Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Liptovský Mikuláš
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Robert Droppa
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6Er/520/2005
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5605203504
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2011:5605203504.3
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, proti povinnej I., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., pre vymoženie pohľadávky
vo výške 250,95 Eur (7 560,- Sk) s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, pôvodne vykonávanej súdnym
exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, so sídlom Exekútorského úradu Borovianska 17, Zvolen, pod sp.
zn. Ex 1239/2005, takto
r o z h o d o l :
Exekúcia je n e p r í p u s t n á.
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnenému sa u k l a d á zaplatiť pôvodnému súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi
Ďuricovi trovy exekúcie 17,20 Eur, výška ktorých bola určená v uznesení Okresného súdu Liptovský
Mikuláš 6Er/520/2005 - 25 zo dňa 01. 10. 2010, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Pred súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom sa dňa 03. 05. 2005 začalo exekučné konanie pod sp.
zn. Ex 1239/2005 pre vymoženie pohľadávky vo výške 7 560,- Sk s príslušenstvom, priznanej notárskou
zápisnicou č. N 586/2005, NZ 5163/2005, NCRls 5109/2005 zo dňa 06. 02. 2005, spísanou notárom
JUDr. Ondrejom Ďuriačom, so sídlom Notárskeho úradu ulica generála Svobodu 1069/4, Partizánske.
Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 002416* zo dňa 13. 07. 2005,
ktoré udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 7 560,- Sk spolu s 0,25 % úrokom z
omeškania od 20. 11. 2004 do zaplatenia, trovy notára vo výške 2 463,- Sk, trovy právneho zastúpenia
750,- Sk a trovy exekúcie.
Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš 6Er/520/2005 - 25 zo dňa 01. 10. 2010 súd
vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, vykonaním exekúcie namiesto pôvodne
povereného súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
a určil trovy exekúcie pôvodného súdneho exekútora vo výške 17,20 Eur. Predmetné rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 03. 09. 2011.
Z jednotlivých ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd má oprávnenie a zároveň
aj povinnosť skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného
konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. V prípade zistenia dôvodu
na zastavenie exekúcie tak môže súd na návrh účastníka ako aj bez návrhu rozhodnúť o zastavení
exekúcie.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak ju vyhlási za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Exekučným titulom v predmetnej veci je notárska zápisnica č. N 586/2005, NZ
5163/2005, NCRls 5109/2005 zo dňa 06. 02. 2005, spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom.
Notárska zápisnica obsahuje vyhlásenie o uznaní právneho záväzku a súhlas s vykonateľnosťou,
urobené v mene povinného advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom Advokát pred notárom konal na
základe splnomocnenia, ktoré mu udelila povinná v zmluve o úvere č. 56111489 zo dňa 08. 07. 2004
(ďalej len „zmluva o úvere“). Neoddeliteľnou súčasťou notárskej zápisnice je predmetná zmluva o úvere,
ktorou oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytol povinnej úver vo výške 6 000,- Sk,
pričom povinná sa zaviazala vrátiť poskytnutý úver spolu s poplatkom za poskytnutie vo výške 4 800,- Sk
pravidelnými desiatimi mesačnými splátkami po 1 080,- Sk. Súčasťou zmluvy o úvere je splnomocnenie,
ktorým mala dlžníčka (povinná v exekúcii) splnomocniť advokáta Mgr. Tomáša
Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v mene povinnej uznal záväzok
z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom. Na základe tohto splnomocnenia
mala povinná uznať prostredníctvom zástupcu dlh v celkovej výške 10 893,- Sk, z čoho úver a poplatok
predstavuje sumu 7 560,- Sk, pričom táto suma sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 %
denne od 20. 11. 2004 do zaplatenia. Advokát zároveň v mene povinnej vyhlásil, že uznaný dlh uhradí do
22. 02. 2005 k rukám oprávneného. Na záver zástupca za povinnej súhlasil s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice.
Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila.
Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.
