Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. jún 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/28/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112241168
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5112241168.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľa

spol. Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO 35 697 270, proti odporcovi A. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX/XX, Ž., o zaplatenie 160,47 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 158,14 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 158,14 eur od 20.11.2010 do zaplatenia a trovy konania vo výške 16,50
eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 05.11.2012 (doručeným súdu dňa 23.11.2012) domáhal súdneho
výroku, ktorým by súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť sumu 160,47 eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 20.11.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že uzavrel s odporkyňou dňa 02.08.2004 Zmluvu č. A1426171 (ďalej
len „Zmluva“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy
navrhovateľ vypožičal odporkyni SIM kartu, ktorá umožňuje odporkyni využívať telekomunikačné služby
poskytované navrhovateľom. SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo 0915357720.

Tým, že odporkyňa riadne a včas nezaplatila cenu za poskytnuté telekomunikačné služby za obdobie
2010/07 - 2010/10, porušila zmluvné povinnosti.

Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 05.11.2010 oznámil odporkyni sumu neuhradených faktúr
za jednotlivé mesiace.

Odporkyňa na pokus o pokonávku nereagovala žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky.

Navrhovateľ si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so Všeobecnými
podmienkami článok 11, bod 11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné
plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 20.11.2010.

Vo veci bol dňa 10.12.2012 vydaný Platobný rozkaz pod č.k. 2Ro 396/2012-21, ktorým súd vyhovel
návrhu navrhovateľa v celom rozsahu. Vzhľadom na to, že sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť
odporkyni do vlastných rúk, t.j. nemohli byť dodržané procesno-právne ustanovenia § 173 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej „OSP“), súd platobný

rozkaz uznesením zo dňa 22.01.2013, č.k. 25Ro 396/2012-24 zrušil.Odporkyňa sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadrila.

Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 OSP: Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa ustanovenia § 156 ods. 1 OSP: Rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda

senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s
odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 156 ods. 3 OSP: Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v
lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa ustanovenia § 200ea ods. 1 OSP: Ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000

eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Súd v súlade s ust. 115a ods. 1 a 2 v spojitosti s § 156 ods. 1 a 3 a § 200ea ods. 1 OSP prejednal vec
bez nariadenia pojednávania a vyhlásil verejne rozsudok dňa 14.06.2013.

Na základe dokazovania, ktoré bolo oboznámením listinných dokladov, a to najmä Zmluvy o pripojení č.
A1426171 zo dňa 02.09.2004, Pokusu o pokonávku zo dňa 05.11.2010, Faktúry, Všeobecné podmienky

navrhovateľa a iné, mal súd zistený nasledovný skutkový stav:

Podľa Zmluvy o pripojení č. A1426171 zo dňa 02.08.2004 bolo zistené, že zmluva bola uzavretá medzi
účastníkmi konania podľa § 43 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách.

Podľa Pokusu o pokonávku zo dňa 05.11.2010 bolo zistené, že navrhovateľ žiadal, aby odporkyňa
zaplatil pohľadávku za zúčtovacie obdobie júl 2010 suma 71,54 eur, august 2010 suma 71,71 eur,

september2010suma85,12euraoktóber2010suma13,52eur,sumaspolucelkovápohľadávka241,89
eur. Navrhovateľ žiadal, aby odporkyňa zaplatila najneskôr do 19.11.2010.

Podľa predložených faktúr bolo zistené, že navrhovateľ fakturoval odporkyni sumu 54,95 eur faktúrou
so splatnosťou 04.08.2010 č. faktúry 8041805367, sumu 48,59 eur faktúrou so splatnosťou 10.09.2010
č. faktúry 8042333213, sumu 2,33 eur faktúrou so splatnosťou 05.10.2010 č. faktúry 1008003362,

sumu 49,98 eur faktúrou so splatnosťou 05.10.2010 č. faktúry 8042863033, sumu 4,62 eur faktúrou so
splatnosťou 04.11.2010 č. faktúry 8043395799.

Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon“): Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.

Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa ustanovenia § 43 ods. 2 zákona: Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh
verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas
poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať
aj odkazom na tarifu.

Podľa ustanovenia § 42 ods. 1 písm. a) zákona: Podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.Podľa ustanovenia 42 ods. 4 písm. b) zákona: Účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Z.z. v znení neskorších
predpisov (ďalej len „OZ“): Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ: Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení platnom v čase, v ktorom došlo k omeškaniu odporcu s plnením
peňažného záväzku voči navrhovateľovi: Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. (Sadzby sú uverejnené na internetovej stránke NBS SR).

Súd v konaní postupoval v zmysle § 132 OSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Zároveň podľa § 120 ods. 3 OSP si súd
osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Rozhodnutie bolo vydané v súlade
s ustanovením § 153 ods. 1 OSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného

z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich,
alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

V konaní súd vykonal a zhodnotil dokazovanie podľa vyššie uvedených procesných zásad a dospel k
takému záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný aj keď len v časti a v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami ako aj zmluvou, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi konania. Nesporne bolo v konaní

preukázané, že účastníci uzavreli Zmluvu o pripojení č. A1426171, v súlade s § 43 ods. 1 zákona.
Na základe predmetnej zmluvy a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tu vznikla povinnosť
odporkyni, aby zaplatila cenu za poskytnutú verejnú elektronickú komunikačnú službu 158,14 eur.
Pretože odporkyňa riadne nezaplatila, a to ani napriek výzve navrhovateľky bolo rozhodnuté o povinnosti
odporkyne zaplatiť dlžnú sumu, ako cenu služieb vo výške 158,14 eur a podľa citovaného ustanovenia §

517 ods. 1,2 OZ je povinná odporkyňa zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške určenej podľa nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z. 9 % ročne, a to odo dňa 20.11.2010 do zaplatenia. Na základe pokusu o pokonávku
zo dňa 05.11.2010 navrhovateľ vyzval odporkyňu na zaplatenie dlžnej sumy v lehote do 19.11.2010 a
keďže odporkyňa ani v tejto dodatočne poskytnutej lehote nezaplatila, tak sa dostala do omeškania a
odo dňa nasledujúceho 20.11.2010 jej vznikla povinnosť zaplatiť úroky z omeškania.

Súdnávrhvozvyškuozaplateniesumy2,33eurtitulompoplatkovzapoisteniefaktúr1,-euraupomienky
1,33 eur (účtované faktúrou č. 1008003362) a príslušného úroku z omeškania zamietol.

Čo sa týka uplatneného nároku na zaplatenie poplatkov za poistenie faktúr 1,- eur a upomienky
1,33 eur, súd tento uplatnený nárok bez ohľadu na jeho pojmové označenie považoval z hľadiska
právnej kvalifikácie podľa jeho obsahového vymedzenia za nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ako

paušalizovanej náhrady škody za porušenie povinnosti odporkyne zaplatiť faktúrami účtovanú cenu
služieb riadne a v lehote splatnosti. Súd je toho názoru, že takýto typ nároku nemôže byť z právneho
hľadiska považovaný za odplatu (cenu, resp. poplatok) za istú službu navrhovateľa (ako dodávateľa)
poskytnutú na základe požiadavky odporkyne (ako spotrebiteľa), keďže z predmetnej faktúry a podstaty
tohto poplatku vyplýva, že ide o poplatok viažuci sa primárne na porušenie povinnosti odporkyne zaplatiť

cenu služieb riadne a včas v lehote splatnosti a až sekundárne na následné upozornenie odporkynezo strany navrhovateľa na porušenie jej povinnosti (možná paušalizovaná náhrada výdavkov spojených
s realizáciou takéhoto upozornenia v dôsledku omeškania odporkyne s úhradou svojich peňažných
záväzkov).

