Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. apríl 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/310/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210224408
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7210224408.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne O.. I. W., D.. XX.XX.XXXX, N. N., S. Č.. XX, Č. F.,
proti žalovanému Ľ. Z., D.. XX.XX.XXXX, N. A., A. Č.. X, zastúpenému JUDr. Miroslavom Katunským,
advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, o zaplatenie 8.056,46 eura, o
odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 24.06.2011 č.k. 31C/153/2010-105
takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v zamietavom výroku a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 2.334,43 eura
v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Nepripustil zmenu
žalobyvzmyslenávrhužalobkynenapojednávanídňa29.04.2011.Vovýrokuďalejuviedol,žeonáhrade

trov konania bude rozhodnuté osobitným uznesením.

Týmto rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o nároku žalobkyne na zaplatenie sumy 242.709,- Sk,
ktorého sa voči žalovanému domáhala na základe tvrdenia, že titulom dedenia po nebohej F. Z. D. W. S.
H. N. Č.. XX, D. Z. S. G. D. A. X. Č.. X D. X. A., ako aj spoluvlastnícke podiely na spoločných priestoroch
a spoločných častiach a zariadeniach bytového domu, v ktorom sa uvedený byt nachádza. Vzhľadom k
tomu, že uvedený byt užíval žalovaný počas dedičského konania, domáhala sa voči nemu uvedeného

peňažného nároku, a to z titulu bezdôvodného obohatenia, ktorého výšku ustálila na základe informácií
od realitných kancelárií. Po odpočítaní úhrad, ktoré žalovaný za uplatňované obdobie zaplatil, vyčíslila
svoj nárok na sumu 242.709,- Sk (8.056,46 eura).

Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že na základe osvedčenia o dedičstve, č.k. 38D/998/98 právoplatného dňa 23.10.2007
dedičia po nebohej poručiteľke F. Z. uzavreli dohodu, podľa ktorej trojizbový byt č. XX, nachádzajúci sa
S. G.L. D. A. X. D. X. A., ako aj podiely na spoločných priestoroch a spoločných častiach a zariadeniach

a spoluvlastnícke podiely k pozemku zapísanému na LV č. XXXXX G.. Ú.. Z. A. A.. Č.. XXXX/XX
nadobudla ako závetná dedička žalobkyňa v celosti. Uznesením súdu v uvedenom dedičskom konaní
právoplatným dňa 13.01.1999 bol ustanovený za správcu dedičstva po nebohej F. Z.Á. A.. M. Z..
Tento v zmysle vymedzeného rozsahu bol oprávnený prenajať byt tretím osobám a za týmto účelom
uzatvárať, meniť a rušiť zmluvy o nájme bytu. Dňa 01.09.1999 uvedený správca ako prenajímateľ a
žalovaný ako nájomca uzavreli nájomnú zmluvu na dobu určitú od 01.09.1999 do 01.09.2001. Podľa čl.

III predmetnej zmluvy sa nájomca zaviazal platiť nájomné vo výške 2.500,- Sk mesačne a zároveň sa
zaviazalvprípadenedoplatkovzaelektrinu,voduaplyntietouhradiťdo15dníoddoručeniavyúčtovania.
Ďalej súd prvého stupňa uzavrel, že medzi správcom Z. ako prenajímateľom a žalovaným došlo po
uplynutí dohodnutej doby nájmu, na základe písomnej nájomnej zmluvy, t.j. po 01.09.2001 k uzavretiukonkludentnej nájomnej zmluvy na dobu určitú, a to do právoplatného skončenia dedičského konania.
Ohľadne nároku žalobkyne uzavrel, že táto uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od
júna 2005 až mája 2008, ktoré žalovanému vzniklo v súvislosti s užívaním uvedeného bytu. Súd prvého

stupňa konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania uzavrel po právnej stránke, že žalovaný
predmetný byt do právoplatného skončenia dedičského konania (t.j. do 23.10.2007) užíval na základe
nájomnej zmluvy a po jej zániku od 23.10.2007 žalovaný byt užíval bez právneho dôvodu. Na základe
toho ustálil, že tento užíval uvedený byt bez právneho dôvodu za obdobie dvoch mesiacov v roku 2007 a
piatich mesiacov v roku 2008. Mal za to, že výška bezdôvodného obohatenia predstavuje sumu, ktorú by

