Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. marec 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4C/34/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614201053
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Bajlová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5614201053.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Zuzanou Bajlovou v právnej veci navrhovateľa:

JUSTRINON MANAGEMENT s.r.o., Brno-strěd - Trnitá, Mlýnská 326/13, Česká republika, IČ: 292 16
842, zastúpený advokátska kancelária VRBA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sliezska 9, Bratislava, IČO:
35 918 225, proti odporcovi: P. E., Z.. XX. XX. XXXX, B. R. V. XXX, štátny občan SR, o zaplatenie
10.311,22 Kč s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 5.079,06 Kč do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, spolu
s úrokom z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 5.079,06 Kč od 02. 06. 2012 do zaplatenia.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajší súd dňa 06. 02. 2014 sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi

zaplatiť mu 10.311,22 Kč s 18,90 % ročným úrokom zo sumy 7.154,92 Kč od 02. 06. 2012 do zaplatenia,
so zákonným 7,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 7.154,92 Kč od 02. 06. 2012 do zaplatenia a
nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že medzi obchodnou spoločnosťou Česká spořitelňa,
a.s. so sídlom Praha 4, IČ: 452 44 782 a odporcom bola dňa 13. 03. 2002 uzatvorená Smlouva o
sporožírovém účtu, na základe ktorej bol odporcovi otvorený a vedený sporožírový účet. Následne dňa
21. 07. 2008 bola medzi ČS a odporcom uzatvorená Smlouva o poskytnutí úvěru na sporožírovém účtu,
na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver do výšky 15.000 Kč. Podľa oznámenia ČS platného v

čase vzniku omeškania bola výška Bežnej sadzby pre Kontokorent na sporožírovom účte 18,90 % p.a..
Na účte odporcu vznikol nepovolený debetný zostatok, ktorý ku dňu 04. 10. 2010 predstavoval 17.306,06
Kč, ktorý je naďalej úročený úrokom 18,90 % v súlade s platným oznámením ČS a zároveň zákonným
úrokom z omeškania. Odporca uhradil iba časť dlžnej sumy. Veriteľ pohľadávku voči odporcovi postúpil
na navrhovateľa a to Smlouvou o postoupení pohledávek. Ku dňu postúpenia pohľadávky činila zvyšná
dlžná čiastka 10.311,22 Kč a predstavuje nepovolený debetný zostatok 7.154,92 Kč a úrok 3.156,30 Kč.

Súd podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa
a jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili, súhlasili s pojednávaním v

ich neprítomnosti, v neprítomnosti odporcu, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané
podľa § 47 ods. 2 O.s.p..Podaním doručeným tunajšiemu súdu 07. 03. 2014 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že ako
vyplýva z priloženého výpisu z účtu, odporca sa do nepovoleného debetného zostatku dostal prvýkrát
v mesiaci február v roku 2010, kedy výška zostatku predstavovala mínus 15.646,25 Kč, za čo Banka

zaúčtovala sankčný úrok 25 % ročne z nepovoleného debetu. Následne však v mesiaci apríl tohto roku
odporca vkladom 18.000 Kč splatil nepovolené prečerpanie na účte, úrok z nepovoleného debetu a
zároveň aj výšku kontokorentu. Konečný zostatok v mesiaci apríl na účte odporcu bol mínus 14.341,97
Kč, ktorý bol v rámci povoleného dohodnutého prečerpania. Následne však v mesiaci jún došlo k
opätovného vzniku nepovoleného debetu, nakoľko konečný zostatok na účte odporcu predstavoval

mínus 15.256,05 Kč. Od tohto opätovného vzniku nepovoleného debetného zostatku si Banka opäť
účtovala sankčný úrok vo výške 25 % ročne. Nepovolený debetný zostatok ku dňu 04. 10. 2010 (deň
prevodu nepovoleného debetného zostatku na účet pohľadávok z nepovolených debetných zostatkov)
predstavoval 17.306,06 Kč a úrok - sankčný úrok 95,47 Kč. Za dátum zosplatnenia pohľadávky považujú
deň 04. 10. 2010, od tohto dátumu bola celá suma 17.306,06 Kč úročená sankčným úrokom 25 % ročne.
Úrok do dňa zosplatnenia pohľadávky t.j. do 04. 10. 2010 vo výške 95,47 Kč predstavuje sankčný úrok

