Rozsudok – Vlastnícke právo k hnuteľným veciam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. august 2012

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/290/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4109201020
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4109201020.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu JUDr.
Veroniky Svoradovej a JUDr. Dagmar Podhorcovej, v právnej veci navrhovateľa: Telefónica Slovakia, s.
r. o. so sídlom Bratislava, Einsteinova 24, IČO: 35 848 863, zast. Mgr. Ľudovítom Pavelom, usadeným
euroadvokátom so sídlom Viedenská cesta 7, 851 01 Bratislava 5, adresa pre doručovanie: Košice,
Mlynská 2, proti odporcovi: D. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., G. XXXX/XX, o zaplatenie 444,90 eura s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 3. júna 2011,
č. k. 6C/115/2011-31, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov
konania p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 115,83
eura spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 60,76 eura od 15. 05. 2009 do zaplatenia,
zo sumy 18,57 eura od 12. 06. 2009 do zaplatenia, zo sumy 33 eura od 10. 07. 2009 do zaplatenia,
zo sumy 3,50 eura od 13. 08. 2009 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti, týkajúcej sa zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 329,07 eura s príslušenstvom,
návrh ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 31,46 eura, k rukám Mgr. Ľudovíta Pavelu, advokáta,
do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenia § 52
ods. 1 až 4, § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka a zistený skutkový stav. Vykonaným dokazovaním
zistil, že účastníci konania uzatvorili dňa 26. 11. 2007 zmluvu o pripojení a v ten istý deň aj dodatok k
tejto zmluve. Rovnako súd zistil, že navrhovateľ faktúrami č. 1002310754, 1002617389, 1002860465,
1003272269 vyfakturoval za poskytnuté služby odporcovi celkom 115,83 eura (3.489,50,- Sk) a faktúrou
č. 5100595896 mu vyfakturoval zmluvnú pokutu vo výške 329,07 eura (9.913,50,- Sk), teda spolu sumu
444,90 eura. Konštatoval, že v konaní nebolo tvrdené a ani preukázané, že by tento právny úkon bol
uzavretý v rozpore s ust. § 37 a § 34, preto žiaden dôkaz súd v tomto smere nevykonal. Vzhľadom
na obsah zmlúv uzavretých medzi účastníkmi, ich dodatkov, ako aj VZP navrhovateľa, ktoré sa stali
súčasťou týchto zmlúv, zisťoval, či tieto právne úkony sa nepriečia dobrým mravom. S poukazom
na obsah povinností, vyplývajúcich z právnych úkonov pre spotrebiteľa, pre nerovnováhu v právach
a povinnostiach účastníkov tohto právneho úkonu v neprospech spotrebiteľa, dospel k záveru, že
sporné zmluvy (spotrebiteľské) v časti dojednanej zmluvnej pokuty sú v rozpore s dobrými mravmi a
to preto, lebo spotrebiteľ sa zaviazal po dobu viazanosti využívať služby dodávateľa bez ohľadu na
životnú situáciu, v ktorej sa aktuálne bude nachádzať v dobe viazanosti. Na druhej strane navrhovateľ
na základe týchto právnych úkonov získal pre seba odberateľa, t.j. spotrebiteľa a pre prípad, že by

spotrebiteľ jeho služby neodoberal v dohodnutej dobe, dojednal s ním zmluvnú pokutu. Konštatoval,
že navrhovateľ na preukázanie svojich tvrdení, že odporcovi bol poskytnutý „ hospodársky benefit“ vo
forme zvýhodnenej ceny mobilného telefónu, ako aj zvýhodnených volaní, žiaden dôkaz nepredložil, a to
aj napriek tomu, že mu bola doručená výzva súdu na predloženie dôkazov na všetky svoje tvrdenia. Na
základe týchto skutočností súd dojednanie účastníkov o zmluvnej pokute pre rozpor s dobrými mravmi
považoval za absolútne neplatné zmluvné dojednanie. Z neplatného zmluvného dojednania nevznikajú
pre jeho účastníkov žiadne práva ani povinnosti, a preto návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty
ako nedôvodný zamietol. V časti o zaplatenie nedoplatku za služby poskytované navrhovateľom v sume
115,83 eura s príslušenstvom považoval prvostupňový súd za dôvodný a vyhovel mu. O úrokoch z
omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. O trovách
konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že v konaní čiastočne úspešnejšiemu navrhovateľovi
priznal ich náhradu vo výške 31,46 eura, ktorá suma predstavuje jeho percentuálny pomer úspechu,
t.j. 26,03 %.

