Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. december 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/84/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213010400
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Hrvola
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4213010400.3

Rozhodnutie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov JUDr.
Stanislava Libanta a JUDr. Petra Kaňu, v trestnej veci obžalovaného J. Y., pre obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 psím. a/, písm. c/, písm. e/ Tr. zák., o
odvolaní obžalovaného J. Y. proti rozsudku Okresného súdu Komárno z17.07.2014, sp. zn. 2T/40/2013,

na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 3. decembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného J. Y., narodeného XX. XX. XXXX, z a m i e
t a, pretože zistil, že nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Komárno (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznal obžalovaného
J. Y. (ďalej len „obžalovaný“) vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby

omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa §
172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 psím. a/, písm. c/, písm. e/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:
od presne nezisteného dňa mesiaca apríl roku 2012 až do 3. apríla 2013 na presne nezistenom mieste
si od doposiaľ nezistenej osoby pravidelne zaobstarával psychotropnú látku tzv. pervitín (metamfetamín)
zaúčelomjehoďalšejdistribúcie,ktorýneoprávneneprechovávalaďalejodpredávalvokreseV.avokolí
obce R., pričom dňa 3. apríla 2013, keď jazdil na osobnom motorovom vozidle značky Škoda Octavia

AC Combi s evidenčným číslom GA-XXXDM na ceste smerom do Komárno po tom, ako ho pri obci M.
príslušníci polície vyzvali na zastavenie, dal sa na útek, a to aj napriek varovaným výstrelom, počas
úteku prikázal svojej spolujazdkyni W. H. vyhodiť jednu príručnú tašku cez okno motorového vozidla
s obsahom 10 ks plastových zatavených striekačiek s obsahom bielej kryštalickej látky a 7 ks ďalších
prázdnych striekačiek, následne pri obci F. sa dostal do slepej uličky na poľnej ceste, kde bol zadržaný
príslušníkmi polície, obhliadkou miesta činu ako stopa č. 1 bolo z vyhodenej príručnej tašky zaistených

10 ks plastových zatavených striekačiek, ktoré podľa expertízneho skúmania obsahovali biely kryštalický
materiál s celkovou hmotnosťou 31,619 g priemernou koncentráciou metamfetamínu 72,3% obsahujúci
22 861 mg absolútneho metamfetamínu, čo sa považuje za 572 obvykle jednorazových dávok drog
v hodnote najmenej 5.720 eur, obhliadkou miesta činu ako stopa č. 2 bola zaistená pri ceste 1 ks
plastová zatavená striekačka s obsahom bieleho kryštalického materiálu s celkovou hmotnosťou 3.762
g s priemernou koncentráciou 73,0% hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 2746 mg absolútneho

metamfetamínu, čo sa považuje za najmenej 69 obvykle jednorazových dávok drog v hodnote najmenej
690 eur, obhliadkou miesta činu ako stopa č. 3 bola zaistená pri ceste 1 ks plastová zatavená striekačka
s obsahom bieleho kryštalického materiálu s celkovou hmotnosťou 1,679 g s priemernou koncentráciou
73,7%hmotnostnýchmetamfetamínu,obsahujúci1237mgabsolútnehometamfetamínu,čosapovažuje
za najmenej 31 jednorazových dávok drog v hodnote najmenej 310 eur, ďalej počas prehliadky iného
priestoru - osobného motorového vozidla bola zistená 1 ks plastová zatavená striekačka s obsahom

bieleho kryštalického materiálu s celkovou hmotnosťou 1,407 g s priemernou koncentráciou 73,4%
hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 1033 mg absolútneho metamfetamínu, čo sa považuje zanajmenej 26 obvykle jednorazových dávok drog v hodnote najmenej 260 eur, pričom účinnou látkou
pervitínu je metamfetamín, ktorý je zaradený do II. skupiny psychotropných látok podľa zákona č.
139/1998Z.z.oomamnýchlátkach,psychotropnýchlátkachaprípravkochvzneníneskoršíchpredpisov,

a takto konal napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Galanta, spisová značka 1T/178/2005 z
20. 07. 2005 odsúdený za trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látka,
jedu a prekurzora a obchodovanie s nimi podľa § 187 odsek 1 písmeno b/, písmeno c/, písmeno d/
Zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov a iné a bol mu uložený trest odňatia slobody vo
výmere 6 rokov a 4 mesiace so zaradením do prvej nápravnovýchovnej skupiny, ktorý čiastočne vykonal,

Za to mu uložil :
- podľa § 172 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov,
na výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia
podľa § 48 ods. 4 Tr. zák.,
- podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. ochranný dohľad v trvaní 2 roky.

