Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. september 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/10/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114200893
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5114200893.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľa:

C. E., L.. XX.X.XXXX, P. J. J. XXX, XXX XX P., doručovacia adresa: J. XXX, XXX XX E. C., Č., M. D., proti
odporcovi: C. E., O.. J., L.. XX.X.XXXX, J. J. XXX, XXX XX P., občan SR, o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov C. E., L.. XX.X.XXXX a C. E., O.. J., L.. XX.X.XXXX, uzatvorené dňa
4.X.XXXX, zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu v K. P., vo zväzku III, ročník XXXX, na str.
63, pod por. č. 2, rozvádza.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.1.2014 domáhal, aby súd rozhodol o
rozvode jeho manželstva uzatvoreného s navrhovateľkou dňa 4.2.1982. Svoj návrh odôvodnil tým,

že manželstvo bolo harmonické a fungovalo bez problémov. Z manželstva pochádzajú dvaja dospelí
synovia, 31-ročný a 30-ročný. Navrhovateľ pracuje počas celého manželstva v Českej republike a
chodieva domov len na víkendy. Manželka začala mať nejaké problémy a sexuálny život manželov
za posledné štyri roky zostal takmer nulový. Z tohto dôvodu si navrhovateľ našiel v Českej republike
partnerku,sktoroužijevspoločnejdomácnostipočastýždňaužtriroky.Vdôsledkutohodošlokcitovému
odcudzeniu a navrhovateľ považuje svoje zotrvanie v manželstve za ukončené.

Odporkyňa sa vyjadrila k návrhu na začatie konania písomným podaním zo dňa 12.3.2014, v ktorom
uviedla, že s návrhom v žiadnom prípade nesúhlasí. Potvrdila, že manželstvo účastníkov bolo

harmonické tridsať rokov, majú dvoch dospelých synov a tri vnúčatá. Odporkyňa je na plnom invalidnom
dôchodku v dôsledku závažných zdravotných problémov, s ktorými súvisia aj jej sexuálne problémy.
Z tohto dôvodu si navrhovateľ našiel v ČR partnerku, s ktorou začal intímne žiť, avšak nežije s ňou v
spoločnej domácnosti, ako uvádza. Už pred dvoma rokmi chcel opustiť spoločnú domácnosť účastníkov
a žiť s novou partnerkou, ale rodina a rodinné puto boli silnejšie a nedokázal to. Preto odporkyňa
nerozumietomutonávrhuorozvod,manželjejničnenaznačoval.Jejsynoviaavnúčatáveľmizleznášajú
danú situáciu a odporkyňa si myslí, že z manželovej strany je to len akýsi „skrat“, ktorý dokážu manželia

prekonať spoločnou komunikáciou. Odporkyňa si myslí, že tridsať rokov spoločného manželstva je
omnoho silnejších, ako nejaký trojročný „úlet“.

Navrhovateľ súdu oznámil podaním doručeným 18.3.2014, že majetok, ktorý spoločne s manželkou
nadobudli od roku 1982, zanecháva v prospech manželky, a to rodinný dom so zariadením a približne
4-árovým pozemkom, skolaudovaný v roku 1999, v približnej hodnote 170-200 tisíc eur, spoločnénašetrené peniaze asi 14 tisíc eur, a to s podmienkou, že odporkyňa nebude chcieť od navrhovateľa
žiadne povinnosti a nesmie sa približovať a škaredo osočovať priateľku navrhovateľa. Navrhovateľ si
necháva len osobný automobil Suzuki Grand Vitara v hodnote 8 tisíc eur.

Súd vo veci vykonal v dňoch 28.5.2014 a 19.9.2014 pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie
výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov G. J., J.. C. E. S. I. Y., sobášnym listom účastníkov
a zistil nasledovný skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 4.2.1982, u oboch účastníkov sa jedná o manželstvo prvé,
obaja účastníci sú národnosti slovenskej, štátna príslušnosť SR. Posledné spoločné bydlisko manželov
bolo na adrese ich trvalého bydliska J. XXX, čo je v obvode Okresného súdu Žilina, čím bola založená

výlučná miestna príslušnosť tunajšieho súdu. Z manželstva pochádzajú dve plnoleté deti.

Navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 28.5.2014 zotrval na návrhu na začatie konania. Uviedol,
že v Čechách pracuje dvadsaťosem rokov a pred štyrmi rokmi sa zoznámil s jednou pani. V týždni
chodieval ku nej a v tom roku, ako sa zoznámili, sa ku nej aj presťahoval. Ona pracuje v tej ubytovni, kde
najprv navrhovateľ býval, a tak sa zoznámili. Na ďalšie Vianoce z domu odišiel na Štefana, ostal u svojej

partnerky až do marca, a potom, ako za ním boli jeho manželka so synom a jej bratom, sa navrhovateľ
vrátil domov. Následne v pondelok samozrejme nastúpil do práce. Potom o týždeň sa opäť vrátil domov,
pretože chová poštové holuby a bolo potrebné začať s nácvikmi. Počas ďalších Vianoc bol celý čas
doma, preto bola jeho priateľka nahnevaná. Z toho dôvodu v mesiacoch január, február a marec 2013
občas prespával aj na ubytovni. Potom opäť začal chodievať ku priateľke. V roku 2014 býval len u nej a

v čase konania pojednávania uplynuli 2 mesiace, počas ktorých je navrhovateľ len v Čechách a doma
v Terchovej vôbec nebol. Na jeseň v roku 2012 začal doma pristavovať, prerábať vchod a v roku 2013
začal tiež stavať malú chatku v záhrade, venoval sa len tomu, pritom mu ubehol čas, pritom si dal aj
víno, aby sa nemusel venovať manželke. Doma mu však neveria, že býva od začiatku roka 2014 len u
svojej partnerky, na čo sa odporkyňa pýtala aj kolegov navrhovateľa, ktorí jej povedali, že navrhovateľ

u svojej partnerky nebýva, lebo si zrejme mysleli, že tým navrhovateľovi pomôžu, keď sa ho ako keby
pred manželkou zastanú, sú dosť kresťansky založení. V robote nikto nevie, že navrhovateľ podal návrh
na rozvod. Manželstvo sa však už nedá zachrániť, navrhovateľ vlastne už teraz po druhý krát odišiel od
odporkyne, trvalo žije v Čechách a chce tam aj ostať. Všetok majetok, našetrené peniaze chce nechať
odporkyni. Majú ešte pôžičky ŠFRB, teda tie našetrené peniaze tú pôžičku pokryjú. Žiadal súd, aby sa

to nenaťahovalo, nechce sa vrátiť domov. O holuby sa stará brat navrhovateľa, nejaké holuby rozdal.
Má nahlásené preteky do Nemecka, takže chce, aby sa časť holubov stratila na pretekoch a čo zostane,
to sa rozdá. Navrhovateľ už nechce bývať v Terchovej, s deťmi má záujem byť v kontakte, ale oni sú
naňho nahnevaní a nechcú ho veľmi vidieť. S odporkyňou už nehospodári, peniaze jej ale posiela. Keď
prerábal dom v roku 2012 a 2013, investovali do domu 600 000 Sk, lebo menili aj okná. Jednalo sa

o peniaze z väčšej časti navrhovateľa, lebo odporkyňa je rok a dva mesiace na invalidnom dôchodku,
invalidný dôchodok je jej poukazovaný na spoločný účet účastníkov a ona si ešte tieto peniaze vôbec
nevybrala, teda má ich na účte. Čo sa týka intímneho života, dá sa povedať, že 4-5 rokov to bolo len
výnimočné a ozaj málo. Tento rok ešte nemali spolu styk.

Odporkyňa uviedla, že sa za navrhovateľa nemusela vydávať, navrhovateľ vedel o jej zdravotných

problémoch s obidvomi bedrovými kĺbmi, s čím súvisia aj jej problémy pri sexe. Spolu s navrhovateľom
prekonávali od uzatvorenia manželstva rôzne problémy, napr. s bývaním, pričom máloktorá žena by
vydržala žiť v jednej izbe, kúriť peterkami a odporkyňa si nesťažovala. Potom začali stavať dom v P., kam
sa presťahovali v roku 1999. Odporkyňa má navrhovateľa stále rada, aj napriek tomu, čo jej urobil, ako
ju ponížil, odkopol, odkedy je na invalidnom dôchodku. Odporkyňa uviedla, že chce žiť v úplnej rodine.