Proti tomuto rozsudku, v jeho zamietajúcej časti, podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ,
domáhajúc sa zmeny tejto časti rozsudku tak, že odvolací súd uloží odporcovi zaplatiť mu aj sumu
329,07 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne od 06. 08. 2009 do zaplatenia a náhradu
trov odvolacieho konania spolu vo výške 27,82 eura. V prípade potvrdenia prvostupňového rozhodnutia
navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd zmenil výrok o trovách konania tak, že mu prizná ich náhradu
s poukazom na ust. § 142 ods. 3 OSP v plnej výške, keďže rozhodnutie o výške plnenia záviselo od
úvahy súdu. Dôvodil tým, že výška dohodnutej zmluvnej pokuty bola primeraná, vzhľadom na význam
a hodnotu výhod poskytnutých odporcovi. Odporcovi boli poskytnuté všetky výhody za predpokladu
viazanosti 24 mesiacov, čím sa mala kompenzovať strata navrhovateľa na nižšej cene telefónu a
hovorov. V dôsledku porušenia povinnosti odporcom musel navrhovateľ od zmluvy odstúpiť, čím sa
porušila aj 24 mesačná viazanosť a došlo na strane navrhovateľa ku škode (a to nezaplatením plnej ceny
telefónu a cien hovorov). Nepriznaním nároku na zmluvnú pokutu prvostupňový súd spôsobil nepomerne
výhodnejšie postavenie odporcu, ktorý porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmlúv o pripojení. Ďalej
uviedol, že v prípade, ktorý poskytol odporcovi značné výhody, bolo namieste pristúpiť k vyváženiu
práv a povinností jednotlivých strán zmluvného vzťahu, a teda k vyváženiu nerovnováhy v právach a
povinnostiach spôsobenej v poskytnutí vyššie uvedených výhod v prospech odporcu, čo sa dosiahlo tým,
že medzi navrhovateľom a odporcom bola dohodnutá zmluvná pokuta, ktorá slúžila na zabezpečenie
plnenia si zmluvných povinností odporcom. Vytýkal súdu, že vôbec pri svojom rozhodovaní nezvážil
preventívnu, sankčnú, ako aj nahradzovaciu funkciu zmluvnej pokuty, a tým nerešpektoval jednu zo
základných funkcií občianskeho súdneho konania - výchovu na zachovávanie zákonov, na čestné
plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. Mal za to, že prvostupňový súd sa nedostatočne
oboznámil s predloženými dôkazmi, pretože z predloženej zmluvy o pripojení, ako aj z dodatku k zmluve
o pripojení jasne vyplývajú všetky benefity, ktoré boli odporcovi poskytnuté a ktoré výhody odporca
ani nenamietal. S poukazom na tieto skutočnosti podľa názoru navrhovateľa preto dohodnutú zmluvnú
pokutu nemožno považovať za neprimeranú a ani v rozpore s dobrými mravmi.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca. V ňom okrem iného uviedol, že svoje povinnosti
si v čase, keď bol riadne zamestnaný plnil a tieto by si plnil dodnes, pokiaľ by sa nedostal v dôsledku
krízy do situácie, v akej sa nachádza dnes. K tvrdeniam navrhovateľa o výchovnom charaktere zmluvnej
pokuty uviedol, že zmluvná pokuta má výchovný charakter len pre špekulantov a lajdákov, čo nie je
jeho prípad, pretože v jeho prípade - hmotnej núdzi mu zmluvná pokuta robí jeho zúfalú situáciu ešte
zúfalejšou. Na dôkaz svojich tvrdení odporca k svojmu vyjadreniu pripojil fotokópie listinných dôkazov
- exekučné príkazy, platobný rozkaz a rozhodnutie SP o výške starobného dôchodku matky (č.
l. 52 až 58 spisu).

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa
v jeho napadnutej zamietajúcej časti, ako aj v časti náhrady trov konania, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP) a po prejednaní veci na odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1
OSP) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej - zamietajúcej časti istiny a
príslušenstva, ako aj trov prvostupňového konania je treba podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny
potvrdiť.

