Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Ingrid Vallová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoE/100/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4012899640
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4012899640.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: OMIKRON TRADING LIMITED, so sídlom Nerine
Chambers, P. O. Box 905, Road Town, Tortola, British Virgin Islands, v konaní zastúpeného Advokátskou
kanceláriou Máčaj a Novák, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Astrová 2/A, IČO: 35 940 875, proti povinnej:
J. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXX, o vymoženie sumy 472,91 eura s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 7. marca 2012 č. k. 2Er/339/2003-31, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu vedenú na Okresnom súde Levice pod sp.
zn. 2Er/339/2003 a u súdneho exekútora pod sp. zn. Ex 573/2003. Následne ďalším výrokom rozhodol o
trovách exekúcie tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Zastavujúcu časť oprel

o ustanovenia § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h), § 238 ods. 1 a 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej
len „Exekučný poriadok“), ako aj vykonané dokazovanie, na základe ktorého ustálil, že keďže majetok
povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, exekúciu ex offo zastavil. Dodal, že súhlas oprávneného
so zastavením exekúcie nežiadal z dôvodu, že pre rozhodnutie o zastavení exekúcie nie je potrebný,
pretože súd má možnosť zastaviť exekúciu aj bez návrhu a v prípade, ak sú tu zákonné dôvody pre

jej zastavenie, súd tak má povinnosť urobiť. Podľa § 203 ods. 2, § 200 ods. 1, § 196 Exekučného
poriadku rozhodol o trovách exekúcie tak, že súdnemu exekútorovi ich náhradu nepriznal, nakoľko ten
o ich priznanie nežiadal.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac jeho nedôvodnosťou a predčasnosťou.

Vytýkal neúplné zistenie skutkového stavu, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie
veci. V dôvodoch svojho odvolania poukázal na skutočnosť, že povinná je fyzickou osobou, a preto
existuje reálny predpoklad, že nadobudne majetok, či už prostredníctvom pracovnoprávneho pomeru,
alebo darovaním, dedením, prípadne inou formou, a preto mal za to, že zastavenie exekúcie je
predčasné. Dodal, že predčasným zastavením exekúcie zo strany súdu by došlo k upretiu možnosti
riadneho uplatnenia ústavného práva oprávneného na súdnu a inú právnu ochranu, ktorej súčasťou

je aj nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Záverom uviedol, že zastavenie by bolo aj v rozpore s dispozičnou zásadou exekučného konania.

K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že vykonaným šetrením bola zistená
nemajetnosť povinnej, ktorá býva s rodičmi, je dlhodobo nezamestnaná, evidovaná na ÚP, nevlastní
žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok, ako ani nemá žiadny účet. K uvedenému dodal, že šetrením zistil

aj to, že povinná mala viac exekúcii. Vzhľadom k tomu, že exekučné konanie sa vedie od roku 2003, mal
za to, že u povinnej nie je žiadny predpoklad, že by v budúcnosti nadobudla majetok podliehajúci tejtoexekúcii. Z uvedených dôvodov nebolo možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie
upravených v § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, a preto bol toho názoru, že pokračovanie v
exekúcii by prinieslo len neúčelné zvyšovanie nákladov, ktoré by v konečnom dôsledku zrejme znášal

oprávnený. Keďže ďalšie pokračovanie by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti, navrhol
napadnuté uznesenie potvrdiť.

Sudca súdu prvého stupňa predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu
oprávneného nemienila vyhovieť (§ 374 ods. 4 OSP).

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V prejednávanej veci exekučné konanie začalo dňa 23. júna 2003 podaním návrhu oprávneného

súdnemu exekútorovi Mgr. Stanislavovi Polákovi, Exekútorský úrad Nitra, na vykonanie exekúcie pre
sumu 14.247,- Sk. Exekučným titulom je Rozhodnutie č. 327/99 zo dňa 19. 03. 1999, vydané Sociálnou
poisťovňou, pobočka Levice, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22. 04. 1999. Dňa 22.
07. 2003 vydal súd prvého stupňa poverenie na vykonanie exekúcie. V priebehu konania došlo k zmene
účastníka z pôvodného oprávneného na súčasného oprávneného a to uznesením zo dňa 19. marca

2009 č.k. 2Er/339/2003-15 a uznesením zo dňa 8. februára 2010 č.k. 2Er/339/2003-24. Následne dňa
07. 10. 2011 súdny exekútor doručil súdu prvého stupňa svoj podnet na zastavenie exekúcie v zmysle §
57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Po predložení exekútorského spisu súd prvého stupňa vo veci rozhodol napadnutým uznesením.

