Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Vranov nad Topľou

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrea Zolotová

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 11C/92/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7913215142
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:7913215142.1

Rozhodnutie

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu
Československá obchodní banka, a.s., Radlická 333/150, Praha 5, IČO: 00001350 zastúpená Mgr.
Petrom Olejárom, usadeným euroadvokátom, AK Mikulášska 29, Bratislava proti žalovanej J. G., J..
XX.XX.XXXX, G. J. E. XX o zaplatenie 17.992,12 Kč s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 10.618,23 Kč s úrokom z omeškania vo výške 7,25 %

ročne zo sumy 10.000 Kč od 27.09.2011 do zaplatenia a to všetko v pravidelných mesačných splátkach
vo výške 20 eur mesačne, ktoré sú splatné vždy do konca toho ktorého mesiaca počnúc mesiacom
január 2015 do úplného uhradenia celej dlžnej sumy pod následkami straty výhody splátok.

Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 8,40 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 18,89 eur na účet právneho zástupcu

žalobcu Mgr. Petra Olejára a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi
sumu 17.992,12 Kč spolu s úrokmi z omeškania. Svoj nárok odôvodnil tým, že medzi žalobcom a bola
v zmysle ust. § 708 a nasl. obchodního zákonníku uzatvorená Zmluva o ČSOB aktívnom konte. Na
základe uvedeného bol žalovanej zriadený v súlade s uzatvorenou zmluvou a ustanovením § 708 a
nasl. Obchodního zákonníku bežný účet. Žalovaná požiadala žalobcu o poskytnutie úveru, ktorý bude

poskytnutý prečerpaním účtu a předal mu „žiadosť o poskytnutie“. V žiadosti o poskytnutie žalovaná
uviedla, že súhlasí s obchodnými podmienkami pre povolené prečerpanie. Na základe uvedenej
žiadosti žalobca poskytol požadovaný úverový rámec do výšky 10.000 Kč. O tomto informoval žalovanú
oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania. Žalovaná svoje oprávnenie prečerpať účet do debetu
využila. Následne po prečerpaní účtu však neplnila náležitosti stanovené zmluvou a dlžnú čiastku
neuhradila podľa obchodných pre povolené prečerpanie na základe tejto skutočnosti žalobca žalovanú

niekoľkokrát vyzval k zaplateniu dlžnej čiastky. Tieto výzvy sa však minuli účinkom a žalobca bol nútený
dňa 26.09.2011 prehlásiť všetky dlžné čiastky splatnými. O tomto informoval žalovanú dopisom, ktorý
žalobca prikladá ako dôkaz o zosplatnení. Žalobca požaduje v súladu so zmluvou, resp. v súlade s
obchodnými podmienkami pre povolené prečerpanie uhradenie dlžných zmluvných úrokov a úroku z
omeškania. Úroková sadzba bola žalobcom menená v súlade s obchodnými podmienkami pre povolené
prečerpanie. Žalobca teda požaduje uhradenie úrokov podľa poslednej zmeny vo výške 18,90 % p.

a. z nesplatenej časti úveru odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru, a aj úroky z omeškania vo
výške 15 % p.a. z čiastok, ktoré je žalovaná povinná zaplatiť z peňažných záväzkov vyplývajúcich zo
zmluvy a ktoré neboli zaplatené v dohodnutých termínoch jejich splatnosti. Aktuálna dlžná čiastka k
dňu vyčíslenia pohľadávky, t. j. k dňu 17.09.2013 činí čiastku vo výške 17.992,12 Kč. Táto čiastka saskladá zo zostatku nesplatnej istiny vo výške 10.000,- Kč, zmluvného úroku, ktorý ku dňu vyčíslenia činí
čiastku 4.413,98 Kč, úroku z omeškania, jenž ku dňu vyčíslenia činí čiastku vo výške 1.778,22 Kč a
neuhradených poplatkov vo výške 1.799,92 Kč. Uvedené je zrejmé z histórie úverového účtu žalovanej.

Dlžná čiastka bez príslušenstva činí 11.799,92 Kč.

