Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoZm/48/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114208802
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6114208802.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej
veci navrhovateľa CD Consulting s.r.o. so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha
1, ČR, IČO: 264 29 705, v konaní právne zast. Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, 811 09
Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporcovi Q. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom, R. E. XXXX/XX, XXX
XX D., právne zast. AK JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47
234 466 o zaplatenie zmenkovej sumy 268 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozhodnutiu
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 60CbZm/10/2014-21 zo dňa 24. júna 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64CbZm/10/2014-21 zo dňa 24. júna 2014 p o t
v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím zaviazal okresný súd odporcu na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 268
Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne z tejto sumy od 12.03.2011 do zaplatenia,
6% ročným úrokom z tejto sumy od 26.05.2011 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 0,89 Eur.
Zároveň zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 16,50 Eur a trovy právneho

zastúpenia v sume 75,08 Eur.

Súd tak v plnom rozsahu vyhovel navrhovateľovi, ktorý sa v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
(ďalej len „Nariadenie“) domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu zmenkovej sumy vo výške 268
Eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo
zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 14.09.2009 na zmenkovú sumu 268 Eur, pričom sa zaviazal aj k

úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 12.03.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Za miesto splatenia bolo
určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Navrhovateľ disponuje len originálom zmenky a nemá
informácie o akýchkoľvek iných vzťahoch odporcu a predchádzajúceho majiteľa zmenky, ktorá bola v
tomto konaní uplatnená. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa, ktorý
zmenku indosoval na navrhovateľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ
nezaplatil žiadnu sumu. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou “bez protestu“, indosant nenechal

uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.Okresný súd v zmysle čl. 5 ods. 2 Nariadenia doručoval odporcovi kópiu tlačiva (návrhu) na uplatnenie
pohľadávky spolu s vyplneným Tlačivom „C“ na odpoveď. Odporca zásielku prevzal dňa 09. 05. 2014.
K návrhu navrhovateľa žiadne vyjadrenie nezaslal.

Okresný súd odôvodnil rozhodnutie, ktorým návrhu vyhovel tým, že predmetom konania bol nárok
uplatnený zo zmenky, ktorú navrhovateľ nadobudol indosamentom. Odporca voči forme a obsahu
zmenky nevzniesol žiadne relevantné námietky podľa ustanovení Zákona č. 191/1950 Sb. Okresný
súd vyhodnotil zmenku po formálnej a aj materiálnej stránky ako platnú, ktorá spĺňa všetky podmienky

stanovenév§75cit.zák.akeďžeodporcasineuplatnilžiadnerelevantnénámietkyvzmysle§17Zákona
č. 191/1950 Sb., dospel k záveru, a to aj vzhľadom na konštantnú rozhodovaciu činnosť Krajského súdu
v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho v právne a skutkovo totožných veciach, že nárok navrhovateľa
je dôvodný.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný

úspech, priznal právo na náhradu trov konania proti odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podal v zákonom stanovenej lehote odporca odvolanie. Navrhol,
aby odvolací súd zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu vo veci samej, vec vrátil na ďalšie konanie a
odporcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí s vyhodnotením

zmenky okresným súdom, ktorú považoval po formálnej a aj materiálnej stránky ako platnú, ktorá spĺňa
všetky podmienky stanovené v § 75 cit. zák. Nesprávne právne posúdenie videl odporca v tom, že súd
mal po preskúmaní listinných dôkazov dospieť k tomu, že v predmetnom prípade ide o spotrebiteľskú
vec. V súlade s judikatúrou súdneho dvora EÚ a vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o neplatný právny
úkon, poskytnúť odporcovi ako spotrebiteľovi ochranu a nevydať predmetný rozsudok.

Ďalej uviedol, že zmluvu o úvere, ktorú odporca uzavrel je nevyhnutné hodnotiť ako spotrebiteľskú s
poukazom na § 52 ods. 1 až 4 a nasl. OZ, ktorá je nevyvážená, jednostranná v rámci podmienok zmluvy,
ako aj dohodnutých zmluvných pokút, resp. poplatkov predstavujúcich v podstate rovnakú čiastku ako
poskytnutý úver. Na základe takejto zmluvy bola vystavená na zabezpečenie úveru blankozmenka bez

toho, že by boli písomne dohodnuté podmienky jej vyplnenia, pričom zmenka bola opatrená len doložkou
na rad. Vzhľadom na praktiky spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. spočívajúcich v hromadnom prevode
zabezpečovacích zmeniek na navrhovateľa vrátane uplatneného nároku zo zmenky sú tieto praktiky
nemravné. Obidve spoločnosti sú si vedomé, že tým bránia klientom spotrebiteľom v účinnom uplatnení
kauzálnych námietok a je zrejmé, že navrhovateľ pôsobí ako spoločnosť, ktorá vymáha záväzky

a pohľadávky spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. Tieto zmenky boli vo viacerých konaniach pred
všeobecnými súdmi SR označené ako vystavené v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho
zákonníka.