Uvedený rozsudok, ihneď na hlavnom pojednávaní, odvolaním napadol obžalovaný, ktoré odôvodnil
prostredníctvom obhajcu.

V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu JUDr. Gavaleca poukazoval na úradný

záznam polície z 3.4 2013, výpovede svedkov Q. a Bc. L., z čoho vyplýva, že polícia sledovala
cieľ zabezpečiť dôkaz proti obžalovanému, nevykonávali služobný zákrok, ale sledovanie osôb a vecí,
policajti mali postupovať v súlade s § 113 Tr. por., t.j. na základe príkazu prokurátora, pričom v danej
veci sa nejednalo o nebezpečenstvo z omeškania ani o neodkladnosť a neopakovateľnosť úkonov
trestného konania. Namietal určenie hodnoty drogy na základe správy Národnej kriminálnej agentúry

(ďalej len „NKA“), ktorej pravdivosť a vierohodnosť nie je možné overiť. Vytýkal, že neboli stotožnené
- pojem „obvykle jednorázová dávka“ podľa KEÚ PZ a pojem „dávka“ podľa NKA. Namietal, že jeho
vina bola založená na hodnote určenej „čiernym trhom“, ktorý pojem Trestný zákon nepozná. Podľa
jeho názoru s poukazom na § 124 ods. 3 a § 138 Tr. por. nie je možné použiť v trestnom konaní ako
dôkaz výpovede - obvineného z 04.04.2013 a svedkyne H. z 04.04. a 03.04.2013, z ktorých súd ustálil

čas, kedy mal byť skutok spáchaný, pretože výsluchy neboli vykonané zákonným spôsobom. Zároveň
opakovane poukazoval na celý rad rozhodnutí všeobecných súdov SR, stanovisko trestného odboru GP
SR, rozhodnutia Ústavného súdu SR, ako aj Ústavného súdu ČR a rozhodnutie pod číslom R14/2012.
Vo vzťahu k odsúdeniu vo veci OS Galanta sp. zn. 1T/178/2005 uvádzal, že v tejto veci prebieha
konanie o povolení obnovy konania, v ktorom bola použitá tzv. asperačná zásada. Ak mu nebude daná

možnosť usporiadať túto záležitosť je po podľa neho porušenie práva na spravodlivé súdne konanie a
na obhajobu.

Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/ Tr. por. a podľa § 322 ods. 1
Tr. por. vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obhajca na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu predniesol odvolanie zhodne s písomne
vyhotoveným, namietal, že vo veci nemalo byť postupované podľa policajného zákona, ale podľa
Trestného poriadku, poukazoval na rozhodnutie R47/2013, policajti sledovali cieľ zabezpečiť dôkaz, mali
zabezpečeného aj vyšetrovateľa, nie je jasné, prečo nevydali uznesenie o začatí trestného stíhania.

Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/ Tr. por. a vec podľa § 322 ods.
1 Tr. por. vrátiť súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný trval na dôvodoch odvolania tak, ako boli súdu zaslané a súhlasil s návrhom obhajcu.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí navrhla odvolanie zamietnuť, pretože súd
I. stupňa riadne zistil skutkový stav, vykonal aj všetky nariadené dôkazy a na základe zákonných
dôkazov po ich správnom vyhodnotení dospel k správnej právnej kvalifikácii na základe právnych úvah
uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa stotožňujeme, vrátane právnych úvah

ohľadne služobného zákroku. Uložený trest na dolnej hranici trestnej sadzby považujeme za zákonný
a primeraný, schopný splniť účel trestu. Odvolanie obžalovaného nepovažovala za dôvodné a jeho
námietky nepovažovala za opodstatnené. Navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť podľa § 319 Tr.
por.Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou-
obžalovaným, nezistiac dôvod na postup vyplývajúci z § 316 Tr. por., preskúmal podľa § 317 ods.1 Tr.

por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ
podať odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, za rešpektovania zásady
zákazu „reformatio in peius“ a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

