predmetnej veci však z
obsahu spisu vyplýva dôsledný postup súdneho exekútora, ktorý hneď po vydaní poverenia vykonával
úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky oprávneného (vydanie a doručenie upovedomenia o začatí
exekúcie,príkazunazačatieexekúcieaexekučnéhopríkazu,doručeniežiadostioposkytnutiesúčinnosti
za účelom zistenia majetku povinného). V priebehu exekúcie povinný zanikol výmazom z obchodného

registra z dôvodu zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku. Súdny exekútor
na uvedenú skutočnosť reflektoval a predložil vec súdu prvého stupňa na rozhodnutie. Za tohto stavu
súdnemu exekútorovi nemožno nič vyčítať, postupoval totiž s odbornou starostlivosťou.Odvolacísúdnemaldôvodnereflektovaťnauvedenújudikatúru,apretozuvedenýchdôvodovuznesenie
v napadnutom výroku ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.)

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1

O.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že oprávnený v odvolacom konaní
úspech nemal a súdnemu exekútorovi v jeho priebehu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie