Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/228/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113216799
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5113216799.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľa

spol. Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO 35 697 270, proti odporcovi X. V.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, o zaplatenie 474,52 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 316,88 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,50 % ročne zo sumy 316,88 eur od 14.10.2011 do zaplatenia a trovy konania vo výške 9,40
eur titulom trov na súdnom poplatku a 33,03 eur titulom trov právneho zastúpenia, to všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 10.05.2013 (doručeným súdu dňa 24.05.2013) domáhal súdneho

výroku, ktorým by súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť sumu 474,52 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,5 % ročne z dlžnej sumy od 14.10.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že uzavrel s odporkyňou Zmluvu č. A4741469 (ďalej len „Zmluva“), ktorej
neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky.

V zmysle predmetnej zmluvy navrhovateľ vypožičal odporkyni SIM kartu, ktorá umožňuje odporkyni
využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. SIM karte bolo priradené účastnícke
telefónne číslo 0917359398.

V snahe predísť procesnej neistote, pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej
náhrady škody, v časti zmluvnej pokuty vo výške 200,- eur s tým, že ustanovenie Dodatku, v ktorom je

dohodnutá výška zmluvnej pokuty za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie bolo v inom súdnom
konaní označené ako neprijateľná zmluvná podmienka Rozsudkom KS Prešov so sp. značkou 6Co
91/2011 a v súlade s ust. § 53a Občianskeho zákonníka je tak navrhovateľ ako dodávateľ služby
povinný zdržať sa používania takejto podmienky a v kontexte s ust. Čl.3 bod 3.7 Dodatku sa navrhovateľ
týmto návrhom na začatie konania v súlade s vyššie uvedeným domáha nároku vo výške škody voči
odporkyni, ktorá vznikla navrhovateľovi za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie LG
KU990i white, a to vo výške 149,- eur (ďalej len „škoda“). Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi

predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou (ďalej len
„výsledná suma“), t.z. predstavuje škodu navrhovateľa, ktorú odporkyňa navrhovateľovi spôsobila tým,
že získala mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnené oproti cene trhovej tak, že
podpisom Dodatku sa zaviazala používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušilasvoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť
riadne a včas cenu za poskytnuté služby.

Uvedená zmluvná pokuta mala ako občianskoprávny inštitút v zmysle Dodatku plniť funkciu

paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia Zmluvy, ktorá by navrhovateľovi prípadne mohla
vzniknúť tým, že navrhovateľ si svoje povinnosti poskytnúť zvýhodnené služby a mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu splnil, avšak odporkyňa si svoju základnú povinnosť
(t.j. zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a riadne a včas uhrádzať svoje splatné
záväzky) nesplnila. Zmluvná pokuta neboli dojednané zo strany navrhovateľa s úmyslom privodiť

odporkyni neprimerané podmienky za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad keď dôjde k porušeniu
povinností odporkyne a ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech. Zmluvná pokuta mala
byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzku
odporkyne. Po právoplatnosti vyššie uvedeného rozsudku navrhovateľ ustanovenia Zmluvy ( konkrétne
Dodatku), ktoré mu súdne rozhodnutie vytýkalo dal do súladu so zákonom a týmto súdnym rozhodnutím.

Odporkyňa si bola v zmysle Dodatku vedomá, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je jej

predávaný za cenu v čl. 1 bode 1.3. Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou
(trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa odporkyňa zaviazala užívať služby po
dobu dohodnuté v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo že navrhovateľovi vznikla
škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného/telekomunikačného zariadenia).

Okrem škody za akciový telefón/telekomunikačné zariadenie, navrhovateľovi vznikli ďalšie škody zo

zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, nákladov za predajný proces, akceptačná a aktivačný
proces, SIM-kartu a vyhradenú kapacitu prevádzkovanej siete, ktorí si vyžaduje rozšírenie kapacity
investície a údržbu prevádzky, pričom tieto ďalšie škody si navrhovateľ neuplatňuje z dôvodu náročnosti
dokazovania. Z dôvodu náročnosti dokazovania iných škôd odlišných od škody za mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie boli v minulosti paušalizované zmluvné pokuty.

