Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. december 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/450/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712213336
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6712213336.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda

Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci žalobcu: G..
Q. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX W. XX, zast. splnomocneným advokátom: JUDr. Dušan Paulík,
Advokátska kancelária 974 01 Banská Bystrica, Kukučínova 18, proti žalovanému: INFINITY GROUP,
a. s., 960 01 Zvolen, Dobronivská cesta 8923, IČO: 43 970 630, zast. splnomocnenou advokátskou
kanceláriou:AdvokátskakanceláriaUHAĽ,s.r.o.,sídlo96001Zvolen,Nám.SNP6/11,IČO:47236655,
o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu zo dňa 04. 02. 2014 proti rozsudku Okresného
súdu Zvolen č. k. 6C/149/2012-174 zo dňa 28. 11. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej zamietol žalobu, potvrdzuje.

Včasti,vktorejžalobcoviuložilpovinnosťnahradiťžalovanémutrovykonaniavsume643,03€,menítak,
žežalobcajepovinný nahradiťžalovanémutrovykonaniavsume628,03€atonaúčetsplnomocneného
právneho zástupcu žalovaného č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS XXXXX.

V nenapadnutých častiach zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v sume 83,86 € a to na účet jeho
splnomocneného právneho zástupcu č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS XXXXX, do 10 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku č. k. VK
156/2011 zo dňa 01. 06. 2012 vydaného rozhodcovským súdom pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.
r. o., sídlo Nemocničná 16. 990 01 Veľký Krtíš.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal

zrušenia rozhodcovského rozsudku. Uviedol, že rozhodcovskú zmluvu so spoločnosťou žalovaného
neuzatvoril. Podpísal len ručiteľské vyhlásenie zahrnuté do listiny ako jednostranný právny úkon,
ktorý urobil v čl. 10 rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 30. 08. 2011. Ručiteľské vyhlásenie je úkonom
samostatným a oddeliteľným od samotnej rámcovej zmluvy. Ručiteľ nie je zmluvnou stranou rámcovej
zmluvy o dielo zo dňa 30. 08. 2011, je to tretia osoba vo vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom.
Rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok bez toho, aby žalobca uzatvoril rozhodcovskú zmluvu,
na základe ktorej by rozhodcovský súd mohol takto rozhodovať. Z tohto dôvodu popieral platnosť

rozhodcovskej zmluvy. Žalobca uviedol, že v rozhodcovskej zmluve nie je ako príslušný rozhodcovský
súd označený rozhodcovský súd, ktorý vo veci rozhodol, teda rozhodcovská zmluva je z tohto dôvodu
neplatná. V rozhodcovskej zmluve je uvedený neexistujúci rozhodcovský súd.Jedným z dôvodov neplatnosti rozhodcovského rozsudku podľa žalobcu je okolnosť, že v
rozhodcovskom konaní konal sudca, ktorý mal byť vylúčený pre zaujatosť.

V rozhodcovskom konaní bola tiež porušená rovnosť účastníkov rozhodcovského konania.

Okresnýsúdvecprávneposúdilpodľaust.§4ods.1zák.č.244/2002Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov.

Poukázal na to, že mal preukázané, že rozhodcovský súd je zapísaný v zozname stálych

rozhodcovských súdov v zmysle § 12a zákona o rozhodcovskom konaní na Ministerstve spravodlivosti
Slovenskej republiky, preto námietku žalobcu, že rozhodcovský súd neexistuje, považoval za právne
irelevantnú a účelovú.

Okresný súd poukázal na ust. § § ods. 2 zák. .č 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. Uviedol,
že písomná forma je zachovaná ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom

zmluvnými stranami, alebo vo vzájomne vymenených listoch, aj keď je dohodnutá telefaxom, alebo
pomocou inýchtelekomunikačnýchzariadení,ktoréumožňujúzachytenieobsahurozhodcovskejzmluvy
a označenie osôb, ktoré ju dohodli. V prejednávanej veci rozhodcovská zmluva bola súčasťou rámcovej
zmluvy o dielo zo dňa 30. 08. 2011, ktorú žalovaný uzavrel so spoločnosťou KOPAST, s. r. o. Z
obsahu predmetnej rámcovej zmluvy mal súd preukázané, že súčasťou zmluvy o dielo bolo aj ručiteľské

vyhlásenie urobené žalobcom v čl. 10 v dotknutej zmluve. Samotná rozhodcovská doložka bola textovo
- obsahovo vymedzená v článku 11 dotknutej zmluvy a z potvrdenia zmluvy o dielo včítane ručiteľského
vyhlásenia urobeného žalobcom sa nachádzala až na konci textu, obsahom ktorej bolo ručiteľské
vyhlásenie. Na základe uvedených skutočností potom neobstojí tvrdenie žalobcu, že tento podpísal ako
ručiteľ iba ručiteľské vyhlásenie, ktoré je jednostranným právnym úkonom. Naopak, je možné súhlasiť s

právnym názorom žalovaného tak ako tento bol obsiahnutý v jeho písomnom vyjadrení.