V súdenej veci sa navrhovateľ svojím návrhom, doručeným prvostupňovému súdu dňa 16. 03. 2011,
voči odporcovi domáhal zaplatenia istiny 444,90 eura, pozostávajúcej zo sumy 115,83 eura ( 60,76 eura
+ 18,57 eura + 33 eura + 3,50 eura) za poskytnuté služby a zmluvnej pokuty vo výške 329,07 eura, ktorú
sumu žiadal priznať spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9% jednotlivých - v návrhu presne
špecifikovaných súm. V návrhu uviedol, že predmetná pohľadávka má základ v písomne medzi ním a
odporcom uzavretej Zmluve o pripojení a dodatku k Zmluve o pripojení, ktorou sa zaviazal odporcovi
poskytovať elektronické komunikačné služby a odporca sa zaviazal za poskytnuté služby platiť odplatu
podľa platného cenníka, ktoré povinnosti si odporca nesplnil a za poskytnuté služby dlhuje sumu 115,83
eura. Základ nároku na zmluvnú pokutu vo výške 329,07 eura navrhovateľ odvodzoval poukazom na
bod 2.3 Dodatku k zmluve o pripojení. K návrhu pripojil fotokópie Žiadosti o uzavretie zmluvy o pripojení
zo dňa 26. 11. 2007, Dodatok k zmluve o pripojení zo dňa 26. 11. 2007, podpísaný odporcom dňa 28. 11.
2007 (č. l. 6 až 8 spisu), Všeobecné podmienky poskytnutia verejných elektronických komunikačných
služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Telefónica O2 Slovakia, s. r. o. (č. l. 18
spisu), faktúru č. 10002310754 s prílohou k tejto faktúre, faktúru č. 1002617389 a prílohu k tejto
faktúre, faktúru č. 1002860465 a prílohu k tejto faktúre, faktúru č. 1003272269 a prílohu k tejto faktúre,
faktúru č. 6599723779, faktúru č. 5100595896, písomné odstúpenie od zmluvy zo dňa 29. 06. 2009 s
prehľadom neuhradených pohľadávok a telefónnych čísel ku dňu 29. 06. 2009, pokus o zmier zo dňa
15. 06. 2009 (č. l. 9 až 17 spisu).

Predmetom odvolacieho konania bolo posúdiť správnosť postupu prvostupňového súdu v
navrhovateľom napadnutej zamietajúcej časti, týkajúcej sa navrhovateľom požadovanej zmluvnej pokuty
vo výške 329,07 eura s príslušenstvom, ktorú časť návrhu prvostupňový súd zamietol z dôvodu, že
predmetné zmluvy (spotrebiteľské) sú v časti dojednanej zmluvnej pokuty pre rozpor s dobrými mravmi
absolútne neplatné zmluvné dojednanie (spotrebiteľ sa zaviazal po dobu viazanosti využívať služby
dodávateľa bez ohľadu na životnú situáciu, v ktorej sa aktuálne bude nachádzať v dobe viazanosti),
keď naviac navrhovateľ ani neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení o tom, že odporcovi bol
poskytnutý „hospodársky benefit“ vo forme zvýhodnenej ceny mobilného telefónu a zvýhodnených
volaní. Konštatoval, že z predložených dôkazov - faktúr je nesporné len to, že odporca nezaplatil
za služby poskytované navrhovateľom v sume 115,83 eura, ktorej časti návrhu prvostupňový súd
ako dôvodne podanej vyhovel a odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi uvedenú sumu spolu s
príslušenstvom.

Po prejednaní veci v navrhovateľom napadnutej zamietajúcej časti istiny s príslušenstvom odvolací súd
dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu je v tejto navrhovateľom napadnutej časti vecne
správne. Prvostupňový súd vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, správne právne vec posúdil a
odôvodnenie rozhodnutia má oporu vo vykonanom dokazovaní. Na zdôraznenie správnosti, vzhľadom
na tvrdenia navrhovateľa uvádzané v podanom odvolaní o význame zmluvnej pokuty, odvolací súd
len uvádza, že význam zmluvnej pokuty a jej dojednania v žiadnom prípade nepopiera, len upriamuje
pozornosť na to, že treba dbať aj na skutočný zmysel a cieľ inštitútu zmluvnej pokuty ako inštitútu
súkromného práva a to zvlášť pri osobitne chránených spotrebiteľských vzťahoch.

V prejednávanej veci nie je sporné, že navrhovateľ ponúkol odporcovi svoje služby ako spotrebiteľovi
prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré mal (aj má) vopred pripravené. Spotrebiteľ v nich teda
nemôže zmluvné podmienky ovplyvniť a platí to aj pre zmluvnú pokutu, ktorú v súdenej veci žiada od
odporcu ako spotrebiteľa zaplatiť v paušálnej výške, teda bez ohľadu na to, o aké zmluvné porušenie
pôjde a kedy toto porušenie vzniklo. Hrozba pokuty existuje pri akomkoľvek porušení, čo jednoznačne
vyplýva z bodu 2.3. Dodatku k zmluve o pripojení na č. l. 7 spisu - „ ak Záujemca, resp. Účastník poruší
niektorú z povinností podľa tohto Dodatku.“ Ide teda o neurčitý okruh rôznych porušení alebo vzťahov, a
preto takto dohodnuté zmluvné pokuty za porušenie povinností, ktoré dodávateľ označí len indikatívne,
treba považovať za neakceptovateľné, predstavujúce neprijateľnú zmluvnú podmienku. Neprimeranosť
zmluvnej pokuty ako sankcie sa prejavuje osobitne v spojení s časovým aspektom, keďže spotrebiteľ je
viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, bez ohľadu na to, či dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti
na začiatku alebo na konci viazanosti.

