Rozsudok – Dôchodky ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 26. august 2012

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 24Sd/20/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012200059
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5012200059.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci
navrhovateľky: P. D., nar. XX. XX. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, bytom XXX XX Y. č. XXX, proti odporkyni:
Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preplatok na vdovskom
dôchodku, v konaní o opravnom prostriedku podanom navrhovateľkou proti rozhodnutiu odporkyne č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 5. 12. 2011, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a
ust. § 250q ods. 2 O.s.p. z r u š u j e a v e c v r a c i a správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. 12. 2011 odporkyňa Sociálna poisťovňa,
ústredie Bratislava podľa ust. § 107 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení uložila navrhovateľke povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú sumu
na vdovskom dôchodku v sume 8 264,62 €. Neprávom vyplatenú sumu uložila vrátiť do 30 dní odo dňa
doručenia tohto rozhodnutia pripojeným poštovým peňažným poukazom.

V dôvodoch svojho rozhodnutia odporkyňa citovala ust. § 107 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.
o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a konštatovala, že ako požívateľka vdovského
dôchodku si navrhovateľka nesplnila povinnosť uloženú ustanovením § 106 zákona č. 100/1988 Zb.
o sociálnom zabezpečení písomne ohlásiť Sociálnej poisťovni, ústredie do ôsmich dní skutočnosť
rozhodnú pre poskytovanie vdovského dôchodku. V žiadosti o vdovský dôchodok spísanej dňa 8.
decembra 1982 navrhovateľka uviedla, že po priznaní dôchodku nebude zamestnaná. Rozhodnutím
č. XXX XXX XXXX zo 14. januára 1983 právny predchodca Sociálnej poisťovne, ústredie podľa
ust. § 37 a § 40 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení priznal navrhovateľke od 24.
novembra 1982 vdovský dôchodok v sume 1 095,-Sk mesačne. Skutočnosť, že od 1. januára 1990
až do 31. júla 2000 bola navrhovateľka zamestnaná, sa Sociálna poisťovňa, ústredie dozvedela až zo
žiadosti navrhovateľky o starobný dôchodok doručenej dňa 10. augusta 2008, čím navrhovateľka splnila
predpoklady zodpovednosti za neprávom vyplatený vdovský dôchodok podľa § 107 ods. 1 zákona č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení za obdobie od 22. januára 1992 do 31. júla 2000. Odporkyňa
v rozhodnutí podrobne rozpísala, v ktorom mesiaci bola navrhovateľke vyplatená dávka a v akej bola
výške. S poukazom na § 101 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení dávky sa
vyplácajú vopred v pravidelných mesačných lehotách určených platiteľom dávky, ak vykonávací predpis
neustanovuje inak. Spolu preplatok na vdovskom dôchodku navrhovateľky činí sumu 248 980,-Sk (8
264,62 €). Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX z 2. mája 2001 prvýkrát uplatnila

