Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2013

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 4C/309/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312212583
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Plichtíková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2013:5312212583.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci navrhovateľa V. C., Q. XXX, C.,

zast. JUDr. Jozefom Varmusom, PhD., advokátom, Stilo, s.r.o., Palárikova 83, Čadca proti odporcom 1/
V. K., N.. X.X.XXXX, A. B. XXX, C. a 2/ V. K., N.. X.X.XXXX, A. B. XXX, C., zast. Advokátskou kanceláriou
JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., Potočná 2835/1A, Čadca, za účasti Y. W.,
B. F. XXXX/XXA, Č., v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX kat. úz. C., a to:

- CKN XXX/X - ostatné plochy o výmere 257 m2,

- CKN XXX/X - ostatné plochy o výmere 51 m2,

- CKN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 52 m2

p a t r i a do vlastníckeho práva navrhovateľa V.B. C., IČO: XX XXX XXX.

II. Odporcovia 1/, 2/ s ú p o v i n n íspoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy konania
vo výške 827,19 € lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu navrhovateľa
JUDr. Jozefa Varmusa, PhD., advokáta, Stilo, s.r.o., Palárikova 83, 022 01 Čadca, IČO: 36 863 203.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci v
lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia sumu 12,48 € ako náklady za použitie služobného osobného
motorového vozidla na ohliadke dňa 12.6.2013.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 28.11.2012 navrhovateľ V. C. podalo návrh na určenie, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. C. ako CKN č. XXX/X - ostatné plochy o výmere 257 m2, CKN č.
XXX/X - ostatné plochy o výmere 51 m2, CKN č. XXXX/X - zastavaná plochy a nádvoria o výmere 52

m2 v podiele 1/1. Uvedené nehnuteľnosti sú podľa geometrického plánu č. XX/XXXX Q. Q., geodeta
overeného pod č. XXX/XXXX identické s parcelou EKN č. XXXX - orná pôda o výmere 360 m2, ktorá je
zapísanánaLVč.XXXXkat.úz.C..PKNparcelaXXXXbolazapísanávPKNvložkeXX,taktiežovýmere
360 m2, na pôvodného vlastníka Č. Š. v správe V. N. M. C.. 2.6.1958 kúpnou zmluvou spísanou formou
notárskej zápisnice N. XXX/XX, N. XXX/XX previedol predávajúci Č. Š. túto parcelu do vlastníckeho
práva kupujúceho W. K., C. XXX. Vlastnícke právo W. K. bolo zapísané do pozemkovej knihy pod A.-
XX dňa 10.11.1958 pod Č. XXX/XX.Kúpnou zmluvou zo dňa 24.1.972 W. K. totožné nehnuteľnosti previedol spätne Československému
štátu v správe MsNV. K uzavretiu kúpnej zmluvy bol daný súhlas MsNV v C. (uznesenie č. 52/1972)
dňa 11.2.1972.

Tvrdenia v návrhu boli tie, že podľa vtedy platného občianskeho zákonníka, § 133, 134 registrácia
štátneho notárstva pre platnosť zmluvy potrebná nebola, pretože išlo o prevod do socialistického
vlastníctva. Vlastníkom sa preto stal Československý štát v správe MsNV C.. V nadväznosti na § 2
ods. 1 zákona č. 138/1991 zbierky zákonov keďže ku dňu účinnosti tohto zákona bola vlastníkom
Slovenská republika, prešlo vlastnícke právo do vlastníctva obce, teda navrhovateľa V. C.. W. K. preto

nemohol kúpnou zmluvou V 1862/2010, ktorej vklad bol povolený dňa 26.7.2010, previesť vlastnícke
právo k totožným sporným nehnuteľnostiam na odporcov 1/, 2/, keďže v čase prevodu nebol vlastníkom.
Kúpna zmluva z roku 2010 je absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom podľa §
39 Občianskeho zákonníka. Tým je daný naliehavý právny záujem navrhovateľa na určení vlastníckeho
práva k sporným nehnuteľnostiam podľa § 80 písm. c) OSP, pretože navrhovateľ chce zosúladiť
hmotnoprávny stav vlastníctva, ktorý mu svedčí, s formálnym stavom, ktorý mu nesvedčí.