V súdenej veci zmluvný vzťah medzi účastníci konania vznikol 26. 11. 2007. Doba viazanosti bola 24
mesiacov, t. j. do 26. 11. 2009. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že odporca si svoje zmluvné
povinnosti riadne plnil 18 mesiacov, keď prvýkrát nezaplatil faktúru splatnú 14. 05. 2009. Odvolací súd
má za to, že pri rozhodovaní bolo treba pri posudzovaní akceptovateľnosti zmluvnej pokuty, okrem už
vyššie uvedeného - že zmluvná pokuta bola dojednaná pre prípad akéhokoľvek porušenia prihliadnuť aj
na to, že v súdenej veci došlo k porušeniu povinností (nedodržania doby viazanosti) len šesť mesiacov
pred ukončením doby viazanosti, čo predstavuje v matematickom vyčíslení 1-inu.

Čo sa týka ďalšej námietky navrhovateľa uvádzanej v odvolaní, že navrhovateľom poskytnuté benefity
mali byť kompenzované predpokladaným ekonomickým výnosom, ktorý by navrhovateľ dosiahol pri
riadnom plnení povinnosti zo strany odporcu počas celej dohodnutej doby viazanosti a v takom prípade
by sa dosiahol hospodársky účel uzavretia zmluvy, pričom odporcovi boli poskytnuté všetky výhody za
predpokladu viazanosti 24 mesiacov, čím sa mala kompenzovať strata žalobcu na nižšej cene telefónu a
hovorov, odvolací súd uvádza, že vychádzajúc z tvrdenia navrhovateľa, že poskytol odporcovi na základe
zmluvy o pripojení, vrátane jej dodatku koncové telekomunikačné zariadenie - MT, ktorého štandardná
cena bola 3.944,- Sk s DPH, ktoré však odporca odkúpil za kúpnu cenu 1,- Sk, čím mu bol poskytnutý
benefit zo strany navrhovateľa v celkovej výške 130,88 eura a ďalší benefit vo forme zvýhodnených
volaní, potom by zmluvná pokuta vo výške 329,07 eura vo vzťahu napr. k poslednému mesačnému
poplatku 5,56 eura (č. l. 13 spisu) predstavovala 59-násobok. Takáto zmluvná pokuta je z pohľadu
náhrady škody neobhájiteľná už navyše aj z dôvodu, že podľa zmluvy nárok navrhovateľa na náhradu
škody prevyšujúcej zmluvnú pokutu nie je dotknutý.

Pre vyššie uvedené dôvody a vychádzajúc z rozhodujúceho, že predmetná zmluvná pokuta v
spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa, dospel odvolací súd k rovnakému
právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že dojednanie účastníkov o zmluvnej pokute je dojednaním
absolútne neplatným.

Za vecne správne pre absenciu podania odvolania odporcom treba považovať aj rozhodnutie súdu
prvého stupňa v navrhovateľom napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov konania účastníkov. Je
tomu tak preto, že navrhovateľ síce mal v konaní úspech 26,03%, avšak neúspech mal 73,97%, a
teda čistý úspech vo veci mal len 47,94%. Z toho vyplýva, že úspech a neúspech oboch účastníkov
konania bol približne rovnaký, a nie ako uviedol prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí, že v konaní
bol navrhovateľ úspešnejší, a preto mu bola priznaná náhrada trov konania vo výške predstavujúcej
26,03%, čo je suma 31,46 eura. Právne posúdenie v časti náhrady trov konania prvostupňovým súdom
podľa § 142 ods. 2 OSP je správne, a keďže sa odporca neodvolal, odvolací súd nemohol pochybenie
prvostupňového súdu napraviť (prvostupňový súd mal rozhodnúť tak, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov konania právo).

Pre vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých častiach
ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že
v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si svoj
nárok neuplatnil a z obsahu spisu odvolací súd nezistil, že by odporcovi v súvislosti s odvolacím konaním
nejaké trovy vznikli.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 24. 7. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.