Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. október 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoP/69/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113200362
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6113200362.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystriciakosúdodvolacívprávnejvecistarostlivostisúduomaloletédeti:Katarína
R., nar. XX. XX. XXXX a W. R., nar. XX. XX. XXXX, obe deti bytom ako matka, zastúpené kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, deti rodičov: X. D., nar. XX. XX.
XXXX, bytom XXX XX U. U., R. XX, zastúpená splnomocneným advokátom JUDr. Jánom Vinarčíkom,
so sídlom Advokátskej kancelárie 974 01 Banská Bystrica, Pod Rybou 5, a: G. R., nar. XX. XX. XXXX,

bytom XXX XX Y. XXX, zastúpený splnomocneným advokátom JUDr. Dušanom Kracinom, so sídlom
Advokátskej kancelárie 960 01 Zvolen, Nám. SNP 80/22, o návrhu otca o zníženie výživného a o návrhu
matky o zvýšenie výživného, o odvolaní matky zo dňa 08. 07. 2013 a o odvolaní otca zo dňa 08. 07.
2013 proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32P/6/2013-200 zo dňa 28. 05. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh otca na zníženie výživného a zároveň zamietol
aj návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté deti. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom
na § 78 ods. 1, 3 a § 62 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 36 /2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Zákon o rodine“). Vykonaným dokazovaním
nemal okresný súd na strane otca preukázanú takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie
výživného. Naopak súd mal preukázané, že na strane otca nedošlo k zmene zamestnávateľa, ani k

zníženiu príjmu. Otec maloletých detí v čase rozvodového konania, kedy súd schválil rodičovskú dohodu
aj v časti výživného otca na maloleté deti, mal zvážiť svoje schopnosti, možnosti, majetkové pomery,
pretože tvrdenie otca o jeho zníženom príjme súd preukázané nemal a z tohto dôvodu návrh otca na
zníženie výživného ako nedôvodný zamietol. Pokiaľ otec svoj návrh na zníženie výživného odôvodňoval
tým, že na strane matky došlo k zmene pomerov, pretože v čase poslednej úpravy výživného poberala
len rodičovský príspevok a v súčasnosti je SZČO , ako aj tým, že matka žije v domácnosti s manželom,

okresný súd k tomu poznamenal, že manžel matky nemá vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom,
má len povinnosť podľa § 30 ods. 2 Zákona o rodine podieľať sa na výchove maloletých detí. Preto
okresný súd konštatoval, že tento dôvod pri svojom rozhodovaní nemohol zohľadniť a nemohol tiež
prihliadnuť na skutočnosť, že matka maloletých detí v čase poslednej úpravy výživného poberala
rodičovský príspevok, v súčasnosti je SZČO, pretože pri znížení výživného sa súd zaoberal dôvodmi na
strane otca a teda jeho zmenou pomerov. Na plnenie otca nad rámec určeného výživného okresný súd

neprihliadol poukazujúc na ust. § 76 ods. 1, 2 Zákona o rodine. Pokiaľ išlo o návrh matky na zvýšenie
výživného, okresný súd síce nespochybnil, že od poslednej úpravy výživného ubehla doba 3 rokov,
počas ktorej sa zvýšili odôvodnené potreby maloletých detí, ktoré matka súdu aj preukázala, avšak
pre zvýšenie výživného neboli splnené podmienky na strane otca, t.j. nedošlo k zvýšeniu jeho príjmu.
Doposiaľ stanovené výživné zodpovedá zásade ustanovenej v § 62 ods. 2 in fine Zákona o rodine. Pokiaľ
matka poukazovala na príjem otca, ktorých sčasti sa mu má uhrádzať k rukám, okresný súd takéto

tvrdenie matky právne relevantným spôsobom nemal preukázané, preto naň nemohol prihliadnuť. Preto
zamietol ako nedôvodný aj návrh matky na zvýšenie výživného.Proti rozsudku okresného súdu, do výroku, ktorým súd zamietol návrh matky na zvýšenie výživného,
podala v zákonom ustanovenej lehote odvolanie matka maloletých detí. Mala zato, že od poslednej
úpravy výživného došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného. Poukázala na majetkové

pomery na strane otca, ktorý je výlučným vlastníkom vinohradníckej pivnice v obci Y., ktorá má
veľkú hodnotu a je tiež vlastníkom osobného motorového vozidla. Uviedla, že otec nežije v spoločnej
domácnosti so svojimi rodičmi v rodinnom dome v Y., ale väčšinu času trávi u svojej priateľky v Y.. Nie
je preto pravda, že otec prispieva na bývanie a stravu rodičom, jeho výdavky na cestovné do práce
sú preto minimálne, nakoľko do zamestnania dochádza zo Y. a nie zo Y.. Poznamenala, že sám otec