Zmluvu o úvere je preto potrebné posúdiť podľa § 4 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch

ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere obsahujúcu väčšie množstvo ustanovení, ktoré možno kvalifikovať
ako neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovení, ktoré sú v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi.
Odplata za poskytnutý úver dosiahla úroveň 96%, čím niekoľko násobne prevyšovala odplatu obvykle
požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, čo je v priamom rozpore
s ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka.

Odporca ďalej uviedol, že úverová zmluva neobsahuje väčšie množstvo zákonom obligatórne
vyžadovaných náležitostí, s absenciou ktorých je v zmysle uvedeného zákona spojená bezúročnosť a
bezpoplatkovosť predmetného úveru. Poskytovateľ úveru, ktorý uzavrie takúto zmluvu o úvere v rozpore
so zákonom má právo len na vrátenie peňažných prostriedkov vo výške ním poskytnutej istiny a každé

prijaté plnenie nad takýto rámec je prijatím plnenia bez právneho dôvodu. Zmenková suma dopísaná
do predmetnej zmenky poskytovateľom úveru, t. j. spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. nereflektuje
na vyššie uvedené závery a obsahuje aj poplatky a úroky z poskytnutého úveru. Túto sumu dopísal
poskytovateľ úveru do zmenky až po jej podpísaní odporcom, ktorý ju najprv vyplnil a podpísal bez toho,
aby v nej bola uvedená táto suma.

Odporca v odvolaní uviedol, že blankozmenka je len zabezpečovacím vedľajším vzťahom k vzťahu
hlavnému, ktorým je samotná zmluva o úvere a tieto vzťahy sú na seba naviazané a nie je možné ich
oddeľovať a pristupovať k nim celkom separátne. Ak by sme neposudzovali tieto inštitúty vo vzťahuhlavný a vedľajší vzťah, mohlo by dôjsť k narušeniu právnej istoty a to v tej situácii, ak by bol dlh
sčasti alebo úplne splatený odporcom, pričom nový majiteľ zmenky by si mohol cez zmenku duplicitne
uplatňovať už uhradené nároky pôvodného veriteľa, a teda by si uplatňoval už neexistujúci dlh a odporca

by nemal žiaden spôsob ochrany. O to viac, že v predmetnom prípade bola istina úveru v plnej výške
splatená.

Ohľadom dohody o vyplnení zmenky odporca v odvolaní uviedol, že nemožnosť uzavrieť dohodu o
vyplnení zmenky na rad je možné nepriamo vyvodiť zo zákazu, ktorý je ustanovený v § 53 ods. 1

Občianskehozákonníka,kdejeuvedené,žespotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Odporca mal za to, že dohodu o vyplnení zmenky je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, nakoľko bola vopred predformulovaná a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť jej podstatu, a
tým spôsobil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku

škode spotrebiteľa, nakoľko dodávateľ si zabezpečil svoju pohľadávku vzniknutú na základe zmluvy o
úvere na úkor spotrebiteľa, čo v obdobnom prípade potvrdil aj Okresný súd Bratislava 5 v rozhodnutí
z 01.03.2011, č. k. 37Er/7273/2010.

Dohoda o vyplňovacom práve mala byť uzavretá na základe ustanovení obsiahnutých vo všeobecných

obchodných podmienkach spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., pričom odporca zdôraznil, že tieto nikdy
osobitne nepodpísal. Odporca má za zjavné, že zo strany navrhovateľa, ako aj pôvodného majiteľa
zmenky ide o premyslené konanie od úplného začiatku nepoctivé a v rozpore s dobrými mravmi.

Z činnosti spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. je všeobecne známe, že táto spoločnosť poskytuje

nebankové úvery a pôžičky a aj zo skladby zmenkových dlžníkov, čiže vystaviteľov, ktorí sú výlučne
fyzickými osobami, muselo byť navrhovateľovi zrejmé, že predmetné zmenky boli vystavené v súvislosti
so spotrebiteľskými úvermi. Navrhovateľ vedel, že sa jedná o zmenky na rad, ktoré boli na navrhovateľa
prevedené rubopisom a teda, že rubopisom prevedené zmenky zabezpečujú splatenie spotrebiteľských
úverov. Navrhovateľ teda pri nadobudnutí predmetnej zmenky konal na škodu odporcu ako dlžníka zo

zmenky, nakoľko vedel, resp. musel vedieť z okolností svojich vzťahov k remitentovi, že zmenka sa týka
spotrebiteľskéhoúveruažesajednáozmenkunarad.Odporcamázapreukázané,ženavrhovateľkonal
zlomyseľne a previnil sa aj hrubou nedbanlivosťou, keď o skutočnosti, týkajúce sa reálnej existencie
dlhu odporcu v čase nadobudnutia zmenky vedel (zlomyseľnosť), resp. vedieť mal a mohol si to zistiť
(hrubá nedbanlivosť).

Nesúhlasil s názorom súdu, že spájanie navrhovateľa, ktorý zmenku nadobudol indosamentom s
kauzálnym vzťahom medzi dlžníkom a prvým majiteľom zmenky, a teda skúmanie toho, či navrhovateľ
konal pri indosácii na škodu odporcu ako dlžníka, nie je súd oprávnený vykonávať ex-offo, bez vznesenia
námietok odporcom v zmysle § 17 Zák. č. 191/1950 Sb. Mal za to, že prekážka prenesenia kauzálnych

námietok bola prelomená a úvahy súdu v odôvodnení jeho rozhodnutia sú nesprávne.