Odporcovia v podaní na čl. 33 spisu uviedli, že žiadajú návrh zamietnuť. Zmluvu zo dňa 24.1.1972
považujú za neplatnú, a to z nasledovných dôvodov: Podľa tvrdení odporcov je zmluva neplatná pre
rozpor s cenovým predpisom, vyhláškou č. 47/69 zbierky zákonov, pretože cena nehnuteľnosti nemala
byť stanovená podľa § 14 uvedeného zákona po 6,- Sk ú 1 m2, ale podľa § 15 citovaného zákona,
pretože pôda nebola vyňatá z poľnohospodárskeho pôdneho fondu a podľa § 15 ods. 1 za ostatné

pozemky patrila peňažná náhrada vo výške 0,40 Sk / 1 m2. Navrhovateľ nedoložil dôkaz o vyňatí z
poľnohospodárskeho pôdneho fondu, iba žiadosť a tá nie je dôkazom o tom, že bolo rozhodnuté o vyňatí.
Táto skutočnosť spôsobuje neplatnosť právneho úkonu.

Ďalší dôvod neplatnosti odporcovia videli v tom, že v bode 6 tlačiva zmluvy je uvedené, že zmluva
nepodlieha registrácii na štátnom notárstve, ale schváleniu ONV finančného odboru Č.. Rozhodnutie

ONV finančného odboru Č. však k zmluve nie je pripojené a odporcami nebolo možné zistiť takúto listinu,
pretože nebola vystavená. Zmluva je preto neplatná, pretože chýbal súhlas nadriadeného orgánu ONV
odbor finančný.

Ďalší dôvod neplatnosti zmluvy odporcovia videli v tom, že predávajúci W. K. popiera akýkoľvek predaj
nehnuteľností navrhovateľovi.

Súd vykonal dokazovanie nasledovnými dôkazmi: návrh čl. 1, 2, 3, LV č. XXXX čl. 6, 7, geometrický plán
čl. 8, LV č. XXXX čl. 11, majetková podstata č. 51 čl. 12, odpis notárskej zápisnice N 290/58, Nz 217/58,
Čd372/58čl.15,súhlasfinančnéhoodboruONVčl.16,kúpnazmluvazodňa24.1.1972čl.18,vyjadrenie
úseku výstavby čl. 19 spisu, rada Mestského národného výboru čl. 20, výpis z katastra nehnuteľností
čl. 21, parcela registra C č. XXX čl. 22, mapový operát čl. 23, podrobné procesné poučenia súdu od

čl. 27 spisu, ktoré boli doručené účastníkom, právnym zástupcom, dopyt na Správu katastra Č. čl. 30,
vyjadrenie odporcov prostredníctvom právneho zástupcu čl. 33, listinné dôkazy tvoriace súčasť spisu od
25.1.2013 od čl. 36 spisu doručené Správou katastra Č., geometrický plán čl. 38, mapový operát čl. 41
a nasledujúce spisu, vstup prokuratúra do konania čl. 56, uznesenie o začatí trestného stíhania čl. 58,
59, doplnenie dokladov V. C. čl. 73 - 110, zápisnica z ohliadky čl. 111, vyúčtovanie náhrady za služobné

vozidlo na ohliadku vo výške 12,48 € čl. 116, vyjadrenie odporcov prostredníctvom právneho zástupcu čl.
125 s opätovným predložením zmluvy Čd 372/58 a prílohy, prílohová obálka čl. 129 fotografie z ohliadky,
oboznámený vyšetrovací spis - výpoveď svedka Č.:Y.-XXX/TU-E.-XXXX, originál spisu M. XXXX/XXXX,
ktorý bol oboznámený, dôkazy predložené na dnešnom pojednávaní právnym zástupcom odporcu -
rozsudok6C/5/1994-70zodňa4.4.1995,zväzoklistinnýchdôkazovpredloženýnapojednávaníprávnym

zástupcom navrhovateľa.