právo na náhradu neprávom vyplatených súm. Súčasne predmetným rozhodnutím § 109 ods. 1 zákona
č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení bola uložená povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú sumu aj
Vojenskému útvaru 5730 Nováky. Listom z 8. júna 2001 navrhovateľka podala návrh na preskúmanie
správnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX z 2. mája 2001. Návrh na
preskúmanie rozhodnutia z 2. mája 2011 podal dňa 5. júna 2001 aj Vojenský útvar 5730 Nováky. O
navrhovateľkinom návrhu na preskúmanie rozhodnutia z 2. mája 2001 rozhodol Krajský súd v Žiline 21.
marca 2002 v rozsudku č. k. 12S 64/02 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 30. júla 2002 a dňa 10. októbra 2002, kedy rozhodnutie z 2. mája 2001 č. XXX XXX XXXX v spojení
s rozhodnutím z 20. mája 2002 potvrdil. Na základe odvolania navrhovateľky z 26. novembra 2002
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. 1So 9/03 z 30. júla 2003 rozsudok Krajského súdu
v Žiline zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Potreba zrušenia napadnutého rozsudku
nevyplývala pritom z opodstatnenosti odvolania, ale z procesnoprávnych dôvodov v
konaní pred orgánom dôchodkového zabezpečenia, ktoré Krajský súd v Žiline prehliadol. Najvyšší súd
Slovenskej republiky dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nebolo dôvodné. Vychádzajúc z toho,
že vznik preplatku bol zavinený aj zamestnávateľom navrhovateľky, bolo potrebné vydať rozhodnutie,
ktoré by zodpovedalo ust. § 110 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Sociálna poisťovňa
s prihliadnutím na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1So
9/03 z 30. júla 2003, ktorý obdržala 13. októbra 2003, opätovne realizovala rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky rozhodnutím z 8. januára 2004, ktorým uložila povinnosť vrátiť naviac vyplatené
sumy na vdovskom dôchodku podľa § 110 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení spoločne
a nerozdielne s Územnou vojenskou správou Trenčín. Vydaním rozhodnutia z 8. januára 2004 nárok
na vrátenie dávky poskytnutej neprávom alebo v nesprávnej výške nezanikol uplynutím troch rokov odo
dňa, keď orgán sociálneho zabezpečenia túto skutočnosť zistil, najneskôr však uplynutím desiatich rokov
odo dňa, za ktorý sa dávka vyplatila. Krajský súd v Žiline dňa 8. septembra 2004 v konaní pod sp.
zn. 12Sd/85/2004 rozhodnutie z 8. januára 2004 zrušil. Rozsudok Krajského súdu Sociálna poisťovňa,
ústredie obdržala dňa 4. apríla 2006. Sociálna poisťovňa, ústredie vo veci opätovne rozhodla vydaním
rozhodnutia č. XXX XXX XXXX z 31. mája 2006, ktorým podľa § 110 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení, ktorým uložila povinnosť vrátiť naviac vyplatené sumy na vdovskom dôchodku spoločne a
nerozdielne s Územnou vojenskou správou Trenčín. Uvedené rozhodnutie bolo zrušené v rámci konania
o opravnom prostriedku rozhodnutím č. XXX XXX XXXX z 5. mája 2008. Rozhodnutím č. XXX XXX
XXXX z 22. mája 2008 Sociálna poisťovňa, ústredie opätovne podľa § 110 zákona č. 100/1988
Zb. o sociálnom zabezpečení uložila povinnosť vrátiť naviac vyplatené sumy na vdovskom
dôchodku spoločne a nerozdielne s Ministerstvom obrany Slovenskej republiky. Po podaní opravného
prostriedku vo veci rozhodol Krajský súd v Žiline rozsudkom č. 24Sd/227/2008 z 25. marca 2009,
ktorým zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX z 22. mája 2008 v spojení s
rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 11. augusta 2008 a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že o opravnom prostriedku navrhovateľky sa konalo nepretržite
od 13. júna 2001 až do doručenia rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 24Sd/227/2008-50 z 25.
marca 2009. Sociálna poisťovňa sa procesne vyporiadala aj s Ministerstvom obrany Slovenskej republiky
uznesením Krajského súdu v Bratislave z 13. augusta 2009 č. 5Sd 125/08-40, ktorým bolo konanie
zastavené. S poukazom na platnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovanú
pod R 22/1953, z ktorej vyplýva, že spoločný solidárny záväzok nezakladá sám o sebe nerozlučné
spoločenstvo v občianskom súdnom konaní (obdobie v administratívnom konaní), pretože nárok voči
Ministerstvu obrany SR je prekludovaný, Sociálna poisťovňa tento subjekt nemôže solidárne zaviazať
s navrhovateľkou na vrátenie preplatku na vdovskom dôchodku. Zodpovednosť navrhovateľky zostáva
aj naďalej v pôvodnom stave. Týmto odporkyňa realizovala rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k.
24Sd/161/2011-27 zo dňa 19. septembra 2011.

Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok zo
dňa 5. 1. 2012, ktorý došiel odporkyni dňa 9. 1. 2012, v ktorom sa domáhala jeho preskúmania, zrušenia
a zastavenia konania.

Uviedla, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne ju neprávom zaväzuje na vrátenie vyplateného dôchodku,
pretože si nesplnila povinnosť, ktorú jej ukladal zákon. Podľa jej názoru išlo o zrejmý omyl pri vypĺňaní
tlačiva. Porušenie videla Sociálna poisťovňa aj v tom, že jej navrhovateľka neoznámila skutočnosť, že
pracuje. Navrhovateľka uviedla, že nenastala skutočnosť, ktorú by musela hlásiť Sociálnej poisťovni,
pretože pracovala nepretržite od doby pred priznaním vdovského dôchodku až do odchodu na dôchodok.

