Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/69/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6106217702
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6106217702.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny
Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci
navrhovateľa Mestská bytová správa, s. r. o., Tržná 2, 979 01 Rimavská Sobota, IČO:36 045 888
(zast. Mgr. Slavomírom Ilavským, advokátom, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov proti odporcovi
Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s. Partizánska cesta 5, 974 00 Banská Bystrica, IČO:36 056
006 o zaplatenie 27.352,98 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb/257/2006-358 zo dňa 22. októbra 2013 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb/257/2006-358 zo dňa 22. októbra 2013
potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č. k. 64Cb/257/2006-358 zo dňa 22. októbra 2013 zamietol
návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy 27.352,98 eur s príslušenstvom. Rozhodnutie odôvodnil tým, že
navrhovateľ si uplatnil zaplatenie vyššie uvedenej sumy z dôvodu, že navrhovateľ ako správca bytového
domu na Q. ulici č. X - XX v T. B. podľa zákona č. 182/1993 Z. z. v platnom znení podpísal s právnym
predchodcom odporcu, ktorým boli Stredoslovenské vodárne a kanalizácie š. p. Banská Bystrica zmluvu
č. 4/2001 o dodávke vody z verejného vodovodu a o odvádzaní odpadových vôd s verejnou kanalizáciou
zo dňa 7. 2. 2001. Dňa 3. 3. 2005 účastníci konania uzatvorili zmluvu č. 19/2005 o dodávke vody
z verejného vodovodu a odvádzaní odpadových vôd s verejnou kanalizáciou na základe zákona č.
442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Odporca v rokoch 2001 - 2005
ako správca verejného vodovodu v meste Rimavská Sobota dodával navrhovateľovi, resp. konečným
spotrebiteľom na odberné miesto č. XXXXXXX na Q. ulici č. X - XX v T. B. pitnú vodu z verejného
vodovodu a odvádzal z neho odpadovú vodu na základe konštatovaných zmlúv. Pitnú vodu odporcu
dopravoval z verejného vodovodu vodovodnou prípojkou, ktorá bola vybudovaná v r. 1980 a ktorú právny
predchodca odporcu prevzal Hospodárskou zmluvou č. 57/83 ku dňu 31. 12. 1983 do správy ako majetok
štátu. Odporca teda zodpovedal za technický stav predmetnej vodovodnej prípojky, t. j. za jej verejnú
časť podľa vyhl. č. 154/1978 Zb. v znení vyhl. č. 15/1989 Z. z. Odporca vyúčtoval navrhovateľovi v
rokoch 2001 - 2005 dodávku pitnej vody a odvádzanie odpadových vôd zbernými faktúrami v počte 22
kusov po vyúčtovaní dodávky pitnej vody konečným spotrebiteľom za r. 2002. Títo zistili, že im neúmerne
narástla rozúčtovaná fakturácia dodávky pitnej vody a odvádzania odpadovej vody oproti roku 2001,
preto reklamovali u správcu bytového domu, ktorým je navrhovateľ množstvo fakturovanej pitnej vody
do predmetného bytového domu. Nasledujúci rok 2003 znovu neúmerne v spotrebe narástlo množstvo
fakturovanej dodanej pitnej vody a odvedenej odpadovej vody. Preto sa navrhovateľ pokúsil zistiť
prípadnú poruchu na vodovodnej prípojke pátračmi no neúspešne, keď sa nepodarilo lokalizovať miesto
poruchy. Následne navrhovateľ urobil skúšku tesnosti vodovodnej prípojky tak, že zastavil prívod vody do
obytného domu, voda však nebola odstavená do vodovodnej prípojky. Pri tejto kontrole bolo zistené, že