Vzhľadom na spotrebiteľský charakter predmetného vzťahu mal súd konanie navrhovateľa pri
nadobúdaní zmenky skúmať ex-offo v zmysle ochrany práv spotrebiteľa ako dlžníka, a to aj preto, že
zmenka je s poukazom na § 4 ods. 6 zák. č. 258(/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch absolútne

neplatná.

Odporca v odvolaní vyjadril názor, že na zákon o ochrane spotrebiteľa treba prihliadať ako na lex
specialis k zákonu zmenkovému a šekovému a majú sa ponechať neaplikované všetky ustanovenia
zmenkového zákona, ktoré sú v rozpore so zákonom na ochranu spotrebiteľa. Citoval rozhodnutie

Krajského súdu v Prešove č. k. 6CoE/69/2011 zo dňa 31.05.2011, podľa ktorého tým, že sa dohoda
o vyplnení zmenky stala súčasťou štandardnej formulárovej zmluvy, musí sa na ňu v rámci pravidiel
verejného poriadku plne aplikovať ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami. Prvostupňový
súd preto zmenkový úrok správne podrobil takejto súdnej kontrole. Aj zmenky sa musia podrobiť režimu
pravidiel súdnej kontroly.

K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý navrhol rozhodnutie okresného súdu ako správne
potvrdiť. Vo vyjadrení uviedol, že predmetom konania je výlučne zmenka, a nie iný záväzkovo-
právny vzťah. Navrhovateľ predložil prvostupňovému súdu originál zmenky. Zmenka je listinný cennýpapier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo navrhovateľa. Vo vzťahu k navrhovateľovi ako
indosatárovi je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť.
Navrhovateľ predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou dokázal jasne, úplne

a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu
zmenky zo strany odporcu neboli vznesené žiadne námietky. Zmenka je samostatným abstraktným
záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na
zmenke uvedené. Pokiaľ právny zástupca odporcu uviedol svoj názor, že dohoda o vyplňovacom práve
blankozmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných

úverov, zdôraznil, že samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na
zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len
výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto mohla byť
aj v prostredí spotrebiteľských úverov používaná. Zákon súčasne nelimituje použitie len istého druhu
zmeniek, ani nevylučuje použitie určitých doložiek a podobne. Z uvedeného vyplýva, že prípustné
sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blankozmenky s úpravou vyplnenia zmenky v

dohode o vyplňovacom práve. Z uvedeného vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť
neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov,
pretože právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Navrhovateľ v ďalšom odkázal
naprávnuargumentáciuuvedenúvuzneseníKrajskéhosúduvBanskejBystricisp.zn.43CoZm/10/2013
zo dňa 21. 11. 2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci navrhovateľa. Zároveň si

uplatnil nárok na náhradu trov konania za vyjadrenie k odvolaniu.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len OSP), postupom podľa § 214 ods. 2 OSP. Rozsudok bol odvolacím súdom
verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods. 2 a § 156 ods. 1 OSP. V zmysle § 156 ods. 3 OSP bolo verejné

vyhlásenie rozsudku oznámené na úradnej tabuli súdu.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že odporca ako fyzická osoba, nie ako podnikateľ vystavil
v Banskej Bystrici dňa 14. 09. 2009 blankozmenku, ktorú ako vystaviteľ riadne podpísal. Na zmenke
je uvedené číslo zmluvy a záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti

POHOTOVOSŤ,s.r.o.zmenkovúsumu.Zmenkovásumaadátumzačiatkuúročeniazmenkovéhoúroku
pri vystavení zmenky vyplnené neboli a tieto údaje doplnil do zmenky ich pôvodný majiteľ. Zmenka bola
vystavená ako zmenka na videnie (pri predložení) splatná v sídle pôvodného majiteľa zmenky s tým, že
na zmenke bolo určené „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená
„bez protestu“. Na rubovej strane zmenky bol uvedený indosament, ktorým bola zmenka prevedená z

pôvodného vlastníka zmenky na navrhovateľa.

Prvostupňový súd zaslal v zmysle nariadenia odporcovi tlačivo „C“ na odpoveď, ktoré odporca nevyplnil
a k návrhu sa nevyjadril. Nepoprel skutočnosť, že zmenku vystavil, ani nenamietal, že by zmenka
neobsahovala niektorú z podstatných náležitostí, príp. že by bola neplatná.

Podľa čl. 7. bod 1. „Nariadenia“, do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v
lehotách, ust. v čl. 5 ods. 3, alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok, alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti,
týkajúce sa pohľadávky;

b) vykoná dôkazy v súlade s čl. 9, alebo
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania

Podľa čl. 7. bod 3. „Nariadenia“, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote
ust. v čl. 5 ods. 3, alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo proti pohľadávke.

Podľa čl. 5. bod 1. „Nariadenia“, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd
alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie ak to považuje za potrebné, alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti
prípaduústnepojednávaniezjavneniejepotrebnéprespravodlivévedeniekonania.Dôvodyodmietnutia

sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu odmietnutí takejto žiadosti nemožno
samostatne podať opravný prostriedok.Podľa čl. 19. „Nariadenia“, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu v ktorom sa konanie vedie.