Žalovaná so žalobou súhlasila, svoj dlh voči žalobcovi uznala. Požiadala o možnosť uhradiť dlh v
splátkach po 20,- eur mesačne.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi a to výpisom z
obchodného registra týkajúceho sa žalobcu, osvedčením o DPH, obchodnými podmienkami pre
povolené prečerpanie účtu, zmluvou o bežnom účte zo dňa 03.01.2011, oznámením o povolení

prečerpania bežného účtu, žiadosťou o povolené prečerpanie účtu, oznámením o zosplatnení úveru
zo dňa 26.09.2011, upomienkami a výzvami na úhradu na čl.17-20, platobnou históriou na čl. 21 až 28,
správami o pobyte žalovanej, vyjadrením žalobcu zo dňa 11.03.2014, prehľadom kódov, sadzobníkom
poplatkov, výzvami a upomienkami na čl. 67-76, výsluchom žalovanej a na základe takto vykonaného
dokazovania zistil tento skutkový stav veci:

Medzi žalobcom a žalovanou došlo dňa 03.01.2001 k uzatvoreniu zmluvy o vedení bežného účtu na
základ ktorej sa žalobca zaviazal viesť pre žalovanú bežný účet č. XXXXXXXXv mene Kč. Následne na
základe žiadosti žalovanej zo dňa 04.04.2006 žalobca v zmysle oznámenia zo dňa 04.04.2006 povolil
žalovanej prečerpanie účtu do výšky 10.000 Kč s tým, že výška úroku ku dňu povolenia bola 13,90%
ročne a výška úrokov z omeškania bola 15% ročne. Súčasťou boli obchodné podmienky pre povolené

prečerpanie účtu s ktorými sa žalovaná oboznámila.

Podľa obchodných podmienok pre povolené prečerpanie účtu podľa bodu 2 povolené prečerpanie
bežného účtu poskytuje ČSOB majiteľom bežného účtu vedeného v ČSOB od 18 rokov veku a to
na základe písomnej zmluvy o povolenom prečerpaní bežného účtu podľa ust. § 497 a nasl. zákona
č. 513/1991 Sb. Obchodního zákonníku v platnom znení, ktorá je tvorená žiadosťou o povolené

prečerpanie, oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania a podmienkami. Súčasťou zmluvy
sú všeobecné obchodné podmienky ČSOB. Zmluva môže byť menená pouze na základe dohody
zmluvných strán písomnou formou. Na poskytnutie povoleného prečerpania nie je právny nárok.

Podľa bodu 7 obchodných podmienok čerpané peňažné prostriedky až do výšky úverového limitu sú
úročené úrokovou sadzbou dohodnutou pri uzatvorení zmluvného vzťahu.

Podľa bodu 14 obchodných podmienok splácanie úveru sa uskutočňuje tým ako majiteľ účtu nakladá s
peňažnými prostriedkami na účte, t. j. pri prevode peňažných prostriedkov na účet je nejprve splácen
vyčerpaný úver.

Podľa bodu 15 obchodných podmienok úrok z peňažných prostriedkov čerpaných v rámci povoleného
prečerpania je splatný na konci každého kalendárneho mesiaca.

Podľa bodu 24 obchodných podmienok v prípade, že nastane skutočnosť, ktorá znamená či vyvolá
podstatnú zmenu podmienok, za ktorých bolo povolené prečerpanie poskytnuté a ktorá môže podľa
posúdenia ČSOB ohroziť včasné a úplné splnenie závúzkov majiteľa účtu alebo keď:

a) Majiteľ účtu bude v omeškaní so splatením akékoľvek peňažnej čiastky voči ČSOB, poprípade inému
subjektu, ktorý mu poskytol úver,

b) Majiteľ účtu bude v omeškaní s úhradou svojich záväzkov voči finančným úradom, colným úradom,
zdravotným poisťovniam, Českej správe sociálneho zabezpečenia,

c) Bude porušený ktorýkoľvek zo záväzkov majiteľa účtu, ku ktorým sa zmluvne voči ČSOB zaviazal,d) Majiteľ účtu uviedol do žiadosti nesprávne, neúplné či nepravdivé údaje,

ČSOB je oprávnená kedykoľvek potom písomným oznámením odoslaným majiteľovi účtu prehlásiť, že
všetky pohľadávky z poskytnutého povoleného prečerpania sú splatné ku dňu uvedenému v prehlásení

(oznámení).