25 % ročne počítaný každý mesiac zo sumy aktuálneho nepovoleného debetného zostatku. Nepovolený
debetný zostatok je naďalej úročený sankčným úrokom vo výške 25 % ročne. Následne došlo zo strany
odporcu k čiastočným úhradám, ktoré boli jednak započítané do sankčného úroku, jednak na úhradu
istiny.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámil sa s obsahom listín založených v spise a to so Smluvou

o sporožírovém účtu zo dňa 13. 03. 2002 (č.l. 6 spisu), s kópiou Smlouvy o poskytnutí úvěru na
sporožírovém účtu zo dňa 21. 07. 2008 (č.l. 9 spisu), s upomienkami, s oznámením Českej spořiteľni,
a.s. o úrokových sadzbách (č.l. 17 a nasl. spisu), s o Všeobecnými obchodnými podmienkami Českej
spořiteľni, a.s. (č.l. 19 a nasl. spisu), s výpisom z účtu odporcu (č.l. 26 a nasl. spisu, č.l. 69-83 spisu),
s podkladmi navrhovateľa pre súdne konanie (č.l. 61-62 spisu), s obsahom ostatných listín založených

v spise.

Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 97/1963 o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom iné zmluvy
sa spravujú, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, spravidla právnym poriadkom štátu, v ktorom
obidve strany majú sídlo (bydlisko); ak nemajú sídlo (bydlisko) v tom istom štáte a ak sa zmluva uzaviera
medzi prítomnými, právnym poriadkom miesta, kde bola zmluva uzavretá; ak sa zmluva uzavrela medzi

neprítomnými, právnym poriadkom sídla (bydliska) príjemcu návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa článku 6 bod 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom
práve pre zmluvné záväzky (Rím I), bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou
osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu
povolania (ďalej len "spotrebiteľ"), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo

výkonu povolania (ďalej len "podnikateľ"), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu
spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ:

a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo

b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny

a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.

Podľa citovaného zákonného ustanovenia súd na právny vzťah medzi účastníkmi konania použil český
právny poriadok.

Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 321/2001 Sb. tento zákon stanoví některé podmínky smlouvy, ve které se
sjednává spotřebitelský úvěr, v souladu s právem Evropských společenství.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 321/2001 Sb. tento zákon se nevztahuje naa) smlouvu, ve které je poskytován spotřebitelský úvěr na koupi, výstavbu, opravu nebo údržbu
nemovitosti,

b) nájemní smlouvu, která po uplynutí určité doby nezaručuje převod vlastnického práva nebo práva

obsahově obdobného vlastnickému právu,

c) půjčku poskytnutou bez úroku nebo jakékoli úplaty,

d) spotřebitelský úvěr na průběžné poskytování služeb, za které spotřebitel může platit v průběhu jejich
poskytování formou splátek,

e) smlouvu, ve které je poskytován spotřebitelský úvěr na částky nižší než 5 000 Kč nebo vyšší než
800 000 Kč; je-li uzavřeno více smluv, ve kterých se sjednává spotřebitelský úvěr za stejným účelem,

považuje se pro tyto účely za jediný spotřebitelský úvěr souhrn všech těchto smluv,

f) spotřebitelský úvěr, jehož splatnost nepřesahuje 3 měsíce nebo je splatný nejvýše ve 4 splátkách ve
lhůtě nepřesahující 12 měsíců.

Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 321/2001 Sb. pro účely tohoto zákona se rozumí

a) spotřebitelským úvěrem poskytnutí peněžních prostředků nebo odložená platba, například ve formě

úvěru, půjčky nebo koupě najaté věci, za které je spotřebitel povinen platit. Spotřebitelským úvěrem není

1. platba, kterou spotřebitel platí za nesplnění závazku vyplývajícího ze smlouvy, ve které se sjednává
spotřebitelský úvěr,

2. platba, kterou spotřebitel platí mimo kupní cenu, aniž byl na koupi poskytnut spotřebitelský úvěr,

3. platba za převod peněžních prostředků a platba za vedení účtu, který je určen ke splácení

spotřebitelského úvěru; to neplatí pro případ, kdy tato platba je nepřiměřeně vysoká a kdy spotřebitel
nemá možnost volby způsobu placení; do celkové výše spotřebitelského úvěru se však započítává cena
za přijetí platby,

4. platba související s účastí na dohodách, které se přímo neváží na smlouvu, ve které se sjednává
spotřebitelský úvěr, a to i tehdy, když tyto dohody mají vliv na podmínky spotřebitelského úvěru,

5. platba za pojištění nebo záruku, pokud se nejedná o pojištění nebo záruku, která má věřiteli zajistit
splacení spotřebitelského úvěru v případě smrti spotřebitele, jeho invalidity, pracovní neschopnosti nebo
nezaměstnanosti, a to maximálně ve stejné výši, jako je celková výše spotřebitelského úvěru, včetně
úroku a jiných plateb spojených s poskytnutím spotřebitelského úvěru,

b) spotřebitelem fyzická osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy nejedná v rámci své obchodní nebo

jiné podnikatelské činnosti a v jejíž prospěch je spotřebitelský úvěr sjednáván,

c) věřitelem fyzická nebo právnická osoba poskytující spotřebitelský úvěr v rámci své obchodní nebo
jiné podnikatelské činnosti nebo sdružení takovýchto osob,

d) roční procentní sazbou nákladů na spotřebitelský úvěr procentní podíl z dlužné částky, který je
spotřebitel povinen zaplatit věřiteli za období 1 roku.

Podľa § 55 Zákona č. 40/1964 Sb. smluvní ujednání spotřebitelských smluv se nemohou odchýlit od
zákonavneprospěchspotřebitele.Spotřebitelsezejménanemůževzdátpráv,kterémuzákonposkytuje,
nebo jinak zhoršit své smluvní postavení. Ujednání ve spotřebitelských smlouvách podle § 56 jsou
neplatná. V pochybnostech o významu spotřebitelských smluv platí výklad pro spotřebitele příznivější.

Podľa § 517 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Sb. dlužník, který svůj dluh řádně a včas nesplní, je v prodlení.

Jestliže jej nesplní ani v dodatečné přiměřené lhůtě věřitelem mu poskytnuté, má věřitel právo odsmlouvy odstoupit; jde-li o plnění dělitelné, může se odstoupení věřitele za těchto podmínek týkat i jen
jednotlivých plnění.

Podľa § 517 ods. 2 Zákona č. 40/1964 Sb. jde-li o prodlení s plněním peněžitého dluhu, má věřitel právo

požadovat od dlužníka vedle plnění úroky z prodlení, není-li podle tohoto zákona povinen platit poplatek
z prodlení; výši úroků z prodlení a poplatku z prodlení stanoví prováděcí předpis.

