Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. apríl 2013

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 3C/74/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5912205806
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Krajčiová

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2013:5912205806.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudkyňou Mgr. Renátou Krajčiovou v právnej veci navrhovateľa v 1.

rade: O.. S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. J. XXXX/XX, S., zast. JUDr. Milanom Vavrekom, advokátom,
advokátska kancelária Mostová 16, 034 01 Ružomberok, IČO: 37668285, navrhovateľky v 2. rade: D.
P., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. J. XXXX/XX, S., proti odporcovi v 1. rade: Tatra banka, a.s., IČO:
00686930, so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, odporcovi v 2. rade: I. spoločnosť, s.r.o.,
O.: 46141341, so sídlom Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, zast. Mgr. Marekom Piršelom, advokátom,
advokátska kancelária Hviezdoslavov 310, 930 41 a odporcovi v 3. rade: E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H. XXXX/XX, S., zast. JUDr. Petrom Malachovským, advokátom, advokátska kancelária ul. Partizánov

760, 034 95 Likavka, v konaní o určenie neplatnosti dražby, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi v 2. rade s a p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 103,40 eur, ktoré sú mu
navrhovatelia v 1. a v 2. rade povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet jeho právneho zástupcu
vedený v M bank, pobočka zahraničnej banky číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX do 3 dní od právoplatnosti
výroku tohto rozsudku.

Odporcoviv3.rade sa priznáva náhradatrovkonaniavovýške81,81eur,ktorésúmunavrhovatelia
v 1. a v 2. rade povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet jeho právneho zástupcu vedený v Tatra
banke a.s., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1. a v 2. rade sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 7.8.2012 domáhali, aby súd
určil, že dražba zo dňa 17.7.2012, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v k.ú.
S., obec S.: rodinný dom súpisné číslo XXXX postavený na pozemku parcela č. CKN XXXX zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pozemok parcela č. B. XXXX/X záhrady o výmere 23 m2, pozemok
parcela č. B. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2 a pozemok parcela č. CKN XXXX
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 vydražené dražobnou spoločnosťou odporcu v 2. rade
je neplatná. Navrhovateľ poukázal na nasledovné dôvody neplatnosti dražby 1. účelovo vyhotovený

znalecký posudok na nízku sumu. Navrhovateľ poukázal na znalecký posudok z roku 2010, kde bola
nehnuteľnosť ohodnotená sumou 120 000 eur, ďalej poukázal na ponuky realitných kancelárií na domy,
ktoré sú čo sa týka zastavanej plochy podstatne menšie a technickým stavom a stupňom rekonštrukcie
na nižšej alebo podobnej úrovni za vyššie ceny. Cena nezodpovedá cene obvyklej v mieste a čase
konania dražby podľa § 12 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách. Po 2. navrhovateľ poukázal
porušenie ustanovenia § 17 ods. 3 Zákona o dobrovoľných dražbách, pričom uviedol, že dražba bola
zverejnená v Obchodnom vestníku OV 127/2012 dňa 3.7.2012, pričom sa dražilo 14. deň od zverejneniav Obchodnom vestníku a 29. deň o zverejnenia v notárskom centrálnom registri dražieb, v ktorom bola
dražba zverejnená dňa 28.6.2012 o 16.58 hod pod č. 4429/2012 notárom E.. J. H., Notársky úrad Senica
a dňa 18.6.2012 o 14.48 hod pod č. 4133/2012 notárom Mgr. J. H., Notársky úrad J., aj v prípade, že

by sa ako kvalifikované oznámenie vzalo do úvahy oznámenie zo dňa 18.6.2012. Vzhľadom na to, že
sa jednalo o prvé opakované kolo dražby malo sa začať licitovať od sumy 99 900 eur, pôvodne v prvom
oznámení bolo uvedené, že sa jedná o druhé kolo dražby, v následnom, že sa jedná o prvé opakované
kolo. Zároveň sa vydražil aj sklad náradia na parcele č. B. XXXX/X, ktorá nehnuteľnosť nebola riadne
uvedená v identifikácii predmetov postihnutých dražbou. Po 3. dražobná spoločnosť s určením vysokej

dražobnej zábezpeky 15 000 eur limitovala počet účastníkov, keď štandardné zábezpeky sú 5 000 - 10
000eur,hotovostnévýberyvbankáchvrozmedzínad5000-10000eurjepotrebnénahlasovaťniekoľko
dní vopred. Jeho známy, ktorý sa niekoľko dní pred termínom dražby dozvedel o jej konaní vzhľadom na
vysokú sumu zábezpeky nemohol prísť dražiť. Po 4. navrhovatelia poukázali na porušenie § 17 ods. 7

Zákona o dobrovoľných dražbách, keďže oznámenie nebolo vyvesené vo verejne prístupnej časti T.
domu v S. a napokon po 5. začalo sa dražiť oneskorene, pričom dôvodom oneskorenia bola skutočnosť,

že dražobník umožnil registráciu osôb aj po 16.00 hod.

Odporca v 2. rade doručil tunajšiemu súdu dňa 10.9.2012 vyjadrenie k návrhu, v ktorom uviedol, že
dňa 17.7.2012 sa konala opakovaná dražba nehnuteľností, na ktorej boli prítomní 8 účastníci dražby,
pričom odporca v 3. rade ako účastník s číslom 2 urobil najnižšie podanie vo výške 89 000 eur a
stal sa vydražiteľom nehnuteľností. Vyvolávacia cena bola stanovená v súlade s ustanovením § 16

ods. 6 zákona na 75% hodnoty nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom t.j. na sumu vo výške 74
925 eur a v súlade so zákonom mohlo byť najnižšie podanie stanovené na túto sumu už v prípade
prvého kola dražby. Cena dosiahnutá vydražením predstavuje cca 89% z hodnoty nehnuteľnosti určenej
znaleckým posudkom. Predmet dražby bol ohodnotený znaleckým posudkom č. 100/2012 zo dňa
24.4.2012 vyhotoveným súdnym znalcom O.. D. P. na sumu 99 900 eur. Pokiaľ navrhovatelia uviedli,

že v roku 2010 im súdny znalec ohodnotil nehnuteľnosť na sumu vo výške 120 000 eur, posudok
bol objednaný za účelom zriadenia ďalšieho záložného práva k nehnuteľnosti a objednávateľom boli
samotní navrhovatelia. Rozdiel v prípade týchto znaleckých posudkov predstavuje sumu 20 100 eur.
Poukázal, že len koeficient opotrebenia na 2 roky zníži cenu nehnuteľnosti cca o 3%. Nehovoriac
o koeficiente vyjadrujúcom vývoj cien, keď je všeobecne známe, že ceny nehnuteľností sa od roku

2008 neustále prepadajú. Poukázal na znenie ustanovenia § 12 ods. 1 zákona, ktoré hovorí o zaistení
ohodnotenia predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby, v prípade ak nejde
o nehnuteľnosť a v prípade nehnuteľností sa cena určuje na základe znaleckého posudku. Dôkazom
toho, že cena určená v znaleckom posudku bola stanovená správne a reálne, je aj skutočnosť, že vďaka
rozsiahlej propagácii nehnuteľnosti (na webovej stránke odporcu v 2. rade, na portáloch www.drazba.sk,

www.reality.sk,www.topreality.sk,www.avizo.sk,vnovomčaseNCRDDOV,naúradnejtabuliMestského
úradu S.) sa dražby zúčastnilo spolu 8 účastníkov dražby, ktorých jednotlivé podania vypovedajú o
skutočnej predajnej trhovej hodnote nehnuteľnosti, navyše ak nehnuteľnosť nadobudol odporca v 3.
rade ako konečný záujemca a má záujem ju reálne užívať. Pokiaľ na internete našiel navrhovateľ
inzeráty podľa neho porovnateľných nehnuteľností, ktoré sa ponúkajú za vyššie ceny v skutočnosti

neznamená, že sa aj za tieto ceny nehnuteľnosti predajú. Zo strany odporcu v 1. rade ako aj odporcu
v 2. rade bolo navrhovateľom ponúkané, aby si hľadali záujemcu o kúpu nehnuteľnosti aj sami, v tom
čase navrhovatelia konštatovali, že sa im nehnuteľnosť dlhodobo nedarí predať. Ďalej poukázal na
znalecký posudok z roku 2005, ktorý bol vypracovaný v čase poskytnutia odberu navrhovateľom zo
strany odporcu v 1. rade a v ktorom je už zohľadnená aj prístavba nehnuteľností, ktorá na rozdiel od

znaleckého posudku a posudku, ktorý si dali navrhovatelia vypracovať v roku 2010 nezohľadňuje žiaden
koeficient opotrebenia prístavby a v ktorom bola nehnuteľnosť ocenená na sumu 99 600 eur, pričom v
čase, keď bol tento posudok vypracovaný sa trh s nehnuteľnosťami nachádzal na výraznom vzostupe.
Ďalej k dôvodu neplatnosti uvádzanom v návrhu pod bodom 2 poukázal, že vychádza z neznalosti
zákona, konkrétne z ustanovenia § 22 ods. 4 zákona, konštatoval, že oznámenie o konaní opakovanej

dražby bolo registrované v NCRDD dňa 18.6.2012 a navrhovateľmi uvádzaný dátum 28.6.2012 sa týka
registrácie dodatku k oznámeniu o konaní opakovanej dražby, ktorým došlo k zmene notára osvedčujúce
priebeh dražby a nie oznámenia o konaní opakovanej dražby. Oznámenie o konaní opakovanej dražby
bolo zaslané elektronicky na registráciu v Obchodnom vestníku dňa 18.6.2012, pričom dňa 28.6.2012
bol zaslaný na zverejnenie iba dodatok k oznámeniu o konaní opakovanej dražby. Teda odporca v