Dokazovaním a to jednotlivými upomienkami zasielanými žalobcom žalovanej a platobnou históriou
bolo preukázané, že žalovaná poskytnutý úver nesplácala v súlade s dohodnutými podmienkami.
Následne preto žalobca v súlade so zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami a nižšie cit.
ustanoveniami ObZ pristúpil k zosplatneniu úveru, ku dňu 26.09.2011 ako to vyplýva, z oznámenia
žalobcu zo dňa 26.09.2011. K tomuto dňu pohľadávka žalovanej predstavovala sumu 12.442,81

Kč vrátane príslušenstva a poplatkov. Žalovaná bola vyzvaná na úhradu dlžnej sumy najneskôr do
07.10.2011.

Z prehľadu dlhu žalovanej na čl. 21-28 vyplýva, že dlh žalovanej má predstavovať k 17.09.2013 sumu
17.992,12 Kč.

Z prehľadu vyplýva, že ku dňu zosplatnenia , t.j. k 26.09.2011 bola dlžná istina 10.000 Kč, dlžné úroky

ku dňu 26.09.2011 boli vo výške 618,23 Kč, 1.800 Kč predstavovali poplatky. Úroky z omeškania ku dňu
17.09.2013 boli vo výške 1.778,22 Kč.

Žalovaná vo veci uviedla, že zmluvu o vedení bežného účtu podpísala a povolení prečerpania podpísala.
Finančné prostriedky vyčerpala. Ako takú žalobu nerozporuje. Pokiaľ pracovala a na účet chodila
výplata úver splácala. V dôsledku zdravotných problémov prišla o prácu a v súčasnosti je preto bez

práce. Požiadala, aby jej bolo umožnené uhradiť dlh v splátkach. Uviedla, že poberá dávky v hmotnej
núdzi vo výške 136 eur mesačne. Má ešte jedno maloleté dieťa vo veku 14 rokov o ktoré sa stará. V
súčasnosti býva u dcéry, ktorej finančne pomáha a prispieva na domácnosť. Nie je vlastníkom žiadných
nehnuteľnosti a ani motorových vozidiel.

Podľa § 10 ods. 3 Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení

neskorších predpisov zmluvy sa spravujú, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, spravidla právnym
poriadkom štátu, v ktorom obidve strany majú sídlo (bydlisko); ak nemajú sídlo (bydlisko) v tom istom
štáte a ak sa zmluva uzaviera medzi prítomnými, právnym poriadkom miesta, kde bola zmluva uzavretá;
ak sa zmluva uzavrela medzi neprítomnými, právnym poriadkom sídla (bydliska) príjemcu návrhu na
uzavretie zmluvy.

Keďže zmluva bola uzavretá v S. G., súd ďalej nároky žalobcu posudzoval podľa českého právneho
poriadku.

Podľa ust. § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ , že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej čiastka a dlžník sa zväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 502 ods. 1,2 ObZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný paltiť z nich
úroky v dojednanej výške , inak v najvyššie prípustnej výške stanovenej zákonnom alebo na základe
zákona. Ak nie je sú takto úroky stanovené je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery,
ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v dobe uzavretia zmluvy. Ak si strany dojednajú vyššie
úroky než ako sú prípustné podľa zákona alebo na základe zákona je , je dlžník povinný platiť úroky

vo výške najvyššie prípustnej. Pri pochybnostiach sa má za to, že dojednaná výška úrokov sa týka
ročného obdobia.Podľa ust. § 506 ObZ ak je dlžník v omeškaní v vrátením viac ako dvoch splátok alebo jednej splátky
po dobu dlhšiu ako tri mesiace je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať,a by dlžník vrátil
dlžnú čiastku a úroky.

Podľa § 709 ods. 1 ObZ banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné
vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte
podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu
požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Ak nevyplýva z príkazu
čas, kedy sa má platba vykonať, je banka povinná platbu vykonať v deň, ktorý nasleduje po doručení

príkazu.

