Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/32/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311211468
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8311211468.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Sport Fibril, s.r.o., so sídlom Horní Val 8/17, Žilina, IČO:
36854158, zast. AK Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, Martin, proti žalovanej F. K., nar. XX. X.
XXXX, trvale bytom E., K. XXXX/X, t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou D. Q., pracovníčkou
Okresného súdu I. J. Y., za účasti vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42176778, zast. advokátom JUDr. Ambrózom Motykom, Nám. SNP 7,

Stropkov, o zaplatenie 1.273,82 Eur s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného
súdu Humenné z 16.10.2012 č.k. 18C/80/2012-121 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné (ďalej len ,,prvostupňový súd“) rozsudkom uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi
z dôvodu splatenia úveru, úroku, nákladov na upomienky 1.273,82 Eur s úrokom z omeškania 9,5%

ročne od 29.9.2011 do zaplatenia. Dodávateľom úveru bola Citibank (Slovensko) a.s., ktorá postúpila
pohľadávku na Britské panenské ostrovy spoločnosti Debtinvest Limited a neskôr bola pohľadávka
postúpená na súčasného žalobcu.

Žalovaná je na neznámom mieste a na jej obranu vystupuje právnická osoba zameraná na ochranu
práv spotrebiteľov v pozícii vedľajšieho intervienta. Opatrovník žalovanej je zamestnancom súdu a je
argumentačne pasívny.

Proti rozsudku podal odvolanie vedľajší účastník s návrhom na zmenu rozsudku a zamietnutie žaloby

s odôvodnením, že v reťazci postúpení je aj postúpenie na subjekt v Atlantickom oceáne, čím sa
sťažili podmienky uplatnenia práv spotrebiteľa napríklad pri doručovaní, uplatňovaní trov, bezdôvodného
obohatenia, či primeraného finančného zadosťučinenia a takýto postup označil za nekalú obchodnú
praktiku.

Žalobca navrhol odvolanie odmietnuť a vyjadril názor, že vedľajší účastník nemá právo podať odvolanie.
Popri tom navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že prvostupňový súd
pre nesprávne právne posúdenie (neaplikoval správny právny predpis) nedostatočne zistil skutkový stav.

Prípustnosť opravného prostriedku zo strany vedľajšieho účastníkaOdvolací súd už vo svojich prechádzajúcich rozhodnutiach vyjadril kritiku voči takému postupu súdov,
ak sa ustanoví za opatrovník zamestnanec súdu, ktorý je pasívny a nechráni práva opatrovanej osoby.
Takýto stav sa podľa názoru odvolacieho súdu rovná až odňatiu možnosti konať pred súdom. Touto

otázkou sa zaoberal už opakovane Ústavný súd Českej republiky, ktorý vo svojich rozhodnutiach
týkajúcich sa tejto problematiky vyslovil názor, že neprítomnému účastníkovi súdneho konania musí byť
zabezpečená ochrana jeho záujmov a základných práv a funkcia opatrovníka je ustanovená zákonom
z dôvodu, aby sa urýchľovala činnosť súdu tým, že kam má posielať písomnosti, pričom nie je správne,
aby súdy ustanovovali za opatrovníkov účastníkom konania zamestnancov súdu, a to z dôvodu, že

takto ustanovená opatrovníčka alebo opatrovník vzhľadom k svojmu pracovnému zaradeniu nebude
schopný hájiť práva a oprávnené záujmy účastníka, ktorého zastupujú (napríklad porovnaj rozhodnutie
Ústavného súdu II. ÚS 27/2000, sp. zn. I. ÚS 204/2000, sp. zn. III. ÚS 1400/2009).

Najvyšší súd Českej republiky vo svojom rozsudku zo dňa 24. 2.2010 sp. zn. 32Cdo/421/2008 dokonca
zaujal názor, že: „nemožno očakávať, že zamestnanec súdu ako opatrovník účastníka konania vo veci
prejednávanej tým istým súdom by brojil proti postupu a rozhodnutiu súdu. Naopak je v takomto prípade

veľmi pravdepodobný konflikt medzi záujmom zamestnávateľa a opatrovníka na čo najrýchlejšom
skončení veci a záujmom účastníka konania, ktorého má opatrovník zastupovať na plnom zachovaní
jeho práv a oprávnených záujmov”.

