Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/269/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211201609
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7211201609.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a členov

JUDr. Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobcu P. U., B.. XX.XX.XXXX, X. P. W.,
L. Č.. X, zastúpeného JUDr. Máriou Kozákovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Kysucká č. 14,
proti žalovanému Dopravnému podniku mesta Košice a.s., so sídlom v Košiciach, Bardejovská č. 6, IČO
31 701 914, o určenie neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu i žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Košice II zo dňa 10. januára 2012 č.k. 22C/7/2011-123 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravnými uzneseniami z 28.3.2014 čl. 161 a z 2.5 2014 čl.
164 v zamietavom výroku.

M e n í rozsudok vo vyhovujúcom výroku tak, že žalobu z a m i e t a.

O d m i e t a odvolanie žalovaného proti dôvodom prvostupňového rozsudku.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v sume 99,50 eura do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením zo dňa 28. marca 2014
č.k. 22C/7/2011-161 a opravným uznesením zo dňa 2. mája 2014 č.k. 22C/7/2011-164 určil, že je
neplatné upozornenie za porušenie pracovnej disciplíny, upozorňujúci list č. XXXX/XX/ÚGR/OĽZ Z. J.
XX.XX.XXXX,vprevyšujúcejčastižalobuzamietolavyslovil,žežiadnemuzúčastníkovkonanianáhradu
trov konania nepriznáva.

Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že je neplatné upozornenie na porušenie
pracovnej disciplíny, dané mu žalovaným dňa XX.XX.XXXX upozorňujúcim listom č. XXX/ÚRD/XXXX H.

Č.. XXXX/XX/Ú. s odôvodnením, že žalovaný mu dňa XX.XX.XXXX bezdôvodne doručil upozorňujúci
list č. XXX/ÚRD/XXXX, podľa ktorého sa mal dopustiť porušenia pracovnej disciplíny tým, že porušil
etický a pracovný kódex, keď v oznámení, rozposlanom spolupracovníkom a nadriadenému, tohto
neprimerane označil za mentálne retardovaného, ak nedokáže pochopiť, kvôli čomu žiadal o dovolenku,
a upozornenie č. XXXX/XX/ÚGR/OĽZ na porušenie pracovnej disciplíny tým, že dňa XX.XX.XXXX sa
po návšteve lekára nevrátil na pracovisko. Mal za to, že jeho reakcia bola adekvátna času a spôsobu
oznámenia a žiadny predpis neporušil ani tým, ak pre neukončené zdravotné vyšetrenie do práce

nenastúpil a túto skutočnosť žalovanému riadne oznámil.Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že vychádzajúc z medzi účastníkmi nespornej skutočnosti,
že počas trvania pracovného pomeru žalobcu u žalovaného, dňa XX.XX.XXXX žalovaný doručil
žalobcovi vyššie uvedené upozorňujúce listy, po právnom posúdení veci podľa čl. 2, § 13 ods. 1, 3, 4,

5, § 14, § 141 ods. 1, 2, § 144 ods. 1, 2 , § 81 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce, ako i etického
kódexu (č.l. 48-53) a § 80 písm. c) O.s.p. dospel k záveru, že žalobca preukázal naliehavý právny
záujem na požadovanom určení. Dôvodil, že bez požadovaného určenia je neisté právne postavenie
žalobcu v situácii, ak označené upozornenia budú založené v jeho osobnom spise a v budúcnosti
by mohli byť súčasťou jeho pracovného posudku. Po zistení, že žalobca svojim konaním neporušil

pracovnúdisciplínuspôsobomopísanýmvupozorňujúcomlistezodňaXX.XX.XXXXČ..XXXX/XX/ÚGR/
OĽZ, uzavrel, že upozornenie je z týchto dôvodov neplatné. Majúc ďalej za preukázané, že žalobca sa
správal hrubo a urážlivo voči svojmu nadriadenému dospel k záveru, že nárok na určenie neplatnosti
upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny, dané mu upozorňujúcim listom č. XXX/ÚRD/XXXX, je
nedôvodný.

Výrok o trovách konania odôvodnil použitím § 142 ods. 2 O.s.p., po citácii ktorého konštatoval, že

žiadnemu účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobca aj žalovaný.