žalobkyňa mohla prenájmom tohto bytu dostať, keby byt prenajala inej osobe. Z výsluchu správcu bytu
Z., ako aj jeho manželky uzavrel, že v decembri 2007 bol správcom byt odovzdaný žalobkyni bez dlhov.
Mal za preukázané, že žalovaný za obdobie od júna 2005 do mája 2008 uhradil spolu 115.045,- Sk,
pričom náklady na byt činili 143.520,- Sk. Porovnaním týchto skutočných platieb a skutočných nákladov
na byt vykázal rozdiel v sume 28.474,- Sk, ktoré považoval za nedoplatok žalovaného. K tejto sume
pripočítal aj nedoplatok na elektrine, ústrednom kúrení teplej úžitkovej vode a studenej vode za rok

2007 a alikvotnú časť roku 2008. Prihliadol na skutočnosť, že za rok 2008 bol vykázaný vo vyúčtovaní
nákladov za rok 2008 bol vykázaný nedoplatok vo výške 3.214,- Sk, za rok 2008 nedoplatok (alikvotná
časť) vo výške 2.612,- Sk ako aj nedoplatky za elektrinu vo výške 382,50 Sk a 664,50 Sk. S prihliadnutím
na vyjadrenia realitných kancelárii, ako aj pôvodný stav bytu a okolnosti, za ktorej došlo k jeho prenájmu,
považoval za primerané a v súlade s dobrými mravmi priznať žalobkyni aj sumu 5.000,- Sk mesačne

popri dohodnutých platbách, a to za obdobie dvoch mesiacov roka 2007 a 5 mesiacov roka 2008,
teda za obdobie, kedy žalovaný predmetný byt užíval bez právneho dôvodu. Takto priznal žalobkyni
nárok v celkovej sume 70.327,- Sk (2.334,43 eur), ktorý pozostáva z rozdielu medzi prijatými platbami
a skutočnými nákladmi v rozhodnom období v sume 28.474,- Sk, nedoplatkov za rozhodné obdobie v
sume 3.214,- Sk, 2.612,- Sk, na ústrednom kúrení TÚV a SV, t.j. teplej a úžitkovej vode a studenej vode,

ako aj z nedoplatkov na elektrine v sume 382,50 Sk a 644,50 Sk, ako aj z náhrady za užívanie bytu bez
právneho dôvodu za 7 mesiacov po 5.000,- Sk. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

S poukazom na rozsah vykonaného dokazovania nepripustil zmenu žaloby v zmysle podania žalobkyne
na pojednávaní dňa 29.04.2011.

Proti rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Táto žiadala napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým

bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Svojeodvolaniezakladalanadôvodochuvedenýchvust.§205ods.2písm.d)O.s.p.,tedanatvrdení,že
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj §
205 ods. 2 písm. f) O.s.p., teda na tvrdení, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a tento je taktiež nepreskúmateľný.

V odvolaní poukázala na to, že pri určovaní výšky odplaty za užívanie bytu žalovaným v období po
skončení dedičského konania, teda v období, kedy žalovaný užíval byť bez právneho dôvodu, vychádzal
súd z vyjadrenia dvoch realitných kancelárií, uvádzajúcich obvyklú výšku nájomného v rokoch 2005 až
2008. Poukázala na to, že tieto vyjadrenia zohľadňovali nájomné trojizbového bytu v pôvodnom stave v
rovnakej lokalite, pričom realitné kancelárie uviedli výšku mesačného nájomného za uvádzané obdobie

rokov 2005 až 2008 v rozmedzí od 9.000,- Sk mesačne po 14.000,- Sk mesačne. Poukázala na to,
že súd prvého stupňa jej však priznal z tohto titulu iba sumu 5.000,- Sk mesačne, a to bez bližšieho
objasnenia odchýlok od stanovísk realitných kancelárií. Na jednej strane súd v odôvodnení rozsudku
deklaroval, že uvedené vyjadrenia vzal do úvahy ako dôkaz preukazujúci výšku odplaty, na druhej
strane iba vágne uzavrel, že vzhľadom na pôvodný stav bytu a okolnosti, za ktorých došlo k prenájmu,

považoval za primeranú úhradu za užívanie bytu 5.000,- Sk mesačne. Žalobkyňa je toho názoru, že niet
žiadnejskutočnosti,ktorábyzakladalaodôvodnenosťurčiťvýškumesačnejnáhrady,ktoránezodpovedá
trhovým cenám nájomného k danej lokalite a čase a zásadne nezodpovedá vyjadreniam realitných
kancelárií.