Súd nevykonal dôkaz výsluchom svedka Q. S., ani dopytom na existenciu súhlasu ONV - finančný odbor
k zmluve zo dňa 24.1.1972, pretože vzhľadom k inému právnemu posúdeniu považoval súd vykonanie
uvedených dôkazov za nadbytočné, nehospodárne, právne irelevantné.Na začiatku pojednávania podľa § 118 ods. 2 OSP poukázal súd v rámci sporných bodov prípadu aj na
spornú skutočnosť, či k platnosti zmluvy sa vyžadoval súhlas ONV - odbor finančný, alebo či táto agenda
prešla do právomoci miestnych a mestských národných výborov. Ani jeden z účastníkov konania sa k

tejto otázke nevyjadril.

Z listinného dôkazu, vyjadrenia navrhovateľa, na čl. 73 spisu mal súd preukázané, že parkovisko bolo
vybudované mestom, a to pokládkou asfaltovej plochy. Táto skutočnosť užívania a správy uvedenej
nehnuteľnosti zo strany navrhovateľa vyplýva aj z ďalších pripojených listinných dôkazov od čl. 73 až po
čl. 110. Na ohliadke dňa 12.6.2013 (čl. 111 spisu) rovnaké tvrdenia produkovala poverená pracovníčka
navrhovateľa, ktorá uviedla, že navrhovateľ užíval spornú nehnuteľnosť od roku 1972 až do roku 2010

ako parkovisko, v roku 1976 v rámci budovania miestnych komunikácii V. C. spevnilo túto plochu. K
spevneniu plochy došlo v rámci akcie Z.

Rovnaké tvrdenia produkoval aj svedok X. A., narodený v roku XXXX, bývalý pracovník V. C.. Prvýkrát
došlo k spevneniu plochy v rokoch 1971 - 1973, kedy sa rozširovala cesta. Pri rozširovaní cesty práve
svedok, ktorý to mal na starosti, dospel k záveru, že bude potrebné zasiahnuť do nehnuteľnosti pána

K.. Dal návrh na odkúpenie nehnuteľnosti, celej alebo časti, od vlastníka. Osobne sa na odkúpení
nehnuteľnosti od K. nepodieľal, len sa domnieval, že k tomu došlo, keďže práce na rozširovaní
nehnuteľnosti pokračovali. Stavba v rámci akcie Z nemusela byť vo vlastníctve mesta, ale musela byť
prejednaná s vlastníkom. Vlastník musel súhlasiť s realizáciou stavby aj s tým, že vysporiada vlastnícke
právo k pozemku. Súd pochopil výpoveď svedka X. tak, že nebol pri samotnom uzavretí kúpnej zmluvy,

ale bol osobne prítomný pri jednaní s pánom K., ktorý sa vyjadril tak, že s prácami súhlasí a súhlasí
aj s prevodom nehnuteľnosti, ktorý mal byť uskutočnený dodatočne. Nikdy sa nedožadoval vrátenia
nehnuteľnosti. Mestu nebránil v spevnení plochy.

Právny zástupca odporcov na ohliadke uviedol, že mesto nikdy nenadobudlo vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam a nikdy nehnuteľnosti neužívalo.

Odporcovia na ohliadke sa pridržiavali písomného i ústneho prednesu svojho právneho zástupcu.
Uviedli, že nehnuteľnosť užívajú, parkujú auto, inak na parkovisku parkujú cudzí. Mesto im nikdy
nebránilo v parkovaní. Plochu kúpili už spevnenú. V blízkosti spevnenej plochy parkoviska je
nehnuteľnosť v ich vlastníctve, piváreň, budova č. XX.