Žalobca podal odvolanie proti jeho výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a proti výroku o
trovách konania z dôvodu, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.). Podľa obsahu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa

v jeho napadnutej časti zmeniť, určiť, že upozorňujúci list č. XXX/ÚG. Z. J. XX.XX.XXXX je neplatný
a zaviazať žalovaného na náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania. Vytkol súdu prvého
stupňa, že posudzoval jednotlivé jeho slová s tým, že ich dovykladal a vôbec nehodnotil vzájomné sa
správanie obidvoch strán ani okolnosti, ktoré upozorneniu predchádzali a nasledovali po ňom. Mal za
to, že odporca nepreukázal intenzitu tzv. zneváženia nadriadeného vo vzťahu k intenzite a následkom

upozorňujúcich listov pre neho, keď v priebehu troch dní dostal šesť upozorňujúcich listov na porušenie
pracovnej disciplíny, čo vníma ako zámer vedúceho zamestnanca žalovaného a mobing na pracovisku.
Zdôraznil, že žalovaný v jeho prípade nedodržal postup stanovený ním v etickom kódexe, ktorý vyžaduje
obojstranné slušné správanie sa na pracovisku. Nestotožnil sa preto so záverom prvostupňového súdu,
že žalovaný nemal inú možnosť, ako ho upozorniť na nesprávne správanie sa, tvrdiac, že ak by etická

komisia žalovaného fungovala, už samotné prejednanie jeho nesprávneho správania by malo výchovný
účinok, keďže nemal v úmysle nikoho znevážiť. Odvolanie vo vzťahu k napadnutému výroku o trovách
konania neodôvodnil.

Žalovaný podal odvolanie proti výroku rozsudku, ktorým súd prvého stupňa určil, že je neplatné
upozornenie za porušenie pracovnej disciplíny, upozorňujúci list č. XXXX/XX/ÚR., ako i proti dôvodom

zamietavého výroku napadnutého rozsudku, z odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 205 ods. 2
písm. f) O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Navrhol zmeniť rozsudok v jeho napadnutej časti, žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov
odvolacieho konania, spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za podané odvolanie. V dôvodoch
odvolania predovšetkým namietol, že prvostupňový súd mal žalobu zamietnuť pre absenciu naliehavého

právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, keďže z predmetných upozornení nevyplynuli pre
žalobcu žiadne právne následky a vyhovenie žalobe na jeho právnom postavení nič nezmení. Vo vzťahu
k zamietavému výroku uviedol, že síce súhlasí s dôvodmi „zamietnutia upozorňujúceho listu“, lebo bolo
nepochybne preukázané, že žalobca zaslal hanlivý e-mail svojmu nadriadenému a na vedomie ďalším
zamestnancom, mal však za to, že tieto dôvody by boli aktuálne len v prípade, ak by žalobca preukázal

naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení.

Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žalovaný trval na svojej námietke nedostatku naliehavého právneho
záujmu žalobcu na určení neplatnosti upozornení na porušenie pracovnej disciplíny.Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že dôvody uvedené v odvolaní žalovaného
nemajú oporu v zákone. Mal za to, mu náleží vyriešenie spornej otázky, či svojim konaním porušil
pracovnú disciplínu alebo nie. Doplnil, že označené sporné upozornenia ostávajú aj po šiestich

mesiacoch v jeho osobnom spise, pričom zákon žalovanému neukladá vyňať ich z osobného spisu
po uplynutí tejto lehoty. Napokon dodal, že žalovaný na uloženie zamietnutého upozorňujúceho listu
nebol aktívne legitimovaný, pretože v situácii, ak nepreukázal, že by údajné zneváženie jeho riadiaceho
pracovníka malo za následok hromadné odmietanie jeho pokynov a malo tak dopad na pracovnú
disciplínu, všetky dostupné právne prostriedky slúžia priamo dotknutému zamestnancovi (p. W.).

Navrhol, aby odvolací súd pripustil dovolanie, „ak má v tejto otázke iný názor“.

Odvolací súd na základe podaných odvolaní prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.), keďže v posudzovanej veci nejde ani o jeden z prípadov uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p., za
dodržania podmienok ust. § 156 ods. 3 O.s.p., keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Preskúmal napadnutý rozsudok
a konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel

k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené a sčasti dôvodné je odvolanie žalovaného.

Žalobca v odvolaní uplatnil odvolací dôvod, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), žalovaný vo svojom odvolaní
uplatnil odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.), t.j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podstata odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. spočíva v nesprávnom postupe
súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania, t.j. že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré
z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, príp. neprihliada na skutočnosti, ktoré
boli preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré
súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov alebo sú výsledkom logických rozporov pri

hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p..

