Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. január 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoE/368/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6308200250
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6308200250.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného Komerční spořitelní a úvěrní družstvo
Domov„vlikvidaci",IČO26156245,sosídlomUl.Uherskáč.618,Praha9-Vinoř,Českárepublika,proti
povinnej B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. H. č. XXXX/XX, XXX XX R., občan Slovenskej republiky,
vedenej pod sp. zn. EX 233/2007 súdnou exekútorkou Mgr. Monika Mikulíková, so sídlom exekútorského
úradu Ul. ČSA č. 24, 974 01 Banská Bystrica, o vymoženie 1.065,97 eur s príslušenstvom a trov

exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Brezne č. k. 6Er 28/2008-21,
zo dňa 14. marca 2011, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením exekúciu vedenú pod sp.zn. EX 233/2007 súdnou
exekútorkou Mgr. Monikou Mikulíkovou, na základe poverenia vydaného Okresným súdom v Brezne

dňa 16.01.2008 pod č. 5603 020946, vyhlásil za neprípustnú a zastavil.
Okresný (exekučný) súd vychádzal zo skutočnosti, že exekučným titulom je rozhodcovský nález
(rozsudok) sp.zn. 3207020596/S vydaný dňa 1.11.2006 rozhodcom - Mgr. Radim Saxl, so sídlom v
Českej republike, v rozhodcovskom konaní podľa zákona o rozhodcovskom konaní č. 216/1994 Sb.
Českej republiky.
Súd takto rozhodol s odôvodnením, že v konaní nie je preukázané splnenie všetkých podmienok

uvedených v článku 22 a 23 dvojstrannej dohody uzavretej medzi Slovenskou a Českou republikou
(Zmluvy o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v
občianskych a trestných veciach, z 29.10.1992, uverejnenej v oznámení Ministerstva zahraničných
vecí Slovenskej republiky pod č. 193/1993 Z. z.). Oprávnený nepreukázal splnenie podmienky podľa
čl. 23 písm. c) dvojstrannej dohody, že žalovanej (v tomto konaní povinnej), ako účastníkovi konania
bola daná možnosť riadne sa zúčastniť na konaní, a že jej rozhodnutie - rozhodcovský nález spolu

s poučením o možnosti podať opravný prostriedok bolo riadne doručené. Ak oprávnený, na ktorom
bolo dôkazné bremeno, nepreukázal splnenie podmienok v čl. 23 písm. c), najmä, pokiaľ bola žalovaná
ako účastník rozhodcovského konania oprávnená do rozhodcovského spisu nahliadnuť a robiť si z
neho výpisy a odpisy, nie je možné cudzie rozhodnutie vykonať. Okrem uvedených článkov 22 a 23
dvojstrannej dohody, súd vychádzal pri aplikácii práva z čl. 1 ods. 2 písm. d) Nariadenia Rady (ES)
č. 44/2001 o právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (podľa

ktorého nariadenie sa neuplatní na rozhodcovské konanie), ako aj z § 53 zákona NR SR č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK) ktoré stanovuje, že ustanovenia tohto zákona sa použijú vtedy, ak
medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá je súčasťou jej právneho poriadku
neustanovuje inak.
Sporná je tiež rozhodcovská zmluva (rozhodcovská doložka), od ktorej rozhodca odvodil svoju
právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Voľba rozhodcu a miesta rozhodcovského konania v cudzine (v

Českej republike), s tým spojenými možnými ťažkosťami žalovanej (nahliadať do spisu, zúčastniť sa
pojednávania, zvýšených nákladoch spojených s doručovaním do cudziny a pod.) vyvoláva pochybnosťo voľbe nestranného rozhodcu, o možnosti povinnej zúčastniť sa na konaní, najmä ak na druhej strane
k uzavretiu rozhodcovskej doložky došlo na území Slovenskej republiky (v mieste bydliska žalovanej).
Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke, formulovanej v prílohe zmluvy o úvere

č. 320 702 0596 zo dňa 16.6.2005 je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje
práva pred všeobecným súdom, reálne dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami
a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto
doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti alebo nemožnosti
vyplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou.

Rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o úvere bola v čase jej uzatvárania nekalou, neprijateľnou
podmienkou v zmysle ust. smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (čl. 2. písm. a), čl. 3 ods. 1, 3, čl. 6 ods. 1 a prílohy tejto smernice ods. 1
písm. q)) v tom význame, že postupovať len cestou rozhodcovského konania (arbitráž v terminológii
smernice) je jedinou možnosťou pri riešení sporov medzi účastníkmi spotrebiteľského právneho vzťahu.
Keďže právomoc rozhodcovského súdu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok je založená na neplatnom

právnom úkone - neplatnej rozhodcovskej doložke, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu
pre exekučný titul, potom aj exekučný titul vydaný v takomto konaní je vydaný v rozpore so zákonom
a nie je spôsobilým exekučným titulom.
Okresný súd po zistení týchto skutočnosti bol povinný ex offo podľa § 58 zákona NR SR č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v spojení s ust. § 45 ods. 2 ZoRK

exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku - je tu iný
dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť a trval na
pokračovaní v exekúcii. Namietal správnosť právneho záveru okresného súdu. V dôvodoch odvolania

uviedol, že doklady o doručení oznámenia o začatí rozhodcovského konania resp. žaloby a výzvy k
vyjadreniu sa k žalobe žalovanej, sa stávajú súčasťou rozhodcovského spisu. Pokiaľ exekučný súd
trval na preukázaní takýchto skutočností mal o tom oprávneného upovedomiť a umožniť mu predložiť
takéto listiny. Predmetný rozhodcovský nález bol žalovanej (povinnej) riadne doručený, mohla do
rozhodcovského spisu nahliadnuť a mala možnosť podať proti nemu žalobu na všeobecnom súde,

rozhodcovský nález bol tiež riadne odôvodnený. Názor exekučného súdu, že vydaný rozhodcovský
nález mal obsahovať poučenie o opravnom prostriedku, teda možnosti podať žalobu na zrušenie
rozhodcovského nálezu, je nedôvodný, pretože opravný prostriedok proti rozhodcovskému nálezu zo
zákona neexistuje. Návrh na zrušenie rozhodcovského nálezu je iným procesným inštitútom. Ako miesto
rozhodcovského konania bolo dohodnuté Brno, ktoré je sídlom rozhodcu a bolo dohodnuté v súlade s

českými právnymi predpismi, keďže sídlo oprávneného sa nachádza na území Českej republiky v Prahe,
bolo zvolené adekvátne. Povinná vedela, že uzatvára záväzkový právny vzťah s českou právnickou
osobou. Podmienky ust § 23 písm. c) dvojstrannej zmluvy boli splnené.
Rozhodcovský nález bol predmetom skúmania exekučného súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia
na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, kedy súd uznal exekučný titul za súladný so zákonom.

Procesným postupom exekučný súd prekračuje rámec jeho preskúmavacej právomoci. Platnosť
rozhodcovskej doložky je možné preskúmavať v konaní o zrušenie rozhodcovského nálezu, ktoré mala
povinná právo zahájiť žalobou na zrušenie rozhodcovského nálezu podanou podľa § 31 zákona č.
226/1994 Sb. Českej republiky o rozhodcovskom konaní.
Exekučný súd opomenul tiež skutočnosť, že žalované bolo zo zmenky.

Povinná, ani súdny exekútor sa k odvolaniu nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 zákona NR SR č. 99/1963 Z.z.
Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a

uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 219 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).

Preskúmanímvecidospelodvolacísúdkzáveru,žeokresnýsúdvovecisprávnerozhodol.Odôvodnenie
uznesenia okresného súdu je presvedčivé a vyčerpávajúcim spôsobom, tak ako ukladá ust. § 157 ods. 2v spojení s ust. § 167 ods. O.s.p., uvádza skutočnosti a dôkazy, z ktorých okresný súd pri rozhodovaní
vychádzal, akými úvahami sa súd riadil a ako vec právne posúdil. Odvolací súd uznesenie potvrdil z tých
istých dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení okresný súd.