Ohliadkou mal súd zistené, že sporné nehnuteľnosti tvoriace predmet sporu tvoria spevnenú plochy

asfaltovú a slúžia ako parkovisko. Záver o tom, že sporné nehnuteľnosti sú spevnenou plochou, je
preukázaný aj fotodokumentáciou z ohliadky, ktorá je založená na čl. 129 spisu.

Súd mal tým preukázané, že plochu spevnil navrhovateľ. Odporcovia v konaní nepreukázali ani netvrdili,
že plochu spevnili oni. Kúpili plochu už spevnenú. Pri aplikácii logického výkladu potom nebol na strane
navrhovateľa dôvod spevňovať plochu, investovať náklady do týchto nehnuteľností, keby navrhovateľ

nebol presvedčený o vlastníckom práve štátu. Súd uveril aj tvrdeniu navrhovateľa prostredníctvom
poverenej pracovníčky a svedka, že nehnuteľnosť užívali od roku 1972 až do roku 2010 ako parkovisko a
v roku 1976 nehnuteľnosť spevnili. Takýto záver zodpovedá dátumu uzavretej zmluvy zo dňa 24.1.1972,
ako aj skutočnosti, že plocha nebola spevnená ani odporcami, ani predchádzajúcim majiteľom W. K.K.. V
konaní nebolo preukázané, že by plochu užíval W. K. alebo sa dožadoval užívania týchto nehnuteľností,

čo dáva súdu logický záver, že si bol vedomý predaja nehnuteľnosti. Jeho hmotnoprávne správanie
tomu nasvedčuje. Vyplýva to aj z jeho výsluchu na ohliadke (čl. 113), kde uviedol, že na spornej
nehnuteľnosti mal stavebný materiál, pretože na uvedenom pozemku chcel pôvodne stavať. Niekto z
úradu mu povedal, že tam stavať nemôže a že si má kúpiť od úradu pozemok, na ktorom má teraz
postavený dom.Aj keď výslovne nepripustil, že predal pozemok spätne navrhovateľovi, hmotnoprávne správanie
zodpovedá tomu, že si bol vedomý uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 24.1.1972, pretože v rozpore s
pôvodným zámerom na tomto pozemku nepostavil rodinný dom, nedožadoval sa vypratania pozemku,

užívania pozemku od roku 1972 až do jeho predaja odporcom a nebránil navrhovateľovi v asfaltovaní
pozemku, v užívaní pozemku na parkovisko, a to napriek tomu, že jeho súčasné bydlisko je v blízkosti
spornej nehnuteľnosti a mal možnosť vnímať, kto pozemok užíva a akým spôsobom ho užíva.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s nim.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou

alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Z uvedeného je zrejmé, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako sám má. Len vlastník

môže disponovať predmetom vlastníckeho práva. Prevod vlastníckeho práva zo strany nevlastníka je
neplatným právnym úkonom.

Zuvedenéhosúdustálil,žezmluvaV1862/2010zodňa6.7.2010,ktorejvkladbolpovolenýdňa9.7.2010
a ktorou W. K. previedol sporné nehnuteľnosti na odporcov 1/, 2/, je platným právnym úkonom len vtedy,
ak bol W. K. - predávajúci v čase predaja vlastníkom sporných nehnuteľností.

V nadväznosti na § 135 ods. 2 OSP súd prejudiciálne musel ustáliť pred rozhodnutím vo veci samej
platnosť v poradí prvej kúpnej zmluvy, ktorou W. K. dňa 24.1.1972 predal totožné sporné nehnuteľnosti
Československému štátu, MsNV C.. Skúmal tvrdené dôvody neplatnosti tohto právneho úkonu zo strany
odporcov, ktorí tvrdili, že zmluva je neplatná pre rozpor s cenovým predpisom a z dôvodu, že k zmluve
absentuje súhlas nadriadeného orgánu ONV finančného odboru.