Za nedostatok odôvodnenia prvostupňového súdu považuje aj skutočnosť, že z jeho obsahu nie je

možné vyvodiť, čo súd posúdil ako nájomné a čo ako úhradu za služby spojené s nájmom bytu.
Poukázala na to, že podľa ustálených záverov súdu v písomnej nájomnej zmluve bol žalovaný akonájomca dohodnutý s prenajímateľom na nájomnom vo výške 2.500,- Sk mesačne, pričom od roku
2004 po zvýšení nájmu uhrádzal žalovaný zvýšené zálohové platby za byt podľa platobných dokladov
SIPO.Natejistejstraneodôvodneniarozsudkuvšakpriustaľovanívýškyplatiebžalovanéhozaobdobie,

za ktoré žalobkyňa uplatnila svoj nárok uzavrel, že žalovaný v tomto období uhradil spolu 115.046,-
Sk, pričom náklady na byt činili 143.520,- Sk. Mala za to, že z uvedeného postupu vyplýva, že pri
úhrade platieb žalovaným súd nerozlišoval medzi nájomným a úhradami za služby spojené s nájmom.
Podstatou nájmu bytu je užívanie bytu nájomcom za nájomné (§ 685 ods. 1 OZ). Okrem nájomného je
však nájomca povinný platiť aj úhradu za plnenia služieb, ktoré sa poskytujú s užívaním bytu. Z ustálenej

výšky platieb, ktoré žalovaný uskutočnil však možno vyvodiť, že správcovi dedičstva uhrádzal iba úhradu
za služby spojené s nájmom, nie však nájomné, na ktoré má žalobkyňa v zmysle vyššie uvedeného
zákonný nárok, a teda súd žalobkyni neodôvodnene nepriznal nájomné za obdobie od júna 2005 do
skončenia dedičského konania.

Žalobkyňa sa nestotožnila ani so záverom súdu prvého stupňa o existencii tzv. konkludentnej nájomnej
zmluvy,ktorámalaexistovaťmedzižalovanýmasprávcomdedičstva.Poukázalanato,žezodôvodnenia

rozsudku nevyplýva na podklade akej právnej skutočnosti malo dôjsť k jej vzniku, keďže nebolo
preukázané, aby účastníci tejto zmluvy hoci aj konkludentne dospeli k zhode o konkrétnej výške
nájomného a výške úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, ktoré sú jednou z podstatných
náležitostínájomnejzmluvy.Žalobkyňazastávanázor,žeibaužívaniebytunajednejstraneatolerovanie
takéhoto užívania na druhej strane za odplatu, ktorá nebola špecifikovaná, nie je spôsobilé privodiť vznik

nájomného vzťahu.

K odvolaniu sa vyjadril žalovaný. Tento žiadal napadnutý rozsudok v zamietavom výroku ako vecne
správny potvrdiť. Vo vyjadrení poukázal na to, že položku označenú ako platby bytovému družstvu
nemožno stotožniť s úhradami za služby spojené s nájmom. Samotný príspevok do fondu prevádzky
údržby a opráv, ktorý je súčasťou platby bytovému družstvu, nemožno považovať za úhradu za službu

spojenú s nájom. Zákon ani nájomná zmluva neukladá nájomcovi bytu povinnosť uhrádzať investičné
náklady na predmet nájmu a rozhodne to nemôže byť plnenie za službu spojenú s nájmom. Takéto
náklady predstavujú náklady na strane prenajímateľa, ktoré musí znášať. Ich kompenzácia sa môže, ale
nemusí odzrkadliť v samotnej výške nájomného. Ak teda správca dedičstva dojednal nájomné vo výške,
ktorá postačovala iba na pomernú časť na úhradu takýchto nákladov, neznamená to, že sa nejednalo o

nájomne, keďže je zrejmé, že to nebola úhrada za službu spojenú s nájmom.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom namietanom výroku podľa § 212
od. 1, 3 O.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je čiastočne dôvodné.