Podľa čl. I § 75 zák. č. 190/1950 Sb. zákona zmenkového a šekového (ďalej len ZZŠ) vlastná zmenka
obsahuje:
1.) označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2.) bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3.) údaj zročnosti;
4.) údaj miesta kde sa má platiť;
5.) meno toho, komu, alebo na rad koho sa má platiť;
6.) dátum a miesto vystavenia zmenky;
7.) podpis vystaviteľa

Podľa čl. I § 5 ods. 1 ZZŠ v zmenke zročnej na videnie, alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ
ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I § 5 ods. 2 ZZŠ úrokovú mieru treba udať v zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka
za nenapísanú.

Podľa čl. I § 5 ods. 3 ZZŠ úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený iný deň.

Podľa čl. I § 10 ZZŠ ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná vyplnená tak, ako bolo dojednané,
nemožno namietať majiteľovi zmenky že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol

zmenku zlomyseľne, alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I § 17 ZZŠ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi, alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I § 34 ods. 1 ZZŠ zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie
do 1 roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť, alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti
môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmenne zákona o obchodnej inšpekcii,
v znení účinnom ku dňu vystavenia zmenky (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch), v súvislosti
s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom.
Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského
úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške

aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných
nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou
veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku
platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa§4ods.7Zákonaospotrebiteľskýchúveroch,veriteľzodpovedázaškoduvzniknutúspotrebiteľovi
porušením odseku 6 veriteľom.

Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd správne zistil skutkový stav a

vec správne právne posúdil. Na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia, a to s
prihliadnutím na dôvody uvedené v odvolaní dopĺňa odvolací súd nasledovné.

V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatnil nárok zo zmenky, ktorá bola na neho indosovaná pôvodným
majiteľom, pričom odporca ako vystaviteľ túto riadne podpísal a v konaní nenamietal svoj podpis na

zmenke a nenamietal ani platnosť zmenky ako takej. Prvostupňový súd postupoval v konaní v súlade s
čl. 5 bod 1 a čl. 7 bod 1 Nariadenia, podľa ktorého je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu písomné.Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník
zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak
o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto

zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola
platnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a
preukázať,žešlopôvodneoblankozmenku,ktorámalabyťvyplnenáinak,atedamusiapreukázaťobsah
vyplňovacieho práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením,
a teda aj s udeleným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo.

Prvostupňový súd správne zistil, že navrhovateľ si uplatňuje svoj nárok z indosovanej zmenky, ktorá bola
v čase vystavenia blankozmenkou, do ktorej boli údaje o výške zmenkovej sumy a o začiatku úročenia
dohodnutouzmenkovouúrokovousadzboudoplnenéprvýmmajiteľomzmenky.Právnevzťahysúvisiace
s blankozmenkou prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí správne vyhodnotil, keď uviedol, že
zmenka môže byť vystavená aj ako blankozmenka, teda ako zmenka, ktorú vystaviteľ v celom rozsahu

nevyplní a nadobúdateľovi udelí vyplňovacie právo. Právo majiteľa zmenky je len ťažko spochybniteľné,
pretože na jeho preukázanie stačí len predloženie zmenky.

Proti jeho zneužitiu majiteľom zmenky sa môže dlžník brániť vtedy, ak tento nekoná voči dlžníkovi
v dobrej viere. Prvostupňový súd v tejto súvislosti správne odkázal na aplikáciu ustanovenia čl. I

§ 10 Zákona zmenkového a šekového, pričom v ostatných prípadoch je dlžník povinný splniť svoj
bezpodmienečný sľub, že zaplatí zmenkovú sumu do rúk toho, kto predloží zmenku na platenie v čase jej
splatnosti, pričom pri vystavení zmenky dlžník nemôže vedieť, kto bude jej majiteľom v čase splatnosti,
čoho si musí byť pri podpisovaní zmenky vedomý.

Odporca sa k návrhu nevyjadril, len v odvolaní namietal, že zmluva o úvere, ktorú uzavrel s prvým
majiteľom zmenky je vzťahom spotrebiteľským a že dohoda o vyplnení zmenky uzavretá medzi
odporcom a prvým majiteľom zmenky je absolútne neplatná, v dôsledku čoho je potrebné ju považovať
za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Takéto námietky sú však námietkami, ktoré súvisia so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a teda sa
zakladajú na vlastných vzťahoch vystaviteľa k predošlému majiteľovi zmenky, ktorým bol veriteľ z
poskytnutého spotrebiteľského úveru, preto nemôžu mať charakter kauzálnych námietok tak, ako to
odporca v odvolaní tvrdil. Charakter kauzálnych námietok, ktoré by bol odporca oprávnený vznášať
by mohli mať námietky odporcu len za predpokladu, že by v zmysle čl. I § 17 Zákona zmenkového

a šekového odporca nielen namietol, ale zároveň aj preukázal, že navrhovateľ ako indosatár pri
nadobúdaní zmenky konal vedome na jeho škodu ako dlžníka.