Jedným zo spôsobilých exekučných titulov je podľa ust. § 41 Exekučného poriadku aj notárska
zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba,
právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila. Notárska zápisnica má charakter verejnej listiny, preto sa pri posudzovaní notárskej zápisnice
uplatňuje prezumpcia správnosti, a to až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Spôsobilosť
notárskej zápisnice byť exekučnými titulom je však ohraničená jej vykonateľnosťou. Vykonateľnosť
rozhodnutia je vlastnosť, ktorá umožňuje vynútiť podrobenie sa súdnemu alebo inému rozhodnutiu,
ak osoba povinná z rozhodnutia dobrovoľné neplní svoju povinnosť riadne a včas. Pri notárskej
zápisnici nastáva vykonateľnosť uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie, ktoré je
obsahom zápisnice. Formálna stránka vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice v
zmysle ust. § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka je daná dodržaním obsahových náležitostí
predpokladaných § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice
pre spôsobilosť byť exekučným titulom je súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Až
tento slobodný, vážny, určitý a zrozumiteľný prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice exekučný
titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu
prípadne iného orgánu.
V danom prípade povinná súhlasila s vykonateľnosťou notárskej zápisnice prostredníctvom
splnomocneného zástupcu. Zmluvné zastúpenie vzniká na základe dohody o plnomocenstve, ktorá je
prejavom určitej dôvery splnomocniteľa k splnomocnencovi. Otázka dôvery, ako subjektívneho pocitu,je daná najmä tým, že zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. V rámci
právneho vzťahu zastúpenia treba rozlišovať dva právne úkony. Prvým je dohoda o plnomocenstve,
ktorá je dvojstranným právnym úkonom. Na základe takejto dohody môže splnomocniteľ následne
plnomocenstvom ako jednostranným právnym úkonom dať tretím osobám na vedomie, v akom rozsahu
je osoba uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Každý právny úkon, to znamená aj
uzatvorenie dohody o plnomocenstve, sa musí urobiť slobodne. V danom prípade bola zmluvná voľnosť
povinnej pri „voľbe“ splnomocneného zástupcu zjavne obmedzená. Zástupcu povinnej prakticky určil
oprávnený, keď v predtlačenej forme zmluvy o úvere uviedol ako jediného zástupcu Mgr. Tomáša
Kušníra. Povinná tak nemohla slobodne uzatvoriť dohodu o plnomocenstve s osobou ňou zvolenou,
ale musela sa podriadiť vôli oprávneného. Tým je spochybnený základný predpoklad pri udelení
plnej moci, teda to, že splnomocnenec bude hájiť záujem povinnej ako aj slobodná voľba pri výbere
svojho splnomocnenca. Je nepochybné, že advokát nemôže objektívne hájiť záujmy povinného, ak
ho za zástupcu určil priamo v zmluve oprávnený, bez akejkoľvek možnosti povinného namietať osobu
zástupcu. Absencia čo i len jednej náležitosti právneho úkonu podľa ust. § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobuje absolútnu neplatnosť toho ktorého úkonu.. Takýto právny
úkon potom nemôže mať za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna
neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému. Na
základe uvedeného má súd zato, že dohoda o plnomocenstve nebola platne uzavretá. Nakoľko z
neplatne dojednanej dohody o plnomocenstve nevyplynuli žiadne právne účinky právneho úkonu v
mene povinnej, ani notárska zápisnica, v ktorej s jej vykonateľnosťou súhlasil zástupca, nemôže byť
spôsobilým exekučným titulom. Ďalším dôvodom neplatnosti dohody o plnomocenstve je skutočnosť, že
oprávnenie na zastupovanie, ktoré udelila povinná v zmluve o úvere zástupcovi, je príliš všeobecné a
široko vymedzené. Z obsahu plnomocenstva vyplýva, že povinná splnomocnila oprávneným určeného
zástupcu, aby v jej mene uznal záväzok, ktorého konkrétnu výšku v čase uznania nebolo možné
predpokladať. Povinná udeľovala plnú moc v ten istý okamih, ako došlo k podpisu zmluvy o úvere. V
tom čase tak ešte reálne nemohol existovať žiadny dlh a povinná sa platne nemohla vzdať práva uznať
alebo neuznať prípadný dlh, ktorý by mohol teoreticky vzniknúť v budúcnosti. Zástupca povinnej naviac
sám určil lehotu na plnenie, pričom z plnej moci výslovne nevyplýva takéto oprávnenie. Týmto konaní
prakticky povinnej bez jej vedomia zaviazal k povinnosti a k lehote, o ktorej nemala povinná vedomosť.