O to viac bol dôvod uznať dôvodnosť obrany za žalovanú prezentovanú vedľajším účastníkom. Odvolací
súd nevidí rozpor záujmu žalovanej a vedľajšieho účastníka (§ 93 ods. 4 druhá veta O.s.p.), ktorý

navrhuje žalobu zamietnuť.

Nebol preto dôvod vyhovieť návrhu žalobcu na odmietnutie úkonu vedľajšieho účastníka. („Vedlejší
účastník je v řízení zásadně oprávněn ke všem úkonům (s výjimkou dispozice s řízením a s jeho
předmětem), k nimž je oprávněn hlavní účastník, a tyto úkony činí právě ve prospěch (a s účinky pro)
hlavního účastníka, jehož ve sporu podporuje. Uplatnění obrany proti žalobě je procesním právem

účastníka řízení (žalovaného) a stejné právo má ve smyslu ustanovení § 93 odst. 3 O.s.ř. i vedlejší
účastník, který za řízení vystupuje na jeho straně; na tom, že jde o procesní právo, nic nemění
skutečnost, že pomocí obrany proti žalobě se uplatňují rovněž námitky vycházející z hmotněprávní
úpravy (jako je právě námitka promlčení), neboť procesní právo tyto námitky uplatnit za řízení nelze
směšovat s tím, zda mají původ v hmotném nebo jen v procesním právu.“porovnaj rozsudok Najvyššieho

súdu ČR

vo veci 21Cdo 2313/2004, 25Cdo 539/2008).

Platnosť postúpenia pohľadávky a vecná legitimácia

Odvolací súd považuje za potrebné skonštatovať, že judikatúra v spotrebiteľských právnych veciach sa
postupnevyvíja.Taktomujeajvotázkeúčinkovpostúpeniapohľadávkynasubjekty,vovzťahukuktorým

môže byť spotrebiteľ odradený uplatňovať svoje práva (subjekty v úpadku či sídliace na vzdialených
ostrovoch v oceáne).

Odvolací súd nemení svoj postoj, pokiaľ ide o odmietnutie ochrany takému právu, ktorému predchádza
nekalá obchodná praktika a že za takúto praktiku možno považovať aj uplatňovanie práv postupníkom,
voči ktorému môže vzniknúť obava, či splní svoje povinnosti, napríklad uhradí trovy. Spotrebiteľ totiž

môžerezignovaťnanákladnúprávnuochranuadvokátomvočitakémutosubjektuzobavyonáhradutrov
konania, ktoré môžu dosahovať v drobných veciach samotnú pohľadávku (porov. rozsudok Krajského
súdu v Prešove vo veci 6Co 1/2011, 6Co 235/2012).

Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov predávajúci nesmie konať v rozpore

s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmäkonanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,

lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/ 1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) výkon práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv
a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Kým u neprijateľnej zmluvnej podmienky ide o absolútnu neplatnosť (§ 53 ods. 5 OZ) a z neplatnej
zmluvnej podmienky nemožno priznať plnenie, tak v prípade, ak na právny úkon dopadá nekalá

obchodná praktika, nemusí ísť bez ďalšieho o neplatnosť, no pre prípadný rozpor s dobrými mravmi súd
môže odmietnuť poskytnúť ochranu podľa § 3 ods. 1 OZ.

Odmietnutie ochrany právu z dôvodu, že jeho výkon odporuje dobrým mravom podporuje teória napr.
Jiří Švestka, Jiří Spáčil, Marta Škárová, Milan Hulmák a kolektiv Občanský zákoník I, II, 2. vydání, Praha
2009, 2321 s.

Smernica Rady 93/13/ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vo vzorovom zozname
odporúča členským štátom zakotviť ako nekalú zmluvnú podmienku aj nevýhodne postúpenie. Odvolací
súd však považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku tú časť klauzuly, ktorá by spotrebiteľovi bránila
postúpiť jeho práva. Niet však dôvod na konštatovanie neprijateľnosti tej časti klauzuly, ktorá postúpenie
umožňuje dodávateľovi. Išlo by teda o čiastočnú neplatnosť klauzuly o postúpení v duchu ,,dodávateľ

postúpiť môže spotrebiteľ nie“, a to v časti ,,spotrebiteľ nie“.