Kúpna zmluva zo dňa 24.1.1972 je na čl. 17 spisu. Je uzavretá medzi Československým štátom v
správe MsNV C. na jednej strane a W. K. ako predávajúcim na strane druhej. Je teda preukázané,
že v čase uzavretia zmluvy 24.1.1972 išlo o prevod nehnuteľností z vlastníctva občana do vlastníctva
Československého štátu.

Na daný občianskoprávny vzťah bolo potrebné aplikovať hmotné právo občiansky zákonník a ostatné

súvisiace predpisy platné a účinné ku dňu uzavretia zmluvy, teda ku dňu 24.1.1972. Za právne
irelevantné súd považoval tvrdenie právneho zástupcu odporcu, ktorý analogicky poukazoval na potrebu
súhlasu ONV finančný odbor k zmluve Čd 372/58 zo dňa 2.6.1958. Právne relevantné boli právne
predpisy platné ku dňu uzavretia zmluvy zo dňa 24.1.1972 a nie právne predpisy platné ku dňu uzavretia
zmluvy zo dňa 2.6.1958. Taktiež za právne irelevantné súd považoval tvrdenie právneho zástupcu

odporcov, že predtlač kúpnej zmluvy zo dňa 24.1.1972 v bode 6 uvádza, že zmluva nepodlieha registrácii
na štátnom notárstve, iba schváleniu ONV finančný odbor Č.. Pre platnosť právneho úkonu je právne
relevantná táto skutočnosť len vtedy, ak súhlas ONV odbor finančný vyžaduje pre platnosť právneho
úkonu zákon a nie predtlač zmluvy.

K tvrdeniu odporcov, že zmluva zo dňa 24.1.1972 je neplatná pre rozpor s cenovým predpisom, súd

uvádza.Podľa § 399 ods. 2 vtedy platného Občianskeho zákonníka dohodnutá cena kúpenej veci nesmie
presahovať cenu stanovenú podľa cenových predpisov. Ak nemožno cenu takto určiť, určí sa odhadom.

Podľa § 40a vtedy platného Občianskeho zákonníka posledná veta ak je právny úkon v rozpore so

všeobecnezáväznýmprávnympredpisomocenách,jeneplatnýlenvrozsahu,vktoromodporujetomuto
predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

Z uvedeného je zrejmé, že rozpor s cenovým predpisom je relatívnou neplatnosťou právneho úkonu, na
ktorú súd prihliada len na základe vznesenej námietky relatívnej neplatnosti.

Súd mal zato, že odporcovia dňa 25.1.2013 v podaní na čl. 33 spisu vzniesli námietku relatívnej
neplatnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy zo dňa 24.1.1972 pre rozpor s cenovými predpismi. Súd sa

preto námietkou zaoberal. Konštatuje, že v prípade relatívnej neplatnosti by právny úkon bol neplatný
len v rozsahu, v ktorom odporuje cenovému predpisu. Nespôsobil by neplatnosť celého právneho úkonu.
Ak by bolo pravdivé tvrdenie odporcov a súd by konštatoval relatívnu neplatnosť právneho úkonu, potom
by bol úkon neplatný len v rozsahu, v ktorom by odporoval predpisom o cenách (6,- Sk / 1 m2 - 0,40 Sk /
1 m2 = 5,60 Sk / 1 m2). Vo zvyšnej časti by bol právny úkon platným právnym úkonom.

Súd však dospel k záveru, že právny úkon nie je relatívne neplatným právnym úkonom pre rozpor s
cenovým predpisom. Podľa § 399 ods. 2 vtedy platného Občianskeho zákonníka platí, že dohodnutá
cena prevádzanej nehnuteľnosti nesmie presahovať cenu určenú podľa cenových predpisov. Pri určení
ceny nehnuteľnosti sa vychádzalo v tom čase z vyhlášky č. 47/1969 zbierky o cenách stavieb v
osobnom vlastníctve a o náhradách pri vyvlastnení nehnuteľností. § 399 ods. 2 Občianskeho zákonníka

nepripúšťa prekročenie vyhláškovej ceny, zmluva je teda platná, pokiaľ sa dojedná nižšia cena, než
zodpovedá cenovému predpisu. Pre charakteristiku pozemku podľa § 6 zákona č. 22/1964 zbierky o
evidencií nehnuteľností a podľa § 8 vyhlášky č. 23/1964 zbierky sú jedine záväznými informáciami o
charakteristike pozemku údaje evidencie nehnuteľností o výmerách, kultúrach a druhoch pozemku, a to
aj pre účely určenia ceny nehnuteľnosti.