Najvyšší súd SR vyslovil záväzný právny názor o spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti organizácie
a príjemcu dávky v zmysle ust. § 110 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Toto
stanovisko vyplývalo aj z viacerých rozhodnutí Krajského súdu v Žiline, napriek tomu odporkyňa zaväzuje
výlučne navrhovateľku. Navrhovateľka namietala takéto určenie zodpovednosti a namietala premlčanie
nároku z dôvodu procesnej solidarity. Odporkyňa sa pri tom s jej námietkami a ich odôvodnením
nevysporiadala. Navrhovateľka mala za to, že nebolo možné aplikovať rozhodnutie NS SR č. 22/1953
aj na administratívne konanie. Navrhovateľka namietala premlčanie aj z dôvodu, že odporkyňa o nároku
rozhodla v samostatných konaniach, t.j. aj v dobe, keď nárok na náhradu už zanikol. Nevzala do úvahy,
že pre samostatné konania plynie premlčacia lehota samostatne. Navrhovateľka uviedla rozhodnutia,
ktorými odporkyňa zaviazala na vrátenie preplatku na dôchodku rôzne subjekty. Ďalej navrhovateľka
uviedla rozhodnutia, ktoré odporkyňa sama zrušila. Správne konanie začína prvým úkonom, ktorý
odporkyňa vykoná voči účastníkom a podľa názoru navrhovateľky bolo prvým úkonom rozhodnutie z
8.1.2004, ktoré bolo vydané až po uplynutí trojročnej premlčacej doby.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení k opravnému prostriedku zo dňa 26. 1. 2012, ktoré došlo na Krajský súd
v Žiline dňa 2. 2. 2012, žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Uviedla, že prvýkrát uplatnila právo na náhradu neprávom vyplatených súm na vdovskom dôchodku
už 2. mája 2011, ktorým navrhovateľku zaviazal na zaplatenie preplatku, no vychádzajúc z toho, že
vznik preplatku bol zavinený aj zamestnávateľom navrhovateľky, bolo potrebné vydať rozhodnutie,
ktoré by zodpovedalo § 110 zákona č. 10/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Odporkyňa uviedla,
že zodpovednosť účastníkov za záväzok nevytvára nerozlučné spoločenstvo príjemcu dávky a jeho
zamestnávateľa v administratívnom konaní. Vzhľadom na to, že Krajský súd v Bratislave zastavil
konanie proti právnemu nástupcovi zamestnávateľa - Ministerstvu obrany SR odporkyňa vydala
samostatné rozhodnutia, ktorými navrhovateľku zaviazala zaplatiť neprávom vyplatenú sumu na
vdovskom dôchodku. Sociálna poisťovňa riadne vyšpecifikovala výšku neprávom vyplatenej sumy na
vdovskom dôchodku, zažurnalizovala dávkový spis.

Na uvedené vyjadrenie odporkyne reagovala navrhovateľka svojím podaním zo dňa 6. 2. 2012, ktoré
došlo na Krajský súd v Žiline dňa 7. 3. 2012, v ktorom sa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia.

Uviedla, že trvá na podanom návrhu na preskúmanie rozhodnutia aj na všetkých námietkach v ňom
uvedených. Zopakovala priebeh konania a zdôraznila, že nárok je premlčaný.

Krajský súd v súlade s ust. § 250l až § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne,
oboznámil sa s obsahom súdneho i administratívneho spisu a konštatoval, že rozhodnutie odporkyne je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov (ust. § 250j ods. 2 písm. d)), a taktiež
je toto rozhodnutie nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu.

Odporkyňa síce uviedla, že v napadnutom rozhodnutí zrealizovala rozsudok Krajského súdu v Žiline č.
k. 24Sd/161/2011-29 z 19. septembra 2011, ale odôvodnenie jej rozhodnutia tomu nezodpovedá. Ak
súd zruší rozhodnutie správneho orgánu je správny orgán podľa ust. § 250r O.s.p. pri novom prejednaní
viazaný právnym názorom súdu.