V posudzovanej veci exekučný titul predstavuje rozhodcovský nález vydaný dňa 01.11.2006 Mgr.
Radimom Saxlom ako samorozhodcom, pod. č. 3207020596/S, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť
dňa 11.12.2006 a vykonateľnosť dňa 26.12.2006. Je zrejmé, že oprávnený navrhol vykonanie exekúcie
na základe cudzieho exekučného titulu, vydaného v Českej republike.

Cudzí rozhodcovský rozsudok je v Slovenskej republike uznaný tým, že súd, ktorý je príslušný na
exekúciu, naň prihliadne, ako by sa jednalo o tuzemský rozsudok (§ 49 ods. 1 druhá veta zákona NR
SR č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní - ZoRK).

Dvojstranná zmluva uzavretá medzi Slovenskou a Českou republikou upravuje podrobnejšie pravidlá,

pokiaľ ide o uznanie rozhodcovských rozsudkov, v podstate v súlade s pravidlami obsiahnutými aj v
zákone o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (zákon č. 97/1963 Zb.) tak, ako v dôvodoch
svojho rozhodnutia uviedol okresný súd, má táto zmluva prednosť pred aplikáciou iného práva. Nakoniec
v podmienkach uznávania a výkonu cudzích rozhodcovských rozsudkov na území Slovenskej republiky
je nevyhnutné aplikovať všetky tie ustanovenia, ktoré sa aplikujú pre výkon (exekúciu) rozhodcovských

rozsudkov vydaných v Slovenskej republike. Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo
ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského
rozsudku. Takémuto rozhodnutiu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa, a
že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Vyhláška ministra zahraničných vecí zo 06. 11. 1959 o Dohovore a uznaní a výkone cudzích

rozhodcovských rozhodnutí (jej obsahom je príloha Dohovor o uznaní a výkone rozhodcovských
rozhodnutí uzavretý 10.06.1958 v New Yorku) v našom právnom poriadku publikovaná pod č. 74/59
Zb., určuje rámec, z ktorého bolo potrebné vychádzať. Z Čl. V. Dohovoru vyplýva, že uznanie a
výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku môže súd odoprieť na návrh účastníka konania len vtedy,
ak tento účastník preukáže súdu príslušnému na výkon rozhodnutia alebo exekúciu, že ako zmluvná

strana rozhodcovskej zmluvy nemohol uplatňovať svoje práva alebo, že rozhodcovská zmluva nebola
uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán
mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, že nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo
o rozhodcovskom konaní alebo z iných závažných dôvodov, ktoré výslovne uvedie, nemohol sa na
rozhodcovskom konaní zúčastniť, že rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý rozhodcovská

zmluva nepredvídala alebo nespĺňa dohodnuté podmienky na predloženie sporu na rozhodcovské
konanie alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá podľa právneho poriadku, ktorým sa podľa dohody strán
mala rozhodcovská zmluva uzavrieť alebo, ak takáto dohoda nebola uzavretá podľa právneho poriadku
štátu, kde bol rozhodcovský poriadok vydaný vylúčená z rozhodcovského konania, rozhodcovský
súd nebol ustanovený alebo rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi

rozhodcovského konania, prípadne sa nestal právoplatným a záväzným pre účastníkov rozhodcovského
konania alebo jeho výkon odložil súd štátu, v ktorom alebo podľa ktorého právneho poriadku bol
rozhodcovský rozsudok vydaný alebo týmto súdom zrušený. Súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu odoprie uznanie alebo výkon rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka
konania, proti ktorému sa cudzí rozhodcovský rozsudok uplatňuje, ak zistí, že podľa právneho poriadku

