Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/72/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310210875
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1310210875.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov
JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu Vidid Advisory s.r.o., Ulica
29.augusta 32/B, Bratislava, IČO: 44 362 901, zast.: Vidid Legal, s.r.o., Plynárenská 7/A, Bratislava, proti
žalovanému SLOVFOOD a.s., Nová Rožňavská 134/A, Bratislava, IČO: 31 412 050 o určenie neplatnosti
uznesení riadneho valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 4.6.2010 a o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 20Cb/112/2010 - 464 zo dňa 19.12.2012
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 20Cb/112/2010-464
zo dňa 19.12.2012 m e n í tak, že určuje, že:

- uznesenie riadneho valného zhromaždenia žalovaného, konaného dňa 4.6.2010, prijaté v rámci bodu č.
3 programu riadneho valného zhromaždenia žalovaného, ktorým riadne valné zhromaždenie žalovaného
ku dňu 4.6.2010 odvolalo z funkcie členov predstavenstva žalovaného: K. U., W..Č.. XXXXXX/XXXX, D.
S. K. XXXX/XX, K. a D. U., W..Č.. XXXXXX/XXXX, D. I. R. XX, D., a ku dňu 4.6.2010 zvolilo do funkcie
členov predstavenstva žalovaného K. U., W..Č.. XXXXXX/XXXX, D. S. K. XXXX/XX, K. O. D. U., W..Č..
XXXXXX/XXXX, D. I. R. XX, D., je neplatné,

- uznesenie riadneho valného zhromaždenia žalovaného, konaného dňa 4.6.2010, prijaté v rámci bodu č.
4 programu riadneho valného zhromaždenia žalovaného, ktorým riadne valné zhromaždenie žalovaného
ku dňu 4.6.2010 odvolalo z funkcie členov dozornej rady žalovaného: V. N., W..Č.. XXXXXX/XXX, D.
O. X, D., D. I., W..Č.. XXXXXX/XXX, D. C. X, D. a O. A., W..Č.. XXXXXX/XXXX, D. N. X, D. a ku dňu
4.6.2010 zvolilo do funkcie členov dozornej rady žalovaného: V. N., W..Č.. XXXXXX/XXX, D. O. X, D.,
D. I., W..Č.. XXXXXX/XXX, D. C. X, D. O. O. A., W..Č.. XXXXXX/XXXX, D. N. X, D., je neplatné,

- uznesenie riadneho valného zhromaždenia žalovaného, konaného dňa 4.6.2010, prijaté v rámci bodu č.
6 programu riadneho valného zhromaždenia žalovaného, ktorým riadne valné zhromaždenie žalovaného
schválilo riadnu individuálnu účtovnú závierku žalovaného za rok 2009 a návrh na vysporiadanie straty
žalovaného za rok 2009 tak, ako bol prednesený, je neplatné,

- uznesenie riadneho valného zhromaždenia žalovaného, konaného dňa 4.6.2010, prijaté v rámci bodu č.
7 programu riadneho valného zhromaždenia žalovaného, ktorým riadne valné zhromaždenie žalovaného
schválilo audítora overujúceho riadnu individuálnu účtovnú závierku žalovaného za rok 2010, ktorým je
X.. E. B., licencia SKAU č. 836, je neplatné,