viackrát uviedol a tvrdil, že výživné má z čoho platiť a s platením výživného teda nemá problém. Čo
sa týka jej výdavkov, nákladov na domácnosť, výdavkov na maloleté deti, s týmito jej pomáha manžel,
podporuje ju finančne aj jej otec a občas manželovi rodičia. Náklady spojené s užívaním rodinného
domu, v ktorom žijú, hradí ona a platí tiež daň z nehnuteľnosti a poplatky za smeti. Uviedla, že tieto
výdavky spolu s výdavkami na telefón, stravu, hygienické potreby, oblečenie, školu, školské potreby,
výlety, poistné a všetky mimoškolské aktivity maloletých detí, ako aj výdavky na cestovné do práce pre

ňu a pre deti, výdavky spojené s jej podnikaním, platenie odvodov a ekonómky, predstavujú približne
sumu 1 000 eur mesačne. Poukázala na mimoriadne aktivity maloletých detí, ktoré z jej príjmu nie je
schopná zabezpečiť, pričom maloleté deti sa dožadujú a chcú navštevovať rôzne krúžky, športy a výlety,
čo obnáša zvýšené výdavky. Od 01. 06. 2012 podniká v oblasti masérskych služieb, musí sa obracať,
abyzarobilanazákladnéživotnépotrebyrodiny.Vyhovieťjejnávrhuodporučilajkolíznyopatrovník,ktorý

v jej starostlivosti o maloleté deti nezistil žiadne nedostatky. Je v 7. mesiaci tehotenstva, predpokladaný
termín pôrodu má stanovený na 06. 10. 2013. Na materskú dovolenku nastupuje v auguste 2013.
Následne zostane bez príjmu z podnikania a bude poberať iba rodičovský príspevok. Keďže jej pribudne
nová vyživovacia povinnosť, nebude schopná ona ani jej manžel zabezpečiť rodinu. Podľa jej názoru je
v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletých detí vyšším výživným. Rozsudok

okresného súdu v napadnutom rozsahu preto navrhol zmeniť tak, aby otcovi bola uložená povinnosť
prispievať na výživu maloletej X. zvýšeným výživným v sume 160 eur mesačne a na výživu maloletého
W. zvýšeným výživným v sume 140 eura mesačne, počnúc dňom 21. 01. 2013, vždy do 15. dňa každého
mesiaca vopred k rukám matky. Zročné výživné navrhla uložiť otcovi v mesačných splátkach po 20 eur
spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok.

Proti rozsudku okresného súdu, do výroku, ktorým okresný súd zamietol návrh otca na zníženie
výživného, podal v zákonom ustanovenej lehote odvolanie otec maloletých detí. Uviedol, že v konaní
pred okresným súdom bolo preukázané, že jeho mesačný čistý príjem predstavuje sumu 444,15 eur
a jeho výdavky vrátane výživného predstavujú v súčasnosti bez nákladov na jeho ošatenie a obedy
počas pracovných dní sumu 535,60 eur mesačne. Z toho vyplýva, že bez finančnej pomoci zo strany

jeho rodičov by nebol schopný zabezpečiť si najzákladnejšie životné potreby a že jeho životná úroveň
je podstatne nižšia ako životná úroveň jeho detí. S výživným určeným v rámci rozvodového konania,
ohľadom ktorého schválil súd rodičovskú dohodu, súhlasil z toho dôvodu, že matka podmieňovala jeho
stretávanie sa s deťmi len pri takto určenej výške výživného. Naviac v tom čase mu finančne pomáhali
s platením výživného aj jeho rodičia, avšak toho času mu už schopní pomáhať nie sú. Okresný súd

pri rozhodovaní nebral do úvahy ust. §§ 62 a 75 Zákona o rodine a nezohľadnil ani zmenu pomerov
na strane matky, ktorá je v súčasnosti SZČO, ani v tom, že jej náklady na domácnosť sa podstatne
znížili tým, že na ňu prispieva aj jej manžel. Rozhodnutie okresného súdu považoval za neobjektívne,
vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, z nesprávneho skutkového zistenia na základe
vykonaných dôkazov a postupom okresného súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože

súd neumožnil na záver pojednávania na ktorom rozhodol napadnutým rozsudkom, jeho právnemu
zástupcovivyjadriťsakvykonanémudokazovaniuakprávnejstránkeveci(jehoadvokátchcelpoukázať
okrem iného aj na zmenu pomerov v jeho finančnom podporovaní jeho rodičmi), i, keď sa toho jeho
advokát výslovne domáhal, pričom v zmysle § 118 ods. 4 OSP mal byť na to súdom vyzvaný a až
potom mohol súd vyhlási dokazovanie za skončené. Okresný súd pri výsluchu matky neumožnil jeho

právnemu zástupcovi klásť matke otázky a keď sa toho jeho právny zástupca domáhal, zo strany súdu
mu bolo oznámené, že mu bude umožnené položiť len 5 otázok, pretože súd už má dostatočne zistený
skutkový stav. Rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu navrhol zmeniť tak, aby mu bola
uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej X. zníženým výživným v sume 80 eur mesačne a
na výživu maloletého W. zníženým výživným v sume 70 eur mesačne, počnúc dňom 01. 08. 2013,

alternatívne navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušiť a v uvedenom rozsahu vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.K odvolaniu matky ako aj k odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý odporučil rozsudok
okresného súdu potvrdiť ako vecne správny.