číselník vodomeru sa točí a ukazuje spotrebu pitnej vody napriek tomu, že prívod vody do bytového domu
bol prerušený. Tým bolo preukázané, že pitná voda uniká z vodovodnej prípojky z dôvodu jej poruchy
na jej verejnej časti. Navrhovateľ taktiež požiadal odporcu o vykonanie úradnej skúšky vodomeru, ktorá
ukázala nevyhovujúci stav vodomeru. Z toho dôvodu odporca uznal poruchu na vodovodnej prípojke
a dobropisoval navrhovateľovi vodné a stočné faktúrou č. 250140448 zo dňa 31. 1. 2005 a číslo
250640486 zo dňa 30. 6. 2005, avšak len v čiastočnej výške a v rozpore s vyhl. č. 154/1978 Zb. v
platnom znení a zákonom č. 442/2002 Z. z. Navrhovateľ listom zo dňa 16. 12. 2004 a následne zo dňa
2. 5. 2005 vyzval odporcu na vyhotovenie dobropisov za roky 2002 - 2004 no bezúspešne. Vzhľadom k
tomu, že odporca nevrátil navrhovateľovi celú výšku neoprávnene vyúčtovanej platby vo forme vodného
a stočného v rokoch 2002 - 2005 napriek tomu, že uznal poruchu na verejnej časti vodovodnej prípojky,
zaplatil navrhovateľovi len časť neoprávnene účtovného vodného a stočného, rozdielu sa domáhal
navrhovateľ podanou žalobou. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania po zrušení
rozhodnutia odvolacím súdom zistil nasledovný skutkový stav, a dospel k nasledovnému právnemu
záveru. Súd prvého stupňa považoval za preukázané, že úsek za vodomernou šachtou nie je verejným
vodovodným radom a jedná sa o vodovodnú prípojku. Rovnako s vykonaného znaleckého dokazovania
súd považoval za preukázané, že z technického hľadiska nie je možné, aby vodomerná šachta bola
vybudovaná na vodovodnom rade a túto skutočnosť už v pôvodnom konaní uviedol aj svedok C. X..
Považoval na základe uvedených dôkazov za preukázané, že vodomerná šachta, v ktorej je umiestnený
vodomer pre bytový dom na ulici Q.. X/XX v T. B. je vybudovaná na vodovodnej prípojke a nie na
vodovodnom rade. Podľa názoru súdu prvého stupňa navrhovateľ v konaní nepreukázal, že pred dňom
14. 2. 1989 kedy nadobudla účinnosť vyhl. č. 15/1989 Zb., ktorou sa menila a dopĺňala vyhl. č. 154/1978
Zb. právny pred chodca odporcu mal právo hospodárenia, teda že bol správcom vodovodnej prípojky
pre bytový dom Q. č. X -XX v T. B.. Rovnako navrhovateľ v konaní nepreukázal ani netvrdil, že právny
predchodca odporcu prípadne bol vlastníkom tejto vodovodnej prípojky. Taktiež navrhovateľ nepreukázal
ani neoznačil alebo nepredložil dôkazný prostriedok preukazujúci skutočnosť, že po nadobudnutí
účinnosti vyhlášky č. 15/1989 Zb. predmetná vodovodná prípojka bola odporcovi, resp. jeho právnemu
predchodcovi odovzdaná. Pretože navrhovateľ nepreukázal, že do 14. 2. 1989 právny predchodca
odporcu bol vlastníkom spornej vodovodnej prípojky alebo jej správcom a rovnako nepreukázal, že táto
mu bola po dátume 14. 2. 1989 odovzdaná nemal odporca resp. jeho právny predchodca povinnosť
zabezpečovať jej riadnu údržbu a prevádzku. Naviac vzhľadom na to, že v rozhodnom období roku
2001 - 2005 vlastníkmi bytov v predmetnom bytovom dome boli jednotliví obyvatelia bytov v prípade
neodpredaných bytov týmto vlastníkom zostalo mesto Rimavská Sobota prešli do ich neodpredaných
bytov týmto vlastníkom zostalo mesto Rimavská Sobota prešli do ich vlastníctva spolu s vlastníctvom
bytom a spoluvlastnícke podiely na spoločné zariadenia domu teda aj na vodovodných prípojkách, čím
prešla na nich aj povinnosť zabezpečiť aj opravy a údržbu vodovodnej prípojky na vlastné náklady.
