Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Angela Čechová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/312/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812202174
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Angela Čechová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7812202174.1
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci navrhovateľa E. X. a.s., W., F. X/A, G.: XX XXX XXX, proti odporcovi
F. O., bytom C. č. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka N. na ochranu občana spotrebiteľa M., F.,
Q. XX, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Svidník, Sov. hrdinov 163/66,
o zaplatenie 435/,29 € s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu 8C 102/2012-99 z
26.7.2012 Okresného súdu Rožňava
r o z h o d o l :
Z r u š u j e uznesenie vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu navrhovateľa a vedľajšieho účastníka
a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa uznesením zastavil konanie a vyslovil, že účastníkom sa náhrada trov konania
nepriznáva. Osobitným výrokom rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi.
V dôvodoch uznesenia uviedol, že navrhovateľ návrh na začatie konania zobral späť a žiadal konanie
zastaviť a to pred začatím konania, preto s poukazom na § 96 ods. 1 O.s.p. návrhu vyhovel a konanie
zastavil. Výrok o náhrade trov konania oprel o ust. § 150 ods. 1 prvá veta O.s.p. Použitie tohto
ustanovenia odôvodnil tým, že navrhovateľ žalobu vzal späť potom, ako právny zástupca vedľajšieho
účastníka na strane odporcu vzniesol námietku premlčania. Späťvzatie žaloby vyhodnotil ako ako
procesnýneúspechnavrhovateľavkonaní,nakoľkokspäťvzatiunedošlozdôvodusprávaniasaodporcu
po podaní návrhu na súd v zmysle § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. Vedľajší účastník je občianskym
združením na ochranu občana spotrebiteľa, preto sám zo svojej podstaty musí byť schopný poskytnúť
právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. V týchto súvislostiach trovy právneho
zastúpenia vzniknuté z dôvodu právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka pozostávajúce z dvoch
úkonov právnych služieb a to prevzatie a príprava veci a podanie odporu obsahujúceho námietku
premlčania, nehodnotil ako účelne vynaložené trovy konania potrebné na uplatnenie alebo bránenie
práva, preto žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Uznesenie napadol včas podaným odvolaním vedľajší účastník a to proti výroku, ktorým mu súd
nepriznal náhradu trov konania. Uviedol, že súd prvého stupňa odôvodnil použitie § 150 O.s.p.
poukazom na jeho status ako Združenia na ochranu spotrebiteľov. Podľa jeho názoru tento záver súdu
je v priamom protiklade s obsahom spisu. Dôrazne poukázal na to, že najpresvedčivejším dôkazom
na preukázanie účelnosti jeho vstupu do konania je skutočnosť, že navrhovateľ zobral žalobu späť
potom, čo on vstúpil do konania a to potom, čo bol vydaný platobný rozkaz. Konštatoval, že okresný
súd sa mýli, ak je toho názoru, že samotný cieľ združenia určuje jeho reálne možnosti pri ochrane
spotrebiteľov a že tieto jeho ciele by ho mali limitovať pri uplatňovaní ústavného práva na právne služby,
a v tejto súvislosti uviedol, že v konaní nevystupuje ako zástupca spotrebiteľa, ale ako vedľajší účastník
na jeho podporu a že jeho postavenie je dané ust. § 93 ods. 2,3 O.s.p. Poukázal aj na to, že nie
je profesnou organizáciou na poskytovanie právnych služieb ako je to tomu v prípade advokátov, aleže je neziskovou organizáciou zloženou z laikov, ktorí sú sami obeťami dodávateľských subjektov, že
členkou združenia je iba jedna právnička, ktorá však právnické povolanie nevykonáva a že napĺňať
ciele združenia by bez pomoci ochotných advokátov nemohlo, aj keby boli všetci členovia právnikmi,
lebo na to nemá priestorové, technické, materiálne a ani personálne kapacity. Zdôraznil, že Slovenská
republika je viazaná ako člen EÚ primárnym právom EÚ podporovať hospodárske záujmy spotrebiteľov
a nie dodávateľov a inkasné spoločnosti. Konštatoval ďalej, že vzhľadom na množstvo nevybavených
a novonapadajúcich spotrebiteľských vecí sa združenie nezaobíde bez služieb advokáta, že za právne
služby je potrebné zaplatiť, lebo advokáti sa poskytovaním právnych služieb legálne živia. K postaveniu
združenia ako vedľajšieho účastníka dal do pozornosti najnovší občiansky súdny poriadok Komentár
I. diel 2 vydanie 2012 autorov Števček/Ficová a kolektív, z ktorého v ďalšej časti citoval podľa neho
potrebné časti. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že vzhľadom na státisíce spotrebiteľských sporov na
súdoch SR a vzhľadom na enormné personálne, technické a finančné náklady, ktoré zatiaľ za združenie
znášajú zástupcovia pri zastupovaní, sa preto nedomnieva, že nie je namieste konštatovanie súdu, že ak
združenie využilo na zastupovanie advokáta, tak nie je možné považovať za účelne vynaložené náklady
pre účely náhrady trov konania ale práve naopak, tieto náklady nielenže sú účelné, čoho dôkazom sú
výsledky konaní ako je aj toto, ale je to aj nevyhnutné na umožnenie pokračovania v najefektívnejšej