Výpočet spôsobenej skutočnej škody, ktorú odporkyňa spôsobila navrhovateľovi je nasledovný:

Akciová cena Predajná cena Uplatnená škoda/výsledná suma

1,00 eur 150,00 eur 149,00 eur

Odporkyňa riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vo výške 412,27 eur vyfakturovaných
v období 2011/06-2011/08.

Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 29.09.2011 oznámil odporkyni sumu neuhradených faktúr
za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie, vyzval ju na ich úhradu
v dodatočnej lehote.

Po zaslaní Pokusu o pokonávku bola časť pohľadávky vo výške 16,75 eur odpísaná a preto si ju
navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje.

Odporca na pokus o pokonávku reagoval čiastočnou úhradou pohľadávky za neuhradené služby vo
výške 70,- eur.

Navrhovateľ si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so Všeobecnými
podmienkami článok 11, bod 11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné
plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 14.10.2011.

Navrhovateľ teda žiadal priznať nárok na zaplatenie sumy 325,52 eur titulom neuhradených služieb a
149 eur titulom náhrady škody.

Odporkyňa sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadrila.

Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 OSP: Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.Podľa ustanovenia § 156 ods. 1 OSP: Rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda
senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s
odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 156 ods. 3 OSP: Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v
lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa ustanovenia § 200ea ods. 1 OSP: Ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000
eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Súd v súlade s ustanovením 115a ods. 1 a 2 v spojitosti s ustanoveniami § 156 ods. 1 a 3 a § 200ea

ods. 1 OSP prejednal vec bez nariadenia pojednávania a vyhlásil verejne rozsudok dňa 30.10.2013.

Na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané oboznámením listinných dokladov, a to najmä Zmluvy o
pripojení č. A4741469 zo dňa 30.11.2009, Dodatku k zmluve o pripojení č. A4741469 zo dňa 30.11.2009,
Prílohy č. 1 Dodatku k zmluve o pripojení, Pokusu o pokonávku zo dňa 29.09.2011, Doručenkou,
Faktúrami, Všeobecnými podmienkami navrhovateľa a inými, mal súd zistený nasledovný skutkový stav:

Podľa Zmluvy o pripojení č. A4741469 zo dňa 30.11.2009 bolo zistené, že zmluva bola uzavretá medzi
účastníkmi konania podľa § 43 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Dňa 30.11.2009
bol uzavretý i dodatok k tejto zmluve o pripojení a v zmysle tohto dodatku bol odporkyni predaný mobilný
telefón/telekomunikačné zariadenie LG KU990i white za kúpnu cenu 1,- eur. Zároveň tu bola dohoda o
zmluvnej pokute vo výške 200,- eur podľa bodu 2.5. v prípade porušenia povinnosti účastníka. Podľa

bodu 3.7. odporkyňa vyhlásila, že si je vedomá, že jej je telefón predávaný za cenu uvedenú v dodatku,
ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou trhovou cenou a poskytnutou zľavou len z toho
dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto
záväzku vzhľadom na výšku zľavy so spotrebiteľskej ceny, ako aj obsahu prílohy č. 1 by spôsobilo, že
navrhovateľovi vznikla škoda, a to minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny telefónu.

Podľa Pokusu o pokonávku zo dňa 29.09.2011 bolo zistené, že navrhovateľ žiadal, aby odporkyňa
zaplatila pohľadávku za zúčtovacie obdobie jún 2011 suma 91,47 eur, júl 2011 suma 303,59 eur a august
2011 suma 17,21 eur, spolu celková pohľadávka 412,27 eur. Navrhovateľ žiadal, aby odporkyňa zaplatila
najneskôr do 13.10.2011.