Pôvodne uzavretá úverová zmluva, na ktorú odkazuje odporca v odvolaní nebola a ani nemohla byť
v prejednávanej veci predmetom dokazovania, a to ani v prvostupňovom konaní, preto ani účel, pre

ktorý odporca uzatváral úverovú zmluvu s pôvodným majiteľom zmenky nie je pre posúdenie nároku
zo zmenky právne relevantný a nemohol byť predmetom dokazovania. Vzhľadom na skutočnosť, že
zmenka je abstraktným právnym úkonom oddeleným od dôvodov - kauzy, pre ktoré je vystavená,
prvostupňový súd správne postupoval, keď dokazovanie o obsahu úverovej zmluvy uzavretej medzi
odporcom a prvým majiteľom zmenky nevykonával. Predmetom tohto konania nie sú nároky spotrebiteľa

zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, preto nebol ani dôvod posudzovať jej platnosť a skúmať, či táto
obsahuje neprijateľné podmienky tak, ako je to uvedené v odvolaní odporcu.

Odporca osobitne namietal náležitosti úverovej zmluvy ohľadom výšky dohodnutej odplaty za poskytnutý
úver, namietal absenciu podstatných obligatórnych náležitostí v zmluve o úvere a rozpor zmluvy o úvere

s dobrými mravmi. Rovnako napádal platnosť dohody o vyplnení zmenky, čo vyvodil zo zákazu, ktorý je
upravený v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odvolateľ namietal aj tú skutočnosť, že súd vyňal vzťah
založený zmenkou spod ochrany spotrebiteľského práva na škodu odporcu, avšak predmetom tohto
konania je len nárok zo zmenky, ktorú navrhovateľ nadobudol indosamentom, a nie právne posúdenie
spotrebiteľského vzťahu, preto účel za akým vstupoval vystaviteľ do právneho vzťahu s predošlým

majiteľom zmenky nie je pre prejednávanú vec podstatný a nebol ani dôvod, aby sa stal predmetom
dokazovania.Odvolací súd zdôrazňuje, že všetky tieto námietky sa však týkajú pôvodného majiteľa zmenky, nie
navrhovateľa, preto na ne súd nemôže prihliadať. Z rovnakých dôvodov súd nemôže prihliadať ani
na námietku vystaviteľa, že pôvodnému majiteľovi zmenky už sčasti plnenie na zmenku poskytol,

pretože žiaden dôkaz o tom súdu prvého stupňa nepredložil a túto skutočnosť ani v konaní pred
súdom prvého stupňa nenamietal. Ak poskytol plnenie len na splatenie istiny zo zmluvy o prijatom
spotrebiteľskom úvere, na takúto námietku by ani okresný súd prihliadnuť nemohol. Navyše ani k
odvolaniu na toto svoje tvrdenie ako úplne novú skutočnosť, ktorú odvolací súd posudzuje aj podľa
§ 205a O.s.p. nepriložil žiaden dôkaz. Okresný súd nemal z vyššie uvedených dôvodov povinnosť

vykonávať dokazovanie o charaktere a povahe zmluvného kauzálneho vzťahu, ani o výške zaplatenej
istiny úveru odporcom, pretože záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov,
sú záväzkami samostatnými. Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, o ktorej okresný súd uviedol,
že je platnou zmenkou podľa zákona zmenkového a šekového, nie je možné jej platnosť bez ďalšieho
posudzovať cez spotrebiteľskú zmluvu a v takomto konaní rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď
je nepochybné, že s danou zmenkou súvisia.

Odporca v odvolaní namietol aj to, že pre absenciu podstatných obligatórnych náležitostí v zmluve o
úvere a pre rozpor s dobrými mravmi pri stanovení výšky odplaty v zmluve o úvere má navrhovateľ nárok
len na vrátenie ním poskytnutej istiny bez úrokov a poplatkov. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že
navrhovateľ nebol poskytovateľom finančných prostriedkov na základe zmluvy o úvere, preto ani nárok

zo zmenky, ktorý si v konaní uplatnil, nemôže byť identický s nárokom, ktorý veriteľovi vznikne neplnením
dlžníka z úverovej zmluvy, pretože sa jedná o dva samostatné nároky, dvoch rôznych subjektov, a to
napriek tomu, že zmenka, zaplatenie ktorej je predmetom sporu pôvodne záväzok dlžníka - odporcu
vo vzťahu k pôvodnému veriteľovi zabezpečovala. Indosáciou však charakter zabezpečovacej zmenky
stratila.

Navrhovateľ nadobudol zmenkové práva indosamentom, čo v zmysle zmenkovej teórie znamená, že
sa stal originárnym nadobúdateľom práv. Jeho práva nie sú odvodené a ani závislé od práv jeho
predchodcu. Navrhovateľ úverovú zmluvu neuzatváral, odporcovi finančné prostriedky neposkytoval,
preto nie je možné vyvodiť, že pri uzatváraní úverovej zmluvy bolo jeho konanie v rozpore s dobrými

mravmi, a preto by mal nárok iba na vrátenie istiny úveru.