Žalovaný je povinný zaplatiť na náhradu trov prvostupňového konania 199,- EUR a náhradu
trov právneho zastúpenia v sume 1.175,45 EUR k rukám právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia
neplatnosti uznesení riadneho valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 4.6.2010 prijatého v
rámci bodu č. 3 programu, bodu č. 4 programu, bodu č. 6 a tiež bodu č. 7 programu tohto riadneho
valného zhromaždenia žalovaného, tak ako ich žalobca bližšie konkretizoval v žalobe a súčasne
rozhodol, že žalovanému náhrada trov konania nepriznáva. V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa
poukázal na ust. § 131 ods. 2 v spojení s § 183 Obchod. zák., z ktorých vyplýva, že súd môže na návrh
akcionára určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia len ak porušenie zákona, spoločenskej
zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva akcionára, ktorých neplatnosti sa domáha. Poukázal
na to, že žalobca sa domáhal neplatnosti uznesení prijatých na riadnom valnom zhromaždení dňa
4.6.2010, žalobu podal dňa 6.9.2010 faxom, ktorú následne v zákonom stanovenej lehote doplnil, preto
konštatoval, že bola žaloba podaná včas v zákonom stanovenej 3-mesačnej prekluzívnej lehote. Súd
prvého stupňa sa však nezaoberal ďalším žalobcom uvádzaným dôvodom zakladajúcim podľa jeho
názoru, neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, nakoľko sa ním bránil až na pojednávaní dňa
27.4.2011, teda zjavne po uplynutí lehoty určenej v § 131 Obch. zák. Ďalej konštatoval, že vykonaným
dokazovaním mal za preukázané, že uznesenie prijaté v rámci bodu 3 programu riadneho valného
zhromaždenia žalovaného nemohlo obmedziť akcionárske práva žalobcu, nakoľko bolo prijaté na to
kompetentným orgánom a bolo prijaté väčšinou vyžadovanou Obch. zák. a stanovami žalovaného. Ďalej
súd poukázal na povinnosti vyplývajúce z ustanovení §§ 184 ods. 3 a 4, 186 ods. 6 a 192 ods. 1
Obch. zák., pričom konštatoval, že oznámenie o konaní riadneho val. zhromaždenia zo dňa 3.5.2010
založené v spise, zodpovedalo uvedeným zákonným ustanoveniam. Uviedol, že dôsledky prípadných
formálnych vád pri zvolávaní valného zhromaždenia treba posudzovať podľa toho, či v konkrétnom
prípade mali alebo mohli mať negatívny vplyv na možnosť uplatnenia práva niektorého z akcionárov
a preto konštatoval, že predmetné valné zhromaždenie žalovaného bolo zvolané riadne a prijatím
uznesenia v rámci bodu č. 3 programu nemohlo dôjsť k obmedzeniu práva akcionára. Súd prvého
stupňa uviedol, že sa riadneho valného zhromaždenia zúčastnili opravnené osoby, vrátane X.. O. A.,
v jej prípade, ako aj zvyšných členov predstavenstva a dozornej rady išlo o tie isté osoby, ktoré boli
odvolané a opätovne vymenované do svojich funkcii. Poukázal na to, že navrhovateľ v konaní netvrdil, že
žiadal menný zoznam kandidátov, resp. že mu nebolo umožnené do zoznamu nahliadnuť, resp. si tento
vyžiadať, namietal len, že oznámenie nebolo v tomto smere dosť určité. V súvislosti s tým súd prvého
stupňa uviedol, že žalobca ako osoba znalá práva, nakoľko jediným spoločníkom a konateľom je advokát
K.. A. K., mal vedieť čo je obsahom práv akcionárov, čo je potrebné rozumieť pod odkazom zákonných
ustanovení uvedených v oznámení, a ak by sa žalobca bol býval oboznámil s menným zoznamom vedel
by, že X.. O. A. sa opätovne navrhuje za člena dozornej rady a ako ako osoba znalá práva musel vedieť,
že momentom jej vymenovania sa stane plnohodnotným členom dozornej rady a následné návrhy pod
bodmi 5, 6 a 7 programu valného zhromaždenia už preto nebude predkladať ako cudzia osoba, ale ako
člen dozornej rady. Ďalej uviedol, že akcionári nemajú žiadne kontrolné oprávnenie v spoločnosti mimo
valného zhromaždenia, nemajú teda právomoci a v dôsledku toho ani dostatok informácii na posúdenie
správnosti účtovnej závierky , túto funkciou v akciovej spoločnosti pre akcionárov plní dozorná rada. Súd
ďalej uviedol, že návrh na schválenie účtovnej závierky a vysporiadanie straty žalovaného v rámci bodu
č. 6 programu predkladala X.. O. A. už ako riadne vymenovaná členka dozornej rady. Vyslovil názor,
že domáhať sa neplatnosti uznesenia o schválení účtovnej závierky je možné iba za predpokladu, že
správa audítora a jeho overenie je nesprávne, nepravdivé a neúplné.
V súvislosti s bodom č. 7 programu prijatým uznesením súd prvého stupňa uviedol, že žalobca
nepreukázal ako mohlo predmetné uznesenie, ktorým valné zhromaždenie schválilo audítora
overujúceho riadnu účtovnú závierku žalovaného obmedziť jeho akcionárske práva. Poukázal na to, že
návrh na schválenie predniesla na to oprávnená osoba, členka dozornej rady, návrh bol prednesený
na základe odporúčania dozornej rady, bol navrhnutý audítor s platnou licenciou a uznesenie prijal na
to oprávnený orgán a bolo prijaté potrebnou väčšinou vyžadovanou zákonom a platnými stanovami. V
súvislosti s rozhodnutiami českých súdov, ktoré žalobca predkladal na preukázanie správnosti svojich
tvrdení súd prvého stupňa poukázal na odlišnú úpravu § 131 Obch. zák. účinného v Českej republike,
pre ktoré predložené rozhodnutia nemožno aplikovať na daný prípad.