Slovenskej republiky nemožno predmet sporu riešiť v rozhodcovskom konaní alebo by jeho uznanie a
výkon boli v rozpore s verejným poriadkom.
V Českej republike v zákone č. 216/1994 Z.z. o rozhodcovskom konaní a výkone rozhodcovských
nálezov sa v časti 5. určujú pravidlá pokiaľ ide o pomer k cudzine a rovnako aj pravidlá vzájomnosti.
Dohovor o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí uzavretý 10. 06. 1958 v New Yorku

našiel vyjadrenie aj v úprave obsiahnutej v zákone NR SR č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v
ust. § 46 až 50 tohto zákona. Preto nie je možné ani z hľadiska medzinárodných noriem, ani z hľadiska
vnútroštátneho práva, ktoré sa v tomto prípade aplikuje postupovať inak, ako splniť požiadavky, na
základe ktorých je vykonanie rozhodcovského rozsudku (nálezu) možné. Ak sa cudzí rozhodcovský
rozsudok v Slovenskej republike vykoná ako tuzemský rozhodcovský rozsudok, potom platí, že uznanie

cudzieho rozhodcovského rozsudku sa nevyslovuje osobitným rozhodnutím, lebo cudzí rozhodcovský
rozsudok je uznaný tým, že súd, ktorý je príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu, naň prihliadne,
ako keby išlo o tuzemský rozhodcovský rozsudok.Ak okresný súd postupoval v zmysle vyššie uvedených zásad a vyžadoval aj splnenie podmienky podľa
čl. 23 písm. c) dvojstrannej zmluvy, postupoval správne.

Odvolací súd sa zaoberal tiež správnosťou preskúmania rozhodcovskej doložky okresným súdom v
súlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Treba súhlasiť
s názorom okresného súdu, že rozhodcovská doložka začlenená do rámca podmienok štandardnej
zmluvy v danom prípade spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech

spotrebiteľa. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom -
rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Význam
rozhodcovskej doložky je osobitný, pretože v krízových situáciách vzniku sporu súkromná osoba
rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok
z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie
princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Nejde

teda v prípade rozhodovania rozhodcom o výkon verejnej moci.
Odvolací súd zastáva názor, že ak rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale
vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si
svojosudvzávažnejveciakoujeprípadnýneskoršírozhodcovskýprocesnedokáženáležiténaplánovať,
sú plne opodstatnené.

Pri právnom posudzovaní exekučný súd vychádzal z vnútroštátnych právnych noriem, z noriem
medzinárodného a európskeho práva - poukázal najmä na smernicu Rady č. 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Možno poukázať aj na čl. 22 ods. 3, čl. 23 smernice
Európskeho Parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a
o zrušení smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych

predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, členské štáty
zabezpečia, aby sa ustanovenia, ktoré prijmú na vykonávanie tejto smernice, nedali obísť osobitnou
formuláciou zmlúv. (Podľa čl. 14 ods. 2 smernice Rady 87/102/EHS, t.j. platnej v čase uzavretia zmluvy
o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je príloha označená „Rozhodcovská doložka“, členské štáty
zabezpečia, aby sa ustanovenia, ktoré prijmú na vykonávanie tejto smernice, neobchádzali v dôsledku

formulácie dohôd.)
Zistenie o neplatnosti rozhodcovskej doložky je samo o sebe postačujúcim dôvodom pre vyhlásenie
exekúcie za neprípustnú a zastavenie exekúcie.

Predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul (§ 41 zákona NR SR č. 233/1995

Z.z. Exekučného poriadku). Exekučným titulom je iba také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné (materiálne
a formálne). V tomto rozsahu skúma exekučný súd exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44), na prípadnú námietku povinného proti exekúcii (§ 50),
na prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie (§ 58). Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať
exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka

konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo
formálnej vykonateľnosti, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť.
Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie netvorí prekážku veci rozsúdenej v zmysle § 159 ods. 3
O.s.p. (len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova), pretože poverenie
na vykonanie exekúcie je len písomný doklad, ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie

exekúciu vykonávať.

Dôvody neprípustnosti exekúcie ustanovuje zákon. Každý z týchto dôvodov má za následok zastavenie
exekúcie (§ 57 až § 59 Exekučného poriadku).
V zmysle § 58 ods. 2 Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu aj bez návrhu. Niet pochýb o tom,

že súd tak môže urobiť v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, ak zistí dôvody, pre ktoré exekúciu
nemožno ďalej vykonávať.

