Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. január 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/88/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114203289
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2114203289.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a členov

senátu: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Martin Holič, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. A.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Trnava, dieťa rodičov - matka: JUDr. Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. F. XXX, adresa na
doručovanie: N.. B. X, C., a otec: T. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. F. XXX, toho času F. XXX/XX, E., o
návrhu otca na zníženie výživného a návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie matky a otca
proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. 17P/9/2014-206 zo dňa 23. septembra 2014 v spojení s
dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Trnava, č.k. 17P/9/2014-220 zo dňa 29. septembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e s tým, že sa upravuje vo výroku, že sa z v y š u j
e výživné zo sumy 100,- eur na 120,- eur, naposledy určené rozsudkom Okresného súdu v Trnave č.k.
8P/7/2013-134 zo dňa 16.07.2013, ktoré je otec povinný platiť s účinnosťou od 01.09.2014 vždy do 15.
dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd návrh otca na zníženie výživného zamietol a upravil nanovo výživné tak, že otec
je povinný platiť na výživu maloletého sumu 120,- eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2014 vždy do
15. dňa každého mesiaca dopredu k rukám matky. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od
01.09.2014 do 23.09.2014 vo výške 20,- eur súd povoľuje otcovi zaplatiť v splátkach po 1,- eur mesačne

spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Dopĺňacím rozsudkom zmenil rozsudok
Okresného súdu Trnava, č.k. 8P/7/2013-134 zo dňa 16.07.2013 v časti výživného na maloletého. Súd z
vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, že návrhu otca, ktorým sa domáhal zníženia výživného
na maloletého na sumu 40,- eur mesačne s účinnosťou od 06.02.2014 nie je možné vyhovieť. Zároveň
vyhovel čiastočne návrhu matky, ktorá sa domáhala zvýšenia výživného na maloletého na sumu 150,-
eur mesačne s účinnosťou od 01.07.2014, na sumu 180,- eur mesačne od 01.09.2014. Naposledy bolo
rozhodnuté o výške výživného na maloletého dňa 16.07.2013 vo výške 100,- eur mesačne a to v konaní

8P/7/2013 (výživné na čas po rozvode). Predmetné rozhodnutie, síce neobsahuje odôvodnenie, ale
podkladom na rozhodnutie súdu boli identické skutočnosti, zistené dokazovaním v konaní, z ktorých
vychádzal súd aj pri rozhodovaní o výške výživného na čas do rozvodu a to rozsudkom č.k. 8P/10/2013
zo dňa 22.08.2013, ktorým určil výživné vo výške 100,- eur mesačne od 21.02.2013 do 22.07.2013. V
čase posledného rozhodnutia súdu o výške výživného maloletý T. navštevoval 3. ročník základnej
školy, výdavky na jeho výživu boli zvýšené s ohľadom na to, že trpí hypermobilitou nôh, nosí ortopedické
vložky, navštevuje tanečný krúžok a venuje sa rybárstvu. Matka bola zamestnaná a mala zistený čistý

priemerný mesačný príjem výške 350,76 eur. Na strane otca bolo zistené, že otec je zamestnaný, keď
predtým bol živnostník avšak od 01.05.2013 má pozastavenú živnosť. Pri zisťovaní priemernej čistejmesačnej mzdy na strane otca súd vychádzal z daňového priznania otca za rok 2012, z ktorého zistil
príjem otca vo výške 328,14 eur. Od mája 2013 bol otec v riadnom pracovnom pomere a dosahoval
nižší príjem ako zo živnosti, avšak súd vychádzal zo zisteného príjmu zo živnosti v zmysle daňového

priznania za rok 2012 (v konaní sp. zn. 8P/7/2013, sp. zn. 8P/10/2013). Pričom je potrebné uviesť, že
ani jeden z rodičov predmetné rozhodnutia súdu o výživnom na maloletého v sume 100,- eur mesačne
neboli napadnuté odvolaním, t.j. súd ma za to, že schopnosti a možnosti otca zodpovedala určenému
výživnému ako aj výdavkom maloletého. Súd nemal na strane otca preukázanú podstatnú zmenu jeho
pomerov od posledného rozhodovania o výške výživného, ktorá by odôvodňovala ním navrhované