Potom keďže predmetná vodovodná prípojka ako spoločné zariadenie bytového domu nebola a ani
nemohla byť vo vlastníctve odporcu a odporca, resp. jeho právny predchodca sa ani nikdy nestal
jej správcom alebo nájomcom, nebolo povinnosťou odporcu zabezpečovať jej údržbu a opravy. Ďalej
súd prvého stupňa poukázal na výpoveď svedka J.. Q. S., v zmysle ktorého sa poruchu lokalizovať
nepodarilo, ale porucha bola niekde v úseku od vodomeru po bytový dom. Vzhľadom k tomu, že úsek za
vodomernou šachtou po bytový dom je vodovodnou prípojkou, ani z technického hľadiska nie je možné,
aby vodomerná šachta bola vybudovaná na vodovodnou rade, pričom k poruche došlo práve v úseku
za vodomernou šachtou po bytový dom nie je pred vodomernou šachtou, a keďže odporca, resp. jeho
právny zástupca sa ani nikdy nestal správcom alebo nájomcom alebo vlastníkom tejto časti vodovodnej
prípojky zabezpečovať jej údržbu a opravu nebolo povinnosťou odporcu. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že
znalec hodnotil a popisoval novú vodovodnú prípojku vybudovanú až počas tohto súdneho konania
poukázal súd na skutočnosť, že novovybudovaná bola práve len tá časť vodovodnej prípojky, ktorá sa
nachádza za vodomernou šachtou po bytový dom, ktorú skutočnosť už v pôvodnom konaní potvrdil aj
svedok J.. Q. S. a ktorá skutočnosť nič nemení na záver znalca, že ide o vodovodnú prípojku a nie
vodovodný rad. Podľa názoru súdu neobstojí ani tvrdenie navrhovateľa, že potrubie, ktoré je predmetom
sporu, v spracovanom znaleckom posudku označil znalec za vodovodný rad, keď jednoznačne uviedol,
že úsek za vodomernou šachtou nie je verejným vodovodom a jedná sa o 3 vodovodné prípojky.
Potrubie, na ktorom porucha vznikla nie je vodovodným radom, ale je vodovodnou prípojkou, keď
ani z technického hľadiska nie je možné , aby na vodovodnom rade bola vybudovaná vodovodná
šachta. Znalec teda riešil aj zodpovedal otázku, ktorá bola predmetom znaleckého dokazovania a ktorej
posúdenia odvolací súd označil pre posúdenie veci za rozhodujúce. Rovnako aj v danom prípade malo
dôjsť k premiestneniu vodomeru do inej šachty vodomer aj vodomerná šachta stále boli umiestnené aj
technicky mohli byť umiestnené len na vodovodnej prípojke nie na vodovodnom rade, pričom určenie

podmienok umiestnenia vodomernej šachty bolo oprávnením správcu verejného vodovodu a verejných
kanalizácií. Ak teda v danom prípade došlo k premiestneniu vodomeru do inej vodomernej šachty
išlo o zákonný a dovolený právny postup, v dôsledku ktorého nedošlo k žiadnej zmene charakteru
vodovodného potrubia, keďže vodovodná šachta môže byť vždy umiestnená len na vodovodnej prípojke,
pričom správca verejného vodovodu nikdy nemal povinnosť opravy a údržby časti vodovodnej prípojky.