Právna situácia sa z pohľadu aplikácie § 3 ods. 1 OZ v priebehu konania zásadne zmenila, pretože
žalobcom sa stal subjekt na prijateľnom mieste (L.) a niet zatiaľ dôkazu o jeho platobnej neschopnosti.
Odvolací súd zotrváva na názore, že systematické postupovanie pohľadávok proti spotrebiteľom na
subjekt v úpadku za účelom uplatňovania práv v súdnom konaní by mohlo byť vyhodnotené ako

odporujúce dobrým mravom na účely aplikácie § 3 ods. 1 OZ.

Za stavu, že podľa stavu zisteného z vykonaného dokazovania (v čase rozhodovania súdu) niet dôvod
konštatovať zlý úmysel poškodiť spotrebiteľov tým, že sa im neuhradia trovy konania či iné pohľadávky,
je treba konštatovať, že žalobca ako postupník má právo na plnenie zo zmluvy.

Prvostupňový súd sa však absolútne nevyrovnal s jednotlivými zložkami uplatnenej pohľadávky z

hľadiska súdnej kontroly podľa § 53 ods. 1 OZ a nedostatočne zistil skutkový stav.

V sporoch o splatenie úveru, či pôžičky musí byť elementárnou záležitosťou zistenie rozsahu splnenia
dlhu a splatnosť pohľadávky prípadne jednotlivých splátok, ktoré sú predmetom sporu. Tento údaj v
rozsudku absentuje.

Úroky

Prvostupňový súd sa nevyrovnal (absolútne) s právnou otázkou, či sú v zmluve uvedené úroky. Pritom
zákon upravuje právo na úroky len v prípade, že sú v zmluve uvedené (Od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovaťúrokalebopoplatky,ktoréniesúuvedenévzmluveospotrebiteľskomúvere§4ods.4zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení v čase vzniku zmluvy).

Náklady spojené s poskytnutím úveruPrvostupňový súd nezdôvodnil, aké ,,náklady spojené s úverom“ žalobcovi priznal. Rozsudok je tak
aj nepreskúmateľný. Pritom nie je jasné, či nejaká časť z týchto nákladov nepredstavuje plnenie z
neprijateľnej zmluvnej podmienky.

O takúto by išlo inter alia, ak by mal spotrebiteľ platiť za nejaký úkon dodávateľa, aj keď prevažne takéto
plnenieniejevzáujmespotrebiteľa(porov.tiežrozsudokKSvPrešovevoveci18Co109/2011,,Odvolací
súd zastáva názor, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka,, ktorá vyvoláva v neprospech
spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky
napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku

spotrebiteľa),aleajpodmienka,ktorájeneurčitáalebojevrozpores„ratiolegis“zákonnéhoustanovenia,
podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Za
neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa
zaplnenie,,ktorému pomateriálnejstránkeniejedodanéaslúživskutočnostizáujmomdodávateľa(tzv.
teóriaskutočnéhoplneniaspomínanánajčastejšievsúvislostispoplatkamivspotrebiteľskýchúverových
vzťahoch“).

Náklady na upomienku

Prvostupňový súd nevysvetlil, prečo uznal náklady za upomienku a v akej výške. Len z príloh (napríklad
čl. 8) sa možno dozvedieť, že za jednu upomienku Citibank (Slovakia) a.s. žiadala od žalovanej 9,96 Eur.
Prvostupňovýsúdopomenulvysvetliť,akejsume korešpondujú skutočnévýdavky zajednuupomienku.
Iba skutočné výdavky za upomienku pritom možno uznať a poplatky, ktoré by tomu odporovali, treba

považovať za neprijateľné pre rozpor s ratio legis inštitútu príslušenstva pohľadávky (náklady spojené
s uplatnením pohľadávky).

Rozsudok vôbec nešpecifikuje priznanú sumu a je faktickým skopírovaním nárokov žalobcu bez
akejkoľvek súdnej kontroly ich primeranosti.

Odvolací súd preto zrušil rozsudok, pretože pre nesprávne právne posúdenie veci súd nedostatočne

zistil skutkový stav a rozsudok je tiež na úkor jeho preskúmateľnosti (§ 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p.). V
novom rozhodnutí sa prvostupňový súd vyrovná s uvedenými pochybeniami a rozhodne aj o trovách
konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.