Rozsudok – Opravné prostriedky proti… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. august 2012

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 38Sp/27/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2012200430
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2012200430.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Benczovou v právnej veci
navrhovateľa: I. J., nar. XX.XX. XXXX, št. príslušník Gruzínska, t.č. ÚPZC Medveďov, proti odporcovi:
Oddelenie cudzineckej polície PZ Dunajská Streda, Ádorská 34, Dunajská Streda, o návrhu na
preskúmanie rozhodnutia odporcu č. PPZ-HCP-BA8-AV-22-12/2012 zo dňa 07.08. 2012 t a k t o

r o z h o d o l :

Súd napadnuté rozhodnutie odporcu Oddelenie cudzineckej polície PZ Dunajská Streda č. PPZ-HCP-
BA8-AV-22-12/2012 zo dňa 7. augusta 2012 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Štátu súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporca zaistil navrhovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte
cudzincov, stanovil dobu zaistenia do 07.10. 2012 a rozhodol o jeho umiestnení v ÚPZC Medveďov.
V odôvodnení poukázal na to, že na území SR účastník opakovane požiadal o udelenie azylu. V
priebehu konania o prvej žiadosti o azyl svojvoľne opustil azylové zariadenie aj územie Slovenskej
republiky, konanie o azyle bolo zastavené s právoplatnosťou dňa 23.08. 2011. V priebehu druhého
konania rovnako neoprávnene opustil azylové zariadenie, aj územie Slovenskej republiky, konanie
skončilo rozhodnutím o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany. V priebehu tretieho konania
o azyl znova neoprávnene opustil územie pobytový tábor, aj územie SR, v čase jeho neprítomnosti
bolo vydané rozhodnutie o zastavení azylového konania, ktoré bolo doručené verejnou vyhláškou a
nadobudlo právoplatnosť 23.07. 2012.

Pri kontrole vykonanej dňa 07.08. 2012 v Pobytovom tábore Rohovce bolo zistené, že navrhovateľ sa
zdržiava na území SR neoprávnene, bez cestovného dokladu, platného víza a povolenia príslušných
orgánov SR. V rámci výsluchu uviedol, že na území SR sa zdržiava oprávnene, nakoľko jeho preukaz
žiadateľa o azyl je platný do 28.08. 2012. Do Gruzínska sa nechce vrátiť, nakoľko tam nemá žiadne
prostriedky na živobytie, nemá kde bývať, nemá peniaze na stravu a život, hrozí mu smrť. Na Slovensku
nemá žiadneho príbuzného, ani známeho, ktorý by mu vedel zabezpečiť ubytovanie, ani financie, aby
mohol zložiť finančnú záruku. Správny orgán s poukazom na nerešpektovanie Kódexu schengenských
hraníc vydal rozhodnutie o jeho administratívnom vyhostení. Zaistenie opierajúce sa o rozhodnutie o
administratívnom vyhostení bolo odôvodnené právnou úpravou zák. č. 404/2011 Z.z..

Nevyhnutnosť potreby zaistiť účastníka konania odporca vyvodil z jeho finančnej situácie skutočnosti,
že je bez prostriedkov, príbuzných na území SR, trikrát neoprávnene opustil územie SR v priebehu
azylovej procedúry a následne bol vrátený na základe Dublinského dohovoru z Francúzska, Nemecka a
Rakúska. Z týchto dôvodov neprichádza do úvahy ani alternatívne obmedzenie nahrádzajúce zaistenie.
Zaistením nie je dotknuté právo na súkromný a rodinný život vzhľadom na to, že na Slovensku nemá
žiadne rodinné väzby. Odporca zdôraznil význam verejného záujmu a povinnosť cudzincov rešpektovať
právne predpisy SR. Dĺžku doby zaistenia odôvodnil oznámením ÚPZC Medveďov o predpokladanej
dobe vybavenia náhradného cestovného dokladu, čo závisí aj od miery spolupráce účastníka.