Podľa § 132 ods. 1 vtedy platného Občianskeho zákonníka vlastníctvo je možné nadobudnúť kúpnou,
darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 132 ods. 2 vtedy platného Občianskeho zákonníka ak sa nadobúda vlastníctvo rozhodnutím
štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným a ak nie je určený, dňom právnej moci

rozhodnutia.

Podľa § 47 ods. 1 vtedy platného Občianskeho zákonníka ak zákon stanoví, že k zmluve je potrebné
rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím.

Podľa § 47 ods. 2 vtedy platného Občianskeho zákonníka ak do troch rokov od uzavretia zmluvy nebol
podaný návrh na rozhodnutie podľa odseku 1, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili.

Registrácia štátnym notárstvom bola podmienkou platnosti kúpnej zmluvy v tých prípadoch, kedy
sa rozhodnutie štátneho notárstva o registrácii zmluvy vyžadovalo. Zároveň toto rozhodnutie bolo aj
podmienkou prevodu nehnuteľností na nadobúdateľa. Registrácii však nepodliehali zmluvy o prevode
nehnuteľností do socialistického spoločenského vlastníctva, napríklad štátu, a to bez ohľadu na to, o aký
druh nehnuteľností išlo, a bez ohľadu na to, či na strane predávajúceho išlo o osobné alebo súkromné

vlastníctvo. U zmluvy zo dňa 24.1.1972 išlo o prevod od W. K. v prospech Československého štátu,
MsNV C., a preto registrácia štátnym notárstvom sa nevyžadovala (registráciu upravoval § 65 ods. 1
Notárskeho poriadku).K platnosti niektorých zmlúv sa vyžadoval okrem registrácie aj súhlas iného štátneho orgánu. Pokiaľ
bol takýto súhlas predpísaný podľa § 47 vtedy platného Občianskeho zákonníka, bol tiež podmienkou
platnosti právneho úkonu. Súhlas iného štátneho orgánu sa vyžadoval najmä z hľadiska predmetu

prevádzanej nehnuteľnosti, z hľadiska účelnosti úkonu, ako aj z hľadiska záujmov devízového
hospodárstva. Vychádzajúc z uvedeného u zmluvy Čd 372/58 v čase jej uzavretia 2.6.1958 a s
poukazom na skutočnosť, že išlo o prevod z Československého štátu, teda zo socialistického vlastníctva
do osobného vlastníctva W. K., pre platnosť právneho úkonu sa vyžadoval súhlas ONV finančného
odboru, ktorý aj bol daný (čl. 16 spisu).

V prípade kúpnej zmluvy zo dňa 24.1.1972 čl. 17, 18 spisu išlo o prevod od súkromnej osoby W. K. v
prospech Československého štátu v správe MsNV C., teda v prospech socialistického vlastníctva, čo
bola iná právna situácia.

Podľa § 490 ods. 1 Občianskeho zákonníka veci, ktoré sú v súkromnom vlastníctve, možno zmluvne
prevádzať a dediť.

Podľa § 490 ods. 2 Občianskeho zákonníka nezastavané stavebné pozemky môžu občania prevádzať

len na štát alebo na socialistickú organizáciu k tomu zvláštnym predpisom oprávnenú. Pokiaľ by
nezastavané stavebné pozemky vzhľadom k svojmu určeniu a výmere mohli byť predmetom práva
osobného užívania (§ 200), môžu ich občania darovať príbuzným v rade priamom a súrodencom.
K zmluve o prevode budovy, ktorá je v súkromnom vlastníctve, a k zmluve o prevode alebo nájmu
poľnohospodárskeho (lesného) pozemku, je potrebný súhlas okresného národného výboru. Inak sa na

zmluvné prevody vecí, ktoré sú predmetom súkromného vlastníctva, vzťahujú primerane ustanovenia
§ 134.