Podľa predložených faktúr bolo zistené, že navrhovateľ fakturoval odporkyni sumu 91,47 eur faktúrou

so splatnosťou 01.07.2011 č. faktúry 5126324073, sumu 2,33 eur faktúrou so splatnosťou 30.07.2011
č. faktúry 5129570532, sumu 301,26 eur faktúrou so splatnosťou 30.07.2011 č. faktúry 5129648356,
sumu 2,33 eur faktúrou so splatnosťou 30.08.2011 č. faktúry 5132905902 a sumu 14,88 eur faktúrou
so splatnosťou 30.08.2011 č. faktúry 5132984134, a to za mesačné poplatky, upomienku, odpojenie a
iné služby.

Navrhovateľ zároveň predložil aj všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko a.s.
vydané v súlade so zákonom č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov.

Podľa dokladu navrhovateľa mal súd zistené, že zariadenie LG KU990i white malo akciovú cenu s DPH

1,- eur a predajná cena s DPH bola 150,- eur.Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon“): Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.

Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa ustanovenia § 43 ods. 2 zákona: Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh
verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas
poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať
aj odkazom na tarifu.

Podľa ustanovenia § 42 ods. 1 písm. a) zákona: Podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú

verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa ustanovenia 42 ods. 4 písm. b) zákona: Účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Z.z. v znení neskorších
predpisov (ďalej len „OZ“): Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ: Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení platnom v čase, v ktorom došlo k omeškaniu odporcu s plnením
peňažného záväzku voči navrhovateľovi: Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu. (Sadzby sú uverejnené na internetovej stránke NBS SR).

Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 OZ: Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 OZ: Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému

účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 OZ: Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí
byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 OZ: Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.

Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 OZ: Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo
dohoda účastníkov, je neplatný.Podľa ustanovenia § 41 OZ: Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou
len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu
došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa ustanovenia § 101 ods. 1 OSP: Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania
najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že
dbajú na pokyny súdu.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 OSP: Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné
dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Súd v konaní postupoval v zmysle § 132 OSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Zároveň podľa § 120 ods. 3 OSP si súd
osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Rozhodnutie bolo vydané v súlade
s ustanovením § 153 ods. 1 OSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného

z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich,
alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

V konaní súd vykonal a zhodnotil dokazovanie podľa vyššie uvedených procesných zásad a dospel k
takému záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný aj keď len v časti a v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami ako aj zmluvami a dodatkami, ktoré boli uzavreté medzi účastníkmi konania. Nesporne

bolo v konaní preukázané, že účastníci uzavreli Zmluvu o pripojení č. A4741469 dňa 30.11.2009 a v
ten istý deň i dodatok k tejto zmluve s § 43 ods. 1 zákona. Na základe predmetnej zmluvy a dodatku a
v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tu vznikla povinnosť odporkyni, aby zaplatila cenu za
poskytnutú verejnú elektronickú komunikačnú službu 316,88 eur. Pretože odporkyňa riadne nezaplatila,
a to ani napriek výzve navrhovateľky bolo rozhodnuté o povinnosti odporkyne zaplatiť dlžnú sumu,

ako cenu služieb vo výške 316,88 eur a podľa citovaného ustanovenia § 517 ods. 1,2 OZ je povinná
odporkyňa zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške určenej podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. 9,5
% ročne, a to odo dňa 14.10.2011 do zaplatenia. Na základe pokusu o pokonávku zo dňa 29.09.2011
navrhovateľ vyzval odporkyňu na zaplatenie dlžnej sumy v lehote do 13.10.2011 a keďže odporkyňa ani
v tejto dodatočne poskytnutej lehote nezaplatila, tak sa dostala do omeškania a odo dňa nasledujúceho

14.10.2011 jej vznikla povinnosť zaplatiť úroky z omeškania.

Súd návrh vo zvyšku o zaplatenie sumy 149,- eur titulom náhrady škody a 8,64 eur titulom poplatkov
za upomienky, poistenie faktúr a odpojenie (účtované faktúrami č. 5129570532 suma 2,33 eur za
upomienku a poistenie faktúr, č. 5132905902 suma 2,33 eur za upomienku a poistenie faktúr a č.
5132984134 suma s DPH 3,98 eur za odpojenie) zamietol.