Odporkyňa v predmetnom rozhodnutí uviedla, že zo spisového materiálu vyplýva, že sa o opravnom
prostriedku koná nepretržite od 13. júna 2001 až do doručenia rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k.
24Sd/227/2008-50 z 25. marca 2009. Vo vyjadrení sa k podanému návrhu na preskúmanie rozhodnutia
uviedla, že konanie o opravnom prostriedku sa začalo dňa 21. marca 2002, kedy Krajský súd v Žiline
rozsudkom č. k. 12S/64/02-152 zo dňa 21. marca 2002 rozhodnutie č. XXX XXX XXXX zo dňa
2. mája 2001 zrušil. Odporkyňa bola nielen rozsudkom krajského súdu v Žiline č.k. 24Sd/161/2011-29
zo dňa 19. septembra 2011, ale aj rozsudkom č.k. 24 Sd/199/2010-27 zo dňa 9. februára 2011 a
rozsudkom č.k. 24Sd/25/2010-34 zo dňa 28. apríla 2010 upozornená a poučená o tom, ako treba počítať
prekluzívnu lehotu, taktiež aj o tom kedy táto plynie a kedy neplynie (dokonca sama to vo svojom
rozhodnutí č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3.5.2011 uvádza) a aj napriek tomu sa stále v predmetnom
rozhodnutí drží svojho pôvodného stanoviska, že konanie o opravnom prostriedku trvá nepretržite.

Takýto výklad je nesprávny. Konanie o opravnom prostriedku začína jeho podaním a končí právoplatným
rozhodnutím súdu. V tomto prípade nejde o jedno konanie od roku 2001, ale o sériu nových konaní, ktoré
vždy nadväzujú na rozhodnutie odporkyne a podanie opravného prostriedku. Vo vyjadrení z 26.1.2012
odporkyňa uviedla, že keď sa konanie opätovne dostalo do štádia do administratívneho konania,
kedy všetky lehoty riadne plynú, k prerušeniu tejto lehoty došlo následne až znovu podaním nového
opravného prostriedku. Krajskému súdu preto nie je jasné, prečo tento prístup odporkyňa neuplatnila
aj vo svojom rozhodnutí.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení z 26.1.2012 uviedla, že vo svojich rozhodnutiach riadne vyšpecifikovala
výšku neprávom vyplatenej sumy na vdovskom dôchodku, zažurnalizovala dávkový spis. Krajský súd
opätovne konštatuje, že odporkyňa nezažarnulizovala spis, tak ako jej to rozhodnutím krajský súd uložil
(a to nielen v zmienenom poslednom rozhodnutí, ale už aj vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach).
Vzhľadom na túto skutočnosť nebolo možné vyhodnotiť, či nie sú niektoré z mesačných dávok
(vyplatených navrhovateľke) prekludované a touto skutočnosťou sa odporkyňa vo svojom rozhodnutí ani
dostatočným spôsobom nezaoberala. Podľa platnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(R 66/1998) treba pod pojmom spisy žalovaného správneho orgánu podľa § 250d ods. 1 O.s.p. rozumieť
úplný, žurnalizovaný a originálny spisový materiál správneho orgánu v danej veci, vrátane originálov
dokladov o doručení rozhodnutí. Spis odporkyne tejto definícií nezodpovedá. Vzhľadom na to, že sa v
predmetnej veci koná už od roku 2001, je spisový materiál značne rozsiahly, nezažurnalizovaný (nemá
riadne očíslované a chronicky usporiadané strany) a nie je z neho preto možné zistiť presnú chronológiu
administratívneho konania a postup odporkyne v ňom. Je nutné ku každému jej rozhodnutiu priradiť
doručenku, k podanému opravnému prostriedku priložiť obálku preukazujúcu deň jeho podania na
pošte (prípadne pri iných spôsoboch doručenia preukázateľný doklad o podaní opravného prostriedku),
pri každom rozhodnutí mať vyznačenú právoplatnosť (od právoplatnosti rozhodnutia vydaného súdom
pri rozhodovaní o opravnom prostriedku až do podania opravného prostriedku nového rozhodnutia
správneho orgánu plynie prekluzívna lehota).