V prvom rade odvolací súd zistil, že súd I. stupňa doplnil dokazovanie v rozsahu nariadenom odvolacím

súdom v zrušujúcom uznesení pod sp. zn. 1To 22/2014- vypočul v potrebnom rozsahu príslušníkov PZ
npor. Bc. E. L. a por. U. Q. a zástupcov KEÚ a NKA, čím vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom
na rozhodnutie o podanej obžalobe a na zistenie skutkového stavu v rozsahu uvedenom v § 2 ods. 10
Tr. por. Skutkové závery uvedené v tzv. skutkovej vete výroku o vine tak vychádzajú z výsledkov
úplného a zákonného dokazovania. Súd I. stupňa pri hodnotení dôkazov v zásade postupoval v súlade
s kritériami vyplývajúcimi z § 2 ods. 12 Tr. por.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na obsahy vo veci vykonaných
dôkazov a tiež uviedol aj stručné právne úvahy, ktorými sa riadil pri hodnotení dôkazov, vrátane
vysporiadania sa s obhajobou obžalovaného a so zmenou jeho výpovede na hlavnom pojednávaní, s
jeho námietkami voči zákonnosti úkonov pri jeho zadržaní a s námietkami voči zákonnosti dôkazov, a

so zmenou vo výpovedi svedkyne H. na hlavnom pojednávaní. Týmito dal aj dostatočnú odpoveď na
námietky obžalovaného, ktoré tento aj zopakoval nielen v predošlom ale aj v tomto odvolaní. S týmito v
zásade odvolací súd súhlasí a v podrobnostiach na ne len odkazuje.
Odvolací súd už v citovanom zrušujúcom uznesení zaujal právny názor k niektorým procesným
námietkam obžalovaného, preto v podrobnostiach na ne len odkazuje. Nad ich rámec však považuje

sa potrebné dodať nasledovné.

Zaradenie „úradných záznamov“ do vyšetrovacieho spisu, ktorý bol predložený súdu je možné
považovať len za „ iniciatívu vyšetrovateľa“, ktorá nemá žiadnu výpovednú dôkaznú hodnotu.
Vyšetrovací spis predložený súdu s obžalobou by mal obsahovať len také úkony a dôkazy, ktoré boli

získané po začatí trestného stíhania, t.j. vyšetrovací spis by mal začínať uznesením o začatí trestného
stíhania (samozrejme sa to netýka neodkladných a neopakovateľných úkonov). Ak však nastane
situácia tak, ako v danej veci, že tomuto uzneseniu predchádzajú listiny -v danej veci úradné záznamy
vyhotovené príslušníkmi Policajného zboru, ktorí nemajú postavenie orgánu činného v trestnom konaní,
je potrebné tieto aj takto posudzovať. V žiadnom prípade takéto úradné záznamy nemožno považovať

za dôkaz použiteľný v konaní pred súdom, a práve preto z tohto dôvodu mali byť tieto zo spisu
predkladaného súdu vylúčené a to najneskôr prokurátorom pri podaní obžaloby. Keďže takéto úradné
záznamy nemožno považovať za dôkaz uplatniteľný v konaní pred súdom potom z toho plynie záver
o tom, že ani súd ani žiadna procesná strana nimi ako „ dôkazmi“ argumentovať nemôžu, a pokiaľ tak
urobia sú námietky ako aj právne závery z toho plynúce právne irelevantné.

Prípadná akceptácia námietok obžalovaného voči postupu polície a neskôr orgánov činných v trestnom
konaní by znamenala prílišný formalizmus, ktorý by v konečnom dôsledku znamenal až nemožnosť aby
tieto orgány mohli vykonať činnosť či už v zmysle Trestného poriadku alebo osobitných zákonov. Ich
činnosť, ktorou sa zaoberal aj súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku v žiadnom prípade

nemožno považovať za svojvoľnú a priečiacu sa zákonu. Formy, metódy i postupy, ktoré v danej veci
použili orgány polície resp. orgány činné v trestnom konaní sledovali cieľ určený v § 1 Tr. por. - ...náležite
zistiť trestné činy a ich páchateľov tak, aby títo boli podľa zákona spravodlivo potrestaní. Nemožno
konštatovať, že by v rámci tohto postupu neboli rešpektované základné práva a slobody obžalovaného
tak, ako sa toho obžalovaný domáhal. Niet pochýb o tom, že to bol práve on, kto výrazným, hrubým

a opakovaným spôsobom porušil právny poriadok Slovenskej republiky spáchaním žalovaného činu. V
tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na jeho konanie keď odmietol výzvy polície, unikal rýchlou jazdou
motorovým vozidlom polícií čím ohrozoval ostatných účastníkov cestnej premávky. V rámci celého
trestného stíhania bol obžalovanému poskytnutý dostatočný priestor na realizáciu jeho práv obvineného,
predovšetkým konanie pred súdom bolo vykonané za dodržania všetkých zásad tzv. kontradiktórneho

procesu.