Odporca v odvolaní namietol, že predložená zmenka je v rozpore s ust. § 4 ods. 6 Zákona o
spotrebiteľských úveroch č. 258/2001, a preto je potrebné ex-offo ju označiť za neplatnú. Namietol tiež,
že prvostupňový súd nielenže predmetnú zmenku neoznačil za neplatnú, ale podľa jeho názoru ju ani len

nepodrobil dostatočnému preskúmaniu s poukazom na odporcom uvedené skutočnosti. Pri posúdení
vznesenej námietky odvolací súd vychádzal zo zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.,
ktorý v § 4 ods. 6 v znení účinnom v čase poskytovania spotrebiteľského úveru obsahoval ustanovenie,
podľa ktorého veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia

bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo
výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Ustanovoval tiež, že zmenku prijatú,
resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju
dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa
zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Zákon o spotrebiteľských úveroch tak určoval pravidlá pre

vyplnenie tzv. zabezpečovacích zmeniek súvisiacich so spotrebiteľskými úvermi, ktoré podľa vtedy
platnej legislatívy boli prípustné. Porušenie tohto postupu však nemalo podľa cit. zákona za následok
sankciu neplatnosti zmenky, ktorá by bola vyplnená v rozpore s ust. § 4 ods. 6. Ako výslovne ustanovoval
§ 4 ods. 7 cit. zákona veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením ods. 6. Pokiaľ teda
pôvodný veriteľ tejto zmenky, na rad ktorého bola zmenka vystavená porušil povinnosti určené zákonom

o spotrebiteľských úveroch a následne zmenku postúpil indosamentom na ďalšieho nadobúdateľa, za
škodu, ktorá by týmto spôsobom vznikla, zodpovedá pôvodný majiteľ spotrebiteľovi, ktorý má právo
uplatniť si túto voči nemu. Vyplnenie zmenky v rozpore s § 4 ods. 6 cit. zákona však nespôsobovalo
neplatnosť zmenky ako takej. Nie je preto možné vyvodiť, že porušením zákonom stanovených pravidiel
vyplňovacieho práva je zmenka právnym úkonom absolútne neplatným pre rozpor so zákonom.

Odporcavodvolanízotrvalnastanovisku,ževpredmetnejvecijeprioritnéhľadiskoochranyspotrebiteľa.
Odvolací súd v tejto súvislosti opätovne poukazuje na charakter zmenkového záväzku, ktorý je prísne
abstraktný.Skutočnosť,ževzmenkovompráveniejemožnévyhodnocovaťzmenkuvzmyslecharakterupôvodného kauzálneho vzťahu potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1ObdoV/31/2010
zo dňa 24. 05. 2012 dostupné na www.supcourt.gov.sk , v ktorom NS
SR uviedol, že „zmenkový vzťah má osobitný charakter, ktorého právny základ spočíva v skriptúrnom

akte - zmenke a nie v zmluve. Pravdou je, že aj do zmenkových vzťahov vstupujú podnikatelia, ako
aj nepodnikatelia, avšak zo samotnej zmenky nie je možné určiť, aký charakter má právny vzťah pri
vzniku záväzkového vzťahu“. V tomto zmysle je teda možné konštatovať, že zo samotnej zmenky
rovnako nie je možné určiť, či záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi subjektmi zmenky súvisí, resp.
nesúvisí so spotrebiteľským vzťahom. Zo samotnej zmenky nie je možné určiť ani to, aký charakter, či

spotrebiteľský, podnikateľský, občiansky a podobne má právny vzťah pri vzniku záväzkového vzťahu.
Preto nie je možné stotožniť sa s tvrdením odporcu v odvolaní, že zákon o ochrane spotrebiteľa má
postavenie lex-specialis ku zákonu zmenkovému a šekovému, a preto sa majú ponechať neaplikované
všetky ustanovenia zmenkového zákona, ktoré sú v rozpore so zákonom na ochranu spotrebiteľa, resp.
že by zákon o ochrane spotrebiteľa mal mať v predmetnom prípade prednosť.

Ani vyplnenie zmenkovej sumy do zmenky v rozpore s ust. § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z.z. in fine, kde
zákonodarca uviedol, že ide o zákonné ustanovenie, ktoré platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky by nemalo za následok neplatnosť zmenky, ale len nárok dlžníka zo
zmenky na náhradu škody.

Odporca v odvolaní uviedol, že zo skladby zmenkových dlžníkov, čiže vystaviteľov, muselo byť
navrhovateľovi zrejmé, že predmetné zmenky boli vystavené v súvislosti so spotrebiteľskými úvermi.
Navrhovateľ vedel, že sa jedná o zmenky na rad, boli na navrhovateľa prevedené rubopisom, a
teda, že rubopisom prevedené zmenky zabezpečujú splatenie spotrebiteľských úverov. Navrhovateľ
teda pri nadobudnutí predmetnej zmenky konal podľa jeho názoru na škodu odporcu ako dlžníka zo

zmenky, pretože vedel, resp. musel z okolností svojich vzťahov k remitentovi vedieť, že zmenka sa
týka spotrebiteľského úveru, že sa jedná o zmenku na rad. Odporca uviedol, že v tomto prípade má za
jednoznačne preukázané, že žalobca konal zlomyseľne a previnil sa aj hrubou nedbanlivosťou. Odporca
tak v priebehu odvolacieho konania vzniesol námietku s poukazom na čl. I ods. 17 Zákona zmenkového
a šekového.