K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletých detí, ktorý uviedol, že tvrdenie matky ohľadom zmeny

pomerov na jeho strane sú nepravdivé. V konaní bolo zistené, že jeho priemerný zárobok v roku 2010,
t.j. v čase rozvodu a schválenia rodičovskej dohody predstavoval sumu 459,90 eur mesačne a v roku
2012 predstavoval sumu 444,16 eur mesačne, t.j. došlo síce k zmene pomerov, ale v opačnom zmysle
ako tvrdí matka, lebo jeho príjem sa znížil o 15,47 eur mesačne. Hodnota jeho majetkových pomerov sa
od rozvodu znížila. Pokiaľ ide o vlastníctvo motorového vozidla, na, ktoré matka poukazovala, k tomu
uviedol, že ide o 21 ročné auto, ktoré z dôvodu šetrenia bol nútený prerobiť na LPG, pretože náklady

na benzín boli pre neho privysoké. Pokiaľ ide o vlastníctvo vinohradníckej pivnice, k tomu uviedol, že
táto pivnica je roky v dezolátnom stave a nepoužíva sa viac ako 15 rokov. Z tohto dôvodu je v podstate
nepredajná. Nie je pravda čo tvrdí matka, že sa mal niekedy vyjadriť v takom zmysle, že nemá problém
s platením výživného, keď opak je pravdou a práve preto, že nemá dostatok finančných prostriedkov
a už ho nemôžu finančne podporovať ani jeho rodičia, podal návrh na zníženie výživného. Je nútený

sa zadlžovať, nakoľko má obavu, že v prípade nezaplatenia výživného by odporkyňa podala podnet
orgánom činným v trestnom konaní. Za nepravdivé označil aj tvrdenia matky o tom, že väčšinu času
trávi údajne v Y. u jeho priateľky. Keby to mala byť pravda, čo nie je, jeho náklady na bývanie a stravu,
by boli ešte vyššie. Naopak k zmene pomerov došlo na strane matky, ktorá sa vydala a má nižšie
náklady na spoločnú domácnosť, ktorú má so svojím manželom. Matke bol na začiatku podnikania

poskytnutý príspevok v sume 2 647 eur, z ktorého si ako prvé kúpila luxusný iPod 2 za 400 eur. Nie
je pravda ani tvrdenie matky, že motorové vozidlo zakúpené koncom mesiaca október 2012, nie je v
jej vlastníctve, ale, že si ho kúpil jej manžel. Spochybnil tiež, že matka potrebuje auto na prepravu za
klientmi, nakoľko masérske služby vykonáva doma, kde má aj potrebné vybavenie. Návrh matky na
zvýšenie výživného je neopodstatnený, preto navrhol rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol

návrh matky zamietnutý, potvrdiť.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec prejednal v medziach daných ustanovením § 212
ods. 2 písm. a/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OSP“), postupom podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania a rozsudok
okresného súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušil a podľa ustanovenia § 221 ods. 2

vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V danej veci rozhodol okresný súd napadnutým rozsudkom, ktorý bol vyhlásený na pojednávaní
konanom dňa 28. 05. 2013, proti ktorému podali odvolanie obaja rodičia maloletého dieťaťa, pričom otec
v podanom odvolaní zvlášť namietal, že postupom okresného súdu mu bola odňatá možnosť konať pred
súdom, nakoľko mu nebolo umožnené vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu a k právnej stránke veci.