Potvrdila, že keď navrhovateľ odišiel prvý krát počas vianočných sviatkov na Štefana a ostal v ČR až
do marca, odporkyňa bola poňho, vrátil sa a žili normálne, aj intímne, i keď menej. S navrhovateľom
mali intímny styk aj po podaní návrhu na rozvod a to raz, bolo to po Popolcovej strede, keď navrhovateľ
prišiel na dva týždne domov. Keď sa v roku 2012 vrátil, boli spolu i na dovolenke v Chorvátsku, kde boli
aj v roku 2013. Keď odporkyňa oslavovala v roku 2012 päťdesiatku, navrhovateľ jej v rámci gratulácie

prisahal, že už to v živote neurobí a aby mu to odpustila, že bol doslova oslepený. Svojim rodičom vo
veku 89 a 86 rokov musí odporkyňa klamať, keď sa na neho pýtajú, hovorí im, že navrhovateľ pracuje vAnglicku. Účastníci majú tri krásne, zdravé vnúčatá. Priateľka navrhovateľa ho doslova štve proti rodine
a pritom keď navrhovateľ staval v záhrade chatku, vždy hovoril, že je to pre rodinu a že to stavia pre
nich. Priateľka navrhovateľa prišla 29.marca pre navrhovateľa a vytrhla ho z kruhu rodiny, oslavovali

vtedy okrúhle narodeniny syna účastníkov.

Odporkyňa pripustila možnosť návštevy psychológa manželmi za účelom zistenia hĺbky rozvratu
manželstva, pokiaľ by s tým navrhovateľ súhlasil.

Navrhovateľ uviedol, že návrh na rozvod podal z dôvodu, že mu jeho priateľka povedala, aby sa
rozviedol, pretože veď ktorá žena by chcela, aby žil s ňou a bol zároveň ženatý s inou osobou.
Navrhovateľ uviedol, že jeho syn mu napísal textovú správu, aby navrhovateľ žil v Čechách, ale aby

sa nerozvádzal a to kvôli tomu, aby mohla odporkyňa po ňom dostávať vdovské. Keď syn účastníkov
oslavoval tridsiatku, navrhovateľ si niečo vypil, potom išiel voliť prezidenta a išiel na autobus do Žiliny.
Z autobusu poslal svojej priateľke textovú správu, aby prišla do Žiliny pre neho. Ona prišla, i keď z toho
nebola nadšená. Uviedol, že odporkyňa bola potom za priateľkou navrhovateľa, následne navrhovateľ
zaviezol odporkyňu do Žiliny na autobusové nástupište. Uviedol, že v Čechách si zvykol, býva u svojej

priateľky, býva s ňou na sviatky a je u nej už 4 roky. Chce tam ostať, chce začať znova. Vie, že manželke
ublížil, ale nechce s ňou ďalej žiť. Uviedol, že keď žiadal odporkyňu, keď oslavovala päťdesiatku, aby
mu odpustila, bolo to preto, lebo všetci stáli okolo neho ako supy a on nechcel odporkyni pokaziť oslavu.
Odmietol možnosť návštevy psychologickej poradne za účelom zistenia hĺbky rozvratu manželstva.

Pojednávanie bolo odročené za účelom výsluchu svedkov, a to priateľky navrhovateľa I. Y. a

neoznačených kolegov navrhovateľa, ktorých mená a adresy mala odporkyňa súdu v stanovenej lehote
oznámiť, čo však neurobila.