Tvrdenie odporcu, že zo strany žalobcu ide o šikanózny výkon práva, pretože žalobca figuruje vo
viacerých sporoch, týkajúcich sa určenia neplatnosti valného zhromaždenia v záujme tzv. ochrany

minoritných akcionárov mal súd prvého stupňa za nepreukázané, nakoľko žalovaný napriek viacerým
výzvam súdu na svoje tvrdenia nepredložil žiadne dôkazy. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom
na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 O.s.p. a skutočnosť, že si žalovaný trovy nevyčíslil a zo spisu mu ku
dňu vyhlásenia rozhodnutia ani žiadne trovy konania nevyplývajú.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, navrhujúc ho zmeniť a žalobe vyhovieť. Vytýkal
súdu prvého stupňa, že pochybil, keď nerešpektoval názor Ústavného súdu SR vo vyjadrení v náleze
sp.zn. IV. ÚS 434/2010 zo dňa 16.6.2011, ďalej namietal, že mu ako účastníkovi bola postupom
súdu odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko rozsudok nebol riadne a presvedčivo odôvodnený.
Vytýkal ďalej súdu, že nezohľadnil pri svojom rozhodovaní rozsudok Okresného súdu Bratislava III
z 22.6.2011 č.k. 26Cb/185/2006-381 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa
31.10.2012 č.k. 3Cob/387/2011-515. Konštatoval, že Okresný súd Bratislava III rozhodol v rozpore s
doktrínou legitímneho očakávania, že rovnaké alebo obdobné situácie sa budú riešiť rovnako. Opätovne
poukázal na poučenie o práve podľa ust. § 184 ods. 6 veta druhá Obch. zák. v spojení s ust. § 184
ods. 7 veta druhá Obch. zák. oznámením, ktoré bolo zmätočné vzhľadom na alternatívne uvedenie
dvoch odlišných miest, kde môžu akcionári nahliadať do zoznamu osôb navrhnutých za členov orgánov
žalovaného. Zdôraznil, že už len samotným neprávnym poučením došlo k obmedzeniam jeho práva
byť poučený o svojich právach. Ďalej poukázal na to, že oznámenie vôbec neobsahovalo poučenie,
že každý akcionár má nie len právo požadovať zaslanie kópie menného zoznamu kandidátov na
ním uvedenú adresu ale že má aj právo v sídle spoločnosti si vyžiadať kópie menného zoznamu
kandidátov. Zmätočným poučením o akcionárskom práve podľa § 192 ods. 1 štvrtá a šiesta veta Obch.
zák. došlo k obmedzeniu jeho informačného práva. Namietal, že je neprípustné ospravedlňovať vady
označenia o zvolaní valného zhromaždenia tým, že niektorý akcionári majú právnické vzdelanie. S
poukazom na súdnu judikatúru súdov ČR namietal, že aj po uplynutí 3-mesačnej prekluzívnej lehoty
je možné rozširovať dôvody neplatnosti žalobcom napadnutých uznesení napadnutého rozhodnutia
na rozdiel od okruhu žalobou napadnutých uznesení valného zhromaždenia, ktorý po uplynutí 3-
mesačnej prekluzívnej lehoty rozširovať nemožno. Namietal ďalej, že prijatím uznesenia - obsadenie
predstavenstva na RVZ, ktoré nebolo riadne zvolané, došlo taktiež k neoprávnenému zásahu do práva
žalobcu ako akcionára žalovaného podieľať sa na riadení žalovaného prostredníctvom ovplyvňovania
personálnej štruktúry žalovaného. Namietal, že súd prvého stupňa pochybil, keď sa neriadil nálezom
sp.zn. IV. ÚS 434/2010. Ďalej namietal, že prijatím uznesenia - obsadenie dozornej rady na RVZ, ktoré
bolo zvolané oznámením neobsahujúcim všetky zákonné náležitosti, teda kvalifikované, zrozumiteľné a
správne poučenia o akcionárskych právach došlo k zásahu do práva žalobcu na informácie, taktiež práva
podieľať sa na riadení žalovaného prostredníctvom ovplyvňovania personálnej štruktúry žalovaného.
Neúčasťou dozornej rady v zákonnom zložení na RVZ v čase prijímania uznesenia - obsadenie dozornej
rady bolo porušené právo na informácie o výsledkoch kontrolnej činnosti dozornej rady. V súvislosti
s uznesením - účtovná závierka 2009 RVZ schválilo účtovnú závierku bez toho, že by návrh na
vyporiadanie straty a ako aj správnosť a úplnosť uvedených údajov v uvedenej závierke 2009 preskúmal
oprávnený kolektívny kontrolný orgán, t.j. dozorná rada žalovaného, ktorý by pozostával z členov v
zákonom a stanovami žalovaného v určenom počte. V súvislosti s týmto dôvodom neplatnosti uznesenia
- účtovná závierka 2009 žalobca poukázal opätovne na právoplatný súvisiaci rozsudok, ktorým Okresný
súd Bratislava III určil za neplatné uznesenie - účtovná závierka 2008 práve z dôvodu, že v čase
vyhotovenia správy dozornej rady žalovaného ani v čase uskutočnenia predchádzajúceho RVZ nemala
dozorná rada žalovaného zákonné zloženie, nakoľko X.. O. A. dávno predtým uplynulo funkčné obdobie
členky dozornej rady žalovaného. Vzhľadom na uvedené Okresný súd Bratislava III vyhodnotil, že
nepreskúmanie účtovnej závierky 2008 dozornou radou žalovaného v zákonnom zložení je dôvodom na
určenie neplatnosti uznesenia - účtovná závierka 2008.

Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Namietal, že
závery Ústavného súdu SR vyslovené v náleze sp.zn. IV.ÚS 434/2010 sa týkajú odlišného skutkového
stavu. Poukázal na to, že valné zhromaždenie viedli orgány poverené akcionármi na vedenie valného
zhromaždenia a tieto orgány môžu použiť akúkoľvek osobu, ktorá je hlasovo spôsobilá na prečítanie
návrhu predloženého buď orgánmi spoločnosti alebo jej akcionármi. V akom rozsahu spoločnosť koná
v súlade so zákonom o účtovníctve sleduje dozorná rada a externý audítor spoločnosti a eventuálne
porušenie zákona o účtovníctve nie je porušením práva akcionára tak, ako si to žalobca vykladá, navyše
takéto porušenie zákona žalobca ani nepreukázal. Namietal, že uznášaniaschopnosť dozornej rady
nie je podmienená v stanovách a ani v zákone 100% prítomnosťou všetkých jej členov, neprítomnosť
jedného z členov dozornej rady nemôže obmedziť jeho práva ako akcionára. Ďalej uviedol, že pri

zverejnení pozvánky na riadne valné zhromaždenie zvolila spoločnosť možnosť poskytnúť informačnú
službu akcionárom nad rámec zákona tým, že nevyhnutné dokumenty si akcionári mohli vyzdvihnúť
na dvoch adresách. Uviedol, že podľa ustanovení zákona a stanov má akcionár právo na informácie
avšak zákony ani stanovy nedefinujú ich formu. Je pravdou, že žalobcovi nebol poskytnutý formulár, ale
žalobca mal k dispozícii všetky potrebné informácie, ktoré takýto formulár mohol obsahovať. Poukázal
na to, že si žalobca mýli formu s obsahom a netvrdí, že mu nebola poskytnutá informácia, ale tvrdí, že
ju iba chcel mať v určitej forme.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nie je vecne správny, keď súd prvého stupňa neposúdil vec
správne po právnej stránke.

Pokiaľ ide o naplnenie podmienky potrebnej pre vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia
ustanovenej v § 131 Obch. zák. odvolací súd dospel i s poukazom na nález Ústavného súdu SR IV. ÚS
434/2010 zo dňa 16.6.2011 k záveru, že v zmysle § 131 ods. 1, 2 Obch. zák. postačí preukázať, že v
rozpore so zákonom prípadne stanovami spoločnosti valným zhromaždením bolo prijaté rozhodnutie,
ktoré vo vzťahu k obsahu programu valného zhromaždenia sa dotýkal o akéhokoľvek práva patriaceho
akcionárovi a bolo by nadbytočné v rozpore s právnou normou a aj s uplatneným návrhom na takomto
skutkovom základe takto postihnutého akcionára skúmať, či aj jeho práva reálne porušené boli. Odvolací
súd zastáva názor, že ak valné zhromaždenie nebolo zvolané spôsobom zodpovedajúcim zákonu,
uznesenia prijaté na takto zvolanom valnom zhromaždení odporujú zákonu a žalobe, ktorou žalobca
napáda na takto zvolanom valnom zhromaždení prijaté uznesenie, je potrebné vyhovieť.