Podľa § 205 ods. 2 písm. a/ OSP, „odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1“.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP, „súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom“.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ OSP rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu
Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, a to
právo predniesť (doplniť) svoje návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a
k vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo so súhlasom predsedu
senátu dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom (svedkom) a právo zhrnúť na záver pojednávania

svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu i právnej stránke veci (§ 101 ods. 1, § 117 ods. 1, § 118 ods. 1
a 4, § 123, § 126 ods. 3, § 131, § 211, § 215 OSP).Z obsahu zápisnice o pojednávaní uskutočnenom na okresnom súde dňa 28. 05. 2013 (č.l. 189 -
198) vyplýva, že potom ako okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ich
oboznámil, že má dostatočne zistený skutkový stav na to, aby vo veci rozhodol a preto umožnil

právnemu zástupcovi otca položiť 5 otázok s poučením, že pokiaľ sa nebudú týkať veci samej, kladenie
ďalších otázok neumožní. Zo zápisnice o pojednávaní ďalej vyplýva, že súd vyzval právneho zástupcu
otca, aby rešpektoval pokyny súdu a aby kládol vecné a jasné otázky. Následne vyhlásil tiež uznesenie,
ktorým ďalšie otázky právneho zástupcu otca nepripúšťa, po ktorom predstúpil právny zástupca otca,
ktorý udal, že ďalšie návrhy na dokazovanie nemajú, nakoľko všetko bolo možné zabezpečiť len

kladením otázok matke; zhodne sa vyjadril aj právny zástupca matky a kolízny opatrovník, a to,
že nemajú ďalšie návrhy na dokazovanie. Následne súd oboznámil prítomných s obsahom spisu,
uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok. Do zápisnice o pojednávaní je pojaté
aj vyjadrenie právneho zástupcu otca, ktorý po ukončení dokazovania a zaprotokolovaní, že bude
vyhlásený rozsudok, uviedol: „Tak to ja sa už nemôžem vyjadriť. Ja som sa chcel vyjadriť aj napríklad
k trovám“. Zápisnica bola skončená o 16.45 h a v jej závere je zachytený úradný záznam z ktorého

vyplýva, že po ukončení protokolácie zápisnice právny zástupca otca uviedol: „Ja som sa vyjadril tak, že
som sa chcel vyjadriť k vykonanému dokazovaniu v prvom rade a v druhom rade som chcel požiadať o
vrátenie originálov a v treťom rade som chcel uplatniť aj trovy konania“. Z ďalšieho úradného záznamu
nachádzajúceho sa v závere zápisnice o pojednávaní vyplýva, že právnemu otca boli vrátené všetky
originály, vrátane tých, ktoré neboli predložené súdu vo fotokópiách.

Podľa § 118 ods. 4 OSP, „ak sa pojednávanie neodročuje, pred jeho skončením súd vyzve účastníkov,
aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Na záver súd uznesením
vyhlási dokazovanie za skončené.“

Z citovaného ustanovenia vyplýva jednak procesná povinnosť súdu vyzvať účastníkov na zhrnutie ich
návrhov a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci, jednak tomu zodpovedajúce procesné

oprávnenie účastníka na „záverečnú reč“. V nej môžu účastníci zhrnúť svoje návrhy, vyjadriť svoj názor
na vykonané dokazovanie z hľadiska jeho úplnosti, zákonnosti a hodnotenia jednotlivých dôkazov.
Vyjadriť sa môžu tak k skutkovej stránke veci (z akých skutkových záverov by mal súd vychádzať), ako
aj k právnej stránke veci (môžu uviesť, ako by mal súd vec posúdiť po právnej stránke). Takéto zhrnutie
a vyjadrenie nemusí predniesť osobne účastník konania, môže za neho predniesť jeho zástupca.

Podstatný obsah tohto zhrnutia a vyjadrenia treba uviesť do zápisnice o pojednávaní. Záverečným
zhrnutím a vyjadrením nie je len ten procesný úkon účastníka (jeho zástupcu), ktorý je takto označený
aj formálne. Je ním, i bez tohto formálneho označenia aj iný, na záver pojednávania urobený procesný
úkon účastníka (jeho zástupcu), ktorým zhrňuje svoje návrhy, vyjadruje sa k dokazovaniu a k právnej
stránke veci.

Z obsahu zápisnice o pojednávaní uskutočnenom na okresnom súde dňa 28. 05. 2013 nevyplýva, že
by okresný súd vytvoril účastníkom konania procesnú možnosť na realizáciu ich práva vyplývajúceho z
procesného predpisu, t.j. že by im bola daná možnosť zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu
a k právnej stránke veci predtým, než súd vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené. V zápisnici o
pojednávaní nie je zachytený žiadny takýto prejav účastníkov konania, z ktorého by bolo možné vyvodiť,

že sa jedná o záverečnú reč účastníkov, pričom aj v prípade, že účastníci toto svoje právo nevyužili,
malo byť takéto vyjadrenie v zápisnici zaznamenané. Pokiaľ teda okresný súd neumožnil účastníkom
konania realizáciu ich procesného práva vyplývajúceho im z § 118 ods. 4 OSP, svojím postupom odňal
účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Odvolací súd, ktorý pri svojom rozhodovaní vychádzal
z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR, preto musel rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods.

1 písm. f/ OSP zrušiť a podľa § 221 ods. 2 OSP vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.