Podľa § 11 Zákona zmenkového a šekového je každú zmenku možné previesť indosamentom a v
prípade,žektakémutoprevodudôjde,nadobudnenovýmajiteľvšetkyprávazozmenky.Nestávasavšak
právnym nástupcom, ale novým nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, nie však z úverového vzťahu,
ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Práve z tohto dôvodu môže odporca ako priamy dlžník namietať

voči navrhovateľovi ako poslednému majiteľovi zmenky len to, že nový majiteľ bol pri nadobúdaní
zmenky v zlej viere alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou a že vedome konal na jeho
škodu, čo ale neznamená námietku nedostatku práv k zmenke, ale len obranu dlžníka proti platnému
zmenkovému záväzku. Skutočnosť, že doterajší majiteľ konal protiprávne však môže mať za následok
len jeho povinnosť nahradiť škodu, ktorá by v dôsledku toho dlžníkovi zo zmenky vznikla, nie však

neplatnosť zmenky.

Z ust. § 17 Zákona zmenkového a šekového jednoznačne vyplýva prekážka prenesenia kauzálnych
námietok na ďalšieho nadobúdateľa zmenky, ktorým je navrhovateľ, čo je práve dôsledkom abstraktnosti
a nespornosti záväzku zo zmenky. Táto prekážka môže byť prelomená len v tom prípade, ak dlžník zo

zmenky preukáže, že nový majiteľ nadobudol zmenku nepoctivo. V tejto súvislosti je treba zdôrazniť,
že práve ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového slúži na ochranu dlžníka zo zmenky
proti nepoctivému nadobúdateľovi zmenky, a to bez ohľadu na to, či je alebo nie je spotrebiteľom. Aj
keď sú zmenkový dlžník a aj zmenkový veriteľ podľa Zákona zmenkového a šekového v rovnakom
postavení, nie je vylúčené, že dôjde k situácii, keď sa zmenka použije voči subjektom, od ktorých

je len ťažko možné očakávať znalosť zmenkovej úpravy. Práve preto je potrebné rozlišovať situáciu,
kedy vstupuje do zmenkového právneho vzťahu podnikateľ, ktorý je profesionálom s nepodnikateľom,
väčšinou spotrebiteľom a kedy vstupujú do právneho vzťahu dvaja podnikatelia. Takéto posúdenie
má nesporne význam najmä z dôvodu zistenia, či nedochádza k zneužívaniu zmenkového práva a
či nedochádza aj k neprimeranému zvýhodneniu jednej zo zmluvných strán na úkor druhej. Takéto

zisťovanie má však svoj význam len v tom prípade, ak sú zo strany dlžníka vznesené námietky proti
povinnosti zaplatiť zmenku, o platnosti a záväznosti ktorej nie sú inak žiadne pochybnosti. Dlžník preto
musí takéto námietky nielen uplatniť, ale v súdnom konaní ich musí najmä zdôvodniť a podložiť dôkazmi,
pretože majiteľ zmenky je dostatočne legitimovaný už zmenkou samotnou (§ 495 OZ) bez toho, že bymusel preukazovať dôvod vzniku zmenky, dôvod jej prijatia, indosácie a pod. Ak má v tomto smere
povinnosť tvrdenia odporca, potom má podľa ust. § 120 ods.1 O.s.p. tiež dôkaznú povinnosť, a to na
všetky svoje tvrdenia.

V odvolacom konaní pritom v zmysle ust. § 205a OSP odvolací súd prihliada ku skutočnostiam alebo
dôkazom, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa iba za podmienok špecifikovaných v cit.
ust. § 205a OSP, pričom v prejednávanej veci podmienky tohto ustanovenia splnené neboli, preto k
námietkam vzneseným odporcom až v odvolacom konaní odvolací súd nemohol prihliadnuť.

Napriek tomu, nad rámec tejto skutočnosti odvolací súd uvádza, že len samotné vznesenie námietky
zlomyseľného nadobudnutia zmenky indosatárom na preukázanie tvrdenia, že majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka v konaní, nestačí. Odporca ako vystaviteľ zmenky, ktorý
zrejme podpísal aj úverovú zmluva a prijal od veriteľa finančné prostriedky, návratnosť ktorých si veriteľ
zabezpečil práve zmenkou vystavenou odporcom je povinný ním tvrdené skutočnosti vierohodne

preukázať, čo ani v konaní pred súdom prvého stupňa, ale ani v odvolacom konaní neurobil. Samotná
skutočnosť, že posledný majiteľ zmenky nadobudol v rámci obchodno-právneho vzťahu balík zmeniek
od subjektu, ktorý sa venuje poskytovaniu úverov ešte nepreukazuje nadobúdateľovu zlomyseľnosť.
Keďže indosant poskytuje aj úvery spotrebiteľského charakteru, v indosovaných zmenkách museli byť
nutne aj zmenky vystavené na základe vtedy účinných predpisoch o poskytovaní spotrebiteľských

úverov.Zlomyseľnosťnadobudnutiabysamuselaposudzovaťosobitnevovzťahukukaždémumajiteľovi
zmenky zvlášť, pričom odporca nepreukázal, že by bol indosatár konal nad rámec svojich obchodných
záujmov a vedome mal pritom snahu poškodiť práve odporcu. Odvolací súd nemá výhrady k právnemu
posúdeniu zmenky vyhotovenej za účelom splatenia spotrebiteľského úveru ako zabezpečovacej
zmenky súdom. Je však treba zdôrazniť, že sa jedná o dva samostatné, vedľa seba existujúce záväzky

s tým, že aj zabezpečovacia zmenka má nespornú a abstraktnú povahu.