Podľa pôvodného znenia občianskeho zákonníka sa žiadal a bol potrebný pre platnosť právneho úkonu
súhlas ONV. Ku dňu uzavretia zmluvy 24.1.1972 oprávnenie dať súhlas prešlo na MNV, resp. MsNV
podľa článku II ods. 2 písm. c) zákona SNR č. 159/1971 zbierky zákonov. Teda vyžadoval sa súhlas

MNValeboMsNVkzmluveoprevodebudovyalebopozemkuvsúkromnomvlastníctve.Priposudzovaní
otázky, či išlo o poľnohospodársky pozemok, bolo potrebné vychádzať z údajov v evidencii nehnuteľností
podľa § 6 zákona č. 22/1964 zbierky zákonov o evidencii nehnuteľností a § 8 vykonávacej vyhlášky č.
23/1964 zbierky zákonov. Záväznými údajmi boli teda aj kultúra, druhy pozemkov. V súdnej praxi sa
však vyslovil aj názor (NS ČSSR PLS 1/1967), že pri skúmaní otázky, či malo registrácii predchádzať

aj konanie na národnom výbore podľa § 490 ods. 2 Občianskeho zákonníka, treba vychádzať zo
skutočného stavu veci, teda najmä z vyjadrenia MNV alebo MsNV, orgánu územného plánovania,
odboru poľnohospodárstva ONV, nie teda len z údajov evidencie nehnuteľností. Podrobnosti o tom, ktoré
druhy zmlúv o prevode nehnuteľností podliehali súhlasu národného výboru, obsahovali tzv. registračné
smernice ministerstva spravodlivosti a ministerstva poľnohospodárstva z 19.5.1964 uverejnené v čiastke

14/1964 zbierky smerníc pre národné výbory pod poradovým číslom 21 a v čiastke 6/1964 zbierky
inštrukcií a oznámení ministerstva spravodlivosti pod č. 8.

Tým mal súd preukázané, že ku dňu uzavretia zmluvy zo dňa 24.1.1972 pre platnosť tohto právneho
úkonu sa nevyžadoval súhlas ONV finančný odbor, ale súhlas MNV, MsNV. Kompetencia ONV odbor
finančný v rámci udeľovania súhlasu na platnosť zmlúv o prevode nehnuteľností prešla podľa článku II

ods. 2 písm. c) zákona č. 159/1971 zbierky zákonov na MNV (MsNV).

Súd mal preukázané, že taký súhlas bol k tomuto právnemu úkonu daný. Za taký súhlas súd považoval
uznesenie č. 52/1972 na čl. 20 spisu, ktorým rada MsNV schválila pod písmenom a) kúpnu zmluvu
uzavretú medzi Československým štátom ako kupujúcim a W. K. ako predávajúcim a ktorým pod
písmenom b) súhlasila s tým, aby pozemok slúžil pre účely MsNV.Tým mal súd v prejudiciálnej rovine preukázané, že kúpna zmluva zo dňa 24.1.1972 medzi predávajúcim
W. K. a kupujúcim Československým štátom, MsNV C. je platným právnym úkonom. Vlastníkom
sporných nehnuteľností tvoriacich predmet sporu sa stal Československý štát v správe MsNV C..

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 zbierky v znení neskorších predpisov o majetku obcí do vlastníctva
obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej
štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným
výborom, na území ktorých sa nachádzajú.

