Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. január 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoPr/4/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213487
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6412213487.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Banská Bystrica, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana v právnej veci navrhovateľky O..
E. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XX/XX, XXX XX W., zastúpená Advokátskou kanceláriou Líška &
Partners s. r. o., so sídlom A. Hlinku 736/3, 965 01 Žiar nad Hronom, za ktorú koná advokát a konateľ
Mgr. Adrian Líška, proti odporcovi Stredná odborná škola, so sídlom Bystrická 4, 966 81 Žarnovica,
IČO: 00891827, zastúpeného advokátkou JUDr. Renátou Matejovou, so sídlom ul. Voljanského 1368/14,
960 01 Zvolen, v konaní o určenie, že pracovný pomer medzi navrhovateľkou a odporcom neskončil
a ku dňu 19. 10. 2012 trvá o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.

4Cpr/3/2012-154 z 10. 02. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v poradí druhým rozsudkom v plnom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľky a určil, že jej
pracovný pomer u odporcu dňom 31. 07. 2012 neskončil a naďalej ku dňu 19. 10. 2012 trvá.

Rešpektujúc pokyn odvolacieho súdu z uznesenia, ktorým bol jeho skorší rozsudok zrušený skúmal,
či má navrhovateľka na takomto určení naliehavý právny záujem. Dospel k záveru, že navrhovateľka
existenciu naliehavého právneho záujmu na tejto určovacej žalobe preukázala. Pre navrhovateľku bolo
potrebné odstrániť stav neistoty a zistiť, či pôvodná pracovná zmluva uzavretá s odporcom zostala v

platnosti, či má po dni 31. 07. 2012 osobné povinnosti voči zdravotnej poisťovni, Sociálnej poisťovni, aké
práva si môže uplatniť voči úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, či za obdobie od 01. 08. 2012 do 19.
10. 2012 sa má považovať za zamestnanú u odporcu alebo nezamestnanú. I keď odporca v priebehu
konania uznal svoje pochybenie pri opakovanom predlžovaní pracovného pomeru na dobu určitú a za
nesporné považovali účastníci, že pracovný pomer navrhovateľky ku dňu 31. 07. 2012 uplynutím doby
neskončil, naďalej medzi účastníkmi pretrvával spor, či ku dňu 31. 07. 2012 neskončil pracovný pomer
iným spôsobom. Odporca totiž tvrdil, že k tomuto dňu skončil pracovný pomer navrhovateľky dohodou

o rozviazaní pracovného pomeru. Tento stav právnej neistoty bolo možné odstrániť rozhodnutím súdu
na návrh navrhovateľky.

Navrhovateľka ukončila výkon práce u odporcu dňom 31. 07. 2012. Od 01. 08. 2012 nenastupovala do
zamestnania len z dôvodu, že jej zamestnávateľ prácu neprideľoval. O výkon práce mala navrhovateľka
záujem, o čom svedčí jej žiadosť adresovaná odporcovi datovaná dňom 31. 07. 2012, v ktorej oznámila
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával. Tvrdenia odporcu o skončení pracovného
pomeru navrhovateľky ku dňu 31. 07. 2012 vyhodnotil ako účelové a rozporné s listinnými dôkazmi.
Ak by navrhovateľka uzavrela dohodu o skončení pracovného pomeru ku dňu 31. 07. 2012, nebola

by sa písomne domáhala u odporcu ďalšieho zamestnávania a odporca by 14. 08. 2012 neodpovedal
navrhovateľke na jej žiadosť o prideľovanie práce, že jej pracovný pomer skončil uplynutím doby 31. 07.2012. Deň 14. 08. 2012, keď odporca odpovedal na žiadosť navrhovateľky na ďalšie zamestnávanie,
bol odporca presvedčený o tom, že pracovný pomer navrhovateľky skončil uplynutím doby a nevedel
o svojom nesprávnom postupe pri rozväzovaní pracovného pomeru s navrhovateľkou. Skutočnosť, že

navrhovateľka nenastúpila po 01. 08. 2012 do práce, nemôže ísť na ťarchu navrhovateľky, pretože
túto situáciu nespôsobila. Ak zamestnávateľ neprideľuje zamestnancovi prácu (napr. preto, lebo sa
mylne domnieva, že sa pracovný pomer skončil), porušenie tejto povinnosti má za následok, že ani
zamestnanec si nemôže plniť povinnosti vyplývajúce mu z pracovnej zmluvy. Zamestnanec nie je
povinnývyžadovaťprideľovaniepráce.Navrhovateľkanapriektomutakurobila,záujemoprácuprejavila.