Podľa § 1 Nariadenia vlády ČR č. 33/2010 Sb. výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby
stanovené Č. Z. B. pro poslední den kalendářního pololetí, které předchází kalendářnímu pololetí, v
němž došlo k prodlení, zvýšené o sedm procentních bodů.“

Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd zistil tento skutkový a právny stav:

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že návrh navrhovateľa je časti uvedenej vo výrokovej
časti tohto rozsudku podaný dôvodne, preto mu v tejto časti vyhovel. Vykonaným dokazovaním mal súd
za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa Česká spořiteľna, a.s., Praha a odporca uzavreli
dňa 21. 07. 2008 Smlouvu o poskytrnutí úvěru na sporožírovém účtu, na základe ktorej poskytol
navrhovateľ odporcovi úver na sporožírovom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 15.000 Kč, ktorý

bol odporca oprávnený čerpať priebežne a zároveň sa odporca zaviazal neprekročiť jeho dojednanú
výšku. Odporca sa zaviazal splatiť banke celú výšku kontokorentu, vrátane úrokov dojednaných vo
výške 15,90 % referenčnej úrokovej sadzby najneskôr do 02. 07. 2009. Veriteľ teda poskytol odporcovi
možnosť čerpania peňažných prostriedkov na sporožírovom účte formou poskytnutia debetného limitu
vo výške 15.000 Kč. Poskytnutie úveru na sporožírovom účte medzi účastníkmi konania nebolo sporné.

Vzhľadom na charakter zmluvy uzavretej medzi veriteľom a odporcom sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú.
Uvedená zmluva je typickou spotrebiteľskou zmluvou, vzhľadom na právnu povahu účastníkov konania.
Odporca sa zaviazal neprekročiť dojednanú výšku úveru, túto prekročil dňa 31. 05. 2010 (č.l. 75 spisu)
a následne sa suma mínus 15.256,05 Kč navyšovala o debetné úroky dojednané v zmluve, o poplatok
za vedenie osobného účtu vo výške 109 Kč mesačne, poštovné a poplatky za upomienku na konečný

zostatok ku dňu 04. 10. 2010 mínus 17.306,06 Kč a sankčný úrok vo výške 25 % ročne vo výške 95,47
Kč. Po tomto dátume zo strany odporcu došlo k úhrade sumy 180 Kč, 23,63 Kč, 23,37 Kč dňa 04. 1.
2010, sumy 1.000 Kč dňa 04. 03. 2011, sumy 872,23 Kč + 127,77 Kč dňa 18. 03. 2011, sumy 4.000 Kč
dňa 20. 05. 2011, sumy 3.000 Kč dňa 19. 08. 2011, sumy 1.000 Kč dňa 20. 09. 2011 a sumy 2.000 Kč
dňa 04. 11. 2011, spolu odporca zaplatil 12.227 Kč. Súdom priznaná suma predstavuje rozdiel medzi

výškou debetu čerpaného odporcom mínus 17.306,06 Kč a sumou ním zaplatených splátok 12.227 Kč.
Pokiaľ sa podanou žalobou navrhovateľ domáhal zaplatenia sankčného úroku vo výške 25 % ročne,
súd v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko sankčný úrok nebol dojednaný v Zmluve
o poskytnutí úveru na sporožírovom účte, ale vo Všeobecných obchodných podmienkach pôvodného
veriteľa a v oznámení Českej spořitelni o úrokových sadzbách, čo však nemožno považovať za platné

zmluvné dojednanie. Na rozdiel od navrhovateľa súd čiastočné úhrady odporcu nezapočítal na úhradu
sankčného úroku, ale na úhradu istiny. Nakoľko pôvodný veriteľ listom zo dňa 01. 09. 2010 (č.l. 12 spisu)
odstúpil od Zmluvy, zmluva sa zrušila od samého počiatku, preto súd žalobu zamietol aj v časti, v ktorej
sa navrhovateľ domáhal zaplatenia 18,90 % úroku zo sumy 7.154,92 Kč od 02. 06. 2012 do zaplatenia.
Súd navrhovateľovi priznal zákonné úroky z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo súdom priznanej sumy

5.079,06 Kč od 02. 06. 2012 do zaplatenia, ktorých výška je v súlade s vyššie citovaným ustanovením
§ 1 Nariadenia vlády ČR č. 33/2010 Sb..

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiadnemu
z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže účastníci konania mali vo veci úspech
pomerný.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.