Súd prvého stupňa zaťažil konanie nesprávnym procesným postupom, ktorý mohol mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,jehočiastkovéskutkovézáverynemajúoporuvovykonanomdokazovaní

a rozsudok založil čiastočne na nesprávnom právnom posúdení.

Odvolaním nebol napadnutý vyhovujúci výrok prvostupňového rozsudku, a teda v tejto časti rozsudok
nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom preskúmavania odvolacím súdom.

Z predchádzajúceho rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 03.11.2009 vyplýva, že peňažný nárok
žalobkyne uplatnený vo výške 8.056,46 eura bol vylúčený na samostatné konanie a o tomto nároku

bolo rozhodnuté napadnutým rozsudkom. Počas ďalšej fázy konania žalobkyňa písomným podaním
doručeným súdu prvého stupňa dňa 23.05.2011 (č.l. 77) rozšírila svoj pôvodný peňažný nárok o sumu
244,80 euro. Z postupu súdu prvého stupňa, ktorý toto podanie doručil protistrane na vyjadrenie,
ako aj z dôvodov prvostupňového rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa v ďalšom konaní konal
a aj meritórne rozhodol aj o tejto časti nároku. Takéto rozšírenie žaloby je však zmenou návrhu, o

ktorom je povinnosťou súdu rozhodnúť podľa § 95 O.s.p.. Iba potom, čo súd uznesením pripustí zmenu
návrhu, sa takto rozšírený nárok stane predmetom konania. Tým, že súd prvého stupňa nepostupoval
v súlade s týmto ustanovením, rozhodol čiastočne o nároku, ktorý sa nestal predmetom konania. Tentonesprávny procesný postup môže mať za následok aj nesprávnosť preskúmavaného zamietnutého
nároku, predovšetkým z dôvodu, že z rozsudku nemožno zistiť, akej sumy sa týka zamietavý výrok.

Žalobkyňa svoj peňažný nárok vyčíslila v žalobe na sumu 346.000,- Sk s tým, že táto suma predstavuje

bezdôvodné obohatenie žalovaného spočívajúce v užívaní bytu bez právneho dôvodu za ňou označené
obdobie od júna 2005 do mája 2008. Výšku tohto nároku odvodila od ňou ustáleného obvyklého
nájomného za porovnateľné byty v danej lokalite, ktoré zistila na základe informácii od realitných
kancelárií. Ďalšiu časť nároku v sume 11.755,- Sk uplatnila z titulu úhrady nákladov na energie. Po
odpočítaní výšky plnenia zo strany žalovaného za označené obdobie v sume 115.046,- Sk ustálila svoj

peňažný nárok na sumu 242.709,- Sk (8.056,46 euro).

Súd prvého stupňa rozhodnutie o tomto nároku (tak v jeho vyhovujúcej ako aj zamietavej časti) založil
na právnom závere, podľa ktorého za obdobie od júna 2005 do právoplatného skončenia dedičského
konania, v ktorom žalobkyňa predmetný byt zdedila, teda do 23.10.2007, žalovaný predmetný byt užíval
na základe nájomnej zmluvy a až po tomto dátume bez právneho dôvodu. Konštatoval, že byt bol v
decembri 2007 odovzdaný žalovanej správcom dedičstva bez dlhov. Následne však v rozpore s týmto

zámerom, posudzoval súd prvého stupňa oprávnenosť nároku žalobkyne za ňou označené obdobie od
júna 2005, z porovnania skutočných nákladov s úhradami žalovaného a mal za to, že výsledný rozdiel
v sume 28.474,- Sk v neprospech žalovaného považoval za dôvodný nárok žalobkyne. Uvedený rozpor
spočíva v tom, že v prípade ustálenia právneho vzťahu zodpovedajúceho nájmu bytu, je odplatou za
uvedenývzťahnájomné,ktoréhovýškavyplývaznájomnejzmluvyatedaniezinéhonárokuoznačeného

ako náklady uhradené družstvu.

