Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. august 2012

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/337/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511215167
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1511215167.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu
JUDr. Eleny Ďuranovej a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci navrhovateľa: Mestská časť Bratislava -
Staré Mesto so sídlom v Bratislave, Vajanského nábrežie č. 3, zast. LEGAL CARTEL, s.r.o. Bratislava,
Ľubinská 18, proti odporkyni: M.. W. Y., N. S. N., O. XX, zast. Mgr. Petrom Cúthom, advokátom v
Bratislave, Laurinská 18, o zaplatenie 93 € s prísl., na odvolanie odporkyne a navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 6. marca 2012 č. k. 15C 217/2011 - 127 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh navrhovateľa zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov konania v sume 132,28 € do rúk JUDr. Petra
Cútha do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
93 € s príslušenstvom a náhradu trov konania vo výške 45,31 € a to všetko titulom náhrady nákladov
súvisiacich s núteným odtiahnutím osobného motorového vozidla dňa 15.11.2010, ktoré tvorilo prekážku
v Bratislave na Povrazníckej ulici, ktorej správu vykonáva navrhovateľ. Technický odťah vykonala
obchodná spoločnosť Car Towing, a.s. v zmysle zmluvy o výkone odťahovej služby č. 48/2006 zo dňa
23.10.2006 a Dodatku č. 3, pričom cena za nútený výkon odťahu bola vyúčtovaná navrhovateľovi.

Odvolanie proti tomuto rozsudku podala odporkyňa. Navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a návh
zamietnuť. Poukázala na to, že správu pozemných komunikácií vykonávajú obce, prípadne iné osoby
na tento účel zriadené. Spoločnosť Car Towing, a.s. nie je obcou ani právnickou osobou, ktorú by obec
na tento účel zriadila a výkon verejnej správy nesmie mestská časť preniesť na súkromný podnikateľský
subjekt. Zmluvu o výkone odťahovej služby zo dňa 23.10.2006 uzavretú medzi správcom komunikácie
a spoločnosťou Car Towing, a.s. považuje za neplatnú podľa § 39 OZ pre jej rozpor so zákonom. Ďalej
navrhla, aby jej súd priznal náhradu trov celého konania.

V zákonnej lehote podal proti rozsudku odvolanie aj navrhovateľ a to do časti výroku o trovách konania.
Navrhol v tejto časti rozsudok zmeniť a zaviazať odporkyňu zaplatiť mu trovy prvostupňového konania
vo výške 161,09 € ako ak trovy odvolacieho konania vo výške 45,58 €.

Odvolací súd preskúmal vec v medziach podaných odvolaní podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., a dospel pritom k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa nie

je v rozsahu jeho napadnutého výroku vecne správny, čo viedlo odvolací súd k jeho zmene a zamietnutiu
návrhu navrhovateľa v zmysle ust. § 220 O.s.p.

V prejednávanej veci vozidlo odporkyne dňa 15.11.2010 tvorilo prekážku na miestnej komunikácii
III. triedy na Povrazníckej ulici č. 10, pretože stálo na mieste vyznačenom vodorovným dopravným
značením V 13. O odstránení vozidla rozhodol policajt, technickú stránku odťahu pre navrhovateľa
vykonala spoločnosť Car Towing a.s. a to na základe dodatku č. 3 k zmluve č. 48/2006. V súvislosti s
odťahom vozidla vznikli navrhovateľovi náklady vo výške 93 €, ktoré zaplatil spoločnosti vykonávajúcej
odťah na základe ich zmluvného vzťahu.

V zmysle platnej judikatúry (rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 70/2003) odstrániť prekážku cestnej
premávky, ak ju neodstráni ten, kto ju spôsobil ako aj odstrániť vozidlo, ponechané na ceste vrátane
chodníka na náklady jeho prevádzkovateľa z miestnej komunikácie, je oprávnená vykonať za podmienok
uvedených v § 40 ods. 1, 4 zákona č. 315/1996 Z.z. v znení neskorších predpisov len obec sama (správca
komunikácie), alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená (toto rozhodnutie je
možné použiť aj po zrušení cit. zákona a jeho nahradení zák. č. 8/2009 Z. z., nakoľko podstata právnej
úpravy a najmä príslušné ustanovenia zák. č. 135/1961 Zb. sa nezmenili).