zníženie výživného na 40,- eur mesačne od 06.02.2014, čo by ani nebolo v záujme maloletého.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že otec je zamestnaný naďalej u zamestnávateľa E.,
s.r.o. a má priemerný čistý mesačný príjem výške 307,97 eur, naďalej má pozastavenú živnosť. V tejto
súvislosti súd prisvedčil matke v tom, že v zmysle § 120 ods. 1, ods. 4 Zákonníka práce v spojení s
Prílohou č. 1 k Zákonníku práce, otec nedosahuje minimálny príjem určený zákonom a to vo výške
498,20 eur brutto (vyčíslený ako výška minimálnej mzdy za rok 2014 352,- eur x koeficient 1,4), resp.

ani nedosahuje príjem vo výške minimálnej mzdy za rok 2014. Súd musel zistiť schopnosti a možnosti
otca a jeho majetkové pomery, ktoré má pri svojom rozhodovaní zohľadniť nielen v konaní o návrhu otca
ako aj v konaní o návrhu matky, preto vychádzal a zohľadnil údaj zistený na G. a to, že v roku 2013 bola
priemerná mesačná mzda v odvetví stavebníctvo v roku 2013 vo výške 607,- eur a priemerná mesačná
výškaza1.a2.štvrťrok2014vovýške581,-eur.Čiastočnesúdzohľadnilajúdajeomzdáchaodmenách,

ktoré predložila matka, ale nemal preukázané, že pravdepodobný príjem otca ako živnostníka by bol
v roku 2013, v roku 2014 v sumách, ktoré oznámili obchodné spoločnosti, ktoré predložila matka. Súd
vychádzal z praxe súdov, že podiel povinnej osoby pokiaľ ide o určenie výšky vyživovacej povinnosti
má predstavovať 20% až 30% z príjmu. V prípade otca súd pri určení výšky neurčil výživné na spodnej
hranici, keď výdavky na maloletého sú zvýšené v súvislosti s jeho zdravotných stavom, ale ani na hornej

hranici, keďže maloletý ešte len v tomto školskom roku začal navštevovať druhý stupeň základnej školy,
pričom vyživovacia povinnosť otca bude trvať do doby pokiaľ sa maloletý nebude schopný sám sa živiť.
Súd považoval výdavky otca na bývanie, ktoré preukazoval za dôvodné vo výške 79,08 eur (ako 1/2 plyn
83,- eur, rozhlas TV 4,64 eur, elektrika 54,94 eur, voda 7,01 eur, stočné 8,57 eur), keď aj jeho priateľka
je povinná podieľať sa na nákladoch bývania, pričom už z predchádzajúcich konaní je súdu známe,

že táto je vlastníčkou nehnuteľnosti, v ktorej spolu s ňou žije aj otec. Výdavok otca uhrádzaný formou
exekúcie, súd nepovažoval za dôvodný, ako aj splátku úveru E. H. S., a.s., keď výživné má prednosť
pred inými výdavkami otca. V konaní nebolo zo strany otca tvrdené a teda ani preukázané, že by mal
zhoršený zdravotný stav, ktorý by ho obmedzoval v pracovných aktivitách a možnosť, ktoré ako murár so
živnostenskýmlistommá.Vpredchádzajúcichkonaniachbolozistenéazohľadnené,žesospoločnosťou

J.spol.sr.o.,sktorouotecbolvzmluvnomvzťahuakoživnostník,bymoholspolupracovaťakozhotoviteľ
práce ako živnostník, za odmenu 3,15 eur brutto/hod., tzn. za mesiac spolu 504,- eur brutto. Avšak
otec stále pracuje u zamestnávateľa E., s.r.o., kde nedosahuje ani výšku minimálnej zákonnej mzdy.
Na strane otca nebol zistený majetok väčšej hodnoty, keď motorové vozidlo predal za sumu 150,- eur.
Naďalej otec študuje externe, pričom v tomto školskom roku bude opakovať 3. ročník, výdavky na