Súd tiež uviedol, že žalobca sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov, ktoré sú
uvedené v ust. § 40 ods. 1 písm. c), f) a g) zák. č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Žalobca tvrdil, že vo veci rozhodol sudca, ktorý bol vylúčený pre zaujatosť. Okresný súd uviedol, že

žalobca namietal zaujatosť všetkých rozhodcov súdu, svoje námietky oprel o vyhlásenie U.. I. Q.O..
Predsedníctvorozhodcovskéhosúdutietonámietkyposúdiloakonedôvodné.Vkonanínebolpredložený
žiaden iný dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že žalobca zaslal námietky zaujatosti rozhodcu, na základe
čoho súd mal za to, že otázka zaujatosti rozhodcovského súdu bola riešená v rámci konania pred
rozhodcovským súdom, pričom tento považoval námietku zaujatosti za nedôvodnú.

Žalobca tiež namietal, že v konaní bola porušená rovnosť účastníkov rozhodcovského konania, pretože
údajne jeho argumenty a dôkazový materiál rozhodca pred rozhodnutím vo veci nevzal do úvahy. Súd
sa nestotožnil s touto právnou argumentáciou žalobcu, pretože porušenie zásad rovnosti účastníkov
konania nespočíva v tom, že rozhodcovský súd vyhodnotí uplatnenú pohľadávku započítania tak, že táto

je nezapočítateľná, lebo ide o samostatné autonómne rozhodnutie rozhodcu, ktoré sa týka skutkového
vyhodnotenia dôkazov a tvrdení sporových strán.

O trovách konania okresný súd rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 OSP. Úspešnému účastníkovi,
teda žalovanému priznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, za ktoré úkony právnej služby a

v akej sume priznal náhradu trov konania.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca. Uviedol, že
nesúhlasí s dôvodmi okresného súdu uvedenými v napadnutom rozsudku, okresný súd vychádzal z
nesprávneho právneho posúdenia veci. V zozname stálych rozhodcovských súdov nie je uvedený Stály

rozhodcovský súd pri Slovenskej arbitrážnej komore, s. r. o. V zozname je zapísaný rozhodcovský súd
priSlovenskejarbitrážnejkomore,s.r.o.,ktorývrozporesčl.11ods.7rámcovejzmluvyodielo,tedabez
akejkoľvek právomoci vydal rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej
komore, s. r. o., so sídlom Nemocničná 16, 990 01 Veľký Krtíš. Uviedol, že tvrdí, že nejde o ten istý súd,
preto bol rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.

r. o., nezákonne.

Listina zo dňa 30. 08. 2011 nazvaná rámcová zmluva o dielo je listinou, ktorá obsahovala viac právnych
úkonov a to samotnú rámcovú zmluvu o dielo, ručiteľské vyhlásenie žalobcu a N.W. a rozhodcovskúzmluvu. Žalobca však z týchto právnych úkonov urobil len ručiteľské vyhlásenie ako jednostranný právny
úkon.Zožiadnehoustanovenialistinynevyplýva,žežalobcauzatvorilsožalovanýmaostatnýmiosobami
podpisujúcimi danú listinu aj rámcovú zmluvu o dielo a rozhodcovskú doložku.

Uviedol, že sudcovia rozhodcovského súdu boli a sú zaujatí a nemôžu zákonne rozhodovať vo veci,
v ktorej bolo rozhodnuté rozhodcovským rozsudkom. V prípade čestného vyhlásenia U.. G.. Q.O.
jednoznačne ide o vyhlásenie objektívne, pretože táto ako nezávislá osoba v danej veci nemá žiadny
záujem vo vzťahu k žiadnemu účastníkovi konania.