Bolo povinnosťou odporcu prideľovať jej prácu podľa pracovnej zmluvy. Túto povinnosť si odporca do
19. 10. 2012 neplnil. Navrhovateľka preukázala, že jej pracovný pomer uplynutím doby ku dňu 31. 07.
2012 a ani iným spôsobom ku dňu 19. 10. 2012 nezanikol.

Výrokom rozhodnutia okresný súd vyslovil, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie odporca uplatňujúc odvolacie dôvody podľa § 205

ods. 2 písm. c/ (súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností) a f/ (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). Odporca
tvrdil, že navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala určenia neplatnosti rozviazania pracovného
pomeru v zmysle § 77 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“) a dôvodom

zrušenia prvého rozhodnutia okresného súdu podľa uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici bolo
zistenie, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, keď neskúmal naliehavý právny záujem
navrhovateľky na takejto určovacej žalobe. Odvolací súd uložil prvostupňovému súdu skúmať existenciu
naliehavého právneho záujmu na takejto určovacej žalobe, spoľahlivo zistiť skutkový stav a právne
posúdiť všetky rozhodujúce skutočnosti. Odvolací súd považoval za relevantné skutočnosti aj tie, že sa

navrhovateľka po dni 01. 08. 2012 nedomáhala od odporcu prideľovania práce. Práve táto skutočnosť
bola podstatná pre posúdenie, či pracovný pomer navrhovateľky trval aj po dátume 31. 07. 2012 alebo
zanikol iným spôsobom. Okresnému súdu vytýkal, že nesprávne vyhodnotil existenciu naliehavého
právnehozáujmunastranenavrhovateľkyapretovecnesprávneprávneposúdil.Včase,keďrozhodoval
súd prvého stupňa, už bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľka bola odporcom vyzvaná na

nástup do práce, do práce však vôbec neprišla. U navrhovateľky už dlhšiu dobu neexistoval stav právnej
neistoty, pretože odporca svoje pochybenie uznal a umožnil jej vykonávať prácu, ale navrhovateľka
do práce nenastúpila. Keby navrhovateľka mala skutočný záujem na odstránení právnej neistoty, či jej
pracovný pomer naďalej trvá, potom by určite prišla do práce a žiadala by o prideľovanie práce. Podanie
žaloby na súd by prichádzalo do úvahy len vtedy, keby odporca navrhovateľke vykonávanie práce

v zmysle dojednaných pracovných podmienok neumožnil. Ak mala navrhovateľka skutočne záujem
na odstránení spornej otázky, či jej pracovný pomer skončil uplynutím doby ku dňu 31. 07. 2012,
bolo jej povinnosťou domáhať sa osobne prideľovania práce od odporcu aj po 31. 07. 2012. Pre
preukázanie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe nepostačuje odvolávka na písomný
prejav navrhovateľky, ktorým žiada, aby ju odporca naďalej zamestnával. Keď odporca svoje pochybenie

uznal, vyzval navrhovateľku na nástup do práce, ale bezúspešne. Tento spor sa mohol skončiť už dňom,
keď odporca vyzval navrhovateľku na nástup do práce, pretože uznal svoje pochybenie pri neplatnom
dojednaní pracovného pomeru na dobu určitú. Aj keď by navrhovateľka pôvodne podala svoj návrh
dôvodne, jej stav právnej neistoty bol odstránení okamihom, keď odporca uznal svoje pochybenie a
navrhovateľku vyzval na nástup do práce. Nedostatočne zistený skutkový stav je dôsledkom toho, že

prvostupňový súd neskúmal, či pracovný pomer navrhovateľky trvá naďalej alebo skončil, ak skončil,
tak ku ktorému dňu a akým spôsobom. Za nezmyselný považuje odporca postup prvostupňového súdu,
ktorý pripustil zmenu návrhu (čo odporca popiera), na základe ktorého rozhodol tak, že pracovný pomer
medzi navrhovateľkou a odporcom dňom 31. 07. 2012 neskončil a naďalej ku dňu 19. 10. 2012 trvá.
Navrhovateľka zmenu návrhu odôvodňovala žiadosťou, aby súd rozhodol v tejto veci „iba do dňa 19.