Ohľadne sumy 149,- eur navrhovateľ v konaní výslovne uviedol, že táto suma predstavuje náhradu
škody, na ktorú vzniklo navrhovateľovi právo pri porušení odporkyne riadne platiť za poskytované služby
a následné nedodržanie viazanosti 24 mesiacov. Navrhovateľ v konaní výslovne uviedol, že táto suma
predstavuje náhradu škody, na ktorú vzniklo navrhovateľovi právo pri porušení odporkyne riadne platiť
za poskytované služby a následné nedodržanie viazanosti 24 mesiacov. Uvádzal, že právo na náhradu

škody vyplýva z bodu 3.7. dodatkov k zmluvám o pripojení, kde sa výslovne konštatuje, že ak nebude
dodržaná odporkyňou doba viazanosti, tak vzniká právo na náhradu škody, a to vo výške minimálne v
rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu. Cena mobilného telefónu/telekomunikačného
zariadenia za ktorú bol predaný odporkyni bola 1,- eur a predajná cena bola 150,- eur, čo je rozdiel
149,- eur.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že navrhovateľovi škoda podľa ustanovenia § 420 OZ nevznikla.
Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 OZ sú protiprávne konanie,škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou a zavinenie. Protiprávne konanie
je také, ktoré je v rozpore s objektívnym právom a spočíva buď v konaní alebo opomenutí. Preto,
aby konanie bolo kvalifikované ako protiprávne je potrebné porušenie právnej povinnosti, ktorá bola

uložená občanovi. Právne povinnosti vyplývajú buď priamo z právnych predpisov, zo zmluvy alebo
z iných právnych skutočností. Rozpor s právnymi predpismi je vtedy, ak konanie priamo porušuje
právne predpisy, alebo aj vtedy, keď právne predpisy obchádza. Protiprávnosť sa nepredpokladá a
poškodený má povinnosť ju dokazovať. Ďalšou podmienkou na vznik zodpovednosti za škodu je
samotný vznik škody. Pojem škoda je definovaný tak, že ide o majetkovú ujmu, teda o ujmu, ktorá nastala

v majetkovej sfére poškodeného. Pritom majetková ujma môže existovať len vtedy, ak ju je možné
objektívne vyjadriť peniazmi. Pri vecnej škode sa rozoznáva škoda skutočná a ušlý zisk a skutočná
škoda je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku
škodovej udalosti a príčinnej súvislosti s ňou. Ďalej je potrebná existencia príčinnej súvislosti medzi
protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že je
potrebné z celého reťazca všeobecnej príčinnosti sledovať len tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité

pre zodpovednosť za škodu. Najprv je potrebné zistiť, či bola škoda spôsobená v zmysle občianskeho
práva a potom je potrebné zisťovať existenciu príčin tejto škody. Takýmito príčinami môže byť protiprávny
úkon, úmyselné konanie proti pravidlám občianskeho spolužitia, určitým spôsobom kvalifikovaná škodná
udalosť a iné. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je potrebné skúmať, či v komplexe skutočností ktoré
prichádzajú do úvahy ako príčina vzniku škody existuje tá skutočnosť, s ktorou OZ zodpovednosť v

danom prípade spája. Posledným nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za spôsobenú
škodu je zavinenie, ktoré býva definované ako psychický vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu
konaniu a k škode. Tento vzťah je vyjadrený buď ako priamy alebo nepriamy úmysel, alebo ako vedomá
alebo nevedomá nedbanlivosť. Zavinenie ako psychický vzťah musí zahrňovať všetky znaky príslušnej
skutkovej podstaty, teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi. Občiansky zákonník

je vo všeobecnosti založený na princípe zodpovednosti za predpokladané nedbanlivostné zavinenie.
Znamená to, že poškodený musí preukazovať, že došlo k porušeniu právnej povinnosti a že škoda a jej
výška je v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Naopak, dôkazné bremeno, ktoré smeruje k vyvráteniu
domnienky viny nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť musí preukázať, že na škode z porušenia právnej
povinnosti nenesie žiadnu vinu. Táto domnienka sa týkala nedbanlivosti a nevzťahuje sa na úmyselné

konanie.