K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. možno uviesť, že právnym posúdením veci
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávana
zistený skutkový stav, ku ktorému dochádza vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, prípadne zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov dospel k

záveru, že v prejednávanom prípade odvolací dôvod, uplatnený žalobcom vo vzťahu k napadnutému
výroku o zamietnutí žaloby o určenie neplatnosti upozornenia č. XXX/ÚRD/XXXX, nie je naplnený a vo
vzťahu k vyhovujúcemu výroku napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa je odvolanie žalovaného
dôvodné.

Odvolací súd sa totiž stotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že prvostupňový súd neposúdil

správne otázku naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení neplatnosti sporných upozornení na
porušenie pracovnej disciplíny.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.V danom prípade súd prvého stupňa síce správne skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu
žalobcu na ním požadovanom určení, dospel však k nesprávnemu právnemu záveru, že žalobca
naliehavý právny záujem na požadovanom určení preukázal.

Podľa ustálenej judikatúry súdov naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo
je či nie je, je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo keby
sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neisté. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je
otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobcu znamená nevyhnutnosť tvrdiť
a preukázať skutočnosti, z ktorých existenciu svojho právneho záujmu vyvodzuje. Žaloba domáhajúca

sa určenia podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. pritom spravidla nemôže byť opodstatnená tam, kde možno
žalovať na splnenie povinnosti podľa ust. § 80 písm. b) O.s.p. alebo ak k odstráneniu neistoty slúžia
osobitné právne postupy upravené v príslušných právnych predpisoch. Prípady takéhoto osobitného
postupu vyplývajú (o.i) z ust. § 77 Zákonníka práce, ktoré priznáva účastníkom pracovnoprávneho
vzťahumožnosťuplatniťnasúdeneplatnosťzrušovaciehoprejavudruhejstranytohtovzťahu(skončenia
pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou).

Na rozdiel od žaloby podľa ustanovenia § 77 Zákonníka práce, kde právny záujem na určení vyplýva
priamo z tohto ustanovenia a nie je ho potrebné za konania výslovne tvrdiť ani preukazovať, v prípade
žaloby na určenie, že je neplatné upozornenie za porušenie pracovnej disciplíny, je potrebné, aby na
tomto určení bol daný naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p.. Povinnosť preukázať,
že v čase rozhodovania súdu na určení právneho vzťahu alebo práva je naliehavý právny záujem,

zaťažuje žalobcu. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení,
ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby, t.j. bez toho, aby sa súd zaoberal meritom
veci. Naliehavý právny záujem pritom súd skúma podľa stavu ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods.
1 O.s.p.).

Podľa názoru odvolacieho súdu upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny je síce jednostranným

právnym úkonom v zmysle definície vymedzenej v § 39 Občianskeho zákonníka, ktorá umožňuje za
právny úkon považovať i upozornenia zamestnávateľa, ktoré spôsobujú právne následky (por. Zákonník
práce, Komentár, prof. JUDr. Helena Barancová, DrSc., 5. vydanie, 2007, s. 226-227, komentár k
ust. § 15 ZP), určovacia žaloba žalobcu však nemôže obstáť pre nedostatok naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení, keďže v danom prípade neistotu v jeho právnom postavení neodstráni.

Samotná skutočnosť, že žalobca ako zamestnanec žalovaného s obsahom upozorňujúcich listov č.
XXX/ÚRD/XXXX H. Č.. XXXX/XX/ÚGR/OĽZ nesúhlasí, totiž vplyv na ich platnosť nemá. Spornými
upozorneniami na porušenie pracovnej disciplíny žalobcovi nebola uložená žiadna povinnosť. Týmito
upozorneniami bola žalovaným iba vyslovená nespokojnosť a vytknuté porušenie pracovnej disciplíny,
pričom žalobca, ak je presvedčený o neoprávnenosti upozornení, ktorá vo svojom dôsledku môže viesť

k neplatnému rozviazaniu pracovného pomeru, má právo domáhať sa súdnou cestou ochrany svojich
práv práve v konaní o neplatnosť výpovede, čo aj napokon učinil. Preto pokiaľ žalobca tvrdil, že mu
náleží vyriešenie spornej otázky, či svojim konaním porušil pracovnú disciplínu alebo nie, odvolací súd
pripomína, že dôvodnosť sporného upozornenia, t.j. či došlo alebo nie k porušeniu pracovnej disciplíny
žalobcom, môže byť riešená ako predbežná otázka v konaní o neplatnosť výpovede, ktoré je už začaté

a vedené na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 19C/5/2011. Rovnako, ak sa žalobca domnieva
(ako to vyplýva i z obsahu jeho odvolania), že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté
nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania alebo že došlo k porušeniu zákazu zneužitia práva
alebo ku správaniu, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, má možnosť využiť samostatné prostriedky
súdnej ochrany v tomto smere, dané mu Zákonníkom práce.