10. 2012“ s tým, že potom si môžu účastníci ďalšie obdobie doriešiť dohodou alebo v inom konaní.
Zmenu petitu navrhovateľka ale neformulovala v súlade s dôvodmi, ktoré ju viedli k zmene návrhu.
Prvostupňovýsúdbolpovinnýrozpornosťvprejavochnavrhovateľkyodstrániť.Okresnýsúdaninemohol
konať o zmenenom návrhu z dôvodu, že zmenu návrhu nepripustil zákonom predpísaným spôsobom
- uznesením. Odporcovi nie je zrejmé, ako zo skutkového stavu ustáleného prvostupňovým súdom

tento vyvodil právny záver, že pracovný pomer navrhovateľky neskončil a naďalej trvá aj ku dňu 19.10. 2012. Pre záver o trvaní pracovného pomeru sa mal prvostupňový súd vysporiadať aj s tým, prečo
navrhovateľka nemusela do práce nastúpiť a prečo počas celého posudzovaného obdobia nemusela
prácu vykonávať. Odporca sa domnieva, že za toto obdobie bude navrhovateľka požadovať náhradu

mzdy. Odporca rovnako nechápe, prečo prvostupňový súd nezisťoval skutočnosti po dni 19. 10. 2012 a
aj napriek tomu rozhodol, že pracovný pomer navrhovateľky u odporcu naďalej trvá.

Žiadal zrušiť rozsudok okresného súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Navrhovateľka označila odvolanie odporcu za nedôvodné. Súhlasila s rozsudkom okresného súdu a
navrhla, aby ho odvolací súd potvrdil ako vecne správny.

Krajský súd prejednal vec v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania v

celom rozsahu a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil v
plnom rozsahu sa stotožňujúc s rozhodnutím okresného súdu nielen vo výroku, ale aj jeho dôvodoch,
ktorých správnosť konštatuje, preto sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzí odvolací súd iba na odpoveď
na odvolacie námietky odporcu.

Nesprávne právne posúdenie veci vytýkané prvostupňovému súdu Krajským súdom v Banskej Bystrici

uznesením sp. zn. 17CoPr/2/2013 z 25. 06. 2013 spočívalo práve v tom, že okresný súd prvý krát
posudzoval žalobu ako žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce
(pri ktorej navrhovateľ nemusí preukazovať existenciu naliehavého právneho záujmu) a nie ako žalobu
o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Okresný súd správne pochopil uznesenie
odvolacieho súdu sp. zn. 17CoPr/2/2013, plne rešpektoval právny názor odvolacieho súdu v ňom

vyjadrený a ďalšie konanie viedol v intenciách návrhu navrhovateľky. Zrejme práve poukaz odvolacieho
súdu na podstatu sporu k dátumu 25. 06. 2013, kedy odvolací súd rozhodoval (medzi účastníkmi už ani
nie je spor, či bol platne dojednaný pracovný pomer na dobu určitú do 31. 07. 2012 z dôvodu, že odporca
v priebehu konania uznal svoje pochybenie pri dojednaní dĺžky pracovného pomeru s navrhovateľkou
a spor spočíva v tom, či pracovný pomer navrhovateľky naďalej trvá alebo zanikol iným spôsobom ako

uplynutím doby určitej ku dňu 31. 07. 2012) viedol navrhovateľku k zmene návrhu písomným podaním
zo 16. 08. 2013, kedy s poukazom na písomné vyjadrenie odporcu k návrhu navrhovateľky doručené dňa
19. 10. 2012 okresnému súdu navrhla, aby súd rozhodol iba o tom, že jej pracovný pomer s odporcom
dňom 31. 07. 2012 neskončil a naďalej ku dňu 19. 10. 2012 trvá.

Konanie o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, možno začať iba na návrh navrhovateľa

v zmysle § 79 ods. 1 O. s. p.. Súd je v zmysle § 153 ods. 2 O. s. p. týmto návrhom viazaný, nemôže
ho prekročiť a prisúdiť viac než čoho sa navrhovateľka domáhala, pretože takéto konanie nie je možné
začať bez návrhu a z právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.
Okresný súd zmenu návrhu pripustil na pojednávaní dňa 10. 02. 2014, ktorého sa zúčastnili osobne
navrhovateľka a jej právny zástupca, štatutárny zástupca odporcu, aj právna zástupkyňa odporcu.