Predmetom sporu je nárok zo zmenky, ktorá indosáciou charakter zabezpečovacej zmenky stratila a
nadobudla charakter zmenky na platenie. Posudzovanie základného vzťahu by malo význam vtedy,
keby odporca ako spotrebiteľ vzniesol voči majiteľovi relevantné námietky týkajúce sa úverovej zmluvy,

príp. zmenky alebo ak by namietal, že k indosácii došlo na jeho škodu, čo by však musel v konaní aj
preukázať, a to napriek tomu, že v čase uzavretia úverovej zmluvy platila právna úprava, ktorá v § 2
písm. a/ a b/ a v § 4 ods.6 zák.č. 285/2001 Z.z. cit. zák. v znení účinnom do 11.06.2010 obsahovala
zákaz plniť dlh zmenkou.

Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského úveru, len ak
šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej
výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške max. 30% istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru.

Ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového vyjadruje zásadu abstraktnosti zmenkových
záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky celkom oddelené od všeobecných
záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj pre zmenky zabezpečovacie.

Vzhľadomnavyššieuvedenédospelodvolacísúdzhodnesosúdomprvéhostupňakzáveru,žeodporca

vystavil zmenku, z ktorej mu vznikla povinnosť uhradiť majiteľovi zmenky zmenkovú sumu. Navrhovateľ
zmenku riadne predložil. Odporca nepreukázal, že by zmenkovú sumu, príp. jej časť navrhovateľovi,
nie spoločnosti, ktorá mu poskytla úver zaplatil, preto je povinný navrhovateľovi zmenkovú sumu aj s
príslušenstvom tak, ako sa k tomu zaviazal pri vystavení zmenky, zaplatiť.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý je vo výroku vecne
správny, podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa čl. 16 Nariadenia v nadväznosti na
čl. 19 Nariadenia a ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ bol

v odvolacom konaní úspešný a vo vyjadrení k odvolaniu si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
Pri vyhodnotení, či trovy právneho zastúpenia boli v odvolacom konaní navrhovateľom vynaložené
účelne, vychádzal odvolací súd z aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu SR, ktorý v odôvodnení svojich
rozhodnutí 6Mcdo/5/2013 zo dňa 19.03.2014 a 6Mcdo/9/2013 zo dňa 20.06.2014 uviedol, že trovykonania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých
podaní mení len o aktualizáciu tej - ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v Slovenskej republike,
nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne uplatnenie práva na súde.

Akoodvolacísúdzistil,podanianavrhovateľavprejednávanejvecimajúcharakterformulárovýchpodaní,
ktoré sa v jednotlivých konaniach vedených na súdoch v Slovenskej republike líšia individualizáciou
odporcu a výškou uplatňovanej pohľadávky, avšak čo do obsahu vyjadrení zostávajú totožné. Úkony
právneho zástupcu tak neobsahujú špecifický individuálny vklad poskytovateľa právnej služby a

zostávajú vo forme čisto administratívnej záležitosti. Ako je uvedené aj v citovaných rozhodnutiach
Najvyššieho súdu SR, v konaniach v ktorých účastník podáva všeobecne formulované (formulárové)
vyjadrenia sú súdy povinné konštatovať neúčelnosť nákladov vynaložených na právne zastúpenie,
a teda ich nepriznanie účastníkovi, ktorý by inak na ich náhradu mal právo, čím nie je účastníkovi
odňatá možnosť zvoliť si v konaní právneho zástupcu. Rozhodnutie o neúčelnosti trov konania sa
týka posúdenia skutočnosti, či účelom vykonaných úkonov právnej služby bolo nadobudnutie práva na

zaplatenie právneho zastúpenia alebo účelom bolo primárne poskytnutie právnej služby zastúpenému
účastníkovi, ktorý by bez využitia týchto služieb v konaní nebol úspešný. V prípade tzv. hromadných
vecí, a teda konaní v skutkovo a právne totožných právnych sporoch sa účelným javí poskytnutie
právnej služby v tých prípadoch, kedy je vyjadrenie vypracované právnym zástupcom účastníka
individualizované, osobitne reaguje na špecifiká prebiehajúceho konania a obsahuje nové skutočnosti,

ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. V prejednávanej veci malo podanie právneho
zástupcu navrhovateľa v odvolacom konaní charakter všeobecných formulárových vyjadrení, preto ho
nie je možné označiť za individualizované. Z týchto dôvodov odvolací súd navrhovateľovi náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.