V korelácii s uvedeným tak možno uzavrieť, že žalovaný dôvodne vytýka súdu prvého stupňa nesprávne
právneposúdenieotázkynaliehavéhoprávnehozáujmunapožadovanomurčení.Odvolaniežalovaného
je preto z hľadiska ním uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm f) O.s.p. opodstatnené.

Práve z týchto dôvodov, keďže žalobca v konaní nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení, odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v

spojení s opravným uznesením zo dňa 28.3.2014 (č.l. 161) a dňa 2.5.2014 (č.l. 164) v jeho napadnutom
vyhovujúcom výroku tak, že v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.Pretože žalobca v odvolacom konaní právne relevantným spôsobom vecnú správnosť napadnutého
zamietavého výroku rozsudku nespochybnil uplatneným odvolacím dôvodom (§ 205 ods. 2 písm. d/
O.s.p.), z dôvodov vyššie uvedených, t.j. že v danom prípade určovacia žaloba nie je pre absenciu

naliehavéhoprávnehozáujmunapožadovanomurčeníprípustnýmprostriedkomochranyprávažalobcu,
odvolací súd odvolaním napadnutý zamietavý výrok rozsudku súdu prvého stupňa ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. So zreteľom na prvoradosť tohto dôvodu zamietnutia žaloby
(procesnejneprípustnostižaloby)užvodvolacomkonanínemaložiadneopodstatnenieskúmanievecnej
stránky žaloby, ako i ostatných odvolacích námietok žalobcu, spochybňujúcich správnosť skutkových

zistení prvostupňového súdu a jeho postup pri hodnotení výsledkov dokazovania vo vzťahu k tomuto
napadnutému výroku rozsudku súdu prvého stupňa.

Podľa ust. § 201 O.s.p. veta prvá, účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním,
pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa § 202 ods. 4 O.s.p. odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

Nakoľko len výrok súdneho rozhodnutia je spôsobilý privodiť účinky, ktoré zákon spája s jeho
právoplatnosťou a vykonateľnosťou, a pretože prostredníctvom odôvodnenia rozhodnutia súd len
oznamuje svoje skutkové a právne závery, ktoré sú vyjadrené vo výroku jeho rozhodnutia, nie je v
zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení odvolanie prípustné v prípade, ak smeruje len proti

dôvodom rozhodnutia. Odvolací súd preto nemal inú možnosť, ako odvolanie žalovaného proti dôvodom
prvostupňového rozsudku v jeho zamietavej časti, podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odmietnuť.

Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že žalovaný na uloženie v konaní zamietnutého upozorňujúceho listu
nebol aktívne legitimovaný, pretože všetky dostupné právne prostriedky slúžia priamo dotknutému
zamestnancovi (p. W.) a v tejto súvislosti ním podaný návrh, aby odvolací súd pripustil dovolanie v

prípade „ak má v tejto otázke iný názor“, odvolací súd predovšetkým podotýka, že žalobca nevenoval
náležitý priestor vlastnému odôvodneniu svojho návrhu na pripustenie tohto mimoriadneho opravného
prostriedku a vymedzenie otázky zásadného právneho významu žalobcom tak ostalo neurčité. V
korelácii s vyššie uvedeným odvolací súd má však za to, že v prejednávanej veci sa nejedná o
rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, t.j. o také rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré

rieši doposiaľ nenastolenú alebo v iných súvislostiach prezentovanú a právne riešenú otázku takým
spôsobom, ktorý je významný z hľadiska rozhodovacej činnosti vôbec, t.j. má všeobecný dopad na
prípady podobnej povahy. Posudzovaný prípad totiž nie je takým, kde neexistuje predošlá judikatúra,
alebo je táto nejednotná, resp. ide o aplikáciu nového právneho predpisu. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach z 27. novembra 2013 č.k. 11Co/226/2012-341 a

zo dňa 5. júna 2014 sp. zn. 3Co/57/2013.

O trovách konania rozhodol so zreteľom na ust. § 224 ods. 2 O.s.p. podľa § 142 ods. 3 O.s.p. tak, že v
konaníúspešnémužalovanému(majúcemuneúspechlenvnepatrnejčastijehoodvolaniaprotidôvodom
zamietavého výroku rozsudku súdu prvého stupňa) priznal náhradu trov konania v sume 99,50 eura,
pozostávajúcich z náhrady za ním zaplatený súdny poplatok za podané odvolanie (č.l. 148). Neúspešný

žalobca na náhradu trov konania nemá právo.

TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§3ods.9zák.č.757/2004
Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.