Podľa § 710 ObZa, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď
nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení
týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 369 Obchodního zákoníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho
časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej čiastky

úroky z omeškania určené v zmluve, inak určené predpismi občianskeho práva. V zmysle nariadenia
vlády č. 163/2005 Sb. výška úrokov z omeškania zodpovedá ročnej výške repo sadzby stanovenej ČNB,
zvýšenej o sedem percentuálnych bodov. V každom kalendárnom polroku, v ktorom trvá omeškanie
dlžníka, je výška úrokov z omeškania závislá od výšky repo sadzby stanovenej ČNB a platnej pre prvý
deň príslušného kalendárneho polroka.

V danom prípade žalobca a žalovaná uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu o bežnom účte
a následne z dôvodu, že žalobca pre žalovanú v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka realizoval
príkazy na platbu, hoci na účte žalovanej nebol dostatok finančných prostriedkov, došlo aj k uzavretiu
zmluvy o úvere, žalovanej bolo povolené prečerpanie účtu. Uzatvorením týchto zmlúv vznikol formálne
absolútnym obchodným vzťahom a spravuje sa ustanovením § 708 a nasl. Obchodného zákonníka a §

497 a nasl. Obchodného zákonníka. Napriek skutočnosti, že zmluva o bežnom účte, zmluva o úvere, je
absolútnym obchodnozáväzkovým právnym vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na
charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový
typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento
právny vzťah aplikovať ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.

S poukazom na uvedené zákonné ustanovenia, ako aj ustanovenia Zmluvy o vedení bežného účtu
a povolenia prekročenia obchodnými podmienkami pre povolené prekročenie účtu súd rozhodol tak,
ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Na základe predložených listinných dôkazov a presného
špecifikovania sumy požadovanej žalobcom súd považoval nárok žalobcu z väčšej časti za preukázaný.

V konaní bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou došlo dňa 03.01.2001 k uzatvoreniu

zmluvy o vedení bežného účtu na základe ktorej sa žalobca zaviazal viesť pre žalovanú bežný účet č.
XXXXXXXXv mene Kč. Následne na základe žiadosti žalovanej zo dňa 04.04.2006 žalobca v zmysle
oznámenia zo dňa 04.04.2006 povolil žalovanej prečerpanie účtu do výšky 10.000 Kč s tým, že výška
úroku ku dňu povolenia bola 13,90% ročne a výška úrokov z omeškania bola 15% ročne. Súčasťou boli
obchodné podmienky pre povolené prečerpanie účtu s ktorými sa žalovaná oboznámila. Dokazovaním

a to jednotlivými upomienkami zasielanými žalobcom žalovanej a platobnou históriou bolo, že žalovaná
poskytnutý úver nesplácala v súlade s dohodnutými podmienkami.

Následne preto žalobca v súlade so zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami a nižšie cit.
ustanoveniami ObZ pristúpil k zosplatneniu úveru, ku dňu 26.09.2011 ako to vyplýva, z oznámenia
žalobcu zo dňa 26.09.2011. K tomuto dňu pohľadávka žalovanej predstavovala sumu 12.442,81 Kč

vrátane príslušenstva a poplatkov. Žalovaná bola vyzvaná na úhradu dlžnej sumy.Z prehľadu dlhu žalovanej na čl. 21-28 vyplýva, že dlh žalovanej má predstavovať k 17.09.2013 sumu
17.992,12 Kč. No z prehľadu zároveň vyplýva, že ku dňu zosplatnenia, t.j. k 26.09.2011 bola dlžná
istina 10.000 Kč, dlžné úroky boli 618,23 Kč. Suma 1.800 Kč predstavovali poplatky. Úroky z omeškania

vyčíslené žalobcom ku dňu 17.09.2013 boli vo výške 1.778,22 Kč.

Súd nepriznal žalobcovi sumu 1.800 Kč ako poplatky z dôvodu neunesenia dôkazného bremena.
Žalobca v konaní nepreukázal o aké poplatky sa jedná, ich výšku a podľa čoho si ich žalobca uplatnil.