2. rade oznámenie o konaní opakovanej dražby zverejnil v NCRDD a zaslal na zverejnenie v OVnajmenej 10 dní pred začatím dražby. Dokonca urobil tak 29 dní pred začatím dražby. Je zrejmé, že
v prípade dražby nehnuteľnosti konanej dňa 17.7.2012 išlo o prvú opakovanú dražbu a teda, že na jej
režim sa bude vzťahovať ustanovenie § 22 zákona vrátane lehôt na zverejnenie oznámenia o konaní

opakovanejdražby,ktorésaoprotiprvémukoludražbyskracujúz30na10dní.Ďalejpokiaľnavrhovatelia
tvrdili, že v prípade prvého opakovaného kola dražby malo byť najnižšie podanie stanovené vo výške
znaleckého posudku, nemá oporu v zákone. Poukázal na ustanovenie § 16 ods. 6 zákona, na základe
ktorého odporca v 2. rade bol oprávnený dražiť nehnuteľnosti za 78% hodnoty znaleckého posudku už
v prvom kole dražby. Odporca v 2. rade v ďalšom poukázal na ustanovenie § 139b ods. 6 Stavebného

zákona a § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom z porovnania významu oboch vecí vyplýva,
ktorá z nich je hlavnou vecou a právne úkony týkajúcej sa hlavnej veci sa zásadne vzťahujú aj na
jej príslušenstvo. Príslušenstvo musí vždy vlastnícky patriť vlastníkovi hlavnej veci. Navrhovateľmi
uvádzaný sklad náradia postavený na parcele č. CKN XXXX/X sa jednou stenou opiera o oporný múr
nachádzajúci sa na parcele č. CKN XXXX, na ktorej sa nachádza aj rodinný dom a ktorému bola v
rámci znaleckého posudku priradená samostatne hodnota. Bez tohto oporného múru by sklad nemohol

funkčne existovať. Vzhľadom k tomu je možné predmetný sklad náradia označiť za súčasť veci v
súlade s ustanovením § 120 Občianskeho zákonníka. Teda sklad aj bez jeho výslovnej špecifikácie
v oznámení o konaní opakovanej dražby v časti "predmet opakovanej dražby" okamihom vydraženia
rodinného domu prechádza do vlastníctva vydražiteľa. Podľa právnej argumentácie navrhovateľov by
bolo potom potrebné v oznámení o konaní opakovanej dražby špecifikovať aj ploty, prípojky rodinného

domu, altánky, žumpu, oporné múry, studňu a podobne. K ďalšiemu tvrdenému dôvodu neplatnosti
dražby uviedol, že podľa ustanovenia § 14 ods. 3 zákona dražobná zábezpeka nesmie presiahnuť
30% z najnižšieho podania. V prípade dražby mohla byť zábezpeka stanovená až vo výške 22 477,50
eur. Poukázal na účel držobnej zábezpeky a to zabezpečenie budúcich záväzkov vydražiteľa ako
účastníka dražby v zmysle ustanovenia § 25 ods. 4 zákona. Teda v prípade zmarenej dražby sa

pokiaľ vydražiteľ nedoplatí v zákonom ustanovenej lehote cenu dosiahnutú vydražením sa z dražobnej
zábezpeky uspokojujú náklady a odmena dražobníka za spolu 2 kolá dražby. Práve so zreteľom na
výšku týchto nákladov sa v praxi stanovuje dražobná zábezpeka na sumu, ktorá by ich mala pokryť.
Ďalej dodal, že v prípade ak banka odmietne vydať sumu vo výške 15 000 eur na počkanie stačí
túto nahlásiť jeden deň vopred alebo túto vybrať jeden deň v dvoch častiach v rôznych pobočkách

tej istej banky. Ďalej poukázal, že samotné oznámenie o konaní opakovanej dražby spolu s jeho
dodatkom, ktorým bol menený notár osvedčujúci priebeh dražby boli vyvesené licitátorom vo verejne
prístupnej časti Bjornsonovho domu konkrétne na dverách ohraničujúcich vstupnú chodbu, na ktorej
sa nachádzala koncertná miestnosť, v ktorej sa konala samotná dražby nehnuteľnosti. Usmernenie
účastníkov dražby zabezpečovala aj strážna bezpečnostná služba objednaná odporcom v 2. rade.

Vzhľadom na tieto opatrenia žiaden z účastníkov dražby nemal najmenší problém nájsť miesto konania
dražby čo je práve hlavným účelom vyvesenia oznámenia o dražbe vo verejne prístupnej časti objektu,
v ktorom sa dražba koná. K ďalšiemu dôvodu neplatnosti dražby tvrdenému navrhovateľmi poukázal,
že na základe notárskej zápisnice spísanej JUDr. Milošom Káánom notárom so sídlom v Bratislave
dňa 17.7.2012 pod č. N 862/2012 NZ 25670/2012 bolo osvedčené, že dražba nehnuteľnosti bola

otvorená vyvolaním o 16.00 hod, práve notár je úradnou osobou, ktorá osvedčuje priebeh dražby. Je
vylúčené, aby bol zo strany odporcu v 2. rade umožnený prístup do dražobnej miestnosti po termíne
uvedenom ako termín začiatku dražby. Všetci účastníci dražby, ktorí boli odporcom v 2. rade registrovaní
splnili podmienku v zmysle ustanovenia § 20 ods. 5 zákona t.j. dostavili sa na zápis na dražbu pred
jej začatím a preukázali, že spĺňajú podmienky stať sa účastníkom dražby. Napokon poukázal na

ustanovenie § 21 ods. 2 zákona v nadväznosti na vyššie uvedené skonštatoval, že navrhovatelia
žiadnymspôsobomnepreukázaliporušenieakéhokoľvekustanoveniazákonaodobrovoľnýchdražbách,
ktoré by spôsobovalo neplatnosť dražby. Návrh bol podaný účelovo bez reálneho preukázania ohrozenia
alebo porušenia práv navrhovateľov. Jeho vyhovením by malo dôjsť k nepomernému zásahu do práv
odporcov v 1.,2., a v 3. rade a v konečnom dôsledku ku vzniku škody, preto navrhol v celom rozsahu

návrh navrhovateľov zamietnuť.

Odporca v 1. rade doručil tunajšiemu súdu dňa 11.9.2012 vyjadrenie k návrhu, v ktorom uviedol, že
všetkypovinnosti,ktorýchporušenienavrhovateľnamietasúzákonnýmipovinnosťamiodporcuv2.rade,
dražobníka, pričom odporca v 1. rade nemá nijaký dôvod domnievať sa, že by si odporca v 2. rade
nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona. Má za to, že dobrovoľná dražba prebiehala v súlade

so zákonom, navrhol, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol.Odporca v 3. rade doručil tunajšiemu súdu dňa 8.10.2012 prostredníctvom svojho právneho zástupcu
vyjadrenie k návrhu, v ktorom navrhol, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol, k jednotlivým tvrdeným
dôvodom neplatnosti dražby uviedol, že internetové ponuky realitných kancelárií vôbec nie sú dôkazom

o obvyklej cene, je to len predstava potenciálneho predávajúceho o cene akú by chcel dosiahnuť, je
to maximálna cena, ktorá sa obvykle znižuje, keďže je to nadsadená cena a reálna výsledná cena
je podstatne nižšia. Ďalej pokiaľ navrhovatelia tvrdia, že bolo porušené ustanovenie § 17 ods. 3
zákona, uviedol, že navrhovatelia sami v návrhu priznali, že dňa 17.7.2012 išlo o opakovanú dražbu, na
opakovanú dražbu sa však uplatňuje ustanovenie § 22 zákona, pričom lehota na oznámenie opakovanej

dražby je stanovená najmenej 10 dní pred začatím dražby, čo bolo dodržané. Pokiaľ navrhovatelia tvrdia,
že bolo porušené ustanovenia § 17 ods. 7 zákona tým, že oznámenie o konaní dražby nebolo vyvesené
vo verejne prístupnej časti T. domu v S., nie je to pravda, dôkazom nepravdivosti tvrdenie navrhovateľov
je skutočnosť hojnej účasti záujemcov o dražbu ako aj účasť verejnosti. Pokiaľ navrhovatelia tvrdia, že
sa začalo dražiť po 16.00 hod, takisto ako aj účastník dražby toto tvrdenie ako nepravdivé odmietol čoho
dôkazom je notárska zápisnica spísaná notárom JUDr. Káánom, ktorý osvedčoval priebeh dražby.