Odporkyňa poukázala v odôvodnení svojho rozhodnutia aj na ust. § 48 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.
o sociálnom zabezpečení, ale nijako sa mu ďalej nevenovala. Nevyriešila otázku, či bolo nutné krátiť
vdovský dôchodok o polovicu sumy, o ktorú úhrn vdovského dôchodku a priemeru hrubých príjmov zo
zárobkovej činnosti dosiahnutých za obdobie nepresahujúce 12 kalendárnych mesiacov prevyšuje sumu
1500 Sk mesačne. Krajský súd dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že táto suma sa počas obdobia
poberania vdovského dôchodku navrhovateľky menila a to najskôr na sumu 2000 Sk mesačne (od. 1.9.
1994 do 30. 6. 1998) a následne až na sumu 4500 Sk mesačne (od 1.7.1998). Túto skutočnosť
odporkyňa nikde v odôvodnení rozhodnutia neuviedla.

Krajský súd poukazuje aj na ust. § 209 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., z ktorého vyplýva, že
rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo opravnom prostriedku.
V zmysle ust. § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka
Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola
vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
Odôvodnenie je zhrnutie všetkých zistených skutočností, ktoré odôvodňujú výrok rozhodnutia. Zákon o
sociálnom poistení výslovne ustanovuje, že v odôvodnení sa uvedú skutočnosti, ktoré boli podkladom
na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na
ktorých základe rozhodovala.

Z obsahu predloženého administratívneho spisu mal súd preukázané, že odporkyňa napadnuté
rozhodnutie zo dňa 5. 12. 2011 riadne neodôvodnila, a v tomto jej rozhodnutí absentujú náležitosti
stanovené ust. § 209 ods. 1 a 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Samotné rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť, a taktiež preto, že dôvody, o ktoré sa výrok rozhodnutia správneho orgánu opiera,
absentujú. Odôvodnenie odporkyne tvorí vo väčšej časti iba akási rekapitulácia doterajšieho konania.

K námietke navrhovateľky, že nárok odporkyne je voči nej prekludovaný je potrebné poznamenať, že
solidárna zodpovednosť účastníkov za záväzok (§ 110 zákona o sociálnom zabezpečení) nevytvára
nerozlučné spoločenstvo príjemcu dávky a jeho zamestnávateľa v administratívnom konaní. Je na

zvážení odporkyne, či administratívnym rozhodnutím zaviaže obidva subjekty, t. j. zamestnanca
(príjemcu dávky) a jeho zamestnávateľa, alebo len niektorý z týchto subjektov. Súd tiež poukazuje
na platnú judikatúru Najvyššieho súdu SR publikovanú pod R 22/1953, z ktorej vyplýva, že spoločný
solidárny záväzok nezakladá sám o sebe nerozlučné spoločenstvo v občianskom súdnom konaní
(obdobne v administratívnom konaní). Ak je teda nárok voči Ministerstvu obrany SR prekludovaný,
odporkyňa nemôže tento subjekt solidárne zaviazať s navrhovateľkou na vrátenie preplatku na
vdovskom dôchodku. Zodpovednosť navrhovateľky za tento preplatok však zostáva nedotknutá.

Navrhovateľka však opakovane počas administratívneho i súdneho konania v podaných opravných
prostriedkoch namietala preklúziu nároku na vrátenie preplatku na vdovskom dôchodku.

Podľa ust. § 107 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení nárok na vrátenie dávky
poskytnutej neprávom alebo v nesprávnej výške zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, keď orgán
sociálneho zabezpečenia túto skutočnosť zistil, najneskôr však uplynutím desiatich rokov odo dňa,
za ktorý sa dávka vyplatila. Tieto lehoty neplynú počas konania o opravnom prostriedku, výkonu
rozhodnutia, alebo ak sa na úhradu preplatku vykonávajú zrážky z dávky.

Podľa ust. § 101 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení sa dávky vyplácajú dopredu
v pravidelných mesačných lehotách určených platiteľom dávky, ak vykonávací predpis neustanoví inak.
Zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť sa vypláca spolu s dôchodkom, ku ktorému patrí.