Rozhodcovský rozsudok je nepreskúmateľný a nespĺňa náležitosti, aké má mať rozhodcovský
rozsudok. Ak sa rozhodca zaoberá tvrdeniami len jednej strany a tvrdenia druhej strany ignoruje,
a v rozhodcovskom rozsudku sa s nimi relevantne nevyporiada, je porušená rovnosť účastníkov
rozhodcovského konania. Namietal rozsudok okresného súdu aj v časti, v ktorej okresný súd rozhodol
o náhrade trov konania, uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v sume 646,03

€. Uviedol, že pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 11. 11. 2013 bolo odročené bez prejednania veci.
Potom žalovanému nemohla byť priznaná náhrada trov právneho zastúpenia za tento úkon právnej
služby v plnej výške.

Žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť, návrhu vyhovieť, priznať náhradu trov prvostupňového a

druhostupňového konania.

Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že rozsudok považuje za vecne správny. Súd
rozhodol na základe vykonaného dokazovania, v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, tento
správne právne posúdil. Súd prvého stupňa sa zaoberal so všetkými namietanými skutočnosťami,

rozhodnutie náležite odôvodnil.

rozhodcovský súd bol dostatočne identifikovaný tak, aby žiadna zo zmluvných strán nemala pochybnosti
o jeho existencii. Zmluvné strany v prípade pochybnosti mali možnosť nahliadnuť do zoznamu stálych
rozhodcovských súdov na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR. Na stránke Ministerstva

spravodlivosti SR bol v tom čase jediným stálym rozhodcovským súdom vo Veľkom Krtíši práve
rozhodcovskýsúdpriSlovenskejarbitrážnejkomore,s.r.o.,Nemocničná16,99001 VeľkýKrtíš,ktorého
identifikačné údaje boli totožné s údajmi uvedenými v rozhodcovskej doložke.

Postavenie žalobcu ako ručiteľa v 1. rade v zmluve o dielo spolu s jeho vyhlásením a tomu

zodpovedajúcimi povinnosťami bolo v predmetnej zmluve jasne špecifikované. Nie je logicky a ani
právne možné stotožňovať žalobcu ako ručiteľa s objednávateľom v zmysle zmluvy o dielo. Táto
skutočnosť vyplýva zo zmluvy ako aj z rozhodnutia prvostupňového súdu. Žalovaný sa v rozhodcovskom
konaní domáhal len splnenia povinnosti žalobcu ako ručiteľa, na základe jeho ručiteľského vyhlásenia.
Pretože žalobca bol v postavení ručiteľa, žalovaný sa nemohol ani domáhať iného plnenia. Zmluva o

dielo bola samostatným právnym úkonom, ktorý nanovo zakladal práva a povinnosti zmluvných strán,
ako aj ručiteľov v zmysle ručiteľského vyhlásenia. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu SR č. k. Obdo V73/2003 zo dňa 30. 06. 2004. Poukázal tiež na znenie rozhodcovskej
doložky uvedenej v čl. 11 ods. 7 zmluvy o dielo. Uviedol, že rozhodcovská doložka sa vzťahuje aj na
všetky vedľajšie právne vzťahy vyplývajúce zo zmluvy, teda aj na ručiteľské vyhlásenie žalobcu uvedené

v čl. 1 zmluvy o dielo.

Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil relevantné dôkazy o zaujatosti rozhodcu ako aj
celého rozhodcovského súdu. V tomto smere poukázal na súdom zistený skutkový stav veci. Má za
to, že v rozhodcovskom konaní nedošlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania. Žalobcove

námietky, že bola porušená rovnosť účastníkov konania, nemali procesný charakter, ale boli zamerané
na hmotnoprávne - vecné posúdenie veci. Uviedol, že v konaní o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia
podľa ust. § 40 ods. 1 písm. g) zák. č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov súd skúma
rozhodcovské rozhodnutie len z procesnoprávneho hľadiska, neskúma skutkové a právne posúdenie
veci. Nedošlo k porušeniu rovnosti účastníkov konania.

Žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania v sume 83,86 €.V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 OSP prejednal a
rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil z týchto dôvodov.

Okresný súd o žalobe rozhodol na základe vykonaného dokazovania (§ 153 ods. 1 OSP), v dostatočnom
rozsahu zistil skutkový stav veci, tento správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Na zvýraznenie správnosti dodáva.