Podľa § 95 ods. 1 O. s. p. navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie
konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk pokiaľ neboli prítomní na
pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

Okresný súd súhlas so zmenou návrhu vyjadril a tento svoj súhlas zachytil v zápisnici o pojednávaní
vetou: „súd pripúšťa zmenu návrhu podľa vyjadrenia z č. l. 101“. Právnej zástupkyni odporcu bolo

podanie navrhovateľky z č. l. 101, v ktorom navrhovala zmenu návrhu, známe, o čom svedčí úradný
záznam o nazretí do súdneho spisu a vyhotovení fotokópie zo súdneho spisu na č. l. 146 z 28. 01. 2014,
kedy JUDr. Renáta Matejová, právna zástupkyňa odporcu študovala spis v čase od 08.00 do 08.35 hod.
a požiadala súd o vyhotovenie fotokópií zo súdneho spisu č. l. 40, 86, 87, 99 - 103, 118, 139 a 145.
Fotokópie jej boli vydané 28. 01. 2014.Odporca dôvodne vytýka okresnému súdu procesné pochybenie, keď o zmene návrhu na pojednávaní
dňa 10. 02. 2014 nerozhodol formou uznesenia. O pripustení alebo nepripustení zmeny návrhu
rozhoduje súd uznesením, proti ktorému v zmysle § 202 ods. 3 písm. f/ O. s. p. nie je prípustné odvolanie.

I keby okresný súd rozhodol o pripustení zmeny návrhu formou uznesenia, nemalo by to vplyv na
postavenie odporcu ani predmet sporu. Tým, že okresný súd nedodržal zákonnú formu rozhodnutia,
nezvýhodnil navrhovateľku ani neukrátil odporcu na žiadnych jeho právach. Na túto vadu konania by
mohol odvolací súd v zmysle § 212 ods. 3 O. s. p. prihliadnuť, len ak by mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, čo sa nestalo.

Predmetom konania po pripustení zmeny návrhu bolo určenie, že pracovný pomer navrhovateľky
neskončil dňom 31. 07. 2012 a ku dňu 19. 10. 2012 trvá. Pre rozhodnutie o tomto návrhu postačil
skutkový stav ustálený súdom prvého stupňa, ktorý okresný súd aj správne právne posúdil. Okresný súd
dospel k správnemu záveru, že aj v čase jeho rozhodovania existuje naliehavý právny záujem na tejto
určovacej žalobe z dôvodu, že ku dňu rozhodovania okresného súdu odporca zmenil svoje pôvodné
vyjadrenie k návrhu na začatie konania a tvrdil, že pracovný pomer navrhovateľky skončil ku dňu 31.

07. 2012, síce nie uplynutím doby pracovného pomeru dojednaného na dobu určitú, ale konkludentne
uzavretou dohodou.

Formy skončenia pracovného pomeru Zákonník práce v znení účinnom do 31. 12. 2012 ustanovoval v
§ 59 tak, že pracovný pomer možno skončiť dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v
skúšobnej dobe a pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú skončí uplynutím dohodnutej doby.

Podľa § 60 ods. 1, 2, 3 Zákonníka práce v znení účinnom do 31. 12. 2012, ak sa zamestnávateľ a
zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.
Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode
musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa
pracovný pomer skončil dohodou z dôvodu organizačných zmien. Jedno vyhotovenie dohody o skončení

pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi.

I keď Zákonník práce ustanovuje, že dohoda o skončení pracovného pomeru sa musí uzavrieť
písomne, písomná forma dohody nie je podmienkou jej platnosti. Správne odporca tvrdí, že môže byť
uzavretá aj ústne. Opomína však, že podstatnou náležitosťou dohody o skončení pracovného pomeru
je súhlasný prejav vôle účastníkov skončiť pracovný pomer k určitému dňu. Vôľu skončiť pracovný

pomer dohodou ku dňu 31. 07. 2012 neprejavil navonok žiaden z účastníkov. Správne okresný súd
poukázal v dôvodoch rozhodnutia na žiadosť navrhovateľky z 31. 07. 2012, ktorým sa dožaduje u
odporcu ďalšieho zamestnávania a odpoveď odporcu na túto žiadosť, v ktorej oznamuje navrhovateľke,
že jej pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú do 31. 07. 2012, preto sa týmto dňom končí a
vyzýva ju na vysporiadanie všetkých záležitostí súvisiacich s pracovným pomerom - odovzdať finančné

prostriedky, ktoré vyzbierala od žiakov na stužkovú, kultúrne poukazy, ktoré neboli odovzdané a aby
vrátila pridelené kľúče.