štúdium boli zistené už v predchádzajúcich konaniach vo výške 170,- eur mesačne. Súd určil otcovi
výživné vo výške 120,- eur mesačne ako 25% zo sumy 607,- eur brutto, v ktorej zohľadnil podstatnú
zmenu pomerov na strane maloletého súvisiacu aj so zhoršením jeho zdravotného stavu. Na strane
matky bolo zistené, že k 23.11.2013 ukončila pracovný pomer, odvtedy vykonáva advokátsku činnosť.
Za obdobie 7-11/2013 súd zistil výšku jej priemerného čistého mesačného príjmu vo výške 390,98 eur. Z

daňového priznania matky za rok 2013 vyplýva, že v roku 2013 mala príjmy z podnikania vykonávaného
podľa osobitných predpisov 1.100,- eur, výdavky 456,50 eur, t.j. základ dane 643,50 eur). Z peňažného
denníka za obdobie 1-7/2014 predloženého matkou vyplýva výška príjmov 4.300,- eur, výška výdavkov
4.255,- eur (z toho na osobnú spotrebu 4.200,- eur za sedem mesiacov, t.j. 600,- eur mesačne). Nakoľko
konanie prebieha v priebehu bežného roku a matka nepodala ešte nové daňové priznanie za rok 2014

nie je možné jednoznačne určiť jej priemerný čistý mesačný príjem. Súd preto vychádzal z jej príjmu v
zmysle predloženého peňažného denníka vo výške 600,- eur mesačne. Matka žije v domácnosti iba s
maloletým, tak ako to bolo už v predchádzajúcich konaniach a mesačne uhrádza náklady na bývanie
plyn 55,- eur, elektrina 25,66 eur, vodné stočné 3,52 eur, internet (ročne daň z pozemkov, stavieb 9,74
eur, poistenie domu 151,73 eur, servis komína na tuhé palivo 16,- eur, servis komína na plyn 16,- eur).

Naďalej platí pôžičku starej mame T. K. mesačne 20,- eur (suma 1.000,- eur), rodičom pôžičku mesačne
150,- eur (sumu 4.000,- eur), pôžičku od kamarátky F. B. mesačne 50,- eur (pôvodná výška 750,- eur
+ nová 700,- eur), pôžičku zo Slovenskej advokátskej komory na zariadenie kancelárie mesačne 50,-
eur (zariadenie kancelárie 1.500,- eur), pôžička Študentský pôžičkový fond mesačne 51,20 eur (suma140.000,- Sk). Pokiaľ ide o výdavky matky a to splátky pôžičiek rodičom, starej matke, priateľke, súd ich
nepovažoval za dôvodné a nezohľadnil ich matke ako pravidelné mesačné výdavky, výdavky na bývanie
sú dôvodné, keď matka žije v domácnosti s maloletým sama. Súd má za to, že schopnosť matky platiť

výdavky na maloletého znižujú aj výdavky samotnej matky na jej zdravotný stav a to, že nosí ortopedické
vložky. Matka v konaní uvádzala výdavky na maloletého vo výške 184,98 eur mesačne okrem bežných
výdavkov. Súd mal preukázané, že maloletý má pravidelné výdavky na cestovanie do Trnavy vo výške
21,62 eur mesačne, stravné v škole 31,28 eur mesačne, školné 5,- eur. Okrem toho maloletý začal
chodil na Aikido tréningy - školné 20,- eur mesačne + cestné na tréningy. Ďalej sa vo voľnom čase sa

venuje akvaristike. Chodí na doučovanie angličtinu, na ktoré sú náklady na štyri mesiace 197,78 eur (á
49,45 eur mesačne). Raz mesačne navštevuje psychiatričku za 10,- eur. Naďalej má zvýšené výdavky
súvisiace s hypermobilitou nôh, nosí ortopedické vložky. Od začiatku tohto roka má problém s trávením,
keď má zvýšené výdavky so stravou a zvýšenou hygienou. Súd má za preukázané, že od posledného
rozhodovania o výške výživného nastala podstatná zmena pomerov a to na strane maloletého, ktorý
od 01.09.2014 začal navštevovať 5. ročník základnej školy, preto súd rozhodol o zvýšení výživného od