Vo vzťahu k námietkam voči KEÚ a NKA, odvolací súd konštatuje, že zo strany obžalovaného sa jedná
o jeho subjektívne, všeobecné a žiadnym objektívnym faktom nepodložené námietky voči pravdivostia vierohodnosti týchto štátnych inštitúcií, ktorých zástupcovia boli aj v konaní pred súdom vypočutí po
riadnom zákonnom poučení. Metodika zisťovania množstva a hodnoty drogy prostredníctvom týchto
štátnych inštitúcií je úplne bežná v praxi orgánov činných v trestnom konaní a súdov a je všeobecne

akceptovateľná. I keď prax prináša určité „odklony“ stále prevláda uvedená metodika, je tomu aj
vzhľadom na nie príliš kvalitnú právnu úpravu v Trestnom zákone, v rámci ktorej je potrebné osobitne
vytknúť absenciu právnej úpravy pojmu tzv. obvykle jednorázovej dávky“ a jej aplikáciu pri jednotlivých
drogových trestných činoch. Takéto nedostatky sa však vyskytujú aj pri iných trestných činoch a preto
je na pleciach súdov sa s týmto vyrovnať v rámci toho, že len súd samostatne a nezávisle rozhoduje

všetky otázky súvisiace s trestným konaním, vrátane toho koľko dôkazov vykoná a v akom rozsahu,
a ako tieto dôkazy vyhodnotí.

Preskúmaním výroku o treste odvolací súd zistil, že druh trestu určil súd I. stupňa správne, avšak jeho
výmeru je potrebné považovať za miernu, v žiadnom prípade nie za neprimerane prísnu (§ 321 ods.
1 písm e/ Tr. por.). Je tomu práve vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorého je potrebné považovať

za špeciálneho recidivistu páchajúceho drogovú trestnú činnosť i napriek predchádzajúcemu odsúdeniu
a čiastočnému výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý u neho neviedol k náprave.
Náprave tohto nedostatku však bráni prekážka zákazu „reformatio in peius“, keďže prokurátor nepodal
odvolanie v neprospech obžalovaného.

Za nedôvodnú považoval odvolací súd i požiadavku na vyčkanie skončenia konania vo veci konania o
návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania vo veci OS Galanta sp. zn. 1 T/178/2005. V tomto
konaní možno očakávať kladné rozhodnutie o zrušení len pôvodného trestu ( a následne aj uloženie
nového trestu ), nie však výroku o vine, ktorý je stále právoplatný, preto nie je akceptovateľný právny
záver obžalovaný o tom, že „môže dôjsť dokonca k zahladeniu tohto nezákonného trestu“. Nie je možné

akceptovať ničím nekonkretizovanú námietku obžalovaného o porušení práva na spravodlivé súdne
konanie a na obhajobu. Kvalifikačný znak „ bol za taký čin už odsúdený“ je v danej veci plne naplnený,
bez ohľadu na uvedené konanie.

Na výkon uloženého trestu súd I. stupňa obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody

so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. avšak bez toho, aby adekvátnym spôsobom
odôvodnil čím boli splnené zákonné podmienky tohto ustanovenia (závažnosť činu, miera narušenia
páchateľa, predpoklad, že náprava bude lepšie zabezpečená v miernejšom režime) na zaradenie
obžalovaného do tohto miernejšieho ústavu. Obžalovaný bol uznaný vinným zo spáchania obzvlášť
závažného zločinu a v takom prípade boli splnené zákonné podmienky § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. na

jeho zaradenie do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Ani tento
nedostatok odvolací súd napraviť nemohol s poukazom na uvedenú zákonnú prekážku.

Zákonu zodpovedá výrok o uloženom ochrannom opatrení - ochrannom dohľade na dobu 2 rokov.

Pretože odvolací súd nezistil žiadne dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, ktoré by boli v prospech
obžalovaného, jeho odvolanie ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny
opravný prostriedok. (§ 185 ods. 2 Tr. por.).