Súd je však toho názoru, že navrhovateľ nepreukázal písomnú dohodu zmluvných strán o zmluvnej
pokute, ako to predpokladá ustanovenie § 544 ods. 2 OZ. Táto zmluvná pokuta medzi účastníkmi
konania nebola písomne dojednaná priamo v žiadnej z predložených zmlúv o pripojení. Záver o jej
písomnom dojednaní možno hľadať v znení ust. čl. 11 bodu 11.1. Všeobecných podmienok. V zmysle
ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka musí byť zmluvná pokuta písomne dojednaná jednak

čo do základu, t.j. musí byť dojednaná vo väzbe na konkrétne porušenie zmluvnej povinnosti jednou
zmluvnou stranou a súčasne aj čo do výšky, a to či už vo vyjadrení konkrétnou sumou, alebo iným
spôsobom jej určenia, aby bolo možné bezpochyby dôjsť na základe tohto spôsobu k jej konkrétnemu
vyčísleniu.Súdmávšakzato,žeodkazustanoveniačl.11bodu11.1.Všeobecnýchpodmienokohľadom
výšky zmluvnej pokuty na platný cenník navrhovateľa takéto predpoklady nenapĺňa, keďže vydanie
cenníka je nepochybne jednostranným právnym úkonom navrhovateľa stanovovaný tak len na základe

prejavu vôle jednej zmluvnej strany. Aj keď aktuálne platný Cenník navrhovateľa sa stal neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy o pripojení, pri akejkoľvek zmene Cenníka zo strany navrhovateľa mohlo nepochybne
dôjsť aj k zmene výšky tejto zmluvnej pokuty, čo by však už nezodpovedalo prejavu vôle odporkyne.
V kontexte tohto tak potom súd s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 OZ v spojení s ustanovením
§ 40 ods. 1 OZ považoval predmetné dojednanie o zmluvnej pokute v ustanovení čl. 11 bodu 11.1

Všeobecných podmienok za neplatné pre jeho neurčitosť a nedostatok písomnej formy.

Zároveň súd prihliadal aj na to, že je možné usudzovať aj na nedostatok vôle odporkyne ako spotrebiteľa
podriadiť sa uvedenej zmluvnej podmienke v samotnom procese uzatvárania takejto zmluvy. V praxi
je totiž, ako už bolo vyššie uvedené, zmluva predkladaná navrhovateľom vo formulárovej podobe
(bez možnosti podrobnejšieho oboznámenia sa so Všeobecnými podmienkami, ako aj Cenníkom

navrhovateľky, čo nie je možné jednak z časového hľadiska, ako aj z dôvodu veľkosti písma vo
Všeobecných podmienkach hraničiaceho s čitateľnosťou) s vopred určenými podrobnými podmienkami
a nemožnosťou ich akejkoľvek zmeny, čo vedie spotrebiteľa k vyvodeniu záveru o nemožnosti ovplyvniť
znenie zmluvy, ak chce s navrhovateľom vstúpiť do zmluvného vzťahu a tým stráca reálny záujem na
oboznámení sa so znením Všeobecných podmienok. Z tohto pohľadu je možné dohodu o tejto zmluvnej

pokute považovať za neplatný právny úkon aj s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka pre nedostatok vôle odporkyne.

Ak by súd aj pripustil, že došlo k platnému uzavretiu (z hľadiska formálnych predpokladov § 37 ods. 1 a
§ 40 ods. 1 v spojení s § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka) dohody o zmluvnej pokute, s čím však nie
je stotožnený, je v ďalšom toho názoru s poukazom na to, že medzi navrhovateľom a odporkyňou išlo

nepochybne o právny vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka),
že dohodu o tejto zmluvnej pokute je možné považovať s ohľadom na ustanovenie § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka a ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 za
neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka za neplatnú (nespôsobujúcu však neplatnosť iných zmluvných dojednaní § 41 Občianskeho

zákonníka). Súd vychádzajúc z vyššie uvedenej právnej kvalifikácie tohto dohodnutého práva primárne
sa svojim vznikom viažuceho na omeškanie odporkyne s úhradou jej peňažných záväzkov dospel
k záveru, že táto zmluvná podmienka z hľadiska svojej kauzy (t.j. ekonomického dôvodu, ktorý
vedie k jej zakotveniu do zmluvy) nie je ničím iným len duplicitným prostriedkom sankcionovania
odporkyne za porušenie jej peňažných záväzkov (popri zákonnom práve veriteľa/navrhovateľa na úroky