01.09.2014. V konaní síce mal súd preukázané, že výdavky na maloletého sú zvýšené aj v súvislosti
s jeho zdravotným stavom pokiaľ ide o trávenie, a to v strave a zvýšenej hygiene, avšak uvedené
súd zohľadnil vo zvýšení od 01.09.2014, pričom uvedené nepovažoval za podstatnú zmenu na strane
maloletého, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného od 01.07.2014 v sumách navrhnutých matkou.
Súd mal za to, že dieťa zdieľa životnú úroveň rodičov a teda aj otca, ktorého schopnosti a možnosti súd

posúdil a určil ako primerané výživné 120,- eur mesačne. Táto čiastka zo strany otca je jeho príspevok na
výživu maloletého Ak sa matka rozhodla dobrovoľne zaplatiť maloletému aj iné výdavky, ktoré presahujú
rámec bežného výživného, táto povinnosť ju zaťažuje samú. Na základe uvedeného súd zohľadnil, že
sú výdavky na maloletého zvýšené a prihliadol aj na schopnosti a možnosti otca. Súd tak určil zročné
výživné od 01.09.2014 do 23.09.2014 na maloletého vo výške 20,- eur pozostávajúcich 1 x á 120,-

eur (september 2014) po zohľadnení zaplateného výživného vo výške 100,- eur za september 2014.
Súd povolil otcovi splácať nedoplatok na zročnom výživnom v súlade s ustanovením § 160 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku v mesačných splátkach po 1,- eur mesačne spolu s bežným výživným,
keď dlžnú sumu na výživnom je povinný platiť pod následkom straty výhody splátok. Podľa ustanovenia
§ 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. O

náhrade trov konania súd nerozhodoval samostatným výrokom, keďže v zmysle ustanovenia § 146 ods.
1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku o trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 146 ods.
1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania,
ak ide o konanie, ktoré možno začať bez návrhu (návrhu otca na zníženie výživného, návrhu matky na
zvýšenie výživného). Vzhľadom na skutočnosť, že v rozsudku č.k. 17P/9/2014 zo dňa 23.09.2014 súd

nerozhodol samostatným výrokom o zmene pôvodného rozsudku o výživnom na maloletého rozhodol
potom v zmysle ust. § 166 ods. 1 O.s.p. dopĺňacím rozsudkom.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka pretože súd prvého stupňa na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa ustanovenia § 205 ods. 1 písm. b) O.s.p.
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle

ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.. Súd prvého stupňa postupoval v rozsudku v rozpore so
základným princípom rozhodovania súdov v konaniach o maloletých osobách a v II. a III. výroku
rozsudku závažne poškodil záujem maloletého. Zdravotný stav maloletého T. dostatočne zdokladovala
v maximálnej miere a je preukázané, že maloletý T. musí mať upravenú stravu a zvýšenú hygienu,
pričom už nie je v jej možnostiach financovať tieto zvýšené náklady. V tomto konaní neboli zohľadnené

zdravotné problémy maloletého ohľadom tráviacich problémov a následnej zmeny stravy a zvýšenej
hygieny a už vôbec nie na psychiatričku. Zhoršený zdravotný stav doložený lekárskym nálezom je aj v
prípadeortopedickýchproblémovmaloletého,očompredložilapodľavspisezaloženýtabuľkovýprehľad
a nebolo to zohľadnené. Takisto neboli zohľadnené krúžky a záujmy maloletého. Tieto hradí z pôžičiek,
nakoľko otec sa nechcel na nich podieľať. Súd síce v rozsudku na strane 11 konštatoval podstatnú

zmenu pomerov na strane maloletého súvisiacu so zhoršením jeho zdravotného stavu, ale nevyhovel
žiadosti o zvýšenie výživného od 01.07.2014, keď sa preukázalo, že už v tomto období mal maloletý
zhoršenýzdravotnýstav.Súdvšakzaviazalotcanazvýšenévýživnéažod01.09.2014bezodôvodnenia.
V čase od 01.09.2014, kedy nastala podstatná zmena na strane maloletého navštevovaním druhého
stupňa mimo svojho bydliska a s tým súvisiacimi zvýšenými nákladmi na štúdium. Prečo však nebola