Na pojednávaní konanom dňa 19.09.2014 navrhovateľ zotrval na návrhu, uviedol, že domov nechce ísť
a nepôjde. Odporkyňa navrhla návrh zamietnuť. Uviedla, že navrhovateľ od marca neprišiel domov, má
to od svojej priateľky zakázané, ale odporkyňa sa s navrhovateľom stretáva. Napríklad navrhovateľ bol

v Terchovej, keď si prišiel pre doporučený list, ale domov neprišiel. Stretli sa vo Vrátnej na parkovisku.
Starší vnuk sa v noci na neho vypytuje, lebo bol na navrhovateľa naviazaný. Povedali mu, že starký je
chorý a je v robote v Čechách.

Navrhovateľ uviedol, že od svojej priateľky nemá nič zakázané, že sa s odporkyňou od marca možno 5-
krát stretli, pričom obidvaja synovia boli priateľke navrhovateľa vynadať v práci. Navrhovateľ sa stretol

so svojou rodinou na hraniciach SR a ČR. Odporkyňa uviedla, že navrhovateľ sa jednoducho hanbí,
hanbí sa holubiarov, ktorí len krútia hlavou. O holuby sa teraz stará odporkyňa, tiež jeden holubiar.

D. J.. C. E., syn účastníkov uviedol, že jeho otec si našiel v Českej republike priateľku, s ktorou v
súčasnosti žije pol roka, odišiel v marci tohto roku. Takúto skúsenosť mali už pred dvomi rokmi, že chcel
odísť, ale spamätal sa, pretože rodinné puto je silnejšie. Momentálne, žiaľ aj napriek naliehaniu rodiny,

tam stále žije, a keď sa svedok rozprával s priateľkou navrhovateľa, svedkovi z toho vyplynulo, že do
tohto rozvodu bol donútený, pretože ona si ho tam chce udržať, on tam chce s ňou žiť, a nechce s ním
žiť na hromádke a chce, aby sa rozviedol, lebo inak tam s ním žiť nebude. Najviac to prežíva 4-ročný
syn svedka, ktorý má veľmi rád navrhovateľa, tak isto to prežíva svedok a jeho brat, lebo majú otca
veľmi radi. Navrhovateľ má doma holuby, ktoré stáli nemalé peniaze, postavil chalupu, chatu, holubníky

a odišiel na svedkove 30. narodeniny bez udania dôvodu, práve vtedy, keď mal svedok oslavu. Keď sa
chce niekto rozviesť, tak by to neurobil tak, ako on, teda nechal doma úplne všetko, aj svoje osobné
veci a vlastne ušiel ako zbabelec. Otec chcel pred dvomi rokmi zmeniť prácu, dokonca mu svedok písal
žiadosť do jedného slovenského podniku, teda sa chcel vrátiť domov. Žiaľ, do toho podniku sa nedostal.
Tiež prosil svojho kamaráta, aby ho zobral do práce do Belgicka. Nestalo sa a svedkovi z toho vyplynulo

to, že otec sa bál stretávať sa so svojou priateľkou, ktorá ho do tohto všetkého dotlačila.

Podľa názoru svedka by sa účastníci konania nemali žiadnom prípade rozviesť, otec by si mal
vysporiadať svoje záväzky v Českej republike, prísť domov, všetci z rodiny mu dokážu odpustiť a tešia
sa na neho. Najmä vnúčatá.Navrhovateľ uviedol, že pokiaľ sa pred dvomi rokmi vrátil do Terchovej, bolo to preto, lebo chodili stále
pre neho, teda nie preto, lebo by sa spamätal, ale pretože začal lietať s holubmi, tak začal chodiť cez
víkendy domov a začalo sa doma prerábanie chalupy

Svedok G. J., brat odporkyne uviedol, že v roku 2012 v marci odišiel navrhovateľ prvýkrát a vtedy syn
účastníkov C. svedka požiadal, aby s ním svedok išiel do Valašského Meziříčí za jeho otcom, bola s nimi
aj odporkyňa. Navrhovateľa našli u jeho priateľky v dome. Potom boli všetci na parkovisku pred Tescom
vo Valašskom Meziříčí, kde svedok vyčistil navrhovateľovi žalúdok, že čo to robí, aby sa spamätal,
povedal mu, že keď chce takéto veci riešiť, má to robiť inak a nemá hneď odchádzať od manželky,