Odvolaním došlým súdu dňa 23.08. 2012 navrhovateľ žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie ako
nesprávne, nakoľko príslušné orgány pri rozhodovaní o žiadosti o azyl nezohľadnili jeho tvrdenie, že
sa do Gruzínska vrátiť nemôže, lebo mu tam hrozí prenasledovanie. Na Slovensku sa nezdržiaval
neoprávnene, pretože sem bol eskortovaný z Nemecka, ako do krajiny, ktorá je zodpovedná o jeho
žiadosti o azyl. Nesúhlasil s tým, že v rozhodnutí o zaistení bolo uvedené, že svojvoľne opustil tábor na
viac ako 7 dní a že pracovníci Migračného úradu nič nevedia o jeho pobyte. Je to nelogické, pretože
jeho predvedenie na účely konania o zaistení začalo v pobytovom tábore. Zdôraznil, že nedostal žiadne
rozhodnutie o zastavení azylového konania. Namietal, že cudzinecká polícia sa nijako nezaoberala jeho
tvrdením, že v prípade jeho návratu do Gruzínska ho čaká smrť z politických dôvodov. Neskúmali teda
prekážku vyhostenia, a preto je rozhodnutie nepreskúmateľné. Vydané rozhodnutia a zaistení a zákaze
vstupu považuje za neprimerane tvrdý zásah do jeho osobnej slobody, i bez neho by sa nijako nevyhýbal
konaniam, ktoré už začali. Nemá žiaden dôvod utiecť z územia SR alebo sa na jej území ukrývať, pretože
SR je zodpovedná za rozhodnutie o jeho žiadosti o azyl. S políciou spolupracuje, preto doba zaistenia
nie je dôvodná.

Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ neovláda v dostatočnom rozsahu slovenský jazyk (vyplýva z
obsahu administratívneho spisu) bola mu v súdnom konaní postupom v zmysle § 18 O.s.p. ustanovená
tlmočníčka a prekladateľka z jazyka ruského, ktorému rozumie v dostatočnom rozsahu.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
Poukázal na priebeh troch azylových konaní začatých na základe žiadosti navrhovateľa, pričom v
priebehu každého z nich neoprávnene opustil pobytový tábor a územie SR na viac ako 7 dní.
Ostatné konanie o udelenie azylu bolo zastavené uznesením zo dňa 28.06. 2012, ktoré bolo z dôvodu
neprítomnosti navrhovateľa v pobytovom tábore doručované formou verejnej vyhlášky. Námietky obavy
cudzinca z prenasledovania a hrozby smrti v prípade návratu do domovskej krajiny nekonkrétne
zmieňované aj v zápisnici zo dňa 07.08. 2012 boli podrobne vyhodnotené v rozhodnutí Migračného
úradu MV SR zo dňa 20.02. 2012 o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany. Zdôraznil
záujem SR na dodržiavanie právnych predpisov aj cudzincami nachádzajúcimi sa na jej území, úpravu
Kódexu schengenských hraníc. Nepovažuje za dôvodnú námietku neprimeranej tvrdosti zásahu do
osobnej slobody, nakoľko po právoplatnosti skončenia azylového konania nie je navrhovateľ oprávnený
zdržiavať sa v Pobytovom tábore v Rohovciach, ani v inom zariadení Migračného úradu MV SR. V
rozpore so svojim tvrdením navrhovateľ nespolupracuje dostatočne pri zisťovaní údajov potrebných
pre vybavenie náhradného cestovného dokladu. Vzhľadom na svoje predchádzajúce konanie vrátane
uvedenia nesprávnych identifikačných údajov považuje navrhovateľa za nevieryhodného. Správny
orgán pri svojom rozhodovaní môže zistiť stav veci len za základe skutočností a dôkazov, ktoré
navrhovateľ uviedol na osvedčenie svojich tvrdení.

Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom odporca ospravedlnil svoju neprítomnosť,
súhlasil s prejednaním veci v neprítomnosti. Prítomný navrhovateľ bol vypočutý prostredníctvom
ustanovenej súdnej tlmočníčky. Navrhovateľ uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za
nezákonné. Keď sa vrátil do pobytového tábora, v priebehu konania o tretej žiadosti o azyl z Nemecka,
ukázali mu rozhodnutie o zastavení azylového konania v kópii, na ktorom bola vyznačená právoplatnosť
23.07.2012. Rozhodnutie nedostal v originály. V Nemecku sa zdržiaval od 19.06.2012 do 20.07. 2012,

kedy bol deportovaný znova na územie SR. On vychádzal z toho, že ak na karte, ktorú mal na
preukázanie totožnosti ako účastník azylového konania bolo uvedené, že platí do 28.08. 2012, je
oprávnený zdržiavať sa na území SR do tohto dátumu. Do Nemecka vycestoval, aby si tam našiel prácu,
v Nemecku ho kontrolovali policajti, a keďže nemal pri sebe cestovné doklady, umiestnili ho do väznice a
potom ho eskortovali na Slovensko späť. Na otázku, či mal informáciu, že pokiaľ je v azylovom konaní na
Slovensku môže si ísť mimo územia SR hľadať prácu uviedol, že si bol vedomý, že tým poruší slovenské
zákony.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom
v zmysle Tretej hlavy Piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 250l ods. 1 O.s.p.

Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o
opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 250m ods. 1 O.s.p.

Konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu.

Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov

Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho
vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

Podľa § 89 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov

(1) Policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej
krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť

a) hlásenia pobytu alebo

b) zložiť peňažnú záruku.

(2) O druhu a spôsobe uloženia povinnosti podľa odseku 1 rozhoduje policajný útvar, pričom prihliada
na osobu štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho pomery a mieru ohrozenia účelu zaistenia. Povinnosť
podľa odseku 1 však nemožno uložiť, ak ide o konanie vo veci administratívneho vyhostenia z dôvodu
podľa § 82 ods. 1 písm. a) alebo písm. b).

(3) Policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny
preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo
výške podľa § 6. O uložení povinnosti podľa odseku 1 písm. b) môže policajný útvar rozhodnúť aj počas
zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa
nemožno odvolať.

Podľa § 84 ods. 1 písm. a) zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov

Policajný útvar zabezpečí výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ak policajný útvar v
rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčil lehotu na vycestovanie.

Podľa § 120 ods. 1 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov

Ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise 13) ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní.

Podľa § 23b ods. 1 zák.č. 480/2002 Z.z. o azyle a zmene a doplnení niektorých zákonov

Preukaz žiadateľa je neplatný, ak uplynula doba jeho platnosti. Pred uplynutím tejto doby je preukaz
neplatný, ak konanie o udelenie azylu bolo právoplatne ukončené.

Podľa § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku

V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Z obsahu predloženého administratívneho spisu je preukázané, že podkladom pre vydanie napadnutého
rozhodnutia bolo rozhodnutie č.p. PPZ-HCP-BA8-AV-22-8/2012 zo dňa 07.08. 2012, ktorým bol
navrhovateľ podľa § 82 ods. 1 písm. h) zákona o pobyte cudzincov administratívne vyhostený na
územie Gruzínska a bol mu uložený zákaz vstupu na územie SR na 3 roky. Rozhodnutie vychádzalo
z preukázanej skutočnosti, že navrhovateľ sa vzhľadom na právoplatné skončenie azylového konania
zdržuje na území SR neoprávnene. K tvrdeným prekážkam vyhostenia vzhľadom na uvádzané obavy
správny orgán uviedol, že vo svojom vyjadrení navrhovateľ neuviedol, nevyjadril sa, ani nepredložil, ani
nepreukázal žiadne nové skutočnosti, ktoré by boli predmetom posudzovania a nasvedčovali tomu, že
existuje prekážka administratívneho vyhostenia.

Vo svojom vyjadrení účastníka konania obsiahnutom v zápisnici č.p. PPZ-HCP-BA8-AV-22-5/2012 zo
dňa 07.08. 2012 zdôraznil, že odkedy bol z Nemecka vrátený na Slovensko, t.j. 17.07. 2012 dostavil sa
do pobytového tábora Rohovce, kde bol zaradený dňom 18.07. 2012 do evidencie a kde sa zdržiava.
Do Gruzínska sa nechce vrátiť, nakoľko tam nemá žiadne prostriedky na živobytie, nemá kde bývať a
taktiež nemá peniaze na stravu a život, hrozí mu smrť v domovskej krajine. Na území SR nemá žiadneho
príbuzného, ani známeho, kto by mu vedel zabezpečiť ubytovanie, nemá žiadne financie, aby mohol
zložiť peňažnú záruku vo výške 56 Eur na deň. Nemá žiadne dôkazy, ktoré by mohli potvrdiť, že pri
návrate do domovskej krajiny mu hrozí smrť.

Navrhovateľ opakovane, trikrát podal žiadosť o udelenie azylu, v priebehu každého konania
neoprávnene opustil pobytový tábor a územie SR na dobu viac ako 7 dní, a na Slovensko sa vrátil až keď
bol vrátený policajnými orgánmi príslušného štátu (Francúzsko, Rakúsko, Nemecko). Ostatné azylové
konanie bolo skončené rozhodnutím ČAS: MU-250-10/PO-Ž-2012 zo dňa 28.06. 2012 a nadobudlo
právoplatnosť 07.08. 2012. V čase vydania a doručovania rozhodnutia sa navrhovateľ neoprávnene
nachádzal v Spolkovej republike Nemecko, kam odišiel hľadať si prácu, aj keď vedel, že tým poruší
slovenské zákony. V Nemecku sa zdržiaval v období 19.06. -20.07. 2012, spoliehal sa na to, že preukaz
žiadateľa o azyl oprávňujúci ho k pobytu na území SR mu platí do 28.08. 2012. Vzhľadom na jeho
neprítomnosť v určenom pobytovom zariadení mu bolo rozhodnutie o zastavení azylového konania
doručené formou verejnej vyhlášky.