Súd vychádzal z týchto všeobecných predpokladov zodpovednosti za škodu a dospel k takému záveru,
že nie sú splnené uvedené podmienky, a tak nie je tu daná ani zodpovednosť odporkyne za škodu, ktorú
si uplatňuje navrhovateľ v tomto konaní. Navrhovateľ uvádzal, že protiprávne konanie odporkyne je v
tom, že táto porušila svoje povinnosti a riadne neplatila za poskytované služby, a tak nedodržal lehotu

viazanosti 24 mesiacov, resp. predĺženej viazanosti podľa dodatku k zmluve o pripojení. Následkom
tohto, a teda v príčinnej súvislosti s takýmto konaním vznikla škoda, ktorá vlastne pozostáva z rozdielu v
cene mobilného telefónu, a to akciovej cene, za ktorú bol tento predaný odporkyni a predajnej skutočnej
cene. Súd dospel k takému záveru, že u odporkyne by bola splnená podmienka protiprávneho konania,
a to konania v rozpore so zmluvnými podmienkami tak, ako sú uvedené v dodatku, a to, že odporkyňa

si riadne neplnila svoje povinnosti a neplatila za služby, a tak skutočne došlo zo strany navrhovateľa k
ukončeniu zmluvného vzťahu, a tak odporkyňa nedodržala podmienku 24 mesačnej viazanosti, resp.
predĺženej viazanosti. Zároveň ale s takýmto konaním odporkyne nie je v príčinnej súvislosti škoda
tak, ako si uplatňuje navrhovateľ. Škoda ako majetková ujma, a to zmenšenie majetkového stavu
poškodeného mala vzniknúť vtedy, keď navrhovateľ predal odporkyni podľa dodatku zľavnený mobilný

telefón, čo bolo dňa 30.11.2009, keď bol uzavretý predmetný dodatok k zmluve o pripojení. Tým, že
navrhovateľ predal zľavnený telefón odporkyni, podľa vyjadrenia navrhovateľa, došlo k vzniku škody, a
to vo výške zľavy z kúpnej ceny za mobilný telefón. Až následne odporkyňa nedodržala svoju povinnosť
a riadne neplatil za služby poskytované navrhovateľom. V takomto prípade najskôr došlo k zníženiu
majetkovej sféry navrhovateľa, keď poskytol zľavu na mobilný telefón a až po uplynutí času došlo k

porušeniu povinnosti odporkyne riadne platiť za služby v roku 2011, ako vyplýva z pokusu o pokonávku
a z predložených faktúr. Nebola teda splnená základná podmienka, a to, že existuje protiprávne konanie
škodcu a v príčinnej súvislosti s týmto protiprávnym konaním je vznik škody, pričom je zrejmé, že najskôr
je protiprávne konanie a až potom nasleduje vznik škody. Podľa navrhovateľovho vyjadrenia o vzniku
škody, za ktorú je zodpovedná odporkyňa nebola zachovaná táto časová postupnosť a navrhovateľ v

konaní nepreukázal, že by škoda ako zmenšenie jeho majetku vznikla v dôsledku protiprávneho konania
odporkyne, a to neplatenia za služby poskytované navrhovateľom a následne ukončenia zmluvnéhovzťahu medzi účastníkmi konania. Podľa uzavretého dodatku k zmluve o pripojení, navrhovateľ poskytol
odporkyni zľavu z ceny mobilného telefónu a s týmto poskytnutím zľavy nie sú spojené žiadne právne
následky pri porušení povinnosti odporkyne. Právo na náhradu škody nevyplýva z citovaného článku

3.7., aj keď sa v tomto článku hovorí o škode. V tomto prípade ale neboli splnené základné predpoklady
vzniku zodpovednosti za škodu podľa cit. § 420 Občianskeho zákonníka, a tak v tejto časti o zaplatenie
sumy 149,- eur ako náhrady škody, ako aj príslušného úroku z omeškania, bol návrh navrhovateľa ako
nedôvodný zamietnutý.