Podľa názoru odvolacieho súdu uvedený postup súdu prvého stupňa je výsledkom jeho nesprávneho
právneho posúdenia. Súd prvého stupňa totiž pominul závažnú právne významnú skutočnosť a to, že
za žalobkyňou označené obdobie počas priebehu dedičského konania vykonal správu bytu správca
dedičstva ustanovený podľa ust. § 175e ods. 1 O.s.p..

Podľa tohto ustanovenia, ak to vyžaduje všeobecný záujem alebo dôležitý záujem účastníkov, urobí súd
aj bez návrhu neodkladné opatrenia, najmä zabezpečí dedičstvo, zverí veci osobnej potreby manželovi
poručiteľa, alebo inému členovi domácnosti, postará sa o predaj vecí, ktoré nemožno uschovať bez
nebezpečenstvá škody, alebo nepomerných nákladov, prípadne ustanoví správcu dedičstva, alebo jeho
časti (ďalej len „správca“).

Podľaust.§175fods.1O.s.p.správcarobípodobukonaniaodedičstveúkonynevyhnutnénauchovanie
majetkových hodnôt patriacich do dedičstva, a to v rozsahu vymedzenom súdom. Správca je povinný pri
výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu, ktorá vznikla porušením
povinností, ktoré mu ukladá zákon, alebo mu uloží súd. Ak to súd uloží, predkladá mu správca priebežne
správy o svojej činnosti.

Z obsahu uznesenia o ustanovení správcu dedičstva, za ktorého súd v dedičskom konaní ustanovil
jedného z W. A.. M. Z. vyplýva, že tento bol oprávnený aj na uzavretie nájomnej zmluvy ohľadne
predmetu dedičstva, a to sporného bytu za dobu výkonu svojej funkcie, teda za dobu trvania dedičského
konania. Z tohto jeho postavenia vyplýva aj právo dohodnúť podmienky nájmu, a teda aj samotnú výšku
nájomného. Žiadny konkrétny právny predpis nedáva dedičovi, ktorý v konečnom dôsledku po ukončení

dedičského konania nadobudol do vlastníctva takto spravovanú vec právo následne prehodnocovať
podmienky nájomného vzťahu dohodnuté správcom, prípadne si od nájomcu uplatňovať iné nároky, na
ktorých sa tento so správcom dedičstva nedohodol. Dedič aj v prípade záveru o porušení povinností
správcu pri výkone jeho funkcie môže uplatňovať iba nároky voči správcovi. Pokiaľ teda v predmetnej
veci správca dedičstva dohodol so žalovaným, ako nájomcom podmienky nájmu označeného bytu,

a teda aj samotnú výšku nájomného a žalovaný ako nájomca tieto podmienky dodržal, nie je už
tento pasívne legitimovaný na úhradu prípadných ďalších nárokov dediča vo vzťahu k spravovanému
dedičstvu počas dedičského konania. Pokiaľ teda správca odovzdal predmet dedičstva (sporný byt),
žalobkyni ako dedičke a prehlásil, že žalovaný ku dňu odovzdania nemal z titulu nájmu žiadendlh, nemôže už žalobkyňa ako dedička za rovnaké obdobie úspešne uplatňovať ďalšie nároky voči
žalovanému ako nájomcovi.

Takýto právny názor zaujal odvolací súd s poukazom na to, že sa stotožňuje so závermi súdu

prvého stupňa, že pokiaľ sa správca dedičstva ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca dohodli,
že aj po uplynutí pôvodne dohodnutej doby nájmu v písomnej nájomnej zmluve bude tento nájomný
vzťah pokračovať až do právoplatného skončenia dedičského konania, a to za rovnakých podmienok
aké boli pojaté do písomne vyhotovenej nájomnej zmluvy, je treba mať za to, že došlo k uzavretiu
nájomnej zmluvy ústnou formou, pričom jej obsah je totožný s obsahom pôvodnej písomne vyhotovenej

nájomnej zmluvy za predchádzajúce dohodnuté obdobie. Žalovaný teda za označené obdobie do doby
právoplatného skončenia dedičského konania neužíval predmetný byt bez právneho dôvodu, ale na
základe nájomnej zmluvy dohodnutej so správcom dedičstva.