Súd má za to, že predložené odvolacie dôvody ani skutočnosti uvedené na pojednávaní nie sú spôsobilé
privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia pre tvrdenú nezákonnosť. Nie je v rozpore so zákonom, ak
cudzincovi bolo v jeden deň vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení, zároveň s rozhodnutím
o jeho zaistení na účely administratívneho vyhostenia. Pokiaľ odvolateľ namietal nerozhodnutie o
dôvodoch žiadostí o politický azyl (hrozba prenasledovania) v azylovom konaní, súd uvádza, že v
tomto konaní môže na základe podaného odvolania preskúmať iba rozhodnutie o zaistení. Okrem

toho sa preukázateľne Migračný úrad MV SR vo svojom rozhodnutí o neudelení azylu a neposkytnutí
doplnkovej ochrany právoplatnom dňa 07.08. 2012 vysporiadal so všetkými navrhovateľom uvádzanými
skutočnosťami.

Nie je dôvodná námietka, že navrhovateľ bol zaistený v čase, keď sa na území SR zdržiaval legálne,
čo vyvodzuje z toho, že do 28.08. 2012 mal platný preukaz účastníka azylového konania a na územie
SR (ako krajiny zodpovednej za rozhodnutie o jeho žiadosti o azyl) ho vrátili policajné orgány do
Spolkovej republiky Nemecko. Platnosť navrhovateľovho preukazu žiadateľa o azyl zo zákona skončila
pred uplynutím vyznačenej doby platnosti tým, že došlo k právoplatnému zastaveniu azylového
konania. Ak teda bolo azylové konanie právoplatne zastavené rozhodnutím právoplatným dňa 07.08.
2012, nemôže len existencia preukazu s neskôr vyznačenou dobou skončenia platnosti legalizovať po
tomto dátume pobyt cudzinca na území SR. K skončeniu azylového konania treba zdôrazniť, že sám
navrhovateľ svojim protizákonným opustením pobytového tábora Rohovce a vycestovaním do Spolkovej
republiky Nemecko zmaril, doručovanie rozhodnutia do vlastných rúk, preto bola v súlade s § 26 zák. č.
71/1967 Zb. Správneho poriadku využitá možnosť doručenia verejnou vyhláškou a následne rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť. Tieto skutočnosti sú na ťarchu navrhovateľa.

Súd nepovažuje za dôvodné tvrdenie, že zaistenie predstavuje neprimerane tvrdý zásah do osobnej
slobody, keďže i bez týchto opatrení by sa nijako nevyhýbal konaniam, ktoré začali, je v jeho záujme
zostať na Slovensku z dôvodu vedenia azylového konania, nemá žiaden dôvod z územia SR utiecť
alebo sa ukrývať. Treba zdôrazniť, že navrhovateľ opakovane nerešpektoval právne predpisy upravujúce
podmienky jeho pobytu na území SR počas azylového konania a trikrát vedome nelegálne opustil
pobytový tábor a územie SR. Naviac azylové konanie od trvania, ktorého odvodzuje svoju ochotu
a záujem zdržiavať sa na známom mieste je právoplatne skončené. Vzhľadom na to považuje súd
za dôvodné obavy, že navrhovateľ bude mariť alebo sťažovať výkon rozhodnutia o administratívnom
vyhostení.

Len pre úplnosť súd uvádza, že odporca sa v dostatočnom rozsahu a so správnym záverom vysporiadal
s otázkou nemožnosti použitia alternatívnych opatrení nahrádzajúcich zaistenie (§ 89 ods. 1 zák.
č. 404/2011 Z.z.). Tak isto v rozsahu svojich možností správny orgán vyhodnotil nekonkretizované
a nepodložené tvrdenie o hrozbe smrti v domovskej krajine ako prípadnej prekážke vyhostiteľnosti
navrhovateľa.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

O trovách konania procesne neúspešného navrhovateľa súd postupom v zmysle § 250l ods. 2 v spojení
s ust. § 250k O.s.p. rozhodol tak, že mu ich náhradu nepriznal.

O trovách konania štátu vzniknutých z titulu zabezpečenia a poskytnutia tlmočenia z jazyka ruského,
ktorému navrhovateľ rozumie, súd v zmysle § 151 O.s.p. rozhodol tak, že ich náhradu nepriznal, nakoľko
procesne neúspešný účastník nemôže niesť zodpovednosť za finančné dopady realizácie Ústavou
garantovaného práva konať pred súdom v jazyku, ktorému rozumie.

O konkrétnej výške trov ustanovenej tlmočníčky a prekladateľky bude rozhodnuté osobitným uznesením
po vypracovaní prekladu rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto
súdu na Najvyšší súd SR.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 23. 7. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.