Ďalej súd prvého stupňa poukázal aj na skutočnosť, že pokiaľ v závere na otázku č. 1 znalec konštatoval,
že úsek vodovodnej prípojky po vodomer je v správe Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti, nejde o
otázku odbornú ale právnu, ktorá však pre toto súdne konanie bola irelevatná, keďže v danom prípade k
poruche došlo nie pred vodomernou šachtou, ale za vodomernou šachtou v úseku po sporný bytový dom
za ktorú časť zodpovedá vlastník nehnuteľnosti. Ďalej neobstojí ani tvrdenie navrhovateľa, že predmetné
vodovodné potrubie bolo vybudované ako verejný vodovodný rad a právny predchodca odporcu ho
prevzal do svojej správy notárskou zmluvou č. 57/1ˇ983 a keď ako už bolo uvedené v pôvodnom
rozhodnutí okresného súdu a ktorý zároveň krajský súd ani neoznačil za nesprávny Hospodárskou
zmluvou č. 57/83 zo dňa 31. 12. 1983 právnemu predchodcovi odporcu nebola prenajatá verejná časť
vodovodnej prípojky, ale za právneho predchodcu odporcu bola prevedená len správa vodovodného
radu keď vodovodný rad a vodovodná prípojka nie sú technicky totožné objekty a pojmy keď súd
opakovane zdôraznil aj skutočnosť, že v danom prípade k poruche došlo na vodovodnej prípojke, a
to v jej časti za vodomernou šachtou po bytový dom. Neobstojí ani tvrdenie navrhovateľa, že znalec
mal dôsledne vychádzať zo starej výkresovej dokumentácie keďže znalec musí vychádzať z reálneho
stavu a podmienok, za ktorých k poruche došlo, naviac podľa kolaudačného rozhodnutia Mestského
národného výboru Rimavská Sobota č. 1951/80 zo dňa 24. 10. 1980 právoplatného dna 9. 11. 1980
stavba 90 bytových jednotiek na sídlisku Stred II. v Rimavskej Sobote vrátane kanalizačnej vodovodnej
prípojky bola prevedená podľa dokumentácie overenej v stavebnom konaní. Zodpovedal na otázky,
ktoré boli predmetom znaleckého dokazovania a situáciu posudzoval podľa stavu, kedy k poruche
došlo súd nevykonal vo veci kontrolné znalecké dokazovanie. Pokiaľ ide o ďalšie otázky uvedené vo
vyjadrení navrhovateľa zo dňa 19. 9. 2013 tieto predstavujú otázky právne, ktoré nevyžadujú odborné
posúdenia, teda nemôžu byť predmetom znaleckého dokazovania. V tejto súvislosti potom súd opätovne
konštatoval, keďže predmetné potrubie nepredstavovalo vodovodný rad, ale vodovodnú prípojku, pričom
k poruche došlo za vodomernou šachtou, nebolo povinnosťou odporcu starať sa o jej údržbu a opravy
ani v čase poruchy túto opravu zabezpečiť. V rozpore so zákonom nebolo ani umiestnenie vodomeru
do vybudovanej vodomernej šachty, keďže podmienky vybudovania vodovodnej šachty a následne
umiestnenia vodomeru určoval a určuje správca verejného vodovodu a verejných kanalizácií. V danom
prípade k poruche došlo za vodomernou šachtou v úseku bytový dom je potom potrebné stotožniť
sa s tvrdením odporcu, že odporca si splnil povinnosť dodať vodu z verejného vodovodu, keďže
došlo k vtoku vody z verejného vodovodu do verejnej prípojky. Keďže však za vodomernou šachtou
a vodovodným meradlom došlo k úniku vody pri spätnom odtoku tejto vody nedošlo k jej vtoku do
verejnej kanalizácie, preto odporca správne postupoval, keď dobropisoval navrhovateľovi len stočné a
nie aj vodné. K vtokom vody z verejného vodovodu do vodovodnej prípojky teda odporca zabezpečil
dodávku vody pre predmetný bytový dom a skutočnosť, že celé fakturované množstvo sa nedostalo k
jednotlivým odberateľom bolo dôsledkom práve poruchy, ktorá však bola na časti vodovodnej prípojky
za vodomernou časťou teda v časti za opravu a údržbu ktorej nezodpovedal a nezodpovedá odporca.