Právny zástupca navrhovateľa v 1. rade vo svojom prednese na pojednávaní dňa 19.2.2013 sa v
plnej miere pridržiaval žalobného návrhu, ďalej doplnil, že dôvod neplatnosti dražby a to porušenie
ustanovenia § 6 ods. 3 Zákona o dobrovoľných dražbách. Uviedol, že navrhovatelia majú záujem
vydražiť nehnuteľnosti za čo najvyššiu sumu, aby boli pokryté ich dlhy v najvyššej výške. Má za to,
že uvedenou dražbou navrhovateľ o niečo prišiel. Hodnota nehnuteľnosti je vyššia ako je uvedené v

znaleckom posudku. Z týchto peňazí mohol uspokojiť svojich iných veriteľov vo vyššej sume.

Poverený zamestnanec odporcu v 1. rade vo svojom prednese na pojednávaní dňa 19.2.2013 zotrval
na písomnom vyjadrení, má za to, že predmetná dražby prebehla v súlade so zákonom, navrhovatelia
nepreukázali dôvodnosť svojho návrhu.

Právny zástupca odporcu v 2. rade vo svojom prednese na pojednávaní dňa 19.2.2013 zotrval na

svojom písomnom vyjadrení. Doplnil, že problém vznikol z toho dôvodu, že pán T., ktorý je známy
navrhovateľov chcem im pomôcť v tom smere, že predmetné nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľov
boli zaťažené celkom v sume 135 000 eur + dlh voči Tatra banke vo výške 41 000 eur. Oni neboli schopní
z uvedeného dôvodu sami nehnuteľnosti predať a pán T. im v tom chcel pomôcť pred dražbou s nimi
intenzívne komunikoval. Mal záujem nehnuteľnosti vydražiť, ale nie za sumu 90% všeobecnej hodnoty,

ale za cenu nižšiu so zámerom, aby navrhovatelia o tieto nehnuteľnosti neprišli. H. T. sa zúčastnil prvej
dražby aj jeho otec spolu s navrhovateľom v 1. rade. Pán S. T. zložil dražobnú zábezpeku vo výške
15 000 eur a pán E. T. + ďalšia osoba zložil sumu 6,60 eur ako verejnosť. H. S. T. tiež zložil dražobnú
zábezpeku aj v druhom prípade logické z istého dôvodu, že očakával, že bude môcť nehnuteľnosť
vydražiť za 75% hodnoty určenej znaleckým posudkom, na takúto hodnotu sa nedostali, nakoľko sa im

podarilo na dražbu dostať 8 záujemcov. Pri dražbe rodinného domu je to ojedinelý zjav a výsledkom
toho bolo, že sa im podarilo vydražiť nehnuteľnosť za 90% hodnoty určenej znaleckým posudkom,
uvedené zabezpečili inzerovaním na 5 realitných portáloch v Novom Čase, v Obchodnom vestníku,
na Mestskom úrade v S. na NCRDD, preto nemôže byť polemika o tom, že záujmom dražobníka bolo
vydražiťnehnuteľnosťpodcenu.Ďalejuviedol,žedražbanezačalaoneskorene,kebytomutakajbolonie

je osvedčený naliehavý právny záujem na podanie žaloby, nakoľko malo by byť v záujme navrhovateľa,
aby sa dražby zúčastnilo čo najviac záujemcov, cena by tým pádom išla hore. Pokiaľ by sa aj zistilo,
že registrácia prebiehala dlhšie, nebol by poškodený záujem navrhovateľov. Ešte uviedol, že pokiaľ pán
S. T. vo svojom písomnom potvrdení tvrdí, že nehnuteľnosti mali hodnotu od 120 000 do 130 000 eur,
pýta sa, z akého dôvodu nevydražil tieto nehnuteľnosti za 100 000 eur. Navrhovateľ si neplnil svoje

povinnosti voči záložnému veriteľovi, v dôsledku toho bol začatý výkon záložného práva , navrhnutá
dobrovoľná dražba. Čo sa týka poistenia, poistení sú nikdy od nich navrhovateľ v týchto konaniach
poistnú zmluvu nepýtal. Čo sa týka dôvodu neplatnosti dražby a to účelového vyhotovenia znaleckého
posudku na nízku sumu, poukázal na skutočnosť, že účel vyhotovenia znaleckého posudku z roku 2010
nasumu120000eurbolozriadenieďalšiehozáložnéhoprávaknehnuteľnosti.Vpraxijeobvyklé,žetieto

posudky sa vyhotovujú na čo najvyššiu možnú hodnotu, aby žiadateľ mohol získať čo najvyšší možný
úver, naviac rozdiel medzi posudkami je viac ako 2 roky. Správnosť znaleckého posudku preukazuje
aj skutočnosť, že nehnuteľnosti sa podarilo vydražiť za 89 900 eur odporcom v 3. rade, ktorý ich chce
aj sám užívať. Čo sa týka skladu náradia, je to príslušenstvo rodinného domu, nie je zapísaný v KNako nehnuteľnosť, právne neexistuje, avšak bol riadne uvedený v opise dražby a bola mu priradená
hodnota v znaleckom posudku. Dražobná zábezpeka bola stanovená v súlade so zákonom. Keby bola
stanovená výška dražobnej zábezpeky 10 000 eur, nepostačovalo by to na úhradu nákladov a odmeny

oboch kôl dražby a museli by si vymáhať náklady od vydražiteľa v občianskom súdnom konaní, v prípade
zmarenia dražby vydražiteľom. Nebolo znemožnené zúčastniť sa dražby, nakoľko bolo možné zložiť
dražobnú zábezpeku aj vkladom na účet dražobníka, nemusela byť uhradená v hotovosti, mohla byť
uhradená aj prostredníctvom notárskej zápisnice do úschovy notárovi bankovou zárukou. V prípade,
že by to záujemca chcel uhradiť v hotovosti, stačilo navštíviť dve pobočky banky alebo nahlásiť výber

jeden deň vopred. K ďalšiemu tvrdenému dôvodu neplatnosti dražby uviedol, že jednalo sa o opakovanú
dražbu a lehota v zmysle zákona je 10 dní pred konaním dražby a uverejnenie oznámenia o dražbe. Čo
sa týka dôvodu neplatnosti namietaného navrhovateľmi, že oznámenie o dražbe nebolo vyvesené vo
verejne prístupnej časti T. domu v S., zmyslom inštitútu je, aby ľudia vedeli nájsť miestnosť, kde sa koná
dražba, predsa oni už o dražbe vedia z oznámenia o dražbe, zdôraznil, že na miesto konania dražby
sa dostavilo 8 záujemcov, bola tam výveska mali tam strážnu bezpečnostnú službu, aby ľudia vedeli

kam majú ísť od vchodu do budovy až do samotnej dražobnej miestnosti. Notár v notárskej zápisnici
osvedčil, že sprístupnená mu bola miestnosť o 15.30 hod, dražba sa konala o 16.00 hod. Ďalej uviedol,
že výťažok z dražby bol podstatne vyšší ako pohľadávka záložného veriteľa, zostatok bol uložený do
notárskej úschovy s tým, že súdni exekútori o tom boli upovedomení a už im to bolo vyplatené. Pokiaľ
by bola dražba určená za neplatnú, došlo by k zásahu do práv tretích osôb a bolo by to nevyvážené

vo vzťahu k navrhovateľom.

Právny zástupca odporcu v 3. rade vo svojom prednese na pojednávaní dňa 19.2.2013 sa takisto
pridržiaval svojho písomného vyjadrenia. Uviedol, že navrhovatelia ani v jednom bode dôvodov
neplatnosti neuvádzajú , že by došlo k porušeniu nejakého ich práva, preto návrh je nedôvodný. Ďalej
uviedol, že pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že nebolo vyvesené vo verejne prístupnej časti Bjornsonovho domu

oznámenie o dražbe, pokiaľ navrhovateľ sa dražby zúčastnil, čo je nepochybné, nebol dotknutý na
svojom práve. Pokiaľ sa tvrdí, že dražba mala začať oneskorene, keby to tak aj bolo, na ako práve by
bol postihnutý navrhovateľ. Čo sa týka dražobnej zábezpeky zákon porušený nebol, teda navrhovatelia
nepreukázali porušenie ustanovenia § 14 ods. 3, § 12 ods. 1, § 17 ods. 3 citovaného zákona, konanie
navrhovateľov je účelové s cieľom čo najdlhšie užívať rodinný dom, ktorý bol predmetom dražby,

skutočným vlastníkom je odporca v 3. rade, ktorý nehnuteľnosti vydražil, zaplatil sumu 89 000 eur.

Navrhovateľ v 1. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 19.2.2012 uviedol, že dražba začala
oneskorene o 16.07 hod, čo dokazuje skutočnosť, že pán Seitz lístky o príjme hotovosti od verejnosti
robil až po dražbe. On musel čakať na ten lístok až po dražbe. K znaleckému posudku znalca O.. D. P.
poukázal, že nesúhlasí s technickou hodnotou druhého nadzemného podlažia, poukázal len na cenovú

ponuku spoločnosti Noves plastové okná s.r.o., kde bola poskytnutá suma vo výške 290 970 Sk len na
zimnú záhradu. Okrem toho je tam vybudovaná stena, strecha, skončené je to zimnou záhradou, je tam
krb a je to s výstupom na terasu, okná majú rovnakú hodnotu aj na prvom aj na druhom nadzemnom
podlaží, nesedí mu to. Namietal teda položku č. 18, položku 22, položku 40 obklady keramické,
položka č. 36 vybavenie kuchyne, položka č. 37 vnútorné vybavenie, ďalej vyjadril pochybnosti ohľadom

obodovania zdroja teplej vody, zdroja vykurovania, ohľadom ceny pozemku poukázal, že v okolitých
obciach sa predávajú pozemky aj po 33 eur za 1 m2 a v Ružomberku aj po 50 eur za 1 m2. Hodnota
domu je určite vyššia, čo potvrdzujú aj ďalšie realitné kancelárie. Suma 120 000 eur je reálna, aj preto
považuje posudok za dotknutie jeho práva. Pokiaľ by sa vychádzalo zo sumy vyššej čo i len o 20 000,
nehnuteľnosti by sa vydražili za vyššiu sumu a zároveň aj jeho záväzky by boli vyplatené vo vyššej sume.