pripomenul navrhovateľovi, že vedel, že odporkyňa bola v mladšom veku operovaná na kĺby. Nato
navrhovateľ išiel s nimi do Terchovej. Svedok sa neskôr dozvedel, že navrhovateľ si hľadal v Terchovej
prácu, prosil aj priateľa, aby ho zobral do Belgicka. Potom sa to trochu urovnalo a v marci sa svedok
dozvedel, že navrhovateľ tomu znova podľahol. Podľa názoru svedka by si účastníci mali dať šancu,
navrhovateľ by sa mal v prvom rade odpútať z tej roboty a možnože by to klapalo. A rodina by mu určite
odpustila to, čo vyvádza.

Svedkyňa I. Y., partnerka navrhovateľa, uviedla, že s navrhovateľom sa poznajú od roku 2010 z práce,
z ubytovne Diamant vo Valašskom Meziříčí. Svedkyňa je rozvedená, žije s dcérou, ktorá má 14 rokov.
Svedkyňa odporkyňu pozná, lebo chodievala za svedkyňou do práce a bola tiež u nej v dome. Svedkyňa
pozná navrhovateľa bližšie od Vianoc 2010, pred Vianocami sa k nej nasťahoval a začal u nej bývať.
Potom v roku 2011 za ním stále chodila jeho rodina. Chceli od svedkyne, aby nechala navrhovateľa na

pokoji, že má rodinu. Potom začal navrhovateľ jazdiť domov, tak svedkyňa chcela, aby sa doriešilo, či
chce byť s nimi, alebo sa vráti späť domov, lebo nie je možné žiť na dve strany, teda aby cez týždeň
býval u nich a cez víkend chodil na Slovensko. Vrátil sa teda ku nim a od tej doby je zase u nich. Podľa
názoru svedkyne sa navrhovateľ ako dospelá a svojprávna osoba môže rozhodnúť, ako chce žiť. Bolo
to jeho rozhodnutie. Teraz chce navrhovateľ žiť so svedkyňou. Svedkyňa tiež chce, aby zostal u nich.

Navrhovateľ spresnil časové údaje uvádzané svedkyňou, uviedol, že sa skutočne nasťahoval ku
svedkyni týždeň pred Vianocami v roku 2010, od 1.1.2011 tam žil vlastne celý rok, do marca 2012. Potom
prišiel syn aj so švagrom pre navrhovateľa, že sa chcú o čomsi rozprávať, tak s nimi odišiel v nedeľu
domov a v pondelok sa hneď vrátil do práce. A potom býval u svedkyne cez týždeň do štvrtku, do piatku
a na víkendy chodil domov a stále takto do konca roku 2012 býval u svedkyne. Vtedy mu svedkyňa

povedala, aby si to doma vysporiadal a následne tie tri mesiace na začiatku roku 2013 navrhovateľ ku
svedkyni nechodieval, stretávali sa len v práci. Potom žil u svedkyne až do konca roku 2013, v roku 2014
ešte chodil na víkendy domov, ale od marca 2014 už je len so svedkyňou až doposiaľ. V lete roku 2013
bol síce s odporkyňou na dovolenke, oni to vtedy zorganizovali so sestrami a navrhovateľ musel ísť na
Brač pre švagra, ale tento rok 2014 bol na dovolenke so svedkyňou. Navrhovateľ uviedol, že sa preto so

svojou rodinou nestretáva doma, lebo sa mu len vyhrážajú. Preto sa s nimi stretáva napr. na Bumbálke.

V rámci záverečnej reči uviedol, že nech už rozhodne súd akokoľvek, on ostáva žiť v spoločnej
domácnosti so svojou priateľkou a ako už napísal vo svojom vyjadrení, všetky ušetrené peniaze necháva
manželke, ale s podmienkou, že nebude vyžadovať od neho nič, ani žiadne výživné, pretože tieto
peniaze pokryjú všetky náklady, necháva tam všetok majetok, okrem auta. Odporkyňa predsa povedala,

že pôjde na operáciu, dá si vymeniť kĺb a bude riadne fungovať ďalej.