Okresný súd sa v dostatočnom rozsahu zaoberal každou jednotlivou námietkou žalobkyne, na ktorú

poukázala v podanom návrhu na pojednávaní a následne i v podanom odvolaní. Obsah predmetného
odvolania je takmer zhodný s obsahom žalobného návrhu žalobkyne. Žalobkyňa v odvolaní neuvádza
žiadne také nové relevantné skutočnosti, nepredkladá prípadne ďalšie dôkazy, ktoré by neboli zistené
a vyhodnotené prvostupňovým súdom.

Zákon č. 244/2002 Z .z. v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoRK) v ust. § 12 hovorí o zriadení

a udržiavaní stáleho rozhodcovského súdu. V súdenej veci sa zmluvné strany dohodli, že spory budú
riešené „Stálym rozhodcovským súdom pri Slovenskej arbitrážnej komore, s. r. o., Nemocničná 16, 990
01 Veľký Krtíš, IČO: 36414603“. Podľa výpisu z Obchodného registra je zrejmé, že v čase uzavretia
zmluvy - teda aj rozhodcovskej doložky (30. 08. 2011) bol názov obchodnej spoločnosti Slovenská
arbitrážna komora, s. r. o., sídlo Nemocničná 16, Veľký Krtíš, 990 01 (sídlo od 03. 07. 2008 do 21. 02.

2013), IČO: 36 414 603. Spoločnosť Slovenská arbitrážna komora mohla zriadiť len jeden súd; potom
ak je v zmluve uvedené Stály rozhodcovský súd pri Slovenskej arbitrážnej komore, s. r. o., Nemocničná
16, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 36 414 603, nie je zameniteľný súd. Zákon v ust. § 12 ZoRK používa pre
zriadenie súdu výraz „Stály“.

Osobitným dôvodom na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom je aj skutočnosť,
že na vydaní rozhodcovského rozsudku sa zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť(§ 40 ods. 1 písm. f/ ZoRK).

Podľa ust. § 9 ZoRK osoba ustanovená za rozhodcu je povinná bez zbytočného odkladu informovať
zmluvné strany o všetkých skutočnostiach, pre ktoré by mohla byť z prejednávannia a rozhodovania
veci vylúčená, ak so zreteľom na jej pomer k veci alebo k zmluvným stranám možno mať pochybnosť
o jej nepredpojatosti. Rovnakú povinnosť má rozhodca od jeho ustanovenia do tejto funkcie počas
rozhodcovského konania okrem prípadu, ak zmluvné strany o takýchto skutočnostiach už skôr

informoval.

Zmluvné strany môžu namietať predpojatosť rozhodcu, ktorého ustanovili, len z dôvodov, o ktorých
sa dozvedeli po jeho ustanovení do funkcie rozhodcu (§ 9 ods. 2 ZoRK). Zmluvné strany sa môžu
v rozhodcovskej zmluve alebo dodatočne najneskôr do začatia rozhodcovského konania dohodnúť

o postupe podávania námietok voči rozhodcovi. Ak sa nedohodnú inak, môže rozhodcovský súd
počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní, ale nemôže vydať rozhodcovský
rozsudok až do rozhodnutia vybranej osoby alebo súdu o námietke (§ 9 ods. 3 ZoRK). Ak sa zmluvné
strany nedohodnú o postupe podávania námietok voči rozhodcovi, zmluvná strana, ktorá chce podať
námietku voči rozhodcovi, zašle do 15 dní odo dňa, keď sa dozvedela o okolnostiach podľa ods. 1 alebo

o nesplnení podmienok podľa § 6 ods. 1, písomné oznámenie dôvodov námietky vybranej osobe. Ak
vybraná osoba nebola určená podľa § 6 ods. 3, zašle písomné oznámenie súdu. Ak sa rozhodca, voči
ktorému bola námietka vznesená, funkcie nevzdá, alebo ak druhá zmluvná strana nebude s námietkou
súhlasiť, o námietke rozhodne na žiadosť zmluvnej strany vybraná osoba alebo súd (§ 9 ods. 4 ZoRK).

VsúdenejvecipredsedníctvoRozhodcovskéhosúdupriSlovenskejarbitrážnejkomore,s.r.o.,sosídlom
Nemocničná 16. 990 01 Veľký Krtíš, uznesením č. k. VK 156/2011 zo dňa 30. 03. 2012, rozhodlo tak, že
námietky žalovaných (v prejednávanej veci žalobcu) o nedostatku právomoci Rozhodcovského súdu pre
neplatnosť rozhodcovskej zmluvy sú nedôvodné. Tiež rozhodlo, že námietky žalovaných o predpojatosti
všetkých rozhodcov sú nedôvodné.