S poukazom na vyššie uvedené závery má odvolací súd za to, že postup súdu prvého stupňa, ktorý
za takejto situácie pripustil možnosť opätovného preskúmavania nároku žalobkyne ako dedičky voči
žalovanému ako užívateľovi bytu za obdobie do 23.10.2007 za nesprávny, keďže nemá oporu v právnom

predpise.

Prípadný nárok za takto označené obdobie by žalobkyni mohol vzniknúť iba v prípade vykázania
nedoplatkov na zálohovaných službách poskytovaných s nájmom bytu, pokiaľ by splatnosť takto
vykázaných nedoplatkov nastala až po ukončení obdobia, kedy správu bytu vykonával správca.

S poukazom na tieto závery má odvolací súd za to, že nárok žalobkyne za takto označené obdobie voči

žalovanému neobstojí pre nedostatok jeho pasívnej legitimácie.

Za správny považuje odvolací súd záver súdu prvého stupňa v tom, že ďalšie obdobie, teda po
23.10.2007 (po zániku doby nájmu na dobu určitú) užíval žalovaný už byt bez právneho dôvodu
a je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie, ktoré takto na jej úkor získal. Výška tohto
bezdôvodného obohatenia môže zodpovedať výške primeraného nájomného ako odplaty za užívanie,

ako aj z nákladov na byt. Podkladom pre ustálenie tohto bezdôvodného obohatenia môžu byť aj
informácie od realitných kancelárií, tieto však nemôžu vychádzať iba z určitého odhadu zástupcu
takejto realitnej kancelárie, ale mali by mať základ v konkrétne realizovaných nájomných zmluvách s
porovnateľnýmibytmi.Ztohtodôvodupožiadavkanaposkytnutieinformáciíodrealitnýchkanceláriímusí
byť dostatočne konkrétna na všetky hľadiská, ktoré majú byť porovnávané tak, aby aj účastníci konania

mali možnosť posúdiť, či ide o porovnateľné byty.

Pri ustaľovaní výšky bezdôvodného obohatenia na základe podkladov od realitných kancelárií je
potrebné venovať pozornosť tomu, či zistené výšky predstavujú iba čisté nájomné ako odmenu za
užívanie bytu, alebo sú v nich zahrnuté už aj náklady. Nejasnosti v tomto smere vznikli aj v posudzovanej
veci, keď žalobkyňa uvedené sumy nájmov považovala za čistý nájom, pričom zo správy realitnej

kancelárie BONA REÁL s.r.o. (č.l. 18) vyplýva, že uvedené sumy sú už vrátane nákladov na byt.

V prípade, ak sa takéto podklady od realitných kancelárií budú javiť ako nedostatočné pre potrebu
ustálenia výšky primeraného nájomného, nemožno vylúčiť ustálenie tohto nároku aj za pomoci znalca.

Uvedené pochybenia súdu prvého stupňa sa podľa názoru odvolacieho súdu mohli prejaviť nielen vo
vyhovujúcom výroku, ktorý nebol predmetom preskúmavania odvolacím súdom, ale aj v jeho zamietavej

časti, a preto odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom
zamietavom výroku zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa predovšetkým odstrániť procesné pochybenie a
rozhodnúť o pripustení rozšírenia nároku žalobkyne a následne poskytnúť účastníkom konania možnosťvyjadriť sa k takto rozšírenému návrhu a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v tejto
otázke. Až po doplnení dokazovania v intenciách názoru odvolacieho súdu bude možné opätovne
posúdiť, či žalobkyňou uplatňovaný nárok je dôvodný aj nad rámec už právoplatne prisúdenej sumy a

v akom rozsahu. V novom rozhodnutí bude povinnosťou súdu prvého stupňa svoje závery presvedčivo
zdôvodniť predovšetkým v otázkach, ktoré sa javia byť spornými a na ktoré odvolací súd poukázal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.