Od roku 2005 sa v rodinnom dome dávala keramická dlažba aj do kuchyne aj na prvom aj na druhom
nadzemnom podlaží, robilo sa obloženie chodby tatranským profilom a terasy vonku boli vykladané
betónovoudlažbou.Vedľadomusarealizovalivýkopovéprácepreprístrešoknaauto,materiálvychádzal
5 000- 8 000 eur, práce boli vykonávané svojpomocne, obhliadky znalcom O.. P. sa zúčastnil, trvala
cca 20 minút, prešiel nehnuteľnosti, urobil si pár záberov, dal mu podklady, ktoré požadoval ohľadom

pôdorysu a tiež mu dal znalecký posudok z roku 2010, kontrolné merania nevykonal. V roku 2010 sme
potrebovali navýšiť úver v Tatra banke, bolo potrebné predložiť nový znalecký posudok, dlžná čiastka
voči Tatra banke bola nejakých 41 000 eur, chcel ten úver navýšiť, aby tie peniaze zostali na splácanie
hypotéky, manželka bola nezamestnaná, preto potreboval o 20 000 eur navýšiť úver zo 40 000 na 60
000 eur. Znalecký posudok v roku 2005 bol na sumu 5 000 eur, v roku 2010 dal urobiť nový znalecký

posudok, boli zohľadnené veci, ktoré sa robili od roku 2005.Navrhovateľka v 2. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 19.2.2013 vyjadrila súhlas s výpoveďou
navrhovateľa v 1. rade, o dražbe sa dozvedela vtedy, keď jej prišiel papier z Tatra banky, že ich dávajú
na dražbu.

Odporca v 3. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 19.2.2013 uviedol, že má veľkú rodinu, chcel
si riešiť bytovú otázku, mal v pláne zúčastniť sa viacerých dražieb, najvýhodnejšia z ponúk sa mu zdala
opakované kolo dražby v tomto prípade, bol na obhliadke nehnuteľnosti a rozhodol sa, že sa dražby
zúčastní. Predmetnú nehnuteľnosť vydražil. Jedna vec je stanovená hodnota súdnym znalcom a druhá
vec za koľko je reálne možné v stanovenom mieste a čase nehnuteľnosť vydražiť. Na to poukazuje aj
skutočnosť, že nikto z 8 účastníkov dražby nebol ochotný ponúknuť vyššiu sumu ako dal on. Pripúšťa,

že dražba mohla začať o 3,4 minúty neskôr, bolo stále ľudí na registráciu, na poplatky, na identifikáciu,
nikto to nenamietal, z jeho pohľadu je to v poriadku. Čo sa týka miesta konania dražby, vedel kam má
ísť, nemal problém nájsť T. dom, videl nejaké papiere, či na dverách alebo na stenách vylepené, ale
nečítal ich, bola tam strážna služba, tí ho uvádzali do miestnosti aj keď ich o to nežiadal. Dražobná
zábezpeka bola primeraná, získal ju v priebehu 2 dní, tieto peniaze uhrádzal v dražobnej spoločnosti v

hotovostibanke,peniazemubolivyplatenébezohlásenia,bezproblémov.Odražbetýchtonehnuteľností
sa dozvedel z internetu a z regionálneho časopisu A.. Po telefóne získal od dražobnej spoločnosti
telefonický kontakt na navrhovateľov, dohodli si termín, doma všetko v poriadku prebehlo.

J. Q. E. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 26.3.2013 uviedol, že bol na predmetnej dražbe v S.
v T. dome, nevedel si teraz spomenúť kedy presne, bolo to prístupné miesto verejnosti, ľudia tam mali

prístup bez problémov, bolo to asi na druhom poschodí. O tejto dražbe vedel z vestníka, portálu notár.sk,
nevšímal si, či je nejaká listina na verejne prístupnom mieste budovy, všetky informácie o dražbe, ktoré
potreboval už k dispozícii mal, nebol tam prvý raz, vedel presne kde to je. Svedok si nespomenul
kedy dražba začala, ani si nespomenul, o ktorej hodine mala dražba začať podľa údajov vo vestníku,
nevedel sa vyjadriť, či to bolo dopoludní alebo popoludní. Svedok si nespomenul, že by dražba začala

oneskorene, že by sa so začiatkom dražby meškalo, na dražbe bol prítomný ako účastník, nevedel sa
vyjadriť koľko by bol ochotný zaplatiť za predmetné nehnuteľnosti v dražbe, chodí na dražby často a
to kvôli obchodu.

J. H. R. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 26.3.2013 uviedol, že je zamestnancom detektívnej firmy
A3PBratislava,pričommalzákazkuodražobnejspoločnosti,abysazúčastnilniekoľkýchdražieb,boloto

na pokyn od zamestnávateľa, mali sa dostaviť na miesto, kde sa mala konať dražba, trištvrte hodiny pred
jej začiatkom s tým, že ten kto vedie dražbu im mal dať ďalšie pokyny. Mali sledovať medzi účastníkmi
dražby,činemajúmedzisebounejakúdohodu.Predzačatímmalipredbudovouupozorňovaťúčastníkov
dražby, aby išli do miestnosti, v prvom rade tých, čo budú dražiť. Tí išli do miestnosti, kde sa dražilo
jednotlivo, ten, čo viedol dražbu tam preberal hotovosti a keď už boli všetci tí, čo idú dražiť dnu, následne

sa púšťali účastníci. Na pokyn pána, čo dražil sa uzatvorila miestnosť, kde sa dražilo, jeden kolega
ostal vnútri, ktorý pozoroval priestor, zabezpečoval hotovosť a väčšinou on bol vonku pred uzatvorenými
dverami. Keď by niekto prišiel, upozornil by ho, že sa už začalo. Keď sa skončila dražba, dvere sa otvorili.
Účastníci boli vyzvaní opustiť miestnosť. Tí čo nevydražili, si postupne preberali hotovosť. Po uzatvorení
miestnosti odovzdali kľúče majiteľovi budovy. Ďalej sprevádzali dražiteľa do banky k odovzdaniu peňazí.

Toto bol všeobecný postup podľa pokynov dražobnej spoločnosti. Niekoľko dražieb sa konalo v S., vie,
v ktorej budove, vždy v tej istej budove, trafil by tam. Dražobná miestnosť bola na druhom alebo treťom
poschodí. Na prízemí vchodové dvere ten čo viedol dražbu prelepil viac listín s predmetom dražby. Tieto
dvere boli sklené, to znamená na verejne prístupnom mieste bola táto listina. Na pokyn vedúceho dražby
dvere na miestnosti, kde sa konala dražba sa zavreli a dražba sa začala. Podľa neho všetky dražby v

S. pre odporcu v 2. rade začali včas, hoci si to nekontroloval na hodinkách, mobil s kolegom si vypli,
keď sa začala dražba, aby nerušili, všetci mali mať mobily vypnuté. J. si nespomenul, či by na nejakej
dražbe pre odporcu v 2. rade bolo meškanie, že by v súvislosti s tým niekto sa sťažoval alebo že by v
súvislosti s tým vznikali nejaké problémy. Pred dražbou sa pohyboval pri vchodových dverách do budovy.
H. sa ľudí, či idú dražiť, ukazoval im, kde majú ísť, kolega bol pri vedúcom dražby. Každý kto vošiel

do budovy predpokladal, že hľadá miestnosť, kde sa ide dražiť, nik tam nebol okrem nich a účastníkov
dražby. Dvere počas dražby boli uzatvorené a počas dražby sa ani neotvorili. Tie listiny boli na prízemí
pri vchode do budovy, na dverách alebo priamo na stene ako sa vojde, bola tam nástenka.J. D. J. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 26.3.2013 uviedol, že bol u odporcu v 2. rade zamestnaný
na dohodu ako licitátor. Na okolnosti tej, ktorej dražby si nespomína s prihliadnutím na veľký časový
odstup a s prihliadnutím ku skutočnosti, že pre dražobnú spoločnosť niekedy robil denne aj 4 dražby.

Poukázal, že podpisoval notársku zápisnicu, vždy sa s ňou oboznámil a svojim podpisom vyjadril súhlas
s údajmi tam uvedenými. Všeobecne sa vyjadril, že vyvesenie oznámenia o dražbe bola pre neho
mechanická záležitosť po tom, ako prišli na miesto konania dražby, zložil si veci a vyvesil oznámenie, to
bolo ako prvé. Na dverách do miestnosti, kde sa dražilo prípadne ak to bola budova, tak aj na dverách
budovy. Upozornili informátora, ktorý je v budove, hneď poučil účastníkov, kde majú ísť. Čo sa týka

začiatku dražby, boli dohodnutí s notárom, notár presne určil, kedy sa otvára miestnosť pre účastníkov
dražby, kedy pre verejnosť a kedy má začať licitovať. Priebeh dražby osvedčil notár. Nespomenul si na
prípad, že by v súvislosti so začiatkom dražby niekedy došlo k omeškaniu a že by niekto z prítomných
toto namietal.