Čo sa týka uplatneného nároku na zaplatenie poplatkov za odpojenie, upomienky a poistenie faktúr v

sume celkom 8,64 eur (účtované faktúrami č. 5129570532 suma 2,33 eur za upomienku a poistenie
faktúr, č. 5132905902 suma 2,33 eur za upomienku a poistenie faktúr a č. 5132984134 suma s DPH
3,98 eur za odpojenie), súd tento uplatnený nárok bez ohľadu na jeho pojmové označenie považoval
z hľadiska právnej kvalifikácie podľa jeho obsahového vymedzenia za nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty, ako paušalizovanej náhrady škody za porušenie povinnosti odporkyne zaplatiť faktúrami
účtovanú cenu služieb riadne a v lehote splatnosti. Súd je toho názoru, že takýto typ nároku nemôže

byť z právneho hľadiska považovaný za odplatu (cenu, resp. poplatok) za istú službu navrhovateľa
(ako dodávateľa) poskytnutú na základe požiadavky odporkyne (ako spotrebiteľa), keďže z predmetnej
faktúry a podstaty tohto poplatku vyplýva, že ide o poplatok viažuci sa primárne na porušenie povinnosti
odporkyne zaplatiť cenu služieb riadne a včas v lehote splatnosti a až sekundárne na následné
upozornenie odporkyne zo strany navrhovateľa na porušenie jej povinnosti (možná paušalizovaná

náhrada výdavkov spojených s realizáciou takéhoto upozornenia v dôsledku omeškania odporkyne s
úhradou svojich peňažných záväzkov).

Súd je však toho názoru, že navrhovateľ nepreukázal písomnú dohodu zmluvných strán o zmluvnej
pokute, ako to predpokladá ustanovenie § 544 ods. 2 OZ. Táto zmluvná pokuta medzi účastníkmi
konania nebola písomne dojednaná priamo v zmluve o pripojení ani dodatku k nej. Záver o jej písomnom

dojednaní možno hľadať v znení ust. čl. 11 bodu 11.1. Všeobecných podmienok. V zmysle ustanovenia
§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka musí byť zmluvná pokuta písomne dojednaná jednak čo do
základu, t.j. musí byť dojednaná vo väzbe na konkrétne porušenie zmluvnej povinnosti jednou zmluvnou
stranou a súčasne aj čo do výšky, a to či už vo vyjadrení konkrétnou sumou, alebo iným spôsobom
jej určenia, aby bolo možné bezpochyby dôjsť na základe tohto spôsobu k jej konkrétnemu vyčísleniu.

Súd má však za to, že odkaz ustanovenia čl. 11 bodu 11.1. Všeobecných podmienok ohľadom výšky
zmluvnej pokuty na platný cenník navrhovateľa takéto predpoklady nenapĺňa, keďže vydanie cenníka
je nepochybne jednostranným právnym úkonom navrhovateľa stanovovaný tak len na základe prejavu
vôle jednej zmluvnej strany. Aj keď aktuálne platný Cenník navrhovateľa sa stal neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy o pripojení, pri akejkoľvek zmene Cenníka zo strany navrhovateľa mohlo nepochybne dôjsť aj k

zmene výšky tejto zmluvnej pokuty, čo by však už nezodpovedalo prejavu vôle odporkyne. V kontexte
tohto tak potom súd s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 OZ v spojení s ustanovením § 40 ods.
1 OZ považoval predmetné dojednanie o zmluvnej pokute v ustanovení čl. 11 bodu 11.1 Všeobecných
podmienok za neplatné pre jeho neurčitosť a nedostatok písomnej formy.