zobratá do úvahy podstatná zmena pomerov od 01.07.2014 kedy podala návrh v dôsledku zhoršenia
zdravotného stavu maloletého nebolo odôvodnené. Súd len do sumy nezapočítal ročné náklady namaloletého, ktoré musí hradiť vo výške 282,20 eur mesačne sumou 23,51 eur: vystavenie čipovej karty
3,50 eur, fotografia na čipovú kartu 4,50 eur, ZRPŠ 10,- eur, žiacka knižka 0,40 eur a poistné 3,80 eur,
školské aktivity ako výchovné koncerty/škola v prírode 260,- eur. Matke je toho názoru, že súd opomenul

zahrnúť do nákladov maloletého zásadné položky tieto špecifikovala a preukázala v priebehu konania,
predstavujú nevyhnutné náklady na maloletého. Požiadavka, aby otec prispieval vo vyššej miere ako
doteraz a v sume presahujúcej 120,- eur je odôvodnená a preukázaná aj v záujme maloletého. Súd
nekládol dôraz na návrh kolízneho opatrovníka, ktorý žiadal, aby sa zohľadnil zdravotný stav a záujmy
maloletého. Všetky výdavky, ktoré v prospech maloletého matka vynakladá sú v jeho záujme a to nielen

náklady na krúžky, ktorých sa zúčastňoval. Náklady na syna si musí požičiavať a zo skutkového stavu
je zrejmé, že je v otcových možnostiach a schopnostiach, aby uhrádzal výživné minimálne 180,- eur.
Doposiaľ hradil výživné 115,- eur, súdnemu exekútorovi 42,72 eur, školné vo výške 28,33 eur, mesačne
životnú poistku vo výške 21,66 eur mesačne, spolu je to 210,71 eur mesačne. Otec sa dobrovoľne
vzdal lepšieho príjmu u spoločnosti J. s.r.o., kde ako živnostník zarobil viac ako 800,- eur a niekedy
aj cez 1.000,- eur. Aj keby nepracoval tejto spoločnosti ako živnostník, ale ako zamestnanec, tak mu

bol ponúkaný plat 3,15 eur/hod., čo otec nevyužil. Otec je zdravý, v produktívnom veku, ale u svojho
zamestnávateľa E., s.r.o. pracuje len za 2,10 eur/hod. Takisto súd nezistil správne skutkové pomery
matky. Po odvolaní tvrdí, že jej finančná situácia nedovoľuje hradiť si sociálne poistenie, ak i je PN nie
sú jej vyplácané ani nemocenské dávky. Na dôchodok sa jej nepočítajú ani roky, nakoľko nemá na to
peniaze,abysizasebaodvádzalapoistenie.Zpeňažnéhodenníkajezrejmé,žejejmesačnýpríjemmala

len v sume 400,- eur, pričom si musí hradiť zdravotné poistenie vo výške 56,35 eur. Súd nezohľadnil ani
náklady na jej pôžičky rodičom ani starej mame, ktoré potrebovala na vybavenie interiéru domácnosti,
na chod domácnosti a náklady maloletého. Má zhoršený zdravotný stav, nie je dostatočne liečená,
nemôže si dovoliť kúpiť druhý pár ortopedických vložiek. Preto trvá na svojich návrhoch, aby bol otec
zaviazaný prispievať výživné od 01.07.2014 vo výške 150,- eur mesačne z dôvodu zmeny pomerov na

strane maloletého v zdravotnom stave a aby bol zaviazaný od 01.09.2014 uhrádzať mesačne výživné
vo výške 180,- eur mesačne z dôvodu zmeny pomerov na strane maloletého spočívajúce v zhoršenom
zdravotnom stave ako aj v skutočnosti nastúpenia na druhý stupeň základnej školy mimo svojho
bydliska s preukázanými zvýšenými nákladmi. Tým sa zmení rozsudok Okresného súdu Trnava, č.k.
17P/9/2014-206 zo dňa 23.09.2014. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.07.2014 do 31.08.2014