Svedok O.. D. P. uviedol, že pre odporcu v 2. rade robil znalecké posudky asi 6 alebo 7. Čo sa
týka vypracovaného znaleckého posudku v tomto prípade reálny stav je určite zohľadnený, postupoval

podľa vyhlášky, body sú dané vyhláškou, nedá sa tam nič samovoľne meniť. Jedná sa len o odhad
trhovej hodnoty aj na základe uvedených položiek. Skutočná trhová hodnota je napríklad vtedy, keď
sa uskutoční dražba a je nehnuteľnosť vydražená a súčasne zaplatená alebo pri predaji. Obodovanie
v zmysle vyhlášky málo rozhoduje o trhovej hodnote, následne sa na úpravu týchto cien používa
kopec koeficientov. Pri vypracovaní znaleckého posudku použil metódu polohovej diferenciácie, ale aj

porovnávaciu metódu, kde použil inzeráty porovnateľných domov v tejto lokalite a vyšla mu cena 109
214 eur, polohovou diferenciáciou mu vyšla stavba v cene 79 378,81 eur a pozemok v hodnote 20 544
eur , čo robí spolu 99 900 eur, teda ním vypočítaná hodnota polohovou diferenciáciou sa líši od hodnoty
vypočítanej porovnávacou metódou o 10 000 eur. Ako znalec má možnosť zvoliť si metódu, ktorú uzná
za vhodnú, na základe svojej vôle zvolil metódu polohovej diferenciácie, ktorá je povinná. Rozdiel 10 000

eur nepovažuje za taký vysoký pri odhadovaných hodnotách. U porovnávacej metódy sa nedopracoval
k takým podkladom ako napríklad konkrétne uzavreté kúpne zmluvy, bral ju len ako podpornú metódu,
zotrval na všetkých záveroch svojho znaleckého posudku, odmietol špekulácie navrhovateľov, že cena
bola podhodnotená. Žiadne nedostatky v posudku nie sú, je urobený v zmysle zákona podľa jeho
najlepšieho vedomia a svedomia. Jedná sa o reakciu znalca na námietky navrhovateľov ohľadom

obodovania dverí, okien, vnútorného vybavenia, vybavenia kuchyne, vnútorných obkladov. Čo sa týka
poukazu navrhovateľov na investície do zimnej záhrady k tomuto svedok uviedol, že keď do niečoho
vloží nejakú sumu peňazí, to neznamená, že je to cena nehnuteľnosti, koeficienty sú vecou ponuky
a dopytu. Napríklad u koeficientu predajnosti sa zohľadňuje lokalita, kde sa nehnuteľnosť nachádza.
Keby mal navrhovateľ ten istý dom postavený v Bratislave na námestí, tak by mal tie isté body ako

tu, ale hodnota by vyšla úplne iná na základe tohto koeficientu. Zotrval na bodovom ohodnotení,
na použitých koeficientoch, určenie hodnoty v posudku je vyvolávacou cenou na dražbe, ktorá sa v
priebehu dražby môže zvýšiť podľa dopytu záujemcov na dražbe, v tom by posudok napádaný nebol aj
navrhovateľ mohol získať určitých záujemcov. U metódy porovnávacej vychádzal zo vzoriek, ktoré boli
dostupné. Ďalej priemerné ceny uvádzaný NBS nemajú vplyv na tento konkrétny prípad, nakoľko treba

prihliadnuť na konkrétne okolnosti napríklad svahovitosť pozemku, vieme čo banka hodnotí. Čo sa týka
bodového ohodnotenia jednotlivých podlaží, do prvého podlažia ide hodnota základov. Pokiaľ je prvé
podlažie väčšie ako druhé, tak aj hodnota strechy, toto ovplyvňuje aj terén. Námietky posudku sa týkajú
jednotlivých bodov, ale nič sa tým nerieši, podstatnými záležitosťami sa nezaoberajú. Vo vyhláške sú
presné kritériá, podľa ktorých sa hodnotí.

Právny zástupca odporcu v 3. rade vo svojom prednese na pojednávaní dňa 26.3.2013 uviedol, že
pokiaľ by aj oznámenie o dražbe nebolo vyvesené na verejne prístupnom mieste, účastník dražby, ktorý
má skutočný záujem zúčastniť sa na dražbe, nemôže sa o tom dozvedieť v tom čase, keď sa dražba
koná, musí sa to dozvedieť skôr, aby si dokázal zabezpečiť dražobnú zábezpeku, čo potvrdil aj svedok
Ďaďo, ktorý sa o konaní dražby dozvedel z internetu. V nadväznosti na ustanovenie § 12 ods. 1 Zákona

o dobrovoľných dražbách uviedol, že predmetom tohto konania nemôže byť preverovanie znaleckého
posudku, ale iba skúmanie, či došlo k porušeniu zákona a či osoba, ktorá to namieta bola postihnutá
na svojich právach. Pokiaľ bol na predmet dražby vypracovaný znalecký posudok, je to v súlade so
zákonom.Odporca v 3. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 26.3.2013 uviedol, že, keď bol na ohliadke
nehnuteľnosti v júli v roku 2012, navrhovateľ v 1. rade mu povedal, že chce vydražiť nehnuteľnosti za
čo najnižšiu cenu, lebo sa cíti byť poškodený svojimi veriteľmi.

Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom spisu ako aj s fotokópiou spisu
dražobníka - odporcu v 2. rade týkajúcim sa predmetnej dražby.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav.

Podľa § 21 ods. 2 Z.č. 527/2002 Z.z. v znení účinnom ku dňu 17.7.2012, v prípade, ak boli porušené
ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať
súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní

do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním
trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu
dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu;12b) v tomto prípade je možné
domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len
tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

V danom konaní prebieha spor o určenie neplatnosti dražby konanej dňa 17.7.2012 v Bjornsonovom
dome v Ružomberku, ktorej priebeh bol osvedčený JUDr. E. P., notárom so sídlom v Bratislave formou
notárskej zápisnice č. N 862/2012, NZ 25670/2012, NCR 1s26229/2012 a predmetom ktorej boli
nehnuteľnosti v k.ú. S. zapísané Správou katastra Ružomberok na LV č. XXXX a to rodinný dom súpisné
číslo XXXX postavený na pozemku parcela č. B. XXXX a pozemky parcela č. B. XXXX zastavané

plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. B. XXXX/X - záhrady o výmere XX m2 a parcela č. B.
XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2. V prípade sporov o určenie neplatnosti dražby
postupuje sa v zmysle ustanovení Z.č. XXX/XXXX Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších
predpisov. Uvedený zákon v ustanovení § 21 umožňuje osobe, ktorá sa cíti byť dražbou poškodená a
dotknutá na svojich právach, aby požiadala súd o určenie neplatnosti dražby. Takéto právo domáhania

sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do 3 mesiacov odo dňa príklepu s výnimkou, ak
dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo
bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisu. Súd preto pri skúmaní zákonnosti predmetnej dražby vychádzal z ustanovení
označeného zákona, keď skúmal, či boli odporcami a to najmä odporcom v 2. rade - dražobníkom

dodržané ustanovenia označeného zákona namietané navrhovateľmi. Súd má za to, že nie každé
porušenie zákona má za následok vyslovenie neplatnosti dražby súdom. Predpokladom vyslovenia
neplatnosti dražby ako vyplýva zo zákonnej dikcie je skutočnosť, že osoba, ktorá žiada súd vysloviť
neplatnosť dražby, sa následkom porušenia ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách cíti dotknutá
na svojich právach. V danom prípade takými osobami sú navrhovatelia v 1. a v 2. rade. Súd konštatuje,

že návrh na určenie neplatnosti dražby bol podaný v trojmesačnej prekluzívnej lehote. Navrhovatelia
tvrdili nasledovné dôvody neplatnosti dražby:

1. účelovo vyhotovený znalecký posudok na nízku sumu. Poukázali na rozpor s ustanovením § 12 ods.
1 Zákona o dobrovoľných dražbách, na znalecký posudok z roku 2010 na predmetné nehnuteľnosti,
kde boli ohodnotené sumou 120 000 eur a tiež na internetové ponuky realitných kancelárií na

domy zastavanou plochou podstatne menšou technickým stavom, stupňom rekonštrukcie na nižšej
úrovni, napokon tiež poukázali na vývoj cien nehnuteľností na bývanie v Slovenskej republike, taktiež
namietali nesprávne obodovanie nehnuteľností podľa vyhlášky t.z. stanovenie východiskovej hodnoty
nehnuteľností.