Podľa § 58 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“), exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.

Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1

Exekučného poriadku), alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods.
2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má
alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený.

Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v

priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To
znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú
splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, účinného v čase začatia exekučného konania, exekučným

titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje
majetok.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného v čase začatia exekučného konania, podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov,

platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok
a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak
povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Zastavenie exekúcie z dôvodu nedostatku majetku musí byť podložené šetrením exekútora. Okrem toho
zastavenie exekúcie z tohto dôvodu nebráni, aby oprávnený podal v budúcnosti nový návrh na začatie

exekúcie, ak sa ukáže, že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné pohľadávku oprávneného
uspokojiť.Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je predčasné.
Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o zastavení exekúcie nesprávne postupoval podľa § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku, keď exekúciu zastavil bez toho, aby vyzval oprávneného na vyjadrenie

sa k podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, čím opomenul dispozičnú zásadu, ktorou je
ovládané exekučné konanie, a prejavuje sa aj v spôsobe jeho skončenia. Naviac odvolací súd poukazuje
na skutočnosť, že súčasná právna úprava dáva oprávnenému možnosť zvrátiť zastavenie exekúcie pre
nemajetnosť povinného a to v prípade, ak je ochotný zložiť dostatočný preddavok na trovy exekúcie,
kedy exekučný súd nesmie exekúciu zastaviť.

Podľa § 277 ods. 1 Zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ak povinnosť platiť poistné na
nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti
zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť
príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom
2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31.

decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.

Podľa § 25 ods. 1 Zák. č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni (účinného do 31.12.2003), pohľadávky na
poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa
osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.

Rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia
jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú (§ 25 ods. 2).

Podľa § 25 ods. 1 Zák. č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni (účinného do 31.12.1999), pohľadávky

na poistnom voči osobám, ktoré sú podľa § 14 ods. 1 a 3 povinné platiť poistné, sú prednostnými
pohľadávkami podľa osobitného predpisu.

Výkon rozhodnutia na pohľadávky uvedené v odseku 1 sa vykonáva na základe právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia exekučným príkazom pobočky na pohľadávky na peňažné prostriedky

vedené na účtoch v peňažných ústavoch (§ 25 ods. 2).

S poukazom na vyššie uvedené ustanovenia odvolací súd dodáva, že dnes účinný zákon č. 461/2003 Z.
z. v ustanovení § 277 ods. 1 založil podmienenú účinnosť už zrušených noriem právneho predpisu, keď
stanovil, že ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie,

poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe
z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného
fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich
platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra
2003. Vzhľadom k tomu, že predmetom konania je povinnosť týkajúca sa nemocenského poistenia a

dôchodkového zabezpečenia povinnou osobou nesplnená do 31. 12. 2003, vzťahuje sa na platenie,
resp. vymáhanie uvedených povinnosti ustanovenie § 277 ods. 1 Zák. č. 461/2003 Z. z. s odkazom a
založením účinnosti práva účinného do 31.12.2003, ktoré v § 25 ods. 2 v znení účinného do 31. 12.
2003 stanovuje prekluzívnu lehotu, na ktorú je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, pretože jej
uplynutím stráca exekučný titul účinnosť, čo je dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1

písm. b) Exekučného poriadku.

Pretože prvostupňový súd sa uvedenými skutočnosťami vôbec nezaoberal, odvolací súd musel
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP zrušiť a vec vrátiť tomuto
súdu na ďalšie konanie (ods. 2), v ktorom je súd prvého stupňa právnym názorom vyššie vysloveným

viazaný (§ 226 OSP). V prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, v ďalšom konaní súd prvého stupňa
opätovne rozhodne o trovách exekúcie a bude postupovať v súlade s ust. § 157 ods. 2 OSP tak, že
svoje rozhodnutie náležite odôvodní.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.