Odporkyňa v rámci záverečnej reči uviedla, že ona má príjem len 330,- € a z takéhoto príjmu sa nedá
vyžiť. Ešte má aj pôžičku, ktorú bude splácať ona, pritom navrhovateľ zarába parádne koruny. Ona
nebude nikdy zdravá a dúfa, že navrhovateľ jej bude do konca života oporou tak, ako jej prisahal.

Podľa čl.1 Základných zásad zák. č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine manželstvo je zväzkom muža a ženy.

Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si
rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.Podľa § 1 ods. 1, 2 zák. č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká
na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok
ustanovených týmto zákonom.

Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu
výchovu detí.

Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 zák. č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Súdzisťujepríčiny,ktoréviedlikvážnemurozvratuvzťahovmedzimanželmi,aprirozhodovaníorozvode

na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností
manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 18 zák. č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a
povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,

starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1, 2, 3 zák. č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej
manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach,

rozhodne na návrh jedného z nich súd.

Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.

Súd v konaní postupoval v zmysle ust. § 132 O.s.p., podľa ktorého súd dôkazy hodnotí podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Zároveň podľa § 120 ods.

3 O.s.p. si súd osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Rozhodnutie bolo
vydané v súlade s ust. § 153 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu
zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné
ak o nich, alebo o ich pravosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je rozvrátené

hlboko a trvalo. Hĺbka rozvratu spočíva v tom, že manželstvo si neplní svoj spoločenský účel, účastníci
nežijú definitívne od marca 2014 v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú,
vzájomne si nepomáhajú. Manželstvo si teda neplní svoje funkcie ekonomickú, biologickú, ani funkciu
vzájomnej pomoci. Keďže deti pochádzajúce z manželstva sú už plnoleté, manželstvo si prestalo plniť
aj funkciu výchovnú.

Súd dospel k záveru, že hlavnou príčinou rozvratu manželstva bolo vzájomné odcudzenie manželov z
dôvodu, že navrhovateľ dlhodobo pracoval v zahraničí, kde nadviazal iný partnerský vzťah, následkom
čoho stratil záujem o spolužitie v manželskom zväzku. Pokiaľ navrhovateľ uvádzal ako príčinu, pre
ktorú podal návrh na rozvod, neuspokojivý sexuálny život počas posledných štyroch rokov manželstva,
súd mal existenciu tohto dôvodu z vykonaného dokazovania preukázanú. Manželstvo si prestalo plniť

spočiatku len funkciu biologickú zo zdravotných dôvodov na strane odporkyne, čo malo za následok
stále častejšie a dlhodobejšie zotrvávanie navrhovateľa u jeho novej partnerky v mieste jeho pracoviska
v ČR, následkom čoho došlo i k citovému odcudzeniu manželov. Z vykonaného dokazovania mal súd
preukázané, že manželia spoločne intímne nežijú od Popolcovej stredy roku 2014, pričom aj pred
týmto dátumom bol ich intímny život sporadický. Navrhovateľ síce trvale opustil spoločnú domácnosťs odporkyňou v marci 2014 a odvtedy žije v spoločnej domácnosti so svojou partnerkou I. Y., J. Y. v
Českej republike. Súd mal v konaní preukázané, že problémy medzi manželmi pretrvávajú štyri roky,
teda už dlhšiu dobu. Navrhovateľ býval v čase od 1.11.2010 v týždni od pondelka do štvrtka, resp.

piatka v domácnosti svojej priateľky I. Y. a na víkend cestoval domov do Terchovej. Navrhovateľ sa
už v minulosti v marci roku 2012 pokúsil natrvalo odísť zo spoločnej domácnosti s odporkyňou, keď
prestal chodievať domov na víkendy a býval len u svojej partnerky v ČR, vtedy však rodinní príslušníci
účastníkov - syn účastníkov a brat odporkyne presvedčili navrhovateľa na návrat domov, keď osobne
prišli pre navrhovateľa ku partnerke navrhovateľa. Navrhovateľ však následne opäť odišiel ku svojej

priateľke I. Y. do ČR.