Z ust. § 3d zákona č. 135/1961 Zb. a z ust. § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z, nepochybne vyplýva, že
úmyslom zákonodarcu bolo taxatívnym výpočtom určiť, kto je oprávnený vykonávať správu komunikácií
a kto je správcom cesty s tým, že odtiahnutie je povinný vykonávať jedine správca cesty tzn. že výkladom
tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že jeho úmyslom bolo vylúčiť iné osoby, ktoré by sa podieľali
na správe komunikácie a ktoré by boli oprávnené odstrániť prekážku cestnej premávky, okrem právnickej
osoby správcom na tento účel založenej alebo zriadenej. Uvedené platí bez ohľadu na znenie § 141
ods. 5 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z., podľa ktorého sa na odstránenie prekážky cestnej premávky
nepoužije všeobecný predpis o správnom konaní. Toto ustanovenie nemožno vykladať neprípustne
tak, že by odstraňovanie prekážky cestnej premávky a vozidla bolo vyňaté z verejnoprávnej normy
hmotnoprávnej povahy, ale toto ustanovenie je potrebné v súlade s pravidlami výkladu právnych noriem
logicky, gramaticky a systematicky vykladať len tak, že na odstránenie prekážky cestnej premávky a
vozidla sa nepoužijú všeobecné predpisy o správnom konaní, ktorým je nepochybne predovšetkým
zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok v znení neskorších predpisov) a účelom tejto
úpravy bolo vylúčiť pôsobnosť tohto procesného predpisu pri odstraňovaní prekážok cestnej premávky
v otázkach týkajúcich sa úpravy začatia správneho konania, zisťovania skutkového stavu, vydávania
rozhodnutia, opravných prostriedkov a pod. teda že sledovaným cieľom bolo zabezpečenie efektívneho
odstránenia prekážok cestnej premávky bez toho, aby toto mohlo byť zmarené, resp. predlžované
využitím práv daných účastníkovi správneho konania v iných prípadoch správneho konania, resp. v
konaniach upravených normami Správneho poriadku.

Spoločnosť Car Towing a.s., ktorá v tomto prípade odťah vykonala, nie je obcou, a nie je ani právnickou
osobou založenou alebo zriadenou obcou za účelom správy pozemných komunikácií. Teda odťah
vozidla touto spoločnosťou nemožno považovať za odťah, ktorý vykonala obec ako správca komunikácie
v zmysle § 43 zákona č. 8/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. Na tom nič nemení skutočnosť, že v
konaní vystupuje ako navrhovateľ správca komunikácie, nakoľko tento odťah, ako vyplýva z vykonaného
dokazovania neuskutočnil, a nevznikli mu ani žiadne náklady spojené s týmto odťahom (aspoň to
navrhovateľ v konaní nijako nepreukázal).

Keďže správca komunikácie vykonávajúci verejnú správu pozemných komunikácií je pri tomto výkone
orgánom verejnej správy, nevzťahuje sa na neho možnosť daná v čl. 2 ods. 3 Ústavy SR (každý môže
konať, čo nie je zákonom zakázané), ale vzťahuje sa na neho čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého
štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon, a teda pri výkone preneseného výkonu štátnej správy nemôže postupovať nad rámec zákona, tzn.
používať analogický inštitút súkromného práva, napr. zmluvné zastúpenie, poverenie a splnomocnenie.
Každý orgán štátu má totiž Ústavou SR a zákonom určený rozsah právomocí, ktorý nemôže prekročiť,
takže môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že tieto právne normy určujú aj
spôsob, akým štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ktoré môžu
používať.

Konanie orgánu štátu v medziach a v rozsahu ustanovenom zákonom, bez akejkoľvek výnimky a
zákonom ustanoveným spôsobom, napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty a tento ústavný príkaz
zároveň vylučuje stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj
nad rámec zákona a tiež iným, ako zákonom predpísaným a ustanoveným spôsobom.

Z uvedeného vyplýva, že správca verejnej komunikácie by mohol zákonom zverený mu výkon verejnej
moci a správy zmluvne preniesť na podnikateľské alebo iné subjekty len vtedy, ak by mu to zákon
výslovne dovolil alebo priamo ukladal.

Odstránenie vozidla bez súhlasu jeho prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý
je prípustný len na základe zákona. Keďže zmysle § 43 zákona č. 8/2009 Z.z. spadá do oblasti verejného
(správneho) práva, nevznikajú v súvislosti so správou pozemných komunikácií súkromnoprávne, ale
verejnoprávne vzťahy. Subjektom týchto administratívnoprávnych vzťahov je na jednej strane vždy
orgán verejnej správy, v danom prípade obec, resp. ňou zriadená alebo založená právnická osoba a
na strane druhej prevádzkovateľ vozidla. Výkon verejnej správy, teda výkon konkrétnych právomocí
orgánov verejnej správy, nie je možné preniesť na súkromnú obchodnú spoločnosť, v tomto prípade
obcou na zákonom stanovený účel nezaloženú či nezriadenú, a to na súkromnoprávnom základe
(plnomocenstvom alebo zmluvou), a to bez ohľadu na to, či táto právnická osoba koná vo svojom mene
alebo v mene príslušného orgánu verejnej správy. V danom prípade správca cesty pri odstraňovaní
vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za
jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej (čo do samotného
výkonu odtiahnutia vozidla). Takéto opatrenie, vzhľadom na povahu vzťahu, v rámci ktorého má k nemu
dôjsť, je oprávnená vykonať buď len samotná obec, alebo právnická osoba ňou na tento účel založená
alebo zriadená (rozsudok NS SR, sp. zn. 3 C do 70/2003). Z uvedeného je zrejmé, že spoločnosť
Car Towing, a.s. nespĺňa zákonné podmienky pre výkon správy pozemných komunikácií, konkrétne pre
odstraňovanie vozidiel z pozemných komunikácií namiesto obce, resp. v mene obce, a preto ani nebola
oprávnená vykonať technický odťah motorového vozidla odporcu a následne za tento si vyúčtovať
paušálnu cenu 93,- eur. Z tohto dôvodu sa ani navrhovateľ, hoci ten je správcom komunikácie, z ktorej bol
vykonaný odťah, nemôže domáhať zaplatenie nákladov tohto odťahu, nakoľko on tento odťah nevykonal
a nevynaložil naň žiadne náklady.

Navrhovateľ nemohol ani preniesť výkon verejnej správy, ktorý mu bol zverený ustanovením § 3d ods.
5 písm. c) cestného zákona na spoločnosť Car Towing, a.s., na základe zmluvy o výkone odťahovacej
služby č. 48/2006 tak, ako to tvrdí vo svojom návrhu, nakoľko mu to ust. § 3d ods. 5 písm. c)
cestného zákona ani žiadne iné zákonné ustanovenie neumožňovalo. Prenesením výkonu verejnej
správy pozemných komunikácií na súkromný podnikateľský subjekt tak navrhovateľ konal v rozpore s
ustanovením čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, ktoré mu umožňuje konať iba na základe ústavy, v jej medziach
a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Protiústavnosť konania navrhovateľa nemôže zhojiť
ani tvrdenie, že v prípade odstránenia vozidla spoločnosťou Car Towing, a.s. ide len o technické
zabezpečenie výkonu správy pozemnej komunikácie. Správu pozemných komunikácií, a to všetky jej
zložky, je oprávnený vykonávať navrhovateľ buď sám, alebo prostredníctvom právnických osôb, ktoré
na to založil, alebo zriadil a za jej výkon v plnom rozsahu aj sám zodpovedá. Je v rozpore nielen
so zákonom a ústavou, ale aj s ochranou práv a slobôd fyzických a právnických osôb, v prípade
nakladania s majetkom najmä s ochranou vlastníckeho práva týchto osôb, aby „technickú" stránku
výkonu verejnej správy vykonávala súkromná obchodná spoločnosť, ktorá svoju činnosť vykonáva
na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku. Nakoniec, akým iným než „technickým" je
správa pozemnej komunikácie vykonávaná odstránením vozidla tvoriaceho prekážku cestnej premávky?
Rozhodnutie policajta o odstránení vozidla v takomto prípade tvorí de facto iba akési ospravedlnenie
protiprávneho konania spoločnosti Car Towing, a.s. a navrhovateľ sa na základe takéhoto konania
(rozhodnutia) ním poverenej mestskej polície mení z vykonávateľa verejnej správy na spolupáchateľa
civilného deliktu.

Navrhovateľom predložené poverenie udelené starostom mestskej časti mestskej polícii „zabezpečiť
výkon rozhodovania o odstránení vozidiel" je právnym paškvilom, a to tak pre rozpor so zákonom, ako aj
pre zmätočnosť obsahu. Predovšetkým žiaden zákon nedovoľuje správcovi komunikácie jeho právomoci
preniesť na iný subjekt, a to ani na iný orgán verejnej moci, teda ani na mestskú políciu. K preneseniu
právomoci môže dôjsť výlučne zákonom, ako sa to stalo aj v prípade správy miestnych komunikácií, keď
výkon tejto správy bol ust. § 3 ods. 2 zákona č. 135/1961 Z.z. prenesený na obce, ktoré teda vykonávajú

„prenesený výkon štátnej správy“. Zákonné oprávnenie správcu komunikácie preniesť svoju právomoc
na mestskú políciu však absentuje.

Takéto oprávnenie nevyplýva príslušníkom mestskej polície ani zo zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej
polícii. Podľa ust. § 3 zák. č. 564/1991 Zb. mestská polícia nie je oprávnená pôsobiť na úseku správy
komunikácií. S absenciou pôsobnosti je v súlade aj absencia právomocí, keďže žiadne ustanovenie zák.
č. 564/1991 Zb. neoprávňuje príslušníka mestskej polície rozhodovať o odstránení vozidla, či na takéto
odstránenie vydávať pokyn.

Poverenie je nezmyselné aj obsahovo, pretože v čl. I vymedzuje jeho rozsah ako poverenie „zabezpečiť
výkon rozhodovania o odstránení vozidiel", v čl. II ods. 1 však už uvádza, že mestská polícia bude
rozhodovať o odstránení vozidiel. Sám navrhovateľ pritom vo svojich podaniach súdom tvrdí, že
odstránenie vozidla a rozhodnutie o odstránení sú dva úkony. V skutočnosti však príslušník mestskej
polície žiaden výkon nezabezpečuje, ale odťah nariaďuje, čo odporuje zákonu, pretože podľa ust. § 40
ods. 5 zákona č. 315/1996 Z. z. oprávnenie nariadiť odstránenie vozidla priznáva iba policajtovi, ktorým
sa na účely zák. č. 315/1996 Z.z. v zmysle jeho ust. § 2 písm. o) rozumie výlučne príslušník Policajného
zboru SR, nie príslušník mestskej polície.

Odvolací súd má za to, že návrhom uplatnená pohľadávka navrhovateľovi nevznikla a to z toho dôvodu,
že v prípade zmluvy o výkone odťahovacej služby, ktorú navrhovateľ uzatvoril so spoločnosťou Car
Towing, a.s. ide o neplatný právny úkon, nakoľko v zmysle § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka obchádza ustanovenie § 40 ods. 5 druhá veta zák. č. 315/1996 Z.z. v nadväznosti na
ustanovenie § 3d ods. 5 písm. d) cestného zákona tým, že prenáša výkon verejnej správy na inú
právnickú osobu, než na takú, ktorá bola na tento účel navrhovateľom založená alebo zriadená.
Pohľadávka by mohla navrhovateľovi vzniknúť iba v prípade, ak by odstránenie vozidla odporcu
vykonal sám, alebo prostredníctvom právnickej osoby, ktorú na to založil alebo zriadil. Pohľadávka
nemohla výkonom odťahu vozidla vzniknúť ani spoločnosti Car Towing, a.s., keďže z jej strany išlo o
protiprávny úkon, na základe ktorého môže nanajvýš vzniknúť právo odporcu na náhradu škody voči
tejto spoločnosti.

S poukazom na vyššie uvedené preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a
návrh navrhovateľa ako celkom bezzákladný a nedôvodný zamietol.

O trovách celého konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p. a v konaní úspešnej odporkyni priznal náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania
pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za odpor 16,50 € a trov právneho zastúpenia - odmena
za 4 úkony právnej služby á 16,60 € - 1. príprava a prevzatie zastúpenia r. 2011, 2. odpor r. 2011, 3.
účasť na pojednávaní 31.1.2012, 4. odvolanie r. 2012 + režijný paušál 2x 7,41 € (2011) + 2x7,63 € (2012)
+ DPH 20% z odmeny a náhrad -19,30 €).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 24. 7. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.