Zároveň súd prihliadal aj na to, že je možné usudzovať aj na nedostatok vôle odporkyne ako spotrebiteľa

podriadiť sa uvedenej zmluvnej podmienke v samotnom procese uzatvárania takejto zmluvy. V praxi
je totiž, ako už bolo vyššie uvedené, zmluva predkladaná navrhovateľom vo formulárovej podobe
(bez možnosti podrobnejšieho oboznámenia sa so Všeobecnými podmienkami, ako aj Cenníkom
navrhovateľky, čo nie je možné jednak z časového hľadiska, ako aj z dôvodu veľkosti písma vo
Všeobecných podmienkach hraničiaceho s čitateľnosťou) s vopred určenými podrobnými podmienkami

a nemožnosťou ich akejkoľvek zmeny, čo vedie spotrebiteľa k vyvodeniu záveru o nemožnosti ovplyvniť
znenie zmluvy, ak chce s navrhovateľom vstúpiť do zmluvného vzťahu a tým stráca reálny záujem na
oboznámení sa so znením Všeobecných podmienok. Z tohto pohľadu je možné dohodu o tejto zmluvnej
pokute považovať za neplatný právny úkon aj s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka pre nedostatok vôle odporkyne.

Ak by súd aj pripustil, že došlo k platnému uzavretiu (z hľadiska formálnych predpokladov § 37 ods. 1 a
§ 40 ods. 1 v spojení s § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka) dohody o zmluvnej pokute, s čím však nieje stotožnený, je v ďalšom toho názoru s poukazom na to, že medzi navrhovateľom a odporkyňou išlo
nepochybne o právny vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka),
že dohodu o tejto zmluvnej pokute je možné považovať s ohľadom na ustanovenie § 53 ods.

1 Občianskeho zákonníka a ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 za
neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka za neplatnú (nespôsobujúcu však neplatnosť iných zmluvných dojednaní § 41 Občianskeho
zákonníka). Súd vychádzajúc z vyššie uvedenej právnej kvalifikácie tohto dohodnutého práva primárne
sa svojim vznikom viažuceho na omeškanie odporkyne s úhradou jej peňažných záväzkov dospel

k záveru, že táto zmluvná podmienka z hľadiska svojej kauzy (t.j. ekonomického dôvodu, ktorý
vedie k jej zakotveniu do zmluvy) nie je ničím iným len duplicitným prostriedkom sankcionovania
odporkyne za porušenie jej peňažných záväzkov (popri zákonnom práve veriteľa/navrhovateľa na úroky
z omeškania; aj tento právny inštitút je tiež vo svojej podstate sankciou/paušalizovanou náhradou
škody vzniknutej porušením právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvného záväzku škodcu, ktorý má
povahu peňažného plnenia) a do istej miery aj neprimeraným prostriedkom obchádzania kogentného

ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka o najvyššej prípustnej výške úrokov z omeškania
v občianskoprávnych vzťahoch. Pritom určite nemôže byť adekvátnou náhradou za domnelé výdavky
navrhovateľa spojené s odpojením SIM karty odporkyne, ktoré odpojenie je automaticky vykonané
prostredníctvom elektronických prostriedkov právneho predchodcu navrhovateľky bez reálneho podielu
ľudského faktora a neprináša navrhovateľovi takmer žiadnu škodu vo forme s týmto spojených

vynaložených výdavkov. Rovnako je potrebné poukázať aj na to, že odpojenie z hľadiska jeho vzťahu
k vzniku práva navrhovateľa na zaplatenie ceny za poskytnuté služby, ani z hľadiska vzniku nejakých
jeho iných práv, nemá žiadnu právnu relevanciu a ide len o nadbytočný úkon. Je možné tak vychádzať
z toho, že ide o úkon, ktorým sa navrhovateľ snaží zdôvodňovať svoj neprimeraný nárok na zmluvnú
pokutu viažucu sa na porušenie povinnosti odporkyne uhradiť cenu poskytnutých služieb riadne a včas,

dôvodiac, že s týmto má spojené nejaké náklady. Pri uvedených úvahách súd napokon vychádzal
aj zo znenia Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, pretože túto je podľa názoru súdu
nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim
spotrebiteľských zmlúv. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka neprimeraná,
znamenávytvoriťvhodnéprostriedkynaochranuspotrebiteľapredzáväzkomvočinečestnejpodmienke.