Dňa 18. 10. 2012 vypracoval odporca vyjadrenie k návrhu na začatie konania, ktoré doručil Okresnému
súdu Žiar nad Hronom 19. 10. 2012, v ktorom uznal, že pracovný pomer navrhovateľky ku dňu 31. 07.
2012 neskončil a sám navrhol rozhodnúť výrokom rozsudku, že pracovný pomer medzi navrhovateľkou

a odporcom dňom 31. 07. 2012 neskončil a naďalej trvá. I z tohto vyjadrenia je zrejmé, že ku dňu
18. 10. 2012 ani odporca nemal vôľu skončiť pracovný pomer dohodou. V rovnaký deň adresoval
odporca výzvu navrhovateľke, aby nastúpila do práce, keďže pracovný pomer nepovažuje za skončený.
Táto výzva preukázateľne ku dňu 19. 10. 2012 navrhovateľke zo strany odporcu doručená nebola.
Zo žiadneho ustanovenia Zákonníka práce nevyplývala navrhovateľke povinnosť osobne sa dostaviť k

svojmu zamestnávateľovi a dožadovať sa prideľovania práce. Svoju vôľu a ochotu pracovať dostatočne,
určiteazrozumiteľnevyjadrilavžiadostiz31.07.2012,ktorúodporcaprevzal01.08.2012.Napriektomu
až do 19. 10. 2012 navrhovateľke prácu neprideľoval. K tomuto dňu teda pracovný pomer navrhovateľky
trval a čo sa dialo po dátume 19. 10. 2012 nebol okresný súd povinný skúmať, ako to tvrdí odporca
z dôvodu, že navrhovateľka obmedzila svoj návrh a domáhala sa určenia len, že jej pracovný pomer

neskončiluplynutímdobykudňu31.07.2012atrvalaj19.10.2012.Včase,keďodvolacísúdvuznesenísp. zn. 17CoPr/2/2013 ukladal okresnému súdu zisťovať, či pracovný pomer navrhovateľky nezanikol
iným spôsobom ako uplynutím doby určitej ku dňu 31. 07. 2012 konal súd ešte o pôvodnom návrhu,
v ktorom ešte aj k júnu 2013 navrhovateľka tvrdila, že jej pracovný pomer u odporcu trvá. Po zmene

návrhu správne obmedzil okresný súd zisťovanie relevantných skutočností na obdobie 01. 08. 2012 až
19. 10. 2012.

Stav právnej neistoty, či v období od 01. 08. 2012 do 19. 10. 2012 bola navrhovateľka zamestnancom
odporcu, trval aj ku dňu 10. 02. 2014, kedy rozhodoval okresný súd a trvá aj v čase rozhodovania
odvolacieho súdu, keďže odporca naďalej tvrdí, že pracovný pomer navrhovateľky skončil dohodou

ku dňu 31. 07. 2012. Odporca to netvrdí iba pred súdom, ale písomne prezentoval svoje názory
aj pôvodnému právnemu zástupcovi navrhovateľky v liste z 21. 08. 2013 ako odpovedi na dopyt
navrhovateľky z 15. 08. 2013, či by mohla nastúpiť do práce podľa pracovnej zmluvy č. 9/2009 z 24. 08.
2009, v ktorom právna zástupkyňa odporcu oznámila navrhovateľke, že jej klient (odporca) neumožní
navrhovateľke vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy č. 9/2009 z 24. 08. 2009 z dôvodu, že považuje
pracovnoprávny vzťah uzavretý medzi navrhovateľkou a odporcom za skončený ku dňu 31. 07. 2012.

Tým je jednoznačne preukázané, že naliehavý právny záujem na určení ako formulovala navrhovateľka
existoval a žaloba podľa § 80 písm. c/ O. s. p. bola prípustná.

Odporca bezdôvodne vytýka okresnému súdu, že rozhodol na základe nedostatočne zisteného
skutkového stavu a že vec nesprávne právne posúdil. Odvolanie odporcu nebolo dôvodné v žiadnom
bode. Rozsudok okresného súdu je vecne správny, z tohto dôvodu je odvolacím súdom v celom rozsahu

potvrdený.

O trovách odvolacieho konania podľa § 224 ods. 4 O. s. p. rozhodne súd prvého stupňa.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.