V tomto smere okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu uviedol, že zo
žiadneho dôkazného materiálu nevyplýva, že by námietky predpojatosti rozhodcu zaslala žalobkyňa
súdu, na základe čoho mal súd za to, že otázka predpojatosti rozhodcovského súdu bola riešená v rámcikonania pred rozhodcovským súdom, pričom tento považoval námietku predpojatosti za nedôvodnú.
Okresný súd sa potom vysporiadal s touto námietkou žalobkyne, jeho argumentácia je obsiahnutá v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia, je podporená zisteným skutkovým stavom veci, presvedčivá,

prijateľná a racionálna. Okresný súd vec správne právne odôvodnil a to aj s poukazom na ust. § 9 ods.
4 ZoRK.

Právna úprava neumožňuje odvolanie proti rozhodcovskému súdu. Vychádzajúc z ust. § 37 ZoRK
zmluvné strany sa môžu v rozhodcovskej zmluve dohodnúť na možnosti preskúmania rozhodcovského

rozsudku. Bez takejto dohody je ale preskúmanie rozhodcovského rozsudku vylúčené. Rozhodcovské
konanie je spravidla jednoinštančné.

Právna úprava umožňuje požiadať príslušný všeobecný súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku
za predpokladu v zákone presne vymedzených formálnych dôvodov (§ 40 ods. 1 ZoRK). Nie je ale
možné požiadať súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku pre porušenie hmotnoprávnych predpisov to

znamená napadnúť aj vecnú nesprávnosť rozhodcovského rozsudku. Formou opravného prostriedku
tak po stránke procesnej ako aj po stránke vecnej správnosti rozhodcovského konania môže byť len
preskúmanie rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 37 ZoRK.

Účelom inštitútu zrušenia rozhodcovského rozsudku súdom je umožniť preskúmať ešte v inom konaní

(súdnom konaní) či boli splnené základné podmienky pre prejednanie a rozhodnutie vo veci rozhodcom,
teda základné podmienky pre to, aby bolo uspokojené ústavné právo domáhať sa svojich práv na
nezávislomanestrannomsúdevzmyslečl.36ods.1Listinyzákladnýchprávaslobôd,naktorénaväzuje
tiež ústavné právo podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Inštitút návrhu na
zrušenie rozhodcovského rozsudku ale nemôže slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodcovskému

konaniu.

Jedným z dôvodov na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom je skutočnosť, že
jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm.
c/ ZoRK). Túto okolnosť žalobkyňa v podanej žalobe namietala. Uviedla, že zmluvu o dielo podpísala

iba ako ručiteľ, teda iba ručiteľské vyhlásenie zahrnuté do listiny „rámcová zmluva o dielo“.

Podľa ust. § 3 ods. 1 ZoRK rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky
alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom
vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Podľa ust. § 4 ods. 1, 2 ZoRK rozhodcovská zmluva

môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva
musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva
obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak
je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobkyňa je uvedená ako zmluvná
strana a z čl. 11 ods. 7 predmetnej zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tom, že všetky
spory vyplývajúce zo zmluvy o dielo predložia na rozhodnutie výlučne jednému nezávislému rozhodcovi
Stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s. r. o. Žalobkyňa podpísala rámcovú

zmluvu o dielo zo dňa 30. 08. 2011 ako zmluvná strana a z dikcie tejto zmluvy vyplýva, že bola
účastníčkou dohody ohľadom určenia právomoci rozhodcovského súdu. Aj v tomto smere sa odvolací
súd plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu.

Súčasťou zmluvy nazvanej „rámcová zmluva o dielo“ je článok 10 „ručiteľské vyhlásenie podľa § 303

a nasl. Obchodného zákonníka“, z ktorého nepochybne vyplýva, že žalobkyňa ako ručiteľka písomne
vyhlásila, že uspokojí veriteľov záväzok ak tento nesplní dlžník (čl. 10 ods. 1, 2, 3 rámcovej zmluvy o
dielo). Súčasťou zmluvy je aj článok 11 ods. 7, ktorý je nepochybne dohodou zmluvných strán o tom, že
spory sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva je obsiahnutá v listine (dokumente)
podpísanom aj žalobkyňou. V listine je zachytený aj obsah rozhodcovskej zmluvy.