Taktiež nepriznal žalobcovi nárok na úroky do zaplatenia (len do zosplatnenia vo výške 618,23 Kč) a to
jednak už vyčíslené žalobcom a zahrnuté do žalovanej sumy a jednak aj do zaplatenia a to z dôvodu,
že po zosplatnení úveru už žalobca nemá nároky na úroky. Do úvahy prichádza len nárok na úroky z

omeškania. Došlo by k dvojnásobnému sankcionovaniu spotrebiteľa, čo je neprípustné a bolo by to aj
v rozpor s dobrými mravmi. Aj keď sa právny vzťah spravuje právom ČR, Česká republika ako členský
štát Európskej únie tiež musí rešpektovať predpisy a rozhodnutia týkajúce sa spotrebiteľa.

Súdvdanejsúvislostipoukazujeajnaskutočnosť,žeCeskárepublikaakočlenEurópskejúniejepovinná
plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé

podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl.
6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný

vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,

len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Dlžná suma je tak spolu podľa názoru súdu 10.618,23 Kč, ktorá pozostáva zo sumy istiny 10.000 Kč
a dlžných úrokov do 26.09.2011v sume 618,23 Kč. Preto súd žalobe v tejto časti z dôvodov vyššie
uvedených ako dôvodnej vyhovel a žalobu v prevyšujúcej časti zamietol ako nedôvodnú.

Žalovanú zaviazal uhradiť žalobcovi aj úroky z omeškania pretože sa dostala do omeškania a podľa

citovaných zákonných ustanovení je povinná zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania a to vo výške
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a to nariadenia vlády č. 163/2005 Zb. v zákonnej výške
podľa platnej úrokovej sadzby ČNB a nie tak ako to žiadal žalobca (dohodnuté úroky), pretože tieto sú
úroky z omeškania vo vyššej výške, než na aké má žalobca nárok podľa občianskych predpisov, čo
súd považoval za rozpor s dobrými mravmi a za rozpor s predpismi EU, ktoré sa týkajú spotrebiteľa

s tým, že súd priznal úroky z omeškania bez vyčíslenia, keďže toto vyčíslenie je nesprávne vzhľadom
na požadovanú výšku. Preto priznal žalobcovi úroky z omeškania z dlžnej uznanej sumy 10.000 Kč
( bez poplatkov ktoré nepriznal) od 27.09.2011, teda dňa nasledujúceho po zosplatnení až do zaplatenia.
Zvyšok nárok žalobcu na úroky z omeškania ako nedôvodný zamietol.

Zároveň súd na žiadosť žalovanej na jej žiadosť po zhodnotení jej osobných majetkových a zárobkových

pomerov povolil uhradiť dlžnú sumu v splátkach, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu
trov konania právo.

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdnehopoplatku,ušlýzárobokúčastníkovaichzákonnýchzástupcov,trovydôkazov,odmenanotáraza
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

V danom prípade pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, podľa ktorého ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V predmetnej veci mal po prepočte pomeru úspechu a neúspechu žalobca úspech vo výške 60% a
neúspech vo výške 40 %.

Žalobcovi tak vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 20 % (60 % - 40 %), ktoré pozostávajú
zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu

zaplateného súdneho poplatku vo výške 20 %, čo zo sumy 42 eur predstavuje sumu 8,40 eur.

Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu nárok na náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej
len ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto:

Trovy právneho zastúpenia

- odmena za 2 úkony právnej služby podľa ust. § 10 ods. 1, § 13a ods. písm.a),c) a § 16 ods. 3 vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Paušálna náhrada v roku 2013 je vo výške 7,81 eur.
Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 31,54 eur.

– prevzatie a príprava právneho zastúpenia...................................31,54 eur + RP 7,81 eur

– podanie žaloby na súd dňa 29.07.2013...................................... 31,54 eur + RP 7,81 eur

– Spolu 78,70 eur

– DPH 20%...........................................................................................................15,74 eur

– Spolu.................................................................................................................94,44 eur

Keďže žalobca má nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 20%, súd mu priznal ako
náhradu trov právneho zastúpenia 20 % zo sumy 94,44 eur, čo predstavuje sumu 18,89 eur.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205 a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.