V danom prípade teda meradlo nebolo umiestnené a ani technicky nemohlo byť umiestnené mimo
vodovodnej prípojky tak, ako to tvrdil navrhovateľ keď meradlo je umiestnené na vodovodnej prípojke
práve z dôvodu, aby meralo množstvo meranej resp. odvedenej vody. Na základe uvedeného súd prvého
stupňa uzavrel, že vodomerné potrubie na vodomernou šachtou pre bytový dom na ulici Q. č. X - XX v T.
B. je vodovodnou prípojkou a k poruche došlo práve v úseku za vodomernou šachtou a vzhľadom na to,
že odporca a ani jeho právny predchodca sa nikdy nestal správcom alebo nájomcom alebo vlastníkom
tejto časti vodovodnej prípojky, teda nebolo povinnosťou odporcu zabezpečovať jej údržbu a opravy,
a preto odporca nie je subjektom, ktorý sa na úkor navrhovateľa obohatil a navrhovateľovi by vzniklo
bezdôvodné obohatenie. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol.

Proti rozsudku podal odvolanie v lehote stanovenej v ust. § 204 navrhovateľ. V odvolaní uviedol, že
pri podávaní žaloby ako aj úvode konania špecifikoval vodovodné potrubie, ktoré je predmetom sporu
ako vodovodnú prípojku v priebehu dokazovania najmä po získaní projektovej dokumentácie výstavby
sídliska B. stavba navrhovateľ dôvodne zmenil pôvodné označenie sporného vodovodného potrubia z
vodovodnej prípojky na verejný vodovodný rad. Svoje tvrdenie preukazoval predložením kópie výkresu
zobrazujúcim situáciu vodovodných a kanalizačných prípojok pre sídlisko B. stavba súčasťou ktorého
je aj obytný dom na Q. ulici č. X - XX T. B.. Predložený výkres je potvrdený pečiatkou Stavebného

úradu, ktorý v čase realizácie bol Mestský národný výbor Rimavská Sobota, odbor výstavby, preto
tento dôkaz má maximálnu dôkaznú váhu a nie je možné ho ničím spochybniť. Napriek presvedčivému
listinnému dôkazu súd tejto skutočnosti nevenoval patričnú pozornosť a nevysporiadal sa s otázkou
charakteru sporného potrubia riadne. Podľa predložených listinných dôkazov a svedeckých výpovedí
nespochybniteľne vyplýva, že sporné potrubie za vodomernou šachtou je verejným vodovodným radom
a vodovodnými prípojkami sú potrubia, ktoré z tohto verejného vodovodu odbočujú priamo pred
jednotlivými časťami bytového domu, ako to vyplýva z predloženého výkresu. Tento spôsob realizácie
vodovodných prípojok potvrdil vo svojej svedeckej výpovedi aj svedok F. M. ktorý zabezpečoval stavebný
dozor pri výstavbe strediska B. v Rimavskej Sobote a aj predmetných vodovodných prípojok, k čomu sa
svedok odporcu C. X. nevedel vyjadriť, a ktorý údajne nebol ani pri podpisovaní zápisnice o odovzdaní a
prevzatí zo dňa 30. 6. 1980, preto jeho výpoveď k posúdeniu charakteru sporného potrubia je irelevantná.
Uvedené nespochybniteľné dôkazy a dôvody sú preto v rozpore s názorom súdu, ktorý nesprávne
vyhodnotil a nesprávne označil sporné potrubie ako vodovodnú prípojku. Ďalej uviedol, že bytový
dom aj verejný vodovodný rad bol stavebne ukončený v r. 1980 a administratívne do správy právneho
predchodcu odporcu bol verejný vodovod prevedený Hospodárskou zmluvou č. 57/1983 dňa 3. 11. 1983.
