Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. február 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/8/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313208434
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4313208434.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Bratislava, Astrová 2/
A, IČO: 45 869 464, zast. verita, s.r.o., so sídlom Bratislava, Karpatská 18, proti povinnej: P. V., nar. XX.
XX. XXXX, bytom D., B. XXX/XX, o vymoženie 1.398,15 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 20. 05. 2013 č. k. 3Er/557/2013-12, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána
Gaspera, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 29. 04. 2013. Vychádzal zo
zistenia, že súdny exekútor na základe návrhu oprávneného požiadal o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie proti povinnej pre vymoženie sumy 1.398,15 eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označil
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s.,

zo dňa 25. 03. 2012 sp. zn. IBC12100234. Zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinnou, založený
zmluvou o úvere zo dňa 17. 07. 2008, posúdil ako spotrebiteľský úver podľa § 2 písm. a), b), § 3 ods.
2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a aplikoval naň ust. § 52 ods. 1, 2, § 53 ods.
1, 4 písm. r), 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako i Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05. 04.
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Opierajúc sa o ust. § 41 ods. 2 písm. d)
a § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný

poriadok), preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul, a zistil, že tieto sú v rozpore so zákonom. Dospel k záveru, že v danom prípade
rozhodcovská doložka dojednaná účastníkmi v bode 10.2 všeobecných obchodných podmienok je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez možnosti ovplyvniť ich

obsah. Povinná nemala možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, keďže jej
súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je tak adhézna, t. j. spotrebiteľ ju mohol
prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Naviac obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred
pripravený. Vyslovil obavu, že povinná si len veľmi ťažko mohla byť vedomá všetkých dôsledkov, ktoré
so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Uzavrel, že dojednanie rozhodcovskej doložky a
následnékonaniepredrozhodcovskýmsúdomviedlivosvojichdôsledkochktomu,žespotrebiteľovibola

odopretí ochrana, ktorú mu poskytujú ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež Smernica Rady č.
93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V intenciách ust. § 44
ods. 2 Exekučného poriadku a ust. § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní,
preto žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie
predmetnej exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zmeny

a vyhovenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, prípadne jehozrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa
nedostatočne skutkovo a právne vec posúdil, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Vychádzajúc z ust. § 37 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom

konaní a § 159 ods. 2 OSP mal za to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky
ako rozsudok všeobecného súdu, a preto exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako
ako s rozsudkom všeobecného súdu. Namietal, že exekučný súd nebol oprávnený posudzovať vecnú
správnosť rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Rovnako tak exekučný súd
nedisponuje právomocou rušiť alebo meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Opierajúc sa o ust.

§ 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní mal za to, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný
na plnenie a nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, t. j. nie každá skutočnosť
hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Konštatoval,
že predmetná úverová zmluva predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver
bankou zriadenou a pôsobiacou v Slovenskej republike v súlade s ustanoveniami zák. č. 483/2001
Z. z. o bankách a podliehajúcej dohľadu Národnej banky Slovenska. Tento zákon v znení účinnom v

čase uzavretia zmluvy o úvere v ust. § 93b ods. 1 zakotvoval povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom
neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z
obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom. Argumentoval tiež
dôvodmi uvedenými v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. 09. 2011 sp. zn. 3
M Cdo/11/2010 a v rozhodnutiach Krajského súdu v Prešove, Banskej Bystrici, Bratislave, Žiline ako i v

náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 03. 11. 2006 sp. zn. III. ÚS 192/2006, zo dňa 30.
10. 2007 sp. zn. I. ÚS 335/2006, zo dňa 29. 09. 2009 sp. zn. II. ÚS 244/2009 a zo dňa 03. 07. 2008 sp.
zn. I. ÚS 242/2007. Záverom zdôraznil, že rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná na
základe splnenia zákonnej povinnosti banky a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie

oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Predmetom tohto konania je žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., so sídlom
Exekútorského úradu v Rimavskej Sobote, Kálmana Mikszatha 268, o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, predloženej súdu prvého stupňa dňa 06. 05. 2013. Spolu s ňou bol predložený i návrh

oprávneného, ktorým sa domáha od povinnej vymoženia sumy 1.398,15 eura, úroku vo výške 24 %
ročne zo sumy 1.398,15 eura od 02. 07. 2010 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 1.398,15 eura od 02. 07. 2010 do zaplatenia, dlžných úrokov a úrokov z omeškania vo výške
95,54 eura a vo výške 486,68 eura, dlžných poplatkov vo výške 49,04 eura, poplatku za rozhodcovské
konanie vo výške 81,18 eura, súdneho poplatku za podanie návrhu na vykonanie exekúcie vo výške