Súd sa oboznámil so znaleckým posudkom č. XXX/XXXX znalca O.. D. P., T., ktorého predmetom bolo

stanovenie všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností k právnemu účelu vykonania dobrovoľnej
dražby, posudok bol vypracovaný dňa 24.4.2012. Zo záveru tohto znaleckého posudku vyplynula
všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností - stavieb a pozemkov vo výške 99 900 eur, ktorá
je znaleckým odhadom ceny, ktorá by sa dosiahla pri predaji rovnakých alebo porovnateľnýchnehnuteľností a stavieb v bežnom obchodnom styku k dátumu ohodnotenia. Ďalej súd sa oboznámil
so znaleckým posudkom č. 28/2010 znalkyne O.. C. W. A., ktorej predmetom bolo ohodnotenie
predmetných nehnuteľností dňa 21.7.2010, pričom všeobecná hodnota bola stanovená vo výške 120

000 eur. Z internetových ponúk realitných kancelárií vyplynula ponuka na predaj rodinného domu v obci
O. o veľkosti XXX m2 za 123 000 eur, rodinného domu v S. na ulici J.D. o veľkosti XXX m2 za 125 000
eur, rodinného domu v S., H. cintorínom o veľkosti XXX m2 za 98 000 eur, rodinného domu v blízkosti S.
o veľkosti XXX m2 za 88 000 eur, rodinného domu v širšom centre S. - D. o veľkosti XXX m2 za 79 000
eur, rodinného domu v centre S. o veľkosti 921 m2 za 133 000 eur, rodinného domu v S. na J. o veľkosti

XXX m2 za 130 000 eur a napokon rodinného domu v S. na J. o veľkosti XXX m2 za 95 000 eur. Súd sa
tiež oboznámil so znaleckým posudkom č. 05/2005 znalkyne O.. C. W. A. na predmetné nehnuteľnosti ku
dňu 25.1.2005, kde stanovila všeobecnú hodnotu vo výške 3 000 000,- Sk. Z vývoja cien nehnuteľností
na bývanie v SR, zdroj NBS vyplynulo, že v Žilinskom kraji došlo k nárastu cien nehnuteľností na bývanie
od roku 2005, cena 431 eur/m2 do roku 2012 na 754 eur/m2.

Podľa § 12 ods. 1 veta prvá, veta druhá Z.č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, dražobník

zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. Ak ide
o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku3) alebo ak je vlastníkom predmetu
dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená
znaleckým posudkom11a), ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov.

Súd konštatuje, že citované ustanovenie zákona porušené nebolo, nakoľko v danom prípade cena

predmetu dražby bola určená znaleckým posudkom, keďže ide o nehnuteľnosti, ktorý v deň konania
dražby nebol starší ako 6 mesiacov. Tvrdenie navrhovateľov o účelovom vyhotovení znaleckého
posudku na nízku sumu v konaní preukázané nebolo. Súd nezistil vo vypracovanom znaleckom posudku
znalca Ing. D. P., T. žiadne nesprávnosti. Znalec použil metódu polohovej diferenciácie, ktorú znalec
posúdil ako vhodnú metódu na stanovenie všeobecnej hodnoty v tomto prípade jednak stavieb a

jednak pozemkov. Znalec vykonal ohliadku na mieste samom. Následne vypracoval znalecký posudok,
keď vychádzal z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej
hodnoty a z ďalších právnych predpisov. Námietky navrhovateľov voči správnosti tohto znaleckého
posudku neboli žiadnym spôsobom podložené, zostali len v rovine tvrdení. Naopak súd má za to,
že správnosti vypracovaného znaleckého posudku nasvedčuje výsledok samotnej dobrovoľnej dražby

v nadväznosti na dopyt záujemcov na dražbe. V tomto prípade cena dosiahnutá vydražením je vo
výške 89 000 eur a bola skutočne uhradená vydražiteľom - odporcom v 3. rade. Súd konštatuje, čo sa
týka internetových ponúk realitných kancelárií na nehnuteľnosti, že v tomto prípade nemožno hovoriť
o zrealizovaných obchodoch, nakoľko ponuky sa časom môžu korigovať v nadväznosti na prípadný
záujem resp. nezáujem o kúpu týchto nehnuteľností, resp. v rámci samotného procesu uzatvárania

kúpnej zmluvy. Takisto podľa názoru súdu neobstojí poukaz na priemerné ukazovatele vývoja cien
nehnuteľností na bývanie, ktoré zverejnila NBS, nakoľko jedná sa o údaje priemerné a ťažko ich možno
porovnávať s hodnotu nehnuteľnosti v tomto konkrétnom prípade, nakoľko nemáme bližšie informácie
o aké nehnuteľnosti ide. Naviac súd poukazuje, že dražby v tomto prípade sa zúčastnilo 8 účastníkov.
Dražobník propagoval nehnuteľnosti pred uskutočnenou dražbou na jeho webovej stránke, ďalej na

portáloch www.drazba.sk, www.reality.sk, www.topreality.sk, www.avizo.sk, v denníku Nový čas na
NCRDD a OV, na úradnej tabuli Mestského úradu S., čo preukazuje, že isto nebolo účelom odporcu v 2.
rade dosiahnuť čo najnižšiu cenu vydražením, práve naopak vzhľadom na uvedené je evidentná snaha
čo najviac rozšíriť okruh účastníkov dražby. Súd tiež poukazuje, že nehnuteľnosti vydražil odporca v 3.
rade za cenu 89 000 eur, pričom v priebehu konania sa vyjadril, že nehnuteľnosti nadobúda za účelom

riešenia bytovej otázky svojej rodiny a teda aj toto je skutočnosť, ktorá preukazuje reálnosť odhadu
hodnoty nehnuteľností znalcom O.. D. P.. Navrhovatelia v 1. a v 2. rade mali vedomosť o prebiehajúcej
dražbe, bolo im zaslané oznámenie o dražbe, dodatok k oznámeniu o dražbe, oni sami si mohli hľadať
záujemcu o kúpu nehnuteľností. Naviac navrhovatelia v 1. a v 2. rade znalecký posudok O.. D. P.,
resp. v nadväznosti na ním stanovenú hodnotu nehnuteľnosti určené najnižšie podanie nenamietali,

hoci sami mali vedomosť v tom čase o znaleckom posudku znalkyne O.. C. W. z roku 2010, kde bola
stanovená všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností o cca 20 000 eur vyššie. Súd v tomto konaní
má za to, že časový odstup dvoch rokov je významným faktorom, ktorý má reálny vplyv na zníženie
hodnoty nehnuteľností a to najmä s prihliadnutím na opotrebenie nehnuteľnosti a tiež s prihliadnutím
ku skutočnosti situácie na trhu s nehnuteľnosťami, keď ani samotným navrhovateľom sa nehnuteľnostipredať nedarilo, hoci im to bolo ponúkané zo strany odporcu v 1. rade aj odporcu v 2. rade. Vzhľadom
na uvedené súd dospel k záveru, že námietka neplatnosti dražby z uvedeného dôvodu nie je dôvodná.

2. Navrhovatelia namietali porušenie ustanovenia § 17 ods. 3 Zákona o dobrovoľných dražbách s

poukazom na skutočnosť, že dražilo sa 14. deň od zverejnenia v Obchodnom vestníku dňa 3.7.2012 a
29. deň od zverejnenia NCRD dňa 28.6.2012.

Podľa § 22 ods. 4 citovaného zákona 527/2002 Z.z., ak bolo oznámenie o dražbe uverejnené v registri
dražieb, uverejní dražobník oznámenie o konaní opakovanej dražby s náležitosťami podľa § 17 ods. 1
písm. a) až f) v registri dražieb najmenej desať dní pred začatím dražby. Ak sa oznámenie o dražbe
zverejnilo v Obchodnom vestníku podľa § 17 ods. 3, dražobník v ňom bez zbytočného odkladu zverejní

aj oznámenie o konaní opakovanej dražby; na náležitosti oznámenia o konaní opakovanej dražby sa
vzťahuje § 17 ods. 1 písm. a) až f). V lehote najmenej desať dní pred začatím opakovanej dražby zašle
dražobník oznámenie o opakovanej dražbe aj osobám podľa § 17 ods. 5. Ostatné ustanovenia § 17 sa
použijú primerane.

Súd v konaní zistil oboznámením sa s listinami, že oznámenie o konaní opakovanej dražby bolo

registrované v NCRDD dňa 18.6.2012, dňa 28.6.2012 bol registrovaný dodatok k oznámeniu o konaní
opakovanej dražby, ktorým došlo k zmene notára osvedčujúceho priebeh dražby. Ďalej oznámenie o
konaní opakovanej dražby bolo zaslané elektronicky na registráciu v Obchodnom vestníku rovnako
dňa 18.6.2012 a dňa 28.6.2012 bol zaslaný na zverejnenie dodatok k oznámeniu o konaní opakovanej
dražby. Je nepochybné a vyplýva to zo všetkých podaní odporcu v 2. rade, a najmä z notárskej zápisnice

osvedčujúcej priebeh dražby, že jednalo sa o prvú opakovanú dražbu nehnuteľnosti, ktorá sa konala dňa
17.7.2012 Zákon v ustanovení § 22 stanovuje lehotu na zverejnenie oznámenia o konaní opakovanej
dražby 10 dní na rozdiel od prvého kola dražby, kde je stanovená lehota v trvaní 30 dní. Vzhľadom k
tomu, súd má za to, že táto námietka neplatnosti dražby nie je dôvodná.

3. Navrhovatelia vyslovili názor, že jednalo sa o prvé opakované kolo dražby a preto sa malo začať

licitovať od sumy 99 900 eur.