Z toho vyplýva, že právny predchodca dodával do bytového domu na Q. ulici X-XX v T. B. pitnú vodu
najneskôr od r. 1983 (v skutočnosti od r. 1980). Ako vyplýva z dôkazov predložených sporovými stranami
najmä z projektu preložky verejného vodovodu v súvislosti s výstavbou predajne obuv vodovodná
šachta, v ktorej je teraz umiestnený sporný vodomer bola vybudovaná až v r. 1990, čo potvrdil aj odporca,
preto vodomer pre bytový dom Q. č. X - XX nemohol byť v tejto vodomernej šachte umiestnený, lebo
ešte v r. 1980 neexistovala. Vodomery, ktoré ale boli inštalované už pred kolaudáciou predmetného
bytového domu logicky museli byť umiestnené priamo v bytovom dome, a to jeden vodomer pre dva
chody bytového domu, teda celkovo tri vodomery. Napriek tomu, že preložka verejného vodovodu v
súvislosti s výstavbou predajne obuvi sa nemal dotknúť dodávky vody pre bytový dom Q. X - XX a
vodomerná šachta bola vybudovaná pre predajňu obuv, čo potvrdil vo svojej svedeckej výpovedi svedok
odporcu C. X. a vo vodomernej šachte sa od r. 1990 objavil aj vodomer pre bytový dom Q. X - XX..
Ďalej uviedol, že právny predchodca odporcu bez predchádzajúceho vyrozumenia či súhlasu správcu
bytového domu demontoval pôvodné vodomery v bytovom dome a svojvoľne namontoval vodomer
do vodomernej šachty napriek tomu, že v tom čase ešte nebola zo šachty vybudovaná k bytovému
domu vodovodná prípojka. Odvolateľ zdôraznil, že predmetom sporu, na základe ktorého si navrhovateľ
uplatnil právny nárok je vodovodné potrubie, ktoré bolo vybudované ako verejný vodovodný rad, a ktorý
právny predchodca odporcu prevzal Hospodárskou zmluvou č. 57/1983 dňa 3. 11. 1983 do svojej správy,
preto bol a stále je zodpovedný za jeho technický stav a údržbu. Predmetom sporu nie je vodovodná
prípojka pre bytový dom Q. č. X - XX v T. B. a jej delenie na verejnú a domovú časť podľa vyhl. č. 154/1978
Zb. v znení vyhl. č. 15/1989 Zb. Navrhovateľ ani jeho právny predchodca do r. 2005 nevybudovali z
vodomernej šachty žiadnu vodovodnú prípojku pre bytový dom Q. X - XX, preto právny predchodca
odporcu ani odporca nemohli osadiť vodomer na vodovodnú prípojku v správe navrhovateľa pre
tento bytový dom. Z toho dôvodu sa navrhovateľ nestotožnil s názorom prvostupňového súdu, že
navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno práve opak je pravdou, navrhovateľ preukázal, že bolo
povinnosťou odporcu riadne zabezpečovať bezporuchovú prevádzku a údržbu vodovodného potrubia
aj za vodomerom, až po odbočenia, ktoré boli vodovodnými prípojkami pre bytový dom Q. X - XX T. B..