Udelené plnomocenstvo nemôže byť koncipované tak, aby vytváralo tak široký priestor pre konanie a
právne úkony zástupcu.
Súhlas povinnej osoby s exekúciou, vyslovený v notárskej zápisnici musí byť daný spôsobom, ktorý by
vylučoval akékoľvek pochybnosti o tom, že povinná osoba sa s obsahom notárskej zápisnice oboznámila
a bola uzrozumená o právnych následkoch neplnenia si svojich povinností. V danom prípade nielenže
nedošlo k platnému uzavretiu dohody o plnomocenstve, ale zároveň bez vedomia povinnej došlo k
určeniu lehoty na plnenie dlhu a k súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Osobitosťou notárskej
zápisnice medzi exekučnými titulmi je skutočnosť, že jej vydaniu nepredchádza žiadne konanie. Notár
dokonca nie je pri jej spísaní oprávnený preskúmavať existenciu hmotnoprávneho dôvodu, čo však
nevylučuje, aby v odôvodnených prípadoch postupoval podľa § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku. Práve z
týchto dôvodov zákonodarca ponechal rozhodnutie o vzniku tohto exekučného titulu na povinnú osobu.
Na základe uvedeného je tak zrejmé, že prejav vôle spočívajúci v súhlase s vykonateľnosťou nesmie
byť postihnutý žiadnymi právnymi vadami. Absencia riadneho súhlasu povinného s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice spôsobuje materiálnu nevykonateľnosť, čo má za následok neprípustnosť exekúcie
a jej súčasné zastavenie. Súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
V dôsledku postupu oprávneného, ktorým došlo k neplatnému udeleniu súhlasu s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice, bolo potrebné rozhodnúť o zastavení exekúcie. Oprávnený sám určil podmienky
uznania dlhu plynúceho zo zmluvy o úvere, určil povinnému zástupcu, ktorý za povinného súhlasil s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice, preto súd vo svetle vyššie uvedených skutočností konštatuje, žeoprávnený v plnej miere zavinil zastavenie exekúcie. Oprávnený ako dodávateľ a prakticky jediný tvorca
podmienokuzavretiazmluvyoúvere aspísanianotárskejzápisnicenepostupovalspotrebnouodbornou
starostlivosťou, v dôsledku čoho je predmetná exekúcia neprípustná. Súd mu preto v súlade s citovaným
ustanovením uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.
V predmetnej veci súd v rozhodnutí, ktorým vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora
určil trovy exekúcie pôvodného súdneho exekútora. Z ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku totiž
nevyplýva povinnosť súdu rozhodovať o tom, kto platí trovy exekúcie pri zmene súdneho exekútora.
Posledná veta tohto ustanovenia hovorí len o spôsobe výpočtu trov exekúcie súdneho exekútora. Súd
potom v súlade s právnou úpravou určil trovy exekúcie pôvodného súdneho exekútora vo výške 17,20
Eur. Na základe vyššie uvedeného potom súd uložil oprávnenému, aby zaplatiť tieto trovy pôvodnému
súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi.
Pokiaľ sa jedná o trovy exekúcie novo povereného súdneho exekútora, súd mu ich náhradu nepriznal.
Súdnemu exekútorovi nebol totiž doručený exekútorský spis ani poverenie, na základe ktorého by mohol
pokračovať vo vykonávaní exekúcie. Dôvodom takéhoto postupu bola potreba preskúmania zákonnosti
vedenia exekúcie zo strany súdu. Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému nemohli v tomto
konaní vzniknúť žiadne trovy, preto mu ich súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu môže oprávnený aj povinná podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v štyroch vyhotoveniach.
Proti rozhodnutiu súdu o trovách exekúcie môže podať odvolanie aj súdny exekútor, do 15 dní odo dňa
jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v štyroch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
g) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.