Podľa § 184 ods. 6 Obch. zák., ak je v programe valného zhromaždenia zaradená zmena stanov,
pozvánka na valné zhromaždenie alebo oznámenie o jeho konaní musí obsahovať aspoň podstatu
navrhovaných zmien. Návrh zmien stanov a ak má byť na programe valného zhromaždenia voľba členov
orgánu spoločnosti, mená osôb, ktoré sa navrhujú za členov jednotlivých orgánov spoločnosti, musia
byť akcionárom poskytnuté na nahliadnutie v sídle spoločnosti v lehote určenej na zvolanie valného
zhromaždenia.

Podľa § 184 ods. 7 Obch. zák. akcionár má právo vyžiadať si kópie návrhu stanov a zoznam osôb,
ktoré sa navrhujú za jednotlivých členov orgánov spoločnosti s uvedením navrhovanej funkcie prípadne
ich zaslanie na ním uvedenú adresu na svoje náklady a nebezpečenstvo. Na práva, podľa odseku 6 a
tohto odseku musia byť akcionári upozornení na pozvánke na valné zhromaždenie alebo v oznámení
o konaní valného zhromaždenia.

Podľa § 192 ods. 1 Obch. zák. účtovná závierka sa musí tiež akcionárom poskytnúť na nahliadnutie v
sídle spoločnosti v lehote ustanovenej zákonom a určenej stanovami na zvolanie valného zhromaždenia.
Akcionár, ktorý je majiteľom akcii na doručiteľa, a ktorý zriadil na akcie spoločnosti záložné právo v
prospech spoločnosti podľa § 184 ods. 3 má právo vyžiadať si zaslanie kópie účtovnej závierky na svoj
náklad a nebezpečenstvo na ním uvedenú adresu. Na tieto práva musia byť akcionári upozornení v
pozvánke na valné zhromaždenie alebo v oznámení o konaní valného zhromaždenia. Stanovy môžu
určiť aj ďalší spôsob akým je spoločnosť povinná poskytnúť akcionárom účtovnú závierku.

Z textu oznámenia o zvolaní valného zhromaždenia na deň 4.6.2010 nepochybne vyplýva, že nespĺňa
náležitosti predpísané zákonom, keď prinajmenšom oznámenie obsahovalo nesprávne poučenie, že
právo požadovať zaslanie kópie menného zoznamu kandidátov podľa § 184 ods. 7 Obch. zák. majú
výlučne akcionári, ktorí zriadili aspoň na jednu akciu žalovaného záložné právo v prospech žalovaného
ako zábezpeku na úhradu nákladov a nie všetci akcionári žalovaného a vôbec neobsahoval poučenie,
že každý akcionár má nie len právo požadovať zaslanie kópie menného zoznamu kandidátov na ním
uvedenú adresu, ale že má aj právo v sídle spoločnosti, t.j. v sídle žalovaného si vyžiadať kópie menného
zoznamu kandidátov bez toho, že by súčasne musel žiadať aj o ich zaslanie na ním uvedenú adresu.

Z citovaných ust. Obch. zák. vyplýva povinnosť obchodnej spoločnosti upozorniť akcionárov na uvedené
práva a to bez ohľadu na to, či je akcionárom osoba znalá práva alebo nie a preto nebol správny názor
súdu prvého stupňa, ktorý v neprospech žalobcu prihliadol na skutočnosť, že žalobca je osoba znalá
práva, nakoľko jediným spoločníkom a konateľom žalobcu je advokát Mgr. Dušan Mihaleje, pričom s

prihliadnutím na túto skutočnosť skonštatoval, že bez ohľadu na obsah oznámenia o konaní riadneho
valného zhromaždenia musel a mal vedieť, čo je obsahom práv akcionárov.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že nebol dodržaný postup na zvolanie
valného zhromaždenia, ktorý je určený Obchodným zákonníkom a preto považoval všetky napadnuté
uznesenia prijaté na takomto zhromaždení za odporujúce zákonu majúc za to, že bolo porušené právo
žalobcu ako akcionára na riadne zvolanie valného zhromaždenia a preto napadnutý rozsudkom súdu
prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil a rozhodol spôsobom vo výroku uvedeným.