V napadnutom rozhodnutí odporkyne išlo o dávky, ktoré sa vyplácajú dopredu v pravidelných
mesačných lehotách určených platiteľom dávky, t.j. nemožno sa zaoberať len celou sumou nedoplatku,
ale konkrétne každou jednou vyplatenou dávkou, pričom nie je vylúčené, že niektoré z nich môžu
byť už prekludované. Pri preklúzii uplynutím času zaniká právo odporkyne na vrátenie preplatku
navrhovateľky na vdovskom dôchodku. Jednalo sa o pravidelnú mesačnú výplatu dávok a prekluzívna
lehota začína plynúť odo dňa ich vyplatenia. Rovnako súd zdôrazňuje, že prekluzívna lehota na vrátenie
preplatku na vdovskom dôchodku navrhovateľky (resp. jeho jednotlivých dávok) v súlade s ust. §
107 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení neplynie počas konania o opravnom
prostriedku. Plynutie prekluzívnej lehoty prebieha aj počas administratívneho konania, pričom plynúť
prestáva až dňom, kedy podala navrhovateľka opravný prostriedok proti konkrétnemu rozhodnutiu
odporkyne (dôkazom toho je obálka od podaného opravného prostriedku) a skončí dňom právoplatnosti
súdneho rozhodnutia o konkrétnom opravnom prostriedku. Následne sa konanie dostáva opätovne do
štádia administratívneho konania, kedy všetky lehoty riadne plynú a k prerušeniu tejto lehoty došlo
následne až znovu podaním nového opravného prostriedku navrhovateľky, a táto lehota plynula až do
právoplatného skončenia súdneho konania o preskúmanie jeho zákonnosti. V tomto smere je potrebné,
aby odporkyňa rešpektovala právny názor súdu opakovane vyslovený v rozhodnutiach a riadne
skompletizovala a zažurnalizovala originálny spisový materiál a zdokladovala plynutie prekluzívnych
lehôt vo vzťahu k jednotlivým dávkam na vdovskom dôchodku navrhovateľky. Bez toho, aby bol spis
riadne zažurnalizovaný sa administratívny orgán nemôže v rámci dokazovania vyporiadať s námietkami
navrhovateľky týkajúcimi sa preklúzie nároku na vrátenie preplatku na vdovskom dôchodku čo i len
čiastočnej (t. j. v niektorých dávkych, ktoré musia byť v napadnutom rozhodnutí riadne vyšpecifikované).

Krajský súd po preskúmaní veci v rozsahu mu danom ust. § 250i O.s.p. vychádzajúc z uvedeného
považoval napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov,
pre ktoré ho v zmysle ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2
O.s.p. zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie.

Krajský súd zdôrazňuje s poukazom na ust. § 250r O.s.p., že právnym názorom súdu je odporkyňa
viazaná a je potrebné, aby v ďalšom konaní odstránila nedostatky uvedené vyššie, konkrétne aby riadne
skompletizovala a chronologicky zažurnalizovala originálny spisový materiál a vo veci opätovne rozhodla
a svoje rozhodnutie riadne odôvodnila v zmysle ust. § 209 ods. 1 a 4 zákona o sociálnom poistení.
Je potrebné dostatočným spôsobom zažurnalizovať spis, z ktorého obsahu je potrebné zistiť, v ktorých
časových obdobiach bolo plynutie prekluzívnych lehôt vo vzťahu k nároku na vrátenie preplatku na

vdovskom dôchodku navrhovateľkou prerušené z titulu konania o opravnom prostriedku proti jednotlivým
rozhodnutiam odporkyne (pripojiť obálku od opravného prostriedku, právoplatné súdne rozhodnutie
opatrené doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti) a následne sa vyporiadať aj s otázkou, či nárok na
vrátenie neprávom vyplateného vdovského dôchodku vo vzťahu k navrhovateľke nie je aspoň sčasti
prekludovaný (§ 107 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení), pričom všetky skutočnosti je potrebné v
novom rozhodnutí riadne odôvodniť a vyšpecifikovať.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 vety prvej O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods.
2 O.s.p. a nepriznal úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania voči odporkyni, keďže navrhovateľka
v konaní nevzniesla procesný návrh na ich uplatnenie v súlade s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. pri aplikácii
ust. § 246c ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej bolo zrušené napadnuté rozhodnutie odvolanie n i e j e p r
í p u s t n é (§ 250s O.s.p.).

Proti tomuto rozsudku v časti výroku o trovách konania je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave,
písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky
a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým že,

a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V Žiline, dňa 27. augusta 2012

JUDr. Zuzana Jančárová

samosudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:

Miriama Talapková

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 24. 7. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.