Dôvodom na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom je aj porušenie zásady
rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 40 ods. 1 písm. g/ v spojení s ust. § 17 ZoRK). Podľa
ust. § 17 ZoRK účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie.Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho
práv a na ich ochranu. Tento princíp vyjadruje jeden zo základných princípov rozhodcovského konania.
Účastníci sporu majú v rozhodcovskom konaní „rovné postavenie“ čo znamená, že rozhodcovský súd je

povinný obom stranám sporu zaistiť rovnaké možnosti k uplatneniu ich práv. Zásada rovnosti účastníkov
konania (Európsky súd pre ľudské práva v tejto súvislosti používa pojem „rovnosť zbraní“) môže byť
porušená ak druhá strana nedostala návrh na začatie konania, ak sa jej odňala možnosť konať pred
rozhodcovským súdom, odňalo sa jej právo vyjadriť sa či podať vzájomný návrh a podobne. Okresný
súd skúmal či bola v rozhodcovskom konaní dodržaná prípadne porušená zásada rovnosti účastníkov

konania. Aj v tomto smere sa odvolací súd plne stotožňuje so záverom okresného súdu. Prvostupňový
ale ani odvolací súd nezistil prípadné procesné znevýhodnenie alebo diskriminovanie žalobkyne v
priebehu rozhodcovského konania. Žalobkyni (v rozhodcovskom konaní ako žalovanej v 3. rade) bol
doručený návrh na začatie konania, táto bola vyzvaná, aby sa v lehote určenej súdom vyjadrila k
návrhu, prípadne pripojila dôkazy preukazujúce jej tvrdenia. Súd ju teda oboznámil s návrhom, umožnil
jej vyjadriť sa k návrhu, predložiť prípadné dôkazy. Prípadná nezákonnosť či nesprávnosť rozhodnutia

rozhodcovského súdu nie je ale dôvodom na zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu. Do práva na
spravodlivý súdny proces nepatrí právo, aby sa súd stotožnil s právnymi názormi prezentovanými jednou
alebo druhou stranou v konaní.

Odvolací súd opätovne uvádza, že inštitút návrhu na zrušenie rozhodcovského konania nemôže

rozhodne slúžiť ako opravný prostriedok. Rozhodcovské konanie je jednoinštančné, to znamená, že
rozhodcovský rozsudok je konečný, nie je proti nemu prípustný opravný prostriedok, Ust. § 37 ZoRK
umožňuje preskúmanie rozhodcovského rozsudku ale len za splnenia tam uvedených podmienok.

Prvostupňový súd odôvodnil svoje rozhodnutie jednoznačne vo vzťahu ku všetkým námietkam, ktoré

prezentovala žalobkyňa, konštatoval, že neboli splnené podmienky pre zrušenie rozhodcovského
rozsudku.

Odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej okresný súd uložil žalobcovi povinnosť
nahradiť žalovanému trovy prvostupňového konania v sume 646,03 €. Odvolací súd uložil žalobcovi

povinnosť nahradiť žalovanému trovy prvostupňového konania v sume 628,03 €, keď odvolací súd s
poukazom na ust. § 13a ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov určil žalovanému
odmenu vo výške 1/4 -iny základnej sadzby tarifnej odmeny za zastúpenie na pojednávaní, ktoré bolo
odročené bez prejednania veci. Pojednávanie konané dňa 11. 11. 2013, tak ako o tom svedčí zápisnica
o pojednávaní (č. l. 144 - 145 spisu), bolo odročené z prejednania veci. Odvolací súd potom za jeden

úkon právnej služby nepriznal žalovanému sumu 60,07 €, ale len odmenu vo výške 1/4-iny základnej
sadzby tarifnej odmeny, to znamená sumu 15 € a k tomu 20 % DPH v sume 3 €, teda spolu s DPH sumu
18 €. Potom spolu trovy konania v sume 628,03 €.

Odvolací súd uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania. Žalovaný mal

v odvolacom konaní plný úspech (§ 142 ods. 1 OSP), žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania,
tieto vyčíslil (§ 151 ods. 1 prvá veta OSP).

Trovami odvolacieho konania žalovaného je odmena za jeden úkon právnej služby a to podanie
vyjadrenia k odvolaniu. Jeden úkon právnej služby v sume 61,85 € plus 20 % DPH v sume 12,37 €,

plus režijný paušál v sume 8,04 €, plus 20 % DPH v sume 1,60 €. Spolu trovy odvolacieho konania v
sume 83,86 €.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.