vovýške100,-eur(2x50,-eurjúl,august)anedoplatoknazročnomvýživnomzaobdobieod01.09.2014
do 23.09.2014 vo výške 80,- eur je povinný uhradiť najneskôr do 15 dní po právoplatnosti rozhodnutia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec. Poukázal na to, že v súčasnosti má nariadené zrážky podľa
exekučného príkazu EX 1554/10 a jeho príjem sa znížil v mesiaci august na sumu 235,13 eur a v mesiaci
september na sumu 225,83 eur. Táto exekúcia je dlhodobá a jedná sa o značnú sumu 17.000,- eur.

Súd preto neprihliadol na jeho reálny príjem sumu 120,- eur a výživné mu určil z priemerného platu v
oblasti stavebníctva vo výške 607,- eur, 25% z tejto zmyslenej nereálnej sumy i keď by mal prihliadať
na majetkové pomery a na jeho finančné pomery. V predchádzajúcom rozsudku mu bolo dovolené platiť
dlžnévýživnépo14,68eurspolusbežnýmvýživným,takžeplatilspolu115,-eur.Podľanovéhorozsudku
by mal platiť 134,68 eur. Tým by musel platiť 58,14% zo svojej terajšej reálnej priemernej čistej mzdy,

čím by mu zostávalo 95,80 eur, čo nie je ani životné minimum. Súdom nariadené exekučné zrážky mu
zamestnávateľ automaticky zráža a k týmto peniazom sa nedostane a preto musí disponovať len svojím
platom, čo je absolútne nereálne likvidačné, keď by mal platiť výživné vo výške 58,14% z jeho priemernej
mesačnej mzdy. Súd neprihliadol na jeho pomery, že nevlastní hnuteľný ani nehnuteľný majetok vyššej
hodnoty a ani motorové vozidlo. Navrhol, aby sa znížilo výživné na maloletého z dôvodu, že nebola

preukázaná podstatná zmena pomerov na strane otca, na sumu zodpovedajúcu 25% z priemernej mzdy
otca, ktorá je 230,48 eur. Z toho 25% je 57,62 eur a dlh na zročnom zúčtovaní od 21.02.2013 do
22.07.2013 vo výške 14,68 eur. Spolu 72,30 eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Kolízny opatrovník navrhol vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť v časti zamietnutia
návrhu otca na zníženia výživného a k odvolaniu matky vyhovieť a prihliadnuť na odôvodnené potreby

maloletého a aktuálny zdravotný stav.

K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, poukázala, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča,
nemožno zohľadňovať exekúciu otca. Vzdal sa bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania
alebo zárobku, je nespochybniteľné a objektívne možné, aby otec zarobil s ohľadom na svoj vek,zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, vedomosti, nadanie, zručnosti a pracovné skúsenosti v priemere
1.000,- eur mesačne. Znovu poukazovala na zdravotné problémy maloletého tak ako vo svojom
odvolaní a má výdavky s tým spojené ako aj jej predložený prehľad nákladov súvisiacich so zmenou

stravovania. Zo skutkového stavu aj z výdavkov uvádzaných a uhrádzaných otcom je zrejmé, že je
v otcových možnostiach a schopnostiach, aby uhrádzal výživné minimálne v sume 180,- eur, keď
doposiaľ hradil výživné vo výške 115,- eur, platil súdnemu exekútorovi 45,72 eur, školné v sume 28,33
eur, životnú poistku v sume 21,66 eur, mesačnú splátku S. v sume 30,- eur, čo je spolu 240,71 eur
mesačne. Poukázala, že na základe súdnej praxe ako aj rozsiahlej judikatúry medzi odôvodnené potreby

nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré súvisia so zdravotným stavom
maloletého. Maloletý začal navštevovať druhý stupeň základnej školy mimo svojho bydliska, a že
základná škola vyčíslila náklady na koncerty, aktivity, školu v prírode pre školský rok 2014/2015 približne
260,- eur.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po tom, čo zistil, že odvolanie je podané
včas a oprávnenou osobu (§ 201 a § 204 O.s.p.), preskúmal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného

odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) O.s.p.), pretože sa jedná o vec, ktorú možno začať i bez návrhu, bez
nariadenia pojednávania, postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. zverejnil termín vyhlásenia rozhodnutia
na úradnej tabuli súdu podľa § 156 ods. 3 O.s.p., pretože po preskúmaní zistil, že rozsudok súdu prvého
stupňa je vecne správny.

Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,

ak sa zmenia pomery, ods. 3 pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov; ods.
3 pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Rozsudkom č.k. 8P/10/2013 zo dňa 22.08.2013 bolo rozhodnuté, že otec je povinný platiť výživné
na maloletého vo výške 100,- eur mesačne s účinnosťou od 21.02.2013 do 22.07.2013 k rukám matky
vždy do 15. dňa každého mesiaca dopredu. Súčasťou rozhodnutia je rodičovská dohoda o úprave styku

nasledovného znenia: Navrhovateľ je oprávnený stretávať sa s maloletým každú sobotu v každom týždni
od 13.00 hod. do 17.00 hod. po dobu štyroch týždňov s tým, že prvé dve soboty to bude za prítomnosti
odporkyne. Po uplynutí štyroch týždňov je navrhovateľ oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny
týždeň od piatka 17.00 hod. do nedele 14.00 hod. (právoplatné dňa 22.07.2013). T. navštevoval 3.
ročník základnej školy, výdavky na jeho výživu boli zvýšené s ohľadom na to, že trpí hypermobilitou nôh,

nosí ortopedické vložky, navštevuje tanečný krúžok a venuje sa rybárstvu. Matka bola zamestnaná s
čistým priemerným príjmom vo výške 350,76 eur. Otec bol predtým živnostník avšak od 01.05.2013
mal pozastavenú živnosť. Priemernú čistú mesačnú mzdu u otca rátal z daňového priznania otca za rok
2012 - príjem 328,14 eur. Od mája 2013 bol otec v riadnom pracovnom pomere a dosahoval nižší príjem
ako zo živnosti, avšak súd vychádzal zo zisteného príjmu zo živnosti v zmysle daňového priznania za

rok 2012 (v konaní sp. zn. 8P/7/2013, sp. zn. 8P/10/2013).

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa v zamietnutí návrhu otca na zníženie
výživného, pretože u otca nemal preukázanú podstatnú zmenu jeho pomerov od posledného
rozhodovania o výške výživného, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného na 40,- eur. Otec je
zamestnaný naďalej u zamestnávateľa E., s.r.o. s priemerným čistým príjmom výške 307,97 eur, má

pozastavenú živnosť a nedosahuje minimálny príjem určený zákonom (§ 120 ods. 1 a 4 Zák. práce) a to
vo výške 498,20 eur brutto (vyčíslený ako výška minimálnej mzdy za rok 2014 352,- eur x koeficient 1,4),
resp. ani nedosahuje príjem vo výške minimálnej mzdy za rok 2014. Preto aj správne súd prvého stupňa
správne vychádzal zo zistenia na G.: v roku 2013 bola priemerná mesačná mzda v odvetví stavebníctvo
v roku 2013 vo výške 607,- eur a priemerná mesačná výška za 1. a 2. štvrťrok 2014 vo výške 581,-

eur. Tiež zohľadňoval, že pravdepodobný príjem otca ako živnostníka by bol v roku 2013, v roku 2014
v sumách, ktoré oznámili obchodné spoločnosti, ktoré predložila matka a vychádzal z toho, že podiel
povinnej osoby pri určení výšky vyživovacej povinnosti má predstavovať 20% až 30% z príjmu. Výdavky
otca na bývanie, ktoré preukazoval treba považovať za dôvodné vo výške 79,08 eur (ako 1/2 plyn 83,-
eur, rozhlas TV 4,64 eur, elektrika 54,94 eur, voda 7,01 eur, stočné 8,57 eur), keď aj jeho priateľka je

povinná podieľať sa na nákladoch bývania. Otec naďalej študuje externe teraz bude opakovať 3. ročník,
výdavky na štúdium aj v predchádzajúcich konaniach boli zistené vo výške 170,- eur mesačne. Súdnepovažoval správne za dôvodnú splátku úveru E. H. S., a.s., keď výživné má prednosť pred inými
výdavkami otca. V predchádzajúcich konaniach bolo zohľadnené, že so spoločnosťou J. spol. s r.o., s
ktorou otec bol v zmluvnom vzťahu ako živnostník, by mohol spolupracovať ako zhotoviteľ práce ako

