Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. december 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/629/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221682
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4412221682.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu JUDr.

Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom v
Bratislave, Grösslingova 4, proti žalovanému: Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 25. apríla 2014
č. k. 6C/683/2012-52, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 2, § 3 ods. 1 písm. d/, § 6, § 9, § 17, §
25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov, ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho dospel k záveru
o nedôvodnosti podanej žaloby. Zo spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 10 Er/579/2010 súd
zistil, že dňa 27. 05. 2010 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý doručil exekučnému súdu žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Výzvou zo dňa 18. 06. 2010 Okresný súd Nové Zámky
vyzval oprávneného na predloženie zmluvy o úvere, z ktorej vznikla vymáhaná pohľadávka. Dňa 03.
12. 2010 oprávnený súdu doručil úverovú zmluvu a dňa 13. 12. 2010 exekučný súd vydal poverenie
na uskutočnenie exekúcie. Nárok na náhradu škody si žalobca uplatňuje podľa § 9 zákona č. 514/2003
Z. z., dôvodiac, že príslušný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. V
súvislosti s prípadným prieťahom v danej veci sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa

sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný súd SR, či Európsky súd pre ľudské práva. Žaloba
bola podaná dňa 27. 09. 2012, napriek tomu, súd je toho názoru, že súčasné znenie ustanovenia § 9
ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. treba brať do úvahy ako výklad pôvodného ustanovenia pri skúmaní
nárokov podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. platného v čase podania žiadosti o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie a začatia tohto konania. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo
nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, garantované v čl. 48 ods. 2
ÚstavySR,jekompetentnýpreskúmaťÚstavnýsúdSR,ktorýjuvsúladesosvojouustálenoujudikatúrou

preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu. Súdne konanie z
hľadiska zbytočných prieťahov v konaní nie je kompetentný preskúmať súd v konaní o náhrade škody
podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Samotné nedodržanie zákonnej lehoty neznamená automaticky prieťah
v konaní a nemá automaticky za následok vznik škody. K nesprávnemu úradnému postupu v predmetnejexekučnej veci nedošlo. Prípadný nesprávny úradný postup bez ďalšieho nemá za následok vznik práva
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. V konaní o tomto nároku žalobca musí označiť a preukázať
ujmu,ktorámubolaspôsobenánesprávnymúradnýmpostupom,musíbyťpreukázané,zakýchdôvodov

samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením a musí byť preukázaná
bezprostredná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom ujmy. Keďže žalobca
tieto rozhodujúce skutočnosti len tvrdil a nepreukázal, neboli splnené zákonné predpoklady pre vznik
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Námietka žalovaného ohľadne premlčania nároku
je podľa názoru súdu nedôvodná, pretože v danom prípade sa žalobca dozvedel o tom, kedy súd

rozhodol o žiadosti exekútora na vydanie poverenia dňom, keď exekútorovi bolo doručené poverenie
súdu, teda dňom 17. 12. 2010. Odo dňa nasledujúceho po tomto dni do podania žaloby na súd trojročná
premlčaciadobaneuplynula.Rovnakosúdpovažovalzanedôvodnúnámietkužalovanéhoozmätočnosti
žaloby a o predčasnosti jej podania, keď do podania žaloby na súd neuplynula zákonná 6-mesačná
lehota po doručení návrhu na obligatórne predbežné prejednanie nároku. Je nesporné, že žalovaný
uplatnenému nároku, napriek uplynutiu zákonnej lehoty v rámci predbežného prerokovania nevyhovel,

a to ani čiastočne, preto súd vec prejednal a o uplatnenom nároku žalobcu rozhodol. O trovách konania
súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, keď v konaní úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov
konania, pretože ich nevyčíslil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, odôvodniac ho tým, že

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd 1. stupňa nesprávne
vec právne posúdil a neúplne zistil skutkový stav veci. Súd rozhodol v merite veci na základe "inšpirácie"
novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. V právnom
štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo
platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného právneho vzťahu pomocou

hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po
tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na
takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti
súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd bol viazaný ustanovením § 9 ods. 1
zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zák. č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto

ustanovenie prostredníctvom ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení zák. č. 412/2012 Z. z.
Súd svojim rozhodnutím aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd nevysvetlil, prečo
zastávanázor,žeúčastníkomnevznikolstavprávnejneistoty.Právnaneistotaexistujevždydočasu,kým
nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie
trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na

čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktoré je z hľadiska ochrany
základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie, s čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom
riadneho výkonu exekúcie nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu
exekučného. Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd

má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na
ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Súd svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a
stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu
ochrany základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na
prerokovanie veci v primeranom čase. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za

prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne
faktory. Štrasburský súd tiež uviedol, že dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny
poriadok takým spôsobom, aby vyhovel požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie
veci v primeranej lehote. S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu 1. stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu podané nebolo.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu
(§ 212 ods. 1 OSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, s

verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 156 ods. 3 OSP a po
prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil, keďže súd prvého stupňa správne
zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil.Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len „zák. č. 514/2003 Z. z.“), ktorý na danú vec dopadá, štát

zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b)
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o
ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe a d) nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť (§ 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z.).

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda (§ 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z.).

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa ,
kedy sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie

alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia .

Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom
do 31. 05. 2010 (ďalej len Exekučný poriadok), exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na

vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa ods. 2 citovaného zákona súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Keďže predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
je súčasné - kumulatívne spojenie všetkých troch základných predpokladov, je zrejmé, že bez zistenia
prvého predpokladu - nesprávneho úradného postupu nie je už potom dôvodné skúmať existenciu
vzniku škody, či nemajetkovej ujmy, resp. príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia týchto podmienok znáša poškodený a ak

ich preukáže, štát sa svojej zodpovednosti zbaviť nemôže.

Odvolací súd, vychádzajúc z dokazovania súdom prvého stupňa zistil, že exekučné konanie začalo
dňa 28. 04. 2010 spísaním návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora. Súdny exekútor podal
na Okresnom súde Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 27. 05.

2010 a dňa 13. 12. 2010 bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému so sídlom exekútorského
úradu v Bratislave Záhradnícka 62, udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Udeleniu poverenia
predchádzala výzva exekučného súdu zo dňa 18. 06. 2010 realizovaná na oprávneného, za účelom
doručenia zmluvu o úvere uzavretej medzi účastníkmi konania (oprávneným a povinným), ktorou bolazabezpečená zmenka a na základe ktorej bol vydaný exekučný titul. Na túto výzvu oprávnený reagoval
doručením zmluvy o úvere dňa 03. 12. 2010.

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 05. 2010, teda v znení v čase
začatiaexekúcieobsahujezákonnúlehotunavydaniepoverenia. Zdokazovaniavykonaného
súdom prvého stupňa vyplýva, že v danej veci síce k rozhodnutiu súdu prvého stupňa do 15 dní odo dňa
žiadosti o udelenie poverenia súdnym exekútorom (27. 05. 2010) nedošlo, avšak exekučný súd dňa 18.
06. 2010 realizoval výzvu na oprávneného za účelom doručenia dokladu relevantného pre rozhodnutie o

žiadosti o udelenie poverenia. Po doručení požadovanej zmluvy o úvere exekučný súd dňa 13. 12. 2010
poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 62, vykonaním
exekúcie. I keď exekučný súd o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia nerozhodol v lehote
15 dní odo dňa doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, žalobca v konaní pred
súdom prvého stupňa nepreukázal, že nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie poverenia zo strany
exekučného súdu je v priamej príčinnej súvislosti s ním tvrdeným vznikom škody, ktorej existencia zo

strany žalobcu nebola reálne preukázaná. Odvolací súd zvýrazňuje, že podľa konštantnej judikatúry
Ústavného súdu Slovenskej republiky platí, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty sa
nepovažuje automaticky za porušenie základného práva účastníka konania na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov a v primeranej lehote, keďže je potrebné skúmať aj objektívne okolnosti, pre
ktoré súd nemohol rozhodnúť v zákonnej lehote a zohľadniť tak všetky okolnosti konkrétneho prípadu

(nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 471/2012). V konaní nebol preukázaný nesprávny úradný
postup exekučného súdu ako jednej z podmienok zodpovednosti štátu za škodu, vznik škody, ani
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Odvolací súd, rovnako ako
súd prvého stupňa, dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 OSP rozsahom a dôvodmi
odvolania viazaný, k odvolacím dôvodom žalobcu dodáva, že keďže žalobca postup súdu, ktorým malo
dôjsťkodňatiumožnostikonaťpredsúdom,vodvolanínešpecifikovalaodvolacísúdpopreskúmaníveci
akonania,ktorémupredchádzalo,žiadentakýtodôvodnezistil,vtejtočastipovažovalodvolaniežalobcu
za nedôvodné. Ani nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalobcu nie je postupom, ktorým

by mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože rozhodnutie o tom, ktorý dôkaz súd vykoná,
patrí výlučne súdu, a nie účastníkom konania (§ 120 ods. 1 OSP). Tvrdenie žalobcu, že súd v
danej veci aplikoval ustanovenie § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení, ktoré sa stalo súčasťou
právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu
zodpovednostného právneho vzťahu je nesprávne. Súd prvého stupňa citoval dané ustanovenie aj v

správnom znení, a preto je táto námietka žalobcu nedôvodná. Odvolací súd k tomu ešte dodáva, že
aj keď súd prvého stupňa v rozsudku citoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 v znení účinnom od 01. 01.
2013, uvedené nemá za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, pretože súd prvého stupňa v
napadnutom rozsudku uviedol aj správny právny predpis, podľa ktorého vec posúdil, pričom v rozhodnutí
uviedol, že toto ustanovenie citoval z dôvodu výkladu pôvodného ustanovenia.

K žalobcom namietanému trvaniu stavu právnej neistoty odvolací súd udáva, že vzhľadom na postup
exekučného súdu, ktorý vykonával úkony smerujúce k rozhodnutiu súdu, ako i s ohľadom na dĺžku
konania súdu nedošlo k predĺženiu trvania stavu právnej neistoty žalobcu. Súd v danej veci správne
aplikoval platné právo a rozhodol v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, v súlade

s právom na spravodlivý súdny proces a v súlade s právom na prerokovanie veci v primeranom čase.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods.
1 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a

v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v
odvolacom konaní mu trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.