Na prvom pojednávaní konanom dňa 28.5.2014 sa súd pokúsil, aby medzi manželmi došlo k zmiereniu,
tiež navrhol obom účastníkom, aby využili služby psychológa za účelom zistenia hĺbky manželského
rozvratu, čo však navrhovateľ striktne odmietol, aj keď odporkyňa bola ochotná pohovor u psychológa
absolvovať. Súd poskytol, a to najmä navrhovateľovi, za účelom vyriešenia tejto manželskej krízy a
ozrejmenia si, či zotrvá na návrhu na rozvod, aj časový priestor takmer štyroch mesiacov do druhého

pojednávania nariadeného na deň 19.9.2014. Na pojednávaní konanom dňa 19.9.2014 mal však súd
preukázané, že navrhovateľ sa ani v čase od 28.5.2014 v spoločnej domácnosti s odporkyňou vôbec
nezdržiaval, do svojho trvalého bydliska vôbec neprišiel. Síce sa niekoľkokrát stretol s odporkyňou,
ale len na verejných miestach. Vzhľadom na tento postoj navrhovateľa, keď navrhovateľ neprejavil
v uvedenom období ani minimálny záujem o obnovenie spolužitia s odporkyňou a zásadne odmieta

akékoľvek pokusy odporkyne, ako i svojej rodiny o návrat do partnerského vzťahu s odporkyňou, súd
dospel k záveru, že rozhodnutie navrhovateľa ukončiť manželstvo s odporkyňou rozvodom je definitívne
a navrhovateľ je o správnosti tohto rozhodnutia presvedčený.

Súd o rozvode manželstva účastníkov rozhodol napriek nesúhlasu odporkyne s rozvodom, a to s
poukazom na účel manželstva, ktorým je podľa § 1 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine

vytvorenie harmonického a trvalého životného spoločenstva, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí a s
poukazomnazákladnéprincípymanželstva,kedymužaženamajúvmanželstverovnaképostavenie,sú
povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne si pomáhať, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť a vytvárať
zdravé rodinné prostredie. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že základné princípy manželstva
účastníkov nie sú naplnené. Vzhľadom na zadefinovanie manželstva v základných zásadách Zákona

o rodine ako zväzku muža a ženy súd nemohol pri rozhodovaní o rozvode účastníkov akceptovať
názory ďalších rodinných príslušníkov účastníkov konania, ktorí boli v konaní vypočutí ako svedkovia,
na manželstvo účastníkov. Z výpovedí týchto svedkov mal súd jednoznačne preukázané, že manželstvo
je rozvrátené a pokiaľ sa navrhovateľ v minulosti po opustení spoločnej domácnosti s odporkyňou ku
odporkyni opäť na istý čas vrátil, musel byť k tomu prehovorený zo strany svojej rodiny, pričom však po

nejakom čase aj tak opäť od odporkyne odišiel.

Súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov nespĺňa základné zásady, pre ktoré bolo uzatvorené
a ani si neplní žiadnu zo svojich funkcií, a preto sú splnené všetky podmienky pre rozvod takéhoto
manželstva. Dôvodom manželského rozvratu bolo odlúčenie manželov vzhľadom na výkon práce
navrhovateľa v Českej republike, tiež nesúlad v intímnom živote účastníkov a následné odcudzenie

medzi manželmi. Je nepochybné, že v súčasnej dobe sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené,
že nie je možné dúfať v obnovenie ich spolužitia. Manželstvo má výlučne formálny charakter, súd ho
preto ako nefunkčné a neperspektívne rozviedol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na
náhradu trov o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je, alebo nie je. Súd

nezistil také okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov
konania niektorému z účastníkov, preto rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).

Rozsudky, odsudzujúce na plnenie výživného v prospech maloletých detí sú predbežne vykonateľné.

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela pri uzavretí manželstva, môže do jedného mesiaca
od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva oznámiť príslušnému matričnému úradu, do ktorého
matriky je vykonaný zápis o uzavretí manželstva, že opäť prijíma priezvisko, ktoré mal pred uzavretím
manželstva.