Už zo samotnej rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky) vyplýva, že za právny dôvod vzniku
záväzku treba považovať vzťah účastníkov (veriteľa - oprávneného a dlžníka - povinnej) vzniknutý na

základe zmluvy o úvere č. 3207020596 zo dňa 16.06.2005. Rozhodcovská doložka je totiž koncipovaná
ako „Príloha k zmluve o úvere číslo 320 702 0596 zo dňa 16.06.2005“. Úverový vzťah si účastníci
zabezpečili neúplnou zmenkou vlastnou s doložkou „bez protestu“ (blankozmenkou) vystavenou dňa16.06.2005 (v deň uzavretia zmluvy o úvere), kde žalovaná vystupuje ako vystaviteľ a žalobca ako
remitent.
Nemožno súhlasiť s oprávneným, že pokiaľ aj vznikol „zmenkový vzťah“ medzi oprávneným (veriteľom)

a povinnou (dlžníkom), že ide o abstraktný vzťah, vôbec nesúvisiaci s existujúcim zmluvným vzťahom o
poskytnutípeňažnýchprostriedkov(úveru)uzavretýmmedzinimi.Ideovzťahakcesorický,ktorýnemôže
existovať bez základného (hlavného) záväzkového vzťahu, základný vzťah iba zabezpečuje. Všetko
nasvedčujetomu,žežalovanásisvojupovinnosťvyplývajúcuzozákladnéhozáväzkovéhovzťahuriadne
neplnila,čímsastaldlhvzmyslevzmluvedohodnutýchpodmienoksplatnýdňa05.05.2006.Pretoveriteľ

(oprávnený) vyplnil blankozmenku v zmysle dohody o jej vyplnení
Je nepochybné, že nárok uplatnený v rozhodcovskom konaní má základ v zmluvnom úverovom vzťahu
vykazujúcom všetky znaky vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ide o vzťah spotrebiteľský, na
ktorý treba aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva.

Rozhodcovský rozsudok (nález), predložený exekučnému súdu, nemôže byť a nie je riadnym

exekučným titulom na vykonanie exekúcie v zmysle § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Pred
podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom
bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mala byť vykonaná exekúcia. Exekučný titul nie
je vykonateľný.

K právnemu zastúpeniu oprávneného advokátkou G.. G. E. so sídlom advokátskej kancelárie v Českej
republike odvolací súd uvádza, že súdu predloženú plnú moc tejto advokátky zo dňa 01.01.2010
nemožno považovať za postačujúcu, nakoľko z obsahu plnej moci jednoznačne vyplýva, že v prípade
menovanej advokátky sa nejedná „o príležitostné a dočasné poskytovanie právnych služieb a právne
zastúpenie pred súdom v Slovenskej republike“, kedy podľa zákona NR SR č. 586/2003 Z.z. o advokácii

„nie je rozumné od hosťujúceho euroadvokáta požadovať splnenie podmienok ustanovení tohto zákona,
osobitných predpisov a predpisov komory pri poskytovaní právnych služieb hosťujúcim euroadvokátom
pri zastupovaní účastníka“ v zmysle výnimky stanovenej v ust. § 31 ods. 4 zákona o advokácii.
Podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii:
§30písm.b)-hosťujúcieuroadvokátjeeuroadvokát,ktorýposkytujeprávneslužbynaúzemíSlovenskej

republiky dočasne alebo príležitostne.
§ 32 - hosťujúci euroadvokát je pri zastupovaní účastníka konania v konaní pred súdom alebo inom
orgáne verejnej moci a obhajobe obvineného v trestnom konaní povinný spolupracovať s advokátom
zapísaným do zoznamu advokátov (ďalej len „spolupracujúci advokát“); inak nie je oprávnený účastníka
konania alebo obvineného zastupovať ako advokát. Vzájomnú spoluprácu si advokáti upravia písomnou

zmluvou.
§ 33 - písomnosti určené hosťujúcemu euroadvokátovi sa doručujú spolupracujúcemu advokátovi v jeho
sídle.
Advokátkatiežnepreukázala,žemáštatúttzv.„usadenéhoauroadvokáta“,ktorýposkytujeprávneslužby
na území Slovenskej republiky sústavne a ktorý je zapísaný do zoznamu euroadvokátov vedeného

komorou (§ 30 písm. c)).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.