Nakoľko bol žalobca v prvostupňovom konaní úspešný, odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil
napadnutý rozsudok aj v časti týkajúcej sa trov konania a náhradu trov konania mu priznal. Trovy
žalobcovi vznikli na súdnych poplatkoch a to 2x po 99,50 eur za podanie žaloby a podanie odvolania z
6.6.2011 a ďalej na právnom zastúpení za prevzatie a prípravu pojednávania 27.8.2010 v sadzbe 55,49
eur, podanie žaloby z 3.9.2010 v sadzbe 55,49 eur, účasť na pojednávaní dňa v sadzbe 57,- eur, podanie
odvolania 6.6.2011 v sadzbe 57,- eur, ďalšie porady s klientom pred pojednávaním dňa 20.6.2012
uskutočnenej 19.6.20132 v sadzbe 39,13 eur, účasť na pojednávaní dňa 20.6.2012 v sadzbe 14,67
eur, nakoľko pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci, účasti na pojednávaní dňa 10.9.2012 v
sadzbe 58,69 eur, ďalšia porada s klientom pred pojednávaním nariadením na deň 10.10.2012 v sadzbe,
ktorá sa uskutočnila 19.9.2012 v sadzbe 39,13 eur, za vyjadrenie z 20.9.2012 v sadzbe 58,69 eur,
účasti na pojednávaní dňa 10.10.2012 v sadzbe 58,69 eur, ďalšej porade s klientom pred pojednávaním
nariadeným na deň 12.11.2012, ktorá sa uskutočnila dňa 5.11.2012 v sadzbe 39,13 eur, vyjadrení
zo dňa 6.11.2012 v sadzbe 58,69 eur, účasti na pojednávaní dňa 12.11.2012 v sadzbe 58,69 eur,
ďalšej porade s klientom pred pojednávaním určeným na deň 19.12.2012, ktorá sa uskutočnila dňa
17.12.2012 v sadzbe 39,13 eur, a účasti na pojednávaní dňa 19.12.2012 v sadzbe 58,69 eur, ďalej na
cestovnom za cesty osobným motorovým vozidlom na pojednávanie konané dňa 27.4.2011, 20.6.2012,
10.9.2012,. 10.10.2012, 12.11.2012, 19.12.2012, na ceste Plynárenská 7/A Bratislava, Námestie Biely
kríž 7, Bratislava a späť v celkovej sume 23,26 eur, vrátane náhrady DPH.

Odvolací súd nepriznal žalobcovi náhradu za podanie zo dňa 21.3.2012 keď toto považoval za duplicitné
nakoľko obsahovalo námietky, ktorými sa bránil už v odvolaní zo dňa 6.6.2011, za ktoré mu bola priznaná
náhrada. Odvolací súd nepriznal žalobcovi ani náhradu za stratu času v celkovej ním vyúčtovanej sume
182,14 eur pretože podľa § 17 vyhl. č. 655/2004 Z.z. patrí advokátovi náhrada za stratu času len
pri úkonom právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta a žalobca si uplatnil
náhradu za stratu času v súvislosti s cestou na pojednávanie a to s Plynárenskej 7/A v Bratislave na
Námestie Biely kríž 7 nachádzajúce sa taktiež v Bratislave a späť, teda podľa názoru odvolacieho súdu
právny úkon bol vykonávaný v mieste, ktoré je aj sídlom právneho zástupcu žalobcu.

Odvolací súd priznal žalobcovi paušálnu náhradu hotových výdavkov a to 2x po 7,21 eur, 2x po 7,41
eur, 11x pod 7,63 eur a ďalej žalobcovi patrí aj náhrada DPH za 2 úkony prevzatie a príprava zastúpenia
a podanie žaloby 3.10.2010 v sadzbe 19% a pri ostatných úkonoch v sadzbe 20% a to v celkovej sume
169,47 eur. Vzhľadom na uvedené žalobcovi patrí náhrada trov prvostupňového konania v celkovej sume
1.175,45 eur.

Odvolací súd nepriznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko súd o náhrade podľa §
151 ods. 1 O.s.p. rozhoduje len na návrh a žalobca takýto návrh nepodal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona.