Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. jún 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/59/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109208036
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5109208036.4

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky P. N., nar. X.X.XXXX, naposledy
bytom N., F. I. XX, ktorá zomrela X.X.XXXX, proti odporcom 1. P. P., nar. XX.X.XXXX, 2. P. P., nar.
XX.XX.XXXX, obaja bytom N., F. I. XX, právne zastúpeným advokátom JUDr. Emilom Hadbábnym, so
sídlom N., P. O. M. X, o ochranu majetku, na základe odvolania odporcov proti uzneseniu Okresného
súdu Žilina č. k. 18C/52/2009-379 zo dňa 17.12.2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil konanie, keď vychádzal zo záveru, že na strane
navrhovateľky nemá s kým pokračovať v konaní (§ 107 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľka P. N. totiž dňa
X.X.XXXXzomrela a L. X., nar. XX.X.XXXX, ako jej jediný do úvahy prichádzajúci právny nástupca, na
výzvu okresného súdu oznámil, že na predmetnom návrhu netrvá.

O trovách konania rozhodol tak, že odporcom ich náhradu nepriznal, keďže konanie bolo zastavené (§
146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Nakoľko navrhovateľka nemá právneho nástupcu, nie je možné hovoriť o
procesnom zavinení. Na základe uvedeného východiska nepriznal náhradu trov konania ani štátu.

Protitomutouzneseniupodalivzákonomstanovenejlehoteodvolanieodporcovia,ktorísadomáhalijeho
zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietali, že nie sú dané podmienky na zastavenie konania.
Prejednávaná vec je majetkového charakteru a smrť navrhovateľky žiadnym spôsobom nevplýva na
existenciu sporných majetkových práv; tieto jej smrťou nezanikajú, ale vstupuje do nich oprávnený dedič

ako univerzálny sukcesor. Nie je teda správny záver, že navrhovateľka nemá právneho nástupcu.

Odvolatelia poukázali tiež na svoj nesúhlas so späťvzatím návrhu zo strany právneho nástupcu
navrhovateľky L. X. z dôvodu pretrvávajúcej „spornosti vo vzťahu k tvrdeným porušeniam práv
spojených s vecami tvoriacimi majetkový substrát navrhovateľky“. Okresný súd mal preto rozhodovať
podľa § 96 O.s.p.; ak tak neurobil, odňal im možnosť konať pred súdom. Odvolatelia dodali, že ak by aj
konanie bolo zastavené, je nesporné, že uvedené zavinil „navrhovateľ“ svojím dispozitívnym úkonom -

späťvzatím návrhu. Nadväzne je namieste pri rozhodovaní o trovách konania postupovať podľa § 146
ods. 2 veta prvá O.s.p.

L. X. zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v § 212 ods. 1 O.s.p. a bez
nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie
podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/, ods. 2 O.s.p.V súdenej veci navrhovateľka uplatňovala nárok súvisiaci s jej vlastníctvom nehnuteľností susediacich
s nehnuteľnosťami vo vlastníctve odporcov. Nejde o právo, ktoré by smrťou navrhovateľky zaniklo, čím
by odpadol dôvod na pokračovanie v konaní, resp. nebolo by, s kým konať. L. X., ako jediný v danom

štádiu dedičského konania po navrhovateľke do úvahy pripadajúci právny nástupca, mohol jej smrťou
nadobudnúť dedičstvo (§ 460 Obč. zák.); okrem iného aj dotknuté nehnuteľnosti. S ohľadom na štádium
dedičského konania - súdny komisár uviedol, že menovaný sa doposiaľ nevyjadril či dedičstvo prijíma
- nie je zatiaľ možné s určitosťou ustáliť, či práve L. X. vstúpi do práv a povinností po poručiteľke/
navrhovateľke. Za situácie odmietnutia dedičstva z jeho strany by sa univerzálnym sukcesorom po

navrhovateľke stal (s najväčšou pravdepodobnosťou) štát. V každom prípade však, pokiaľ okresný súd
uzavrel, že pôvodná navrhovateľka nemá právneho nástupcu (teda nie je s kým pokračovať v konaní),
jedná sa o nesprávne právne posúdenie veci.

Okresný súd (pôvodne) správne vyhodnotil podanie L. X. (bez ohľadu na to, že jeho právne nástupníctvo
malo ešte len charakter dôvodného predpokladu) zo dňa 6.11.2012 ako späťvzatie návrhu na začatie
konania. Vzhľadom k tomu bol následne namieste postup podľa § 96 ods. 2 O.s.p., ktorý nezahŕňa len

výzvu protistrane, či súhlasí so späťvzatím, ale, pri jej nesúhlase, aj rozhodnutie o nezastavení konania
v prípade akceptácie nesúhlasu alebo (naopak) rozhodnutie o zastavení konania napriek takémuto
nesúhlasu.

Neskoršípostupokresnéhosúdu,kedyonesúhlaseodporcovsospäťvzatímnávrhu(vecne)nerozhodol,
ale konanie bezprostredne zastavil z dôvodu neexistencie právneho nástupcu pôvodnej navrhovateľky,

napĺňa atribúty odňatia (odporcom) možnosti konať pred súdom (bližšie napr.uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 26. 7. 2012, sp. zn. 3 Cdo 123/2012).

Z popísaných dôvodov odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Hoci výrok o trovách konania štátu nebol odvolaním odporcov výslovne napadnutý, ako
súvisiaci s výrokom o zastavení konania (závislý od neho) bol tiež zrušený.

V ďalšom postupe okresný súd predovšetkým ustáli, či možno ďalej konať s L. X. ako s právnym
nástupcom pôvodnej navrhovateľky, t.j. či ne/odmietol dedičstvo po poručiteľke P. N.. Nadväzne, ak bude
možné jeho podanie zo dňa 6.11.2012 - späťvzatie návrhu - považovať za relevantné podanie právneho
nástupcu P. N. (teda ak dedičstvo neodmietol), súd prvého stupňa posúdi nesúhlas odporcov s
týmto späťvzatím. Posúdenie dôvodnosti nesúhlasu so späťvzatím návrhu je pritom (výlučne) vecou

úvahy súdu. Nemusí sa jednať len o dôvody a záujmy právne, ale aj o etické, morálne, ekonomické
alebo o iné motívy závažného charakteru, pre ktoré súd konanie nezastaví.

V tejto spojitosti je potrebné taktiež vyhodnotiť, či odporcami tvrdené zásahy navrhovateľky do ich
povesti a občianskej cti (ako vyplýva z podania odporcov zo dňa 21.12.2012) môžu byť odstránené/
napravené meritórnym rozhodnutím v predmetnej veci, ako aj okolnosť, či je možné vyhnúť sa uplatneniu

prípadného nového nároku (nového vlastníka nehnuteľnosti) na náhradu škody (z rovnakých dôvodov),
tým, že sa rozhodne v danej veci meritórne.

Pokiaľ L. X. dedičstvo odmietol, bude nutné konať s iným právnym nástupcom - dedičom pôvodnej
navrhovateľky, eventuálne so štátom, ak by mu dedičstvo pripadlo z titulu odúmrte (§ 462 Obč. zák.), a
vyzvať ho na vyjadrenie k návrhu na začatie konania, t.j. či mieni pokračovať v konaní.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.