Súd prvého stupňa ďalej neakceptoval návrh žalobcu na vykonanie kontrolného znaleckého posudku
z dôvodu, že znalecký posudok č. 5/2013 J.. V. S., N. nezohľadňuje situáciu rozhodnú pre posúdeniu
nároku navrhovateľa a znalec zhodnotil a podpisoval vodovodnú prípojku novú, ktorá nikdy nebola
predmetom sporu a ktorá bola vybudovaná počas prebiehajúceho sporu. Nezaoberal sa stavom v čase,
keď vznikla porucha na potrubí. Podľa názoru odvolateľa je potrebné zodpovedať a zaujať stanovisko
k tejto veci, že predmetom sporu nie je vodovodná prípojka pre bytový dom Q. č. X - XX v T. B. a jej
delenie na verejnú a domovú časť podľa vyhl. č. 154 /1978 Zb. v znení vyhl. č. 15/1989 Zb. Predmetom
sporu, na základe ktorého si navrhovateľ uplatňuje právny nárok je vodovodné potrubie, ktoré bolo
vybudované ako verejný vodovodný rad a ktorý právny predchodca odporcu prevzal Hospodárskou
zmluvou č. 57/1983 dňa 3. 11. 1983 do svojej správy, preto bol aj stále je zodpovedný za jej technický
stav a údržbu. Navrhovateľ ani jeho právny predchodcovia do r. 2005 nevybudovali z vodomernej
šachty žiadnu vodovodnú prípojku pre bytový dom Q. X - XX, preto právny predchodca odporcu ani
odporca nemohli osadiť vodomer na vodovodnú prípojku navrhovateľa pre tento bytový dom. Nové
znalecké dokazovanie podľa názoru odvolateľa musí dôsledne vychádzať zo starej pôvodnej výkresovej
dokumentácie a musí byť popísaný stav v čase vypracovania dokumentácie a v čase vzniku havárie
na vodovode, nakoľko tieto skutočnosti neboli znalecky zodpovedané. Z uvedených dôvodov navrhol,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi

sumu 27.352,58 eur a nahradiť mu trovy konania, resp. aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 219 ods.
1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol nárok
navrhovateľa uplatnený z titulu bezdôvodného obohatenia v sume 27.352, 98 eur.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že navrhovateľ si uplatnil zaplatenie sumy 27.352,98 eur s
príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane odporcu tým, že navrhovateľ
zaplatil odporcovi dodávku pitnej vody na odberné miesto č. XXXXXXX na Q. ulici č. X - XX v T. B..
Bolo preukázané, že pitná voda uniká z vodovodnej prípojky z dôvodu jej poruchy na verejnej časti.
Navrhovateľ požiadal odporcu o vykonanie úradnej skúšky vodomeru, ktorá ukázala nevyhovujúci stav
vodomeru. Z toho dôvodu odporca uznal poruchu na vodovodnej prípojke a navrhovateľovi stočné
vyfakturované faktúrou č. 250140448 zo dňa 31. 1. 2995 a č. 50640486 zo dňa 30. 6. 2005 vrátil, avšak
len v čiastočnej výške a v rozpore s vyhl. č. 154/78 Zb. v platnom znení a zákonom č. 442/2002 Z.
z. Žalobca z toho dôvodu listom zo dňa 16. 12. 2004 a následne zo dňa 2. 5.2005 vyzval žalovaného
na vyhotovenie dobropisov za roky 2002 - 2004 avšak bezúspešne. Z uvedeného dôvodu sa domáhal
svojho nároku uplatnenou žalobou a žiadal vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 27.352,98 eur.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa v danej veci nie je dôvodné.

Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa v tom, že navrhovateľ neuniesol
dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia a to, že bezdôvodné obohatenie na strane odporcu
vzniklo tým, že zaplatil nedôvodne vyúčtované vodné a stočné za dotknuté obdobie rokov 2001 - 2005.
Na základe vykonaného dokazovania a vypracovaného znaleckého posudku súd prvého stupňa ustálil,
s ktorým záverom sa stotožnil aj odvolací súd, že v danom prípade sa nejednalo o vodovodný rad, ale
o vodovodnú prípojku, z ktorého dôvodu navrhovateľovi vznikla povinnosť platiť vyfakturované vodné
a stočné.

Na základe uvedeného skutkového právneho stavu odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa ust.
§ 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Jeho návrhu na doplnené znalecké dokazovanie
nevyhovel, pretože znalec zodpovedal na všetky otázky, ktoré boli zadané v prvostupňovom konaní a
ktoré formuloval aj samotný navrhovateľ.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval vzhľadom k tomu, že úspešný odporca
si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.

Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.