Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. november 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/162/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113206718
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4113206718.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Tatra banka, a.s., so sídlom Bratislava, Hodžovo
námestie 3, IČO: 00 686 930, zast. MCGA legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Partizánska 2,
proti povinnému: O. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., O. XXX/X, o vymoženie 784,67 eura s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 17. 09. 2013 č.
k. 23Er/243/2013-20, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku,
so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, 29. augusta 2, o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Vychádzal zo zistenia, že súdny exekútor na základe návrhu oprávneného požiadal o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 784,67 eura s príslušenstvom.

Za exekučný titul označil rozsudok Rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie zo dňa 28.
06. 2012 sp. zn. II/2012-2189. Poukázal na odôvodnenie vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku,
podľa ktorého právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe žiadosti o vydanie kreditnej karty
VISA zo dňa 25. 01. 2008. Opierajúc sa o ust. § 41 ods. 2 písm. d) a § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), preskúmal žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a zistil,

že tieto sú v rozpore so zákonom. Zmluvný vzťah medzi účastníkmi, založený žiadosťou o vydanie
kreditnej karty VISA, posúdil ako spotrebiteľský úver podľa § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zák. č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a aplikoval naň ust. § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1, 2, 4
písm. r), 5, § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, ako i Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05.
04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Dospel k záveru, že rozhodcovská
doložka dojednaná vo všeobecných zmluvných ustanoveniach, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,

nakoľko spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu
a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Mal za to, že z ust. § 93b ods. 1, 2 zákona o bankách
vplýva povinnosť pre banky ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy, klient má možnosť rozhodnutia, či návrh prijme alebo zamietne. V prípade negatívneho postoja
by sa prípadné vzájomné spory rozhodovali iným postupom, najmä súdnou cestou. Zdôraznil, že

príslušné ustanovenia zmluvy a obchodných podmienok v skutočnosti neobsahujú návrh na riešenie
sporov prostredníctvom stáleho rozhodcovského súdu, ale pritom takéto riešenie prikazujú bez toho,
aby to druhá strana mala možnosť zmeniť. V tomto smere poukázal na uznesenie Krajského súdu v
Trnave sp. zn. 10CoE/308/2011. Uviedol, že rozhodcovská doložka je v texte zmluvných ustanovení
včlenená do textu bez jej osobitného zvýraznenia, splýva tak s ostatnými štandardnými podmienkami.
Povinný si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal, pričom veriteľ mohol na základe rozhodcovskej

doložky vec predložiť na prejedanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd,
ktorý by bol inak príslušný. Podpis na úverovej zmluve nepovažoval zároveň aj za prejav súhlasu srozhodcovskou doložkou. Na jej platnosť je totiž nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny
prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný. Uzavrel,
že rozhodcovská doložka nebola so spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých

prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Rovnako sa prieči dobrým mravom
a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. V intenciách ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 písm. c), 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní preto
žiadosť súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku o udelenie poverenia na vykonanie predmetnej exekúcie
zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zmeny
a vyhovenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. S poukazom
na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej ak by
niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v
rozhodcovskom konaní mal za to, že navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné,
avšak nespôsobujúce neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Uviedol, že predmetná rozhodcovská

doložka nebráni dlžníkovi, aby si svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde.
Zdôraznil, že je bankovým subjektom a v zmysle ust. § 93 ods. 1 zák. č. 483/1991 Zb. o bankách
je povinný ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy o
tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym
rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či

prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Povinný s rozhodcovskou
doložkou súhlasil, pričom v lehote 30 dní odo dňa podpisu zmluvy o úvere ju nevypovedal. V tomto smere
poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. 09. 2011 sp. zn. 2CoE/333/2011,
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9CoE/18/2010. Uviedol, že nakoľko zmluva o úvere bola uzavretá
pred dňom 01. 01. 2008, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred týmto dňom z tejto zmluvy

posudzovať podľa ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej
pred 01. 01. 2008 sa spravujú Obchodným zákonníkom (§ 261 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka)
bez ohľadu na povahu účastníkov. Argumentoval tiež dôvodmi uvedenými v rozhodnutí Súdneho dvora
Európskej únie vo veci C-40/08 a poukazoval na bod 47 a v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 18CoE/924/2009. Uzavrel, že v danej veci nenastala ani jedna skutočnosť uvedená v § 45

ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok je vydaný podľa zákona, neobsahuje
neprijateľnú podmienku, a teda nedochádza tu k vymáhaniu plnenia v rozpore s dobrými mravmi, pričom
návrh na vykonanie exekúcie, ako i žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia je v súlade s
právoplatným a vykonateľným rozsudkom.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie

oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Predmetom tohto konania je žiadosť súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku, so sídlom Exekútorského
úradu v Bratislave, 29. augusta 2, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, predloženej súdu prvého
stupňa dňa 01. 03. 2013. Spolu s ňou bol predložený i návrh oprávneného, ktorým sa domáha od

povinného vymoženia sumy 784,67 eura s príslušenstvom a exekučný titul, ktorým je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie zo dňa 28. 06. 2012 sp. zn. II/2012-2189, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 12. 09. 2012 a vykonateľnosť dňa 15. 09. 2012. Súčasťou spisu je i žiadosť
o vydanie kreditnej karty VISA, uzatvorená účastníkmi konania dňa 25. 01. 2008 a všeobecné obchodné
podmienky pre medzinárodné kreditné karty.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon

rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa§45ods.2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak

zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom
stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkamexekúciepatriaspôsobilosťúčastníkov,právomocapríslušnosťsúdu,akoispôsobilýnávrh
a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady

exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu
exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v
ust. § 45 ods. 1 ZRK preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi
predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Z toho plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu s ust. § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže ust.

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný aj
v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe
rozhodcovského rozsudku, tak ako tieto vyplývajú z ust. § 45 ZRK. V prípade ich zistenia preto súd
musížiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietnuť.Jedinýmobmedzenímexekučného

súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto etape konania, sa nemôže zaoberať
tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadnuť len na návrh (§ 45 ods. 1 písm. a) v
spojení s ods. 2 ZRK).

V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je zmluva o vydanie
kreditnej karty VISA, uzatvorená účastníkmi konania dňa 25. 01. 2008. Nepochybne ide o zmluvu

spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uzatvorenú štandardným formulárovým
systémom, a preto ju bolo potrebné podrobiť súdnej kontrole a zisťovať, či plnenie uplatnené v tomto
konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky v nej obsiahnutej tak, ako to správne
učinil i súd prvého stupňa. Tento v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav veci a túto i správne právne posúdil. Keďže odvolací súd sa v plnom rozsahu

stotožňuje s odôvodnením jeho rozhodnutia, využijúc postup podľa § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje
len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a na ne v podrobnostiach
ďalej poukazuje.

Reagujúc na námietky odvolateľa uvádzané v jeho odvolaní odvolací súd osobitne poukazuje na
ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa v otázke skúmania

platnosti rozhodcovskej doložky považujú za konštantné. Uznesením zo dňa 09. 02. 2012 sp. zn. 3
Cdo 122/2011 Najvyšší súd zaujal stanovisko, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej, resp. platnej
rozhodcovskej zmluvy. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy v

exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svojeoprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť,
či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 21. 03. 2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012). Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia

na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so
zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b) zák. č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní), pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva
z ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.
01. 2012 sp. zn. 2 Cdo 5/2012).

Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci nepochybne bolo preukázané, že účastníci konania
dňa 25. 01. 2008 uzatvorili zmluvu o vydanie a používanie kreditnej karty, na základe ktorej bola
povinnému poskytnutá karta VISA s celkovým úverovým rámcom vo výške 20.000,-Sk (663,88 eura).
V rámci zmluvy, v časti označenej ako vyjadrenie žiadateľa- držiteľa celkového úverového rámca
sa účastníci dohodli, že „všetky spory, ktoré vzniknú z tejto Zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú
rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom

Asociácie bánk v Bratislave (ďalej „Rozhodcovský súd“ ) jedným rozhodcom, a to podľa Štatútu a
Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu. Rozhodnutie Rozhodcovského súdu bude záväzné pre
banku aj pre držiteľa celkového úverového rámca, pričom banka i držiteľ celkového úverového rámca sa
zaväzujú v stanovených lehotách splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom náleze.“ Zároveň
povinný vzal na vedomie, že má právo odstúpiť od rozhodcovskej doložky uvedenej v tomto bode,

a to písomne do 30 dní odo dňa uzatvorenia tejto Zmluvy. I podľa názoru odvolacieho súdu takto
dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a s poukazom na ust. § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka tým i absolútne neplatnou, keďže celkom zjavne spôsobuje značnú
nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Táto
podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne spotrebiteľ nemal reálnu

možnosť ju ovplyvniť, resp. toto dojednanie vylúčiť. Sú preto namieste obavy, že povinný si z takéhoto
fakticky nerovnovážneho vzťahu ďalší postup vo veci, akým je rozhodcovský proces, nedokázal náležite
uvedomiť, pričom naviac ani nemal iný výber vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými
štandardnými podmienkami, zmluvu ako celok buď odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým všeobecným
podmienkam poskytovania úveru, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Ustanovenie § 93b ods. 1,

2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o vydanie
a používanie kreditnej karty nezbavovalo právneho predchodcu oprávneného - Poštovú banku a. s.
povinnosti predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky takým spôsobom, aby z
neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh
na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé,

že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov
v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ právny predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp. pokiaľ
takýto postup nebol oprávneným doložený listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, súd prvého
stupňa správne konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka uzavretá so
spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom

slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Je preto dôvodný záver, že takto formulovaná rozhodcovská
doložka je neplatná, ako už bolo vyššie uvedené. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola
založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako
celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom,
na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v

rámci exekúcie domáhať.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.