Súd dospel k záveru, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.1.1972 patrilo vlastnícke právo k parcele
EKN č. XXXX (teraz parcele CKN XXX/X, XXX/X a XXXX/X) Slovenskej republike, účinnosťou zákona

č. 138/1999 zbierky prešlo vlastnícke právo do vlastníctva obce, t.j. navrhovateľa - V. C..

Uvedeným záverom mal súd preukázané, že ku dňu uzavretia zmluvy V 1862/2010 zo dňa 6.7.2010,
ktorej vklad bol povolený dňa 9.7.2010, predávajúci W. K. nebol vlastníkom sporných nehnuteľností.
Úkon kúpnej zmluvy zavkladovanej pod V 1862/2010 je neplatným právnym úkonom s poukazom na §
123Občianskehozákonníka,§39Občianskehozákonníka,pretoževrozporeskogentnýmustanovením

zákona disponoval ako vlastník s nehnuteľnosťami, ktoré mu už vlastnícky nepatrili (nikto nemôže na
iného previesť viac práv ako sám má). Uvedený právny úkon je neplatným právnym úkonom a na
základe neplatného právneho úkonu odporcovia 1/, 2/ nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam, aj keď sú vo formálnej rovine ako vlastníci zapísaní na liste vlastníctva č. XXXX kat.
úz. C.. V hmotnoprávnej rovine však vlastníkom je navrhovateľ V. C.. Na strane navrhovateľa podľa § 80

písm.c)OSPjedanýnaliehavýprávnyzáujemnaurčenívlastníckehoprávakspornýmnehnuteľnostiam.
Naliehavý právny záujem je daný tým, že bez tohto určenia nie je možné zosúladiť hmotnoprávny
vlastnícky stav na strane navrhovateľa s formálnym stavom na liste vlastníctva. Bez určovacieho výroku
súdu by nebol možný zápis navrhovateľa ako vlastníka na list vlastníctva č. XXXX kat. úz. C. na sporné
nehnuteľnosti.

Z uvedených dôvodov súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a určil, že navrhovateľ je výlučným
vlastníkom sporných nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX kat. úz. C. ako parcele CKN
č. XXX/X - ostatné plochy o výmere 257 m2, CKN XXX/X - ostatné plochy o výmere 51 m2, CKN XXXX/
X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 52 m2.

Úspešným účastníkom konania je navrhovateľ, podľa § 142 ods. 1 OSP mu patrí plná náhrada trov

konania. Trovy konania súd priznal v nasledovnej výške v súlade s vyúčtovaním, ktoré bolo realizované
podľa § 151 ods. 1 OSP. Trovy právneho zastúpenia boli účtované za 3 úkony právnej pomoci (príprava
a prevzatie zastúpenia, podanie návrhu, účasť na pojednávaní) po 190,89 € + 2-krát režijný paušál po
7,63 € + 1-krát režijný paušál 7,81 € = 595,74 € + 20 % DPH v sumu 119,15 € = 714,89 € + zaplatený
súdny poplatok vo výške 99,50 € + výdavok za použitie motorového vozidla súdom na ohliadke 12,80

€ = 827,19 €.

Podľa§148os.1OSPštátmápodľavýsledkovkonaniaprotiúčastníkomprávonanáhradutrovkonania,
ktoré platil.

Súd zaviazal navrhovateľa k náhrade trov štátu za použitie osobného motorového vozidla na ohliadku
dňa 12.6.2013. Vyúčtovanie je na čl. 116 spisu vo výške 12,48 €. V rovnakej výške súd zaviazal

navrhovateľaknáhradeuvedenýchtrov.BolopoužitéslužobnémotorovévozidloOkresnéhosúduČadca
ŠPZ E.-XXX-P. na ohliadku dňa 12.6.2013 na trase Č. - C. a späť 40 km x spotreba na 1 km 0,086 x
cena PHM 1,499 + poplatok za 1 km 0,183 = 12,48 €. Účtovanie bolo realizované podľa vyhlášky č.
283/02 Z.z. doplnenej opatrením MPSVR SR 632/08 Z.z.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon

rozhodnutia.