V neposlednom rade treba poukázať aj na to, že navrhovateľ ani nepreukázal, že by odporkyni vôbec
takéto upomienky, na ktorých odoslanie odporkyni sa vznik zmluvnej pokuty sekundárne formálne viaže,
zaslal (neuniesol bremeno dôkazu podľa ustanovenia § 120 ods. 1 OSP) a rovnako to navrhovateľ v
návrhu ani len netvrdil.

Vo výroku o náhrade trov konania medzi účastníkmi rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 2 OSP,

podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľ bol v konaní čiastočne úspešný. Jeho úspech spočíva v priznaní istiny 316,88 eur a
úroku z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 316,88 eur od 14.10.2011 do zaplatenia. Neúspech
navrhovateľa predstavuje zamietnutie návrhu čo do zaplatenia sumy 157,64 eur a úroku z omeškania

vo výške 9,5 % ročne zo sumy 157,64 eur od 14.10.2011 do zaplatenia.

V percentuálnom vyjadrení, ak súd zohľadní, že plný úspech, t.j. 100 %, by znamenal, ak by odporkyňa
zaplatila, resp. bola zaviazaná navrhovateľovi zaplatiť istinu 474,52 eur (ako bola žiadaná návrhom na
začatie konania) spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 474,52 eur od 14.10.2011
do zaplatenia (t.j. pre účely výpočtu úspechu vo veci do dňa vyhlásenia rozsudku - 30.10.2013), teda pre

účely výpočtu úspechu vo veci priznanie sumy 566,90 eur, tak navrhovateľ bol priznaním istiny 316,88
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 316,88 eur od 14.10.2011 do zaplatenia
úspešný v 66,78 %, neúspešný bol v 33,22 %. Čistý úspech navrhovateľa vo veci (úspech mínus
neúspech) predstavuje 33,56 %, v ktorom pomere má navrhovateľ podľa vyššie citovaného zákonného
ustanovenia § 142 ods. 2 OSP voči odporkyni nárok na náhradu trov konania.Navrhovateľ si uplatnil v rámci vyčíslenia trov konania v návrhu na začatie konania trovy konania titulom
náhrady za zaplatený súdny poplatok za návrh na začatie konania a titulom náhrady trov právneho
zastúpenia v celkovej sume 126,42 eur. Náhrada trov právneho zastúpenia bola uplatnená za 2 úkony

právnej služby, a to:

1. prevzatie a príprava zastúpenia;

2. písomné podanie na súd vo veci samej - podanie návrhu na začatie konania.

Súd preskúmal navrhovateľkou uplatnený nárok z hľadiska jeho súladu s príslušnými ustanoveniami
OSP a § 14 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhl.“) a navrhovateľke proti odporcovi priznal náhradu

trov konania celkom v sume 42,43 eur, predstavujúcu 33,56 % zo:

A/ zaplateného súdneho poplatku v sume 28,- eur (priznaná náhrada v sume 9,40 eur)

B/ trov právneho zastúpenia v sume celkom 98,48 eur (priznaná náhrada v sume 33,03 eur)
spočívajúcich v tarifnej odmene advokáta, režijnom paušále advokáta a náhrade DPH advokáta
(náhrada DPH bola priznaná podľa § 18 ods. 3 vyhl., keďže z priloženého osvedčenia o registrácii ako aj

evidencie Finančného riaditeľstva SR mal súd preukázané, že splnomocnený zástupca navrhovateľky
je platiteľom DPH, pričom výška DPH je v roku 2013 20 %) za:

1. úkon právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 14 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na §
10 ods. 1 vyhl. vo výške 33,20 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,81 eur, náhrada
DPH podľa § 18 ods. 3 vyhl. vo výške 8,20 eur;

2. úkon právnej služby: písomné podanie na súd vo veci samej - podanie návrhu na začatie konania
podľa § 14 ods. 1 písm. b) v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl. vo výške 33,20 eur, režijný paušál podľa
§ 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,81 eur, náhrada DPH podľa § 18 ods. 3 vyhl. vo výške 8,20 eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovýmzisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu
(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2 OSP.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.