činnosti združenia pri ochrane spotrebiteľov. O dôvodnosti priznania trov vedľajšiemu účastníkovi svedčí
aj novelizované znenie ust. § 137 O.s.p., ktoré s účinnosťou od 1.1.2012 bolo doplnené zák. č. 332/2011
Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, z ktorého vyplýva, že trovy konania
sú o.i. náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného
predpisu a z dôvodovej správy k tomuto zákonu vyplýva aj to, že ide o „sféru kolektívnej ochrany práv
spotrebiteľa“. Táto novelizovaná úprava zohľadňuje aj rozsudok Súdneho dvora EÚ z 22.12.2010 vo veci
DEB proti Spolková republika Nemecko, z ktorého ďalej citoval. Na podporu svojho názoru poukázal na
početnú judikatúru krajských súdov v SR, ktoré v ďalšej časti odôvodnenia označil a z nich citoval závery
týchto súdov týkajúcich sa priznania náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi v spotrebiteľských
sporoch. Na záver zdôraznil, že podľa skutočností, na ktoré v odvolaní poukázal neprichádzalo do úvahy
použitie § 150 O.s.p. a to už len z toho jediného dôvodu, že ostentatívnym spôsobom ignoruje ust. § 53a
OZ. Navrhol preto zmeniť uznesenie v napadnutom výroku a priznať mu náhradu trov celého konania
ako aj náhradu trov odvolacieho konania.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec v rozsahu vyplývajúcom
z ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. a uznesenie v napadnutom výroku zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.
majúc za to, že odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné.
Podľa § 150 ods.1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
V posudzovanej veci aplikácia uvedeného ustanovenia z tých dôvodov, ktoré súd prvého stupňa
zohľadňoval, neprichádzala do úvahy.
V ust. § 150 ods.1 O.s.p. je ustanovené moderačné právo súdu zmierniť dôsledky uplatnenia
právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania. Uvedené ust. dáva súdu možnosť, aby za splnenia
predpokladov v tomto ustanovení uvedených, nepriznal náhradu trov konania úspešnému účastníkovi
konania, u ktorého sú inak splnené predpoklady pre priznanie náhrady celkom alebo sčasti. Predmetné
ustanovenie umožňuje tak presadiť aplikáciu ust. § 1 O.s.p. (zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a
oprávnených záujmov účastníka, ako aj výchovu na zachovanie zákonov, na čestné plnenie povinnosti
a na úctu k právam iných osôb) a docieliť tak, pokiaľ možno spravodlivú ochranu práv, čo aplikácia
zásady zodpovednosti za výsledok vždy neumožňuje. Musí ale ísť o výnimočný prípad (o výnimočnosť
v okolnostiach danej veci, alebo okolnostiach na strane účastníkov a to obidvoch) jeho aplikácie.
Ustanovenie § 150 ods.1 O.s.p. neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi
konania, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené
aleboohrozenéprávaaleboprávomchránenézáujmy,získalnáhradutrov,ktorépritomtokonanídôvody
vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znášal svoje náklady, sapreto bude javiť spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom
pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku
a pod.
Odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade právnym zastúpením vedľajšieho účastníka
nedochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov a nehospodárnosti konania, ako to nesprávne posúdil
súd prvého stupňa. V tomto smere odvolací súd poukazuje na ust. § 3 ods.4, 5 zák.č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch, podľa ktorých každý spotrebiteľ má
právo združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi združenia a prostredníctvom týchto združení v súlade
so zákonom chrániť a presadzovať oprávnenie záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo
zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov. Proti porušeniu práva a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Z uvedeného je zrejmé, že vedľajší účastník na strane
žalovaného vstúpil do konania s cieľom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy žalovaného, a preto
pokiaľ vedľajší účastník bol v konaní zastúpený právnym zástupcom, nemožno v danom prípade
vyvodzovať, že týmto zastúpením došlo k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti
konania aj s poukazom na ust. § 20 ods.1 zák.č. 586/2003 Z.z. o advokácii, podľa ktorého každý má
právo na poskytovanie právnych služieb a môže o ne požiadať u ktoréhokoľvek advokáta.
Keďže súd prvého stupňa vedľajším účastníkom požadovanú náhradu trov vyhodnotil ako neúčelne
vynaložené trovy iba z toho dôvodu, že „nebolo potrebné právne zastúpenie, lebo združenie musí byť
samo schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach“, muselo byť uznesenie ako nesprávne
v napadnutom výroku zrušené a vec vrátená súdu na opätovné rozhodnutie o trovách konania medzi
navrhovateľom a vedľajším účastníkom. Odvolací súd rešpektujúc zásadu 2-inštančnosti konania o
náhrade trov rozhodnúť nemohol.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.,
3 O.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.