živnostník,zaodmenu3,15eurbrutto/hod., t.j.zamesiacspolu504,-eurbrutto.Avšakotecstálepracuje
u zamestnávateľa E., s.r.o., kde nedosahuje ani výšku minimálnej zákonnej mzdy.

U matky pre posúdenie pomerov sa zistilo vykonaným dokazovaním, že 23.11.2013 ukončila pracovný
pomer, odvtedy vykonáva advokátsku činnosť. Za obdobie 7-11/2013 súd zistil výšku jej priemerného
čistého mesačného príjmu vo výške 390,98 eur. Z daňového priznania za rok 2013 vyplýva, že mala

príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov 1.100,- eur, výdavky 456,50 eur, t.j.
základ dane 643,50 eur. Z peňažného denníka za obdobie 1-7/2014 predloženého matkou vyplýva
výška príjmov 4.300,- eur, výška výdavkov 4.255,- eur, na osobnú spotrebu 4.200,- eur za sedem
mesiacov, t.j. 600,- eur mesačne. Výdavky so splácaním pôžičiek rodičom, starej matke, priateľke, súd
ich nepovažoval za dôvodné a nezohľadnil ich matke ako pravidelné mesačné výdavky, výdavky na
bývanieplyn55,-eur,elektrina25,66eur,vodnéstočné3,52eur,internet(ročnedaňzpozemkov,stavieb

9,74 eur, poistenie domu 151,73 eur, servis komína na tuhé palivo 16,- eur, servis komína na plyn 16,-
eur) sú dôvodné, keď matka žije v domácnosti s maloletým sama.

Matka v konaní uvádzala výdavky na maloletého vo výške 184,98 eur mesačne okrem bežných
výdavkov. Za preukázané mal súd, že pravidelné výdavky na cestovanie do Trnavy vo výške 21,62 eur
mesačne, stravné v škole 31,28 eur mesačne, školné 5,- eur, Aikido tréningy - školné 20,- eur mesačne

+ cestné na tréningy, doučovanie angličtiny, (na štyri mesiace 197,78 eur - 49,45 eur mesačne). Výdavky
boli zohľadnené aj so zdravotným stavom maloletého: za psychiatričku 10,- eur/mes., zvýšené výdavky
súvisiace s hypermobilitou nôh na ortopedické vložky, pre problém s trávením zvýšené výdavky so
stravou a zvýšenou hygienou. Výdavky na maloletého sú zvýšené teda vzhľadom na jeho zdravotný
stav, maloletý v tomto školskom roku začal navštevovať druhý stupeň základnej školy preto od

posledného rozhodovania o výške výživného nastala podstatná zmena pomerov na strane maloletého
od 01.09.2014, ktorý začal navštevovať 5. ročník základnej školy. Správne je zvýšené preto výživné
od 01.09.2014.

Prvostupňový súd odôvodnene určil otcovi výživné vo výške 120,- eur mesačne ako 25% zo sumy 607,-
eur brutto so zohľadnením podstatnej zmeny pomerov na strane maloletého súvisiacu aj so zhoršením

jeho zdravotného stavu. Odvolací súd preto potvrdil rozsudok o takomto zvýšení výživného podľa ust.
§ 219 ods. 1 O.s.p.

V zmysle ust. § 164 O.s.p. však opravil zrejmú nesprávnosť vo výroku rozhodnutia v tomto písomnom
vyhotovení, pretože výživné sa zvyšovalo zo sumy 100,- eur na 120,- eur s účinnosťou od 01.09.2014,
ktoré bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu v Trnave, č.k. 8P/7/2013-134 zo dňa

16.07.2013. Vyplývalo to jednoznačne z odôvodnenia rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte počtom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.