Podľa § 16 od. 6 Zákona o dobrovoľných dražbách, vo veciach zákonného záložného práva a v
prípadoch, ak je predmetom dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený
trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, 12b) najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty
predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch výkonu záložného práva nižšie

ako polovica hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom.

Vzhľadom na dikciu zákona súd konštatuje, že k porušeniu zákona nedošlo, nakoľko hranica najnižšieho
podania nemohla byť nižšia ako 3/4 hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom, nakoľko
jednalosaoprípad,keďpredmetomopakovanejdražbyboldom,vktorommádlžníkhlásenýtrvalýpobyt
podľa osobitného predpisu. Všeobecná hodnota nehnuteľností stanovená znaleckým posudkom bola vo

výške 99 900 eur, z čoho 3/4 predstavuje suma vo výške 74 925 eur. V tomto prípade súd konštatuje,
že námietka neplatnosti dražby nie je dôvodná.

4. Navrhovatelia poukazovali, že sa vydražil aj sklad náradia na parcele č. CKN X XXX/X, ktorý nebol
riadne uvedený v identifikácii predmetov postihnutých dražbou.

Podľa § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej

veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.

Podľa § 139b ods. 6 Stavebného zákona č. 50/1976 Z.z., drobné stavby sú stavby, ktoré majú doplnkovú
funkciuprehlavnústavbu(napr.prestavbunabývanie,prestavbuobčianskehovybavenia,prestavbuna
výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu) a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životnéprostredie, a to a) prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m, napríklad
kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného
zvieratstva, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne a stavby športových zariadení, b)

podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a hĺbka 3 m, napríklad pivnice, žumpy.

Je pravdou, že sklad náradia postavený na pozemku parcela č. CKN XXXX/X výslovne špecifikovaný v
oznámení o konaní opakovanej dražby v časti "predmet opakovanej dražby" nebol. Už aj zo samotného
názvu veci je zrejmé, že jedná sa o vec, ktorá je na základe rozhodnutia vlastníka, ktorý je súčasne
aj vlastníkom rodinného domu určená na to, aby sa trvale užíval s hlavnou vecou, teda sklad náradia

predstavuje príslušenstvo rodinného domu, je určený na to, aby sa s rodinným domom trvale užíval.
Sklad náradia nie je zapísaný v KN. Dražbou rodinného domu prešlo aj vlastníctvo skladu náradia ako
príslušenstva rodinného domu na vydražiteľa. Súd poukazuje, že sklad náradia bol uvedený v notárskej
zápisnici, ktorou bol osvedčený predmet dražby v časti "predmet opakovanej dražby" a tiež mu bola
priradená hodnota v znaleckom posudku. Z hľadiska stavebného, jedná sa o drobnú stavbu postavenú
za rodinným domom, ktorá sa jednou stenou opiera o oporný múr o zastavanej ploche 12,09 m2. Aj túto

námietku neplatnosti dobrovoľnej dražby súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

5. Pokiaľ navrhovatelia namietali vysokú dražobnú zábezpeku stanovenú vo výške 15 000 eur limitujúcu
počet účastníkov dražby s poukazom na skutočnosť, že hotovostné výbery v bankách sú v rozmedzí
od 5 000 - 10 000 eur, k tomuto súd konštatuje, že dražobná zábezpeka bola stanovená v súlade s
ustanovením § 14 ods. 3 Zákona o dobrovoľných dražbách.

Podľa § 14 ods. 3 Zákona o dobrovoľných dražbách, dražobná zábezpeka nesmie presiahnuť 30 % z
najnižšieho podania; nesmie však presiahnuť sumu 49 790, 88 eura.

V tomto prípade 30% z najnižšieho podania bola suma vo výške 22 477,50 eur, teda určená dražobná
zábezpeka bola nižšia. V tejto súvislosti súd poukazuje na účel dražobnej zábezpeky stanovený v
ustanovení § 25 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách.

Podľa § 25 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách, ak je dražba zmarená vydražiteľom, dražobná
zábezpeka zložená vydražiteľom vrátane jej príslušenstva sa použije na úhradu nákladov zmarenej
dražby. Ak sa koná opakovaná dražba, zúčtuje sa zostávajúca časť dražobnej zábezpeky zložená
vydražiteľom, ktorý spôsobil zmarenie dražby, na náklady opakovanej dražby. Po úhrade nákladov
dražby a opakovanej dražby sa zostávajúca časť vráti vydražiteľovi, ktorý spôsobil zmarenie dražby.

V nadväznosti na účel inštitútu dražobnej zábezpeky súd má za to, že dražobná zábezpeka určená
v tomto prípade bola primeraná a v súlade so zákonom. Tvrdenie navrhovateľov o problematickom
zabezpečení dražobnej zábezpeky v banke sa súdu nejavilo presvedčivé, nakoľko v prípade záporného
stanoviskabankyvydaťsumuvovýške15000eurihneďvhotovostibolomožnélennahlásiťtakútosumu
deň vopred alebo vybrať si ju v 1 deň v 2 rôznych pobočkách tej istej banky, hoci aj v inom susediacom

meste. Preto súd aj túto námietku neplatnosti dražby považoval za nedôvodnú.

6. Pokiaľ namietali navrhovatelia, že oznámenie o dražbe nebolo vyvesené vo verejne prístupnej
časti Bjornsonovho domu v S., kde sa konala dražba (porušenie ustanovenia § 17 ods. 7 Zákona o
dobrovoľných dražbách), súd poukazuje, že toto tvrdenie navrhovateľov zostalo nepreukázané.

Podľa § 17 ods. 7 Zákona o dobrovoľných dražbách, oznámenie o dražbe spolu s dodatkami (§ 18) je

dražobník povinný pred začatím dražby vyvesiť vo verejne prístupnej časti objektu, v ktorom sa dražba
koná.

Naopak v tomto smere bol vykonaný dôkaz na návrh odporcu v 2. rade a to výsluch svedkov H. R.,
zamestnanca detektívnej firmy I T., ktorý sa zúčastnil aj predmetnej dražby, ktorý potvrdil, že určite navchode do budovy takéto oznámenie o dražbe bolo. S. svedok D. J., licitátor vyjadril sa všeobecne,
nakoľko na konkrétnu dražbu si nespomínal, že vyvesenie oznámenia o dražbe na verejne prístupnom
mieste, kde sa konala dražba bola pre neho mechanická záležitosť - hneď po tom, ako prišli na miesto

konania dražby, zložil si veci a vyvesil oznámenie ako prvé a to na dverách do miestnosti, kde sa dražilo
prípadne ak to bola budova, tak aj na dverách tejto budovy, súčasne upozornili informátora, ktorý je
v budove, aby poučil účastníkov, kde majú ísť. V tomto prípade pri vchodových dverách do budovy
sa pohyboval H. R., konkrétne pýtal sa ľudí, či idú dražiť, ukazoval im, kde majú ísť. Hlavným účelom
vyvesenia oznámenia o dražbe vo verejne prístupnej časti objektu, v ktorom sa dražba koná je, aby

žiaden z účastníkov dražby nemal problém nájsť miesto konania dražby. Podľa vyjadrenia odporcu v
2. rade oznámenie o dražbe vrátane dodatku tohto oznámenia bolo vyvesené licitátorom E.. D. J. vo
verejne prístupnej časti T. domu - na dverách ohraničujúcich vstupnú chodbu, na ktorej sa nachádzala
koncertná miestnosť, v ktorej sa konala samotná dražba nehnuteľností. S prihliadnutím ku skutočnosti,
že účastníkov usmerňovali aj zamestnanci strážnej bezpečnostnej služby, ktorú objednal odporca v 2.
rade, nebol zistený žiaden problém u účastníkov dražby resp. iných osôb nájsť miesto konania dražby.

Takéto skutočnosti navrhovatelia v 1. a v 2. rade ani netvrdili.

7. Napokon navrhovatelia tvrdili, že sa začalo dražiť oneskorene a to z dôvodu, že dražobník umožnil
registráciu osôb aj po 16.00 hod. Z notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh opakovanej dražby
dňa 17.7.2012 vyplynulo, že sa konala o 16.00 hod. V danom prípade súd vychádzal z predpokladu
správnosti tejto notárskej zápisnice ako verejnej listiny, opak súdu preukázaný nebol a táto námietka

navrhovateľov zostala len v rovine tvrdenia. Naviac pokiaľ by aj určité meškanie so začiatkom dražby
zistenébolo,navrhovateliasúdu aninavýslovnúvýzvuneozrejmiliakýmspôsobomichtomalopostihnúť
na ich právach. Súd vyhodnotil aj túto námietku neplatnosti dražby ako nedôvodnú.

Ďalej súd zistil, že navrhovatelia v 1. a v 2. rade mali doručenie oznámenia o dražbe vrátane dodatku k
oznámeniu o dražbe vykázané, čo vyplynulo z doručeniek predložených odporcom v 2. rade a zároveň

pokiaľ navrhovatelia vyjadrili pochybnosti o dodržaní ustanovenia § 6 ods. 3 Zákona o dobrovoľných
dražbách, súd zistil z poistnej zmluvy predloženej odporcom v 2. rade poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenúprivýkoneprofesie-Poistnázmluvač.411012437,žeodporcav2.radesitútosvojuzákonnú
povinnosť splnil ani v týchto súvislostiach žiadne porušenie zákona zo strany odporcu v 2. rade porušené
neboli.

Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku t.z. návrh navrhovateľov
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, teda priznal náhradu trov
konania odporcovi v 2. rade a odporcovi v 3. rade, ktorí mali vo veci plný úspech a náhradu trov konania
uplatnili proti navrhovateľom v 1. a v 2. rade, ktorí vo veci úspech nemali. Súd zistil zároveň splnenie

predpokladov pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 OSP.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 1 OSP, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa

priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Aplikácia ustanovenia § 150 ods. 1 OSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky
predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo z časti neprizná. Výnimočnosť môže spočívať

v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Úvaha súdu o tom, či ide
o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa musí vychádzať z posúdenia všetkýchokolností konkrétnej veci, súd musí prihliadnuť k osobným, sociálnym, majetkovým a ďalším pomerom
všetkých účastníkov konania, k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu nároku, postoju účastníkov k
priebehu konania a podobne. Súd berie do úvahy pomery toho, kto má hradiť trovy konania, ale musí tiež

zvážiť, či a akým spôsobom by takéto rozhodnutie zasiahol do majetkovej sféry oprávneného účastníka
konania.

Predmetom konania bol návrh navrhovateľov v 1. a v 2. rade o určenie neplatnosti dražby. Súd návrh
navrhovateľov v 1. a v 2. rade zamietol, čo je predpokladom pre priznanie náhrady trov konania
odporcom v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 OSP. V ďalšom súd skúmal splnenie podmienok pre

použitie ustanovenia § 150 ods. 1 OSP. Konkrétne súd zisťoval okolnosti, ktoré viedli k súdnemu
uplatneniu nároku navrhovateľmi. Dňa 17.7.2012 v Bjornsonovom dome v Ružomberku prebehla
dobrovoľná dražba, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľov v 1. a v 2. rade.
Navrhovateľom dražby bola banka (odporca v 1. rade). Navrhovatelia v návrhu na začatie konania
označiliniekoľkoporušeníZákonaodobrovoľnýchdražbách,ktorésamalidotknúťichprávanazáklade,
ktorých mala byť dražba určená ako neplatná. Na svojom návrhu zotrvali. Čo sa týka postoja odporcov

v tomto konaní, všetci 3 odporcovia s návrhom navrhovateľov vyjadrili nesúhlas, ktorý aj zdôvodnili
vo svojich písomných vyjadreniach. Konkrétne odporcovia v 2. a v 3. rade vznášali námietky voči
návrhu, boli v konaní aktívni, navrhovali dôkazy na podporu svojich tvrdení. Vzhľadom na uvedené
súd konštatuje, že neboli zistené žiadne také výnimočné okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by
odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania odporcom v 2. a v 3. rade, či už celkom alebo z časti

z týchto skúmaných dôvodov.

V ďalšom súd sa zaoberal skúmaním okolností hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by nepriznal
náhradu trov konania odporcom v 2. a v 3. rade, či už celkom alebo z časti spočívajúce v sociálnych,
majetkových, zárobkových, osobných a ďalších pomeroch účastníkov konania. V konaní bolo zistené,
že navrhovatelia v 1. a v 2. rade uhradili súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 99,50

eur bezhotovostným prevodom z účtu navrhovateľky v 2. rade. Z rozhodnutia Centra právnej pomoci
kancelária Liptovský E. zo dňa 26.11.2012 sp.zn. 3796/12 súd zistil, že navrhovateľovi v 1. rade bol
priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou vo výške 40 eur (20%) a zároveň
bol určený advokát na jeho zastupovanie v tejto právnej veci. Centrum právnej pomoci pri posudzovaní
žiadosti navrhovateľa v 1. rade bralo do úvahy aj príjem ďalších spoločne posudzovaných osôb a to

manželky - navrhovateľky v 2. rade a dvoch nezaopatrených detí navrhovateľa. Na základe dokladov
predložených navrhovateľom v 1. rade Centrum právnej pomoci posúdilo príjmovú situáciu navrhovateľa
v 1. rade a spoločne posudzovaných osôb a zistilo, že jeho príjem v období od apríla 2012 do septembra
2012 presahuje 1,4 násobok sumy životného minima ustanoveného zákonom č. 601/2003 o životnom
minime a súčasne nepresahuje 1,6 násobok uvedenej sumy, navrhovateľ v 1. rade nemôže si využívanie

právnych služieb zabezpečiť svojim majetkom. Z tohto dôvodu súd mal za to, že je adekvátne nepriznať
odporcom v 2. a v 3. rade náhradu trov konania voči navrhovateľom v 1. a v 2. rade v časti 80%. Čo sa
týka pomerov u odporcu v 2. rade súd zistil, že ide o obchodnú spoločnosť podnikajúcu v oblasti výkonu
dobrovoľných dražieb, keď podľa názoru súdu takéto rozhodnutie o trovách konania do majetkovej sféry
odporcu v 2. rade významne nezasiahne, naviac s prihliadnutím ku skutočnosti, že právny zástupca

odporcu v 2. rade je jeho štatutárnym zástupcom, konateľom. Čo sa týka pomerov na strane odporcu v
3. rade súd v konaní zistil, že odporca v 3. rade vydražil na predmetnej dobrovoľnej dražbe nehnuteľnosti
vo vlastníctve navrhovateľov v 1. a v 2. rade za cenu 89 000 eur, súd teda má za to, že je možné reálne
predpokladať také zárobkové pomery u odporcu v 3. rade, ktoré mu úhradu tejto ceny umožnili. Z tohto
dôvodu súd má za to, že ani do majetkovej sféry odporcu v 3. rade takéto rozhodnutie súdu o náhrade

trov konania nezasiahne.

Odporca v 3. rade uplatnil náhradu trov konania vo výške 3 651,92 eur za nasledovné úkony právnej
služby prevzatie a príprava zastúpenia odmena 599,17 eur, vyjadrenie k návrhu odmena 599,17 eur,
2 x paušálna náhrada po 7,63 eur = 15,26 eur, účasť na pojednávaní dňa 19.2.2013 v trvaní viac ako
3 hod, 2 úkony odmena 1 198,34 eur, účasť na súdnom pojednávaní dňa 26.3.2013 v trvaní viac ako

2 hod, 2 úkony odmena vo výške 1 198,34 eur, 2 x paušálna náhrada po 7,81 eur spolu 15,62 eur,
náhrada za stratu času dňa 19.2.2013 za 1 polhodinu 13,01 eur a náhrada za stratu času dňa 26.3.2013
za 1 polhodinu 13,01 eur. Súd sa nestotožnil s vyčíslením trov právneho zastúpenia odporcu v 3. rade,
nakoľko základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby predstavuje sumu 58,69 eur vzmysle § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., teda správne mali byť trovy právneho zastúpenia
vyčíslené vo výške 409,04 eur = 6 x 58,69 eur + réžijný paušál 2 x 7,63 eur + 2 x 7,81 eur + náhrada
za stratu času dňa 19.2.2013 1 polhodina vo výške 13,01 eur a náhrada za stratu času dňa 26.3.2013

za 1 polhodinu 13,01 eur. 20% z uvedenej sumy v zmysle vyššie uvedeného predstavuje 81,81 eur,
v tejto výške súd odporcovi v 3. rade náhradu trov konania priznal. Čo sa týka náhrady trov konania
priznanej odporcovi v 2. rade. Odporca v 2. rade uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške 516,98 eur,
pozostávajúce z odmeny advokáta za 2 úkony právnej služby po 58,69 eur a prevzatie a príprava vecí,
písomné vyjadrenie dňa 4.9.2012 + 2 x réžijný paušál po 7,63 eur + 20% DPH vo výške 26,53 eur, ďalej

uplatnil odmenu advokáta za 2 úkony právnej služby po 30,04 eur za zastupovanie na pojednávaní dňa
19.2.2013 a dňa 26.3.2013, 2 x réžijný paušál po 7,81 eur + 20% vo výške 15,14 eur a napokon uplatnil
cestovné náhrady v súvislosti s účasťou na pojednávaní dňa 19.2.2013 vo výške 133,50 eur (0,183 x
390 km + 490 km x 5,9l/100 km x 1,516 eur/l) a v súvislosti s účasťou na pojednávaní dňa 26.3.2013 vo
výške 133,47 eur (0,183 x 490 km + 490 km x 5,9 l/100 km x 1,515 eur/l). Súd vo vyčíslení náhrady trov
právneho zastúpenia odporcu v 2. rade nezistil žiadne nesprávnosti s výnimkou, že odporca v 2. rade

uplatňoval menej ako mu patrilo, čo sa týka odmeny advokáta za 2 úkony právnej služby zastupovanie
na pojednávaní dňa 19.2.2013 a dňa 26.3.2013. Súd teda priznal odporcovi v 2. rade 20% z tejto sumy
na základe vyššie uvedeného t.j. 103,40 eur.

Súd pri rozhodovaní v tejto otázke prihliadol tiež k príslušným ustanoveniam vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a

to najmä ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a, § 14 ods. 1 písm. a)b)c), § 16 ods. 3, ods. 4, § 18 ods. 3.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Žiline písomne v 5 vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1,2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).