16,50 eura, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 104,39 eura a exekučný titul, ktorým
je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadený pri Rozhodcovská, Arbitrážna a Mediačná, a.s.,
so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 7, zo dňa 20. 01. 2012 sp. zn. IBC12100234, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 21. 03. 2012 a vykonateľnosť dňa 25. 03. 2012. Súčasťou spisu je i zmluva o úvere,
uzatvorená právnym predchodcom oprávneného - Poštovou bankou, a. s. a povinnou dňa 17. 07. 2008

a obchodné podmienky pre úver.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehotaneplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa§45ods.2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia

alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom
stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkamexekúciepatriaspôsobilosťúčastníkov,právomocapríslušnosťsúdu,akoispôsobilýnávrh

a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady
exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu
exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v
ust. § 45 ods. 1 ZRK preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi
predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Z toho plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako

exekučného titulu s ust. § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže ust.
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný
aj v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na
základe rozhodcovského rozsudku, tak ako tieto vyplývajú z ust. § 45 ZRK. V prípade ich zistenia

preto súd musí žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Jediným obmedzením
exekučného súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto etape konania, sa nemôže
zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadnuť len na návrh (§ 45 ods.
1 písm. a) v spojení s ods. 2 ZRK). Takýto postup je nielen v súlade so zásadou hospodárnosti
exekučného konania a logikou veci, ale je plne súladný i s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej

únie vo veci C-40/08 Asturcom Telecominicaciones SL proti Cristina Rodrígues Noguiera. V tejto veci
Súdny dvor zaujal stanovisko, podľa ktorého vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený
výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí aj bez návrhu
posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v zmluve, uzavretej predávajúcim alebo
poskytovateľom so spotrebiteľom, a ak ide o neprimeranú doložku, prináleží tomuto súdu vyvodiť

všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude
uvedenou doložkou viazaný.

V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je zmluva o úvere,
uzatvorená právnym predchodcom oprávneného Poštovou bankou a.s. a povinnou dňa 17. 07.
2008. Nepochybne ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uzatvorenú

štandardným formulárovým systémom, a preto ju bolo potrebné podrobiť súdnej kontrole a zisťovať,
či plnenie uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky v
nej obsiahnutej tak, ako to správne učinil i súd prvého stupňa. Tento v potrebnom rozsahu vykonal
dokazovanie, na základe ktorého správne zistil skutkový stav veci a túto i správne právne posúdil. Keďže
odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením jeho rozhodnutia, využijúc postup podľa

§ 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého
stupňa a na ne v podrobnostiach ďalej poukazuje.

Reagujúc na námietky odvolateľa uvádzané v jeho odvolaní odvolací súd osobitne poukazuje na
ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa v otázke skúmania
platnosti rozhodcovskej doložky považujú za konštantné. Uznesením zo dňa 09. 02. 2012 sp. zn. 3

Cdo 122/2011 Najvyšší súd zaujal stanovisko, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanieexekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej, resp. platnej
rozhodcovskej zmluvy. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy v

exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje
oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť,
či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 21. 03. 2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012). Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so

zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b) zák. č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní), pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva
z ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.
01. 2012 sp. zn. 2 Cdo 5/2012).

Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci nepochybne bolo preukázané, že účastníci konania dňa
17. 07. 2008 uzatvorili zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli i obchodné podmienky pre

úver. Podľa článku 11 Prechodné a záverečné ustanovenia ods. 11.2 obchodných podmienok pre úver
sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, budú riešené dohodou.
V prípade nedosiahnutia dohody sa uplatní na riešenie sporov rozhodcovská doložka uvedená vo VOP,
na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu týchto sporov. I podľa názoru odvolacieho súdu
takto dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a s poukazom na ust. §

53 ods. 5 Občianskeho zákonníka tým i absolútne neplatnou, keďže celkom zjavne spôsobuje značnú
nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Táto
podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne spotrebiteľ nemal reálnu
možnosť ju ovplyvniť, resp. toto dojednanie vylúčiť. Sú preto namieste obavy, že povinná si z takéhoto
fakticky nerovnovážneho vzťahu ďalší postup vo veci, akým je rozhodcovský proces, nedokázala

náležite uvedomiť, pričom naviac ani nemala iný výber vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky
s ostatnými štandardnými podmienkami, zmluvu ako celok buď odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým
všeobecným podmienkam poskytovania úveru, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Je preto dôvodný
záver, že takto formulovaná rozhodcovská doložka je neplatná, ako už bolo vyššie uvedené. Pokiaľ
teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je

nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to
ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol
nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.