z omeškania; aj tento právny inštitút je tiež vo svojej podstate sankciou/paušalizovanou náhradou
škody vzniknutej porušením právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvného záväzku škodcu, ktorý má
povahu peňažného plnenia) a do istej miery aj neprimeraným prostriedkom obchádzania kogentného
ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka o najvyššej prípustnej výške úrokov z omeškania
v občianskoprávnych vzťahoch. Pritom určite nemôže byť adekvátnou náhradou za domnelé výdavky

navrhovateľa spojené s odpojením SIM karty odporkyne, ktoré odpojenie je automaticky vykonané
prostredníctvom elektronických prostriedkov právneho predchodcu navrhovateľky bez reálneho podielu
ľudského faktora a neprináša navrhovateľovi takmer žiadnu škodu vo forme s týmto spojených
vynaložených výdavkov. Rovnako je potrebné poukázať aj na to, že odpojenie z hľadiska jeho vzťahuk vzniku práva navrhovateľa na zaplatenie ceny za poskytnuté služby, ani z hľadiska vzniku nejakých
jeho iných práv, nemá žiadnu právnu relevanciu a ide len o nadbytočný úkon. Je možné tak vychádzať
z toho, že ide o úkon, ktorým sa navrhovateľ snaží zdôvodňovať svoj neprimeraný nárok na zmluvnú

pokutu viažucu sa na porušenie povinnosti odporkyne uhradiť cenu poskytnutých služieb riadne a včas,
dôvodiac, že s týmto má spojené nejaké náklady. Pri uvedených úvahách súd napokon vychádzal
aj zo znenia Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, pretože túto je podľa názoru súdu
nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim
spotrebiteľských zmlúv. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka neprimeraná,

znamenávytvoriťvhodnéprostriedkynaochranuspotrebiteľapredzáväzkomvočinečestnejpodmienke.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP: Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd
priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie
o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná
sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Vovýrokuotrováchkonaniarozhodolsúdpodľavyššiecitovanéhozákonnéhoustanovenia.Navrhovateľ

bol v konaní čiastočne úspešný. Jeho úspech spočíva v priznaní sumu 158,14 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 158,14 eur od 20.11.2010 do zaplatenia (v tejto súvislosti súd
poukazuje, že keď navrhovateľ žiadal priznať úrok z omeškania „do zaplatenia“, súd pre účely výpočtu
úspechu navrhovateľa v konaní za tento dátum považoval deň vyhlásenia rozsudku, t.j. deň 14.06.2013).
Neúspech navrhovateľa predstavuje zamietnutie návrhu v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy

2,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2,33 eur od 20.11.2010 do zaplatenia.

V percentuálnom vyjadrení, ak súd zohľadní, že plný úspech navrhovateľa, t.j. 100 %, by predstavoval
priznanie sumy celkom 197,58 eur (istina 160,47 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 160,47 eur vyčísleným za obdobie od 20.11.2010 do 14.06.2013), tak navrhovateľ bol priznaním
istiny 158,14 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 158,14 eur vyčísleným

za obdobie od 20.11.2010 do 14.06.2013 úspešný v 98,55 %, neúspešný bol v 1,45 %. Čistý úspech
navrhovateľa (úspech mínus neúspech) potom predstavuje 97,10 %, pričom čistý neúspech 2,90 %
možno dôvodne aj podľa ustálenej judikatúry považovať za neúspech len nepatrný. Navrhovateľ tak v
zmysle ustanovenia § 142 ods. 3 OSP má právo na plnú náhradu trov konania.

Navrhovateľ si uplatnil trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku, t.j. v sume 16,50 eur.

Nakoľko tieto náklady boli nesporne účelne vynaložené na uplatnenie práva navrhovateľa, súd mu
priznal ich náhradu.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi priznanú istinu, príslušenstvo a trovy konania do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.