Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. apríl 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/109/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4207202340
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4207202340.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: Rímskokatolícka cirkev, farnosť Svätý Peter, so sídlom Svätý
Peter, Mierová 42, IČO: 34 014 675, zast. JUDr. Zoltánom Dékaňom, advokátom so sídlom Komárno,
Ul. Školská 1027, proti žalovaným: 1/ Slovenská republika - Lesy Slovenskej republiky š.p., so sídlom
Banská Bystrica, Nám. SNP 8, IČO: 36 038 351, 2/ Slovenská republika - Lesy Slovenskej republiky,
Lesný závod Palárikovo, obaja zastúpení JUDr. Evou Mihókovou, advokátkou so sídlom Zlaté Moravce,

ul.1.mája22,ovydanienehnuteľnosti,oodvolanížalovanýchprotiuzneseniuOkresnéhosúduKomárno
zo dňa 19. 10. 2011 č. k. 10C/43/2007-341 v spojení s opravným uznesením zo dňa 10. 02. 2012 č. k.
10C/43/2007-387, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nevyhovel návrhu žalovaných na prerušenie konania, v

ktorom sa žalobca domáha v zmysle zák. č. 161/2005 Z. z. vydania nehnuteľnosti v kat. úz. Y. R.,
zapísanej na LV č. XXXX ako parc. č. 1104/2 - lesné pozemky o výmere 21.802 m2, vedenú ako
parcelu registra „E“. Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 109 ods. 2 písm. c) OSP dôvodiac, že
po preštudovaní žalovanými označených nálezov Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 419/2009, III. ÚS
382/2009 a I. ÚS 12/2010, v ktorých sú vyslovené rozdielne stanoviská senátov Ústavného súdu na
problematiku určitosti a zrozumiteľnosti písomnej výzvy na vydanie nehnuteľností podľa zák. č. 161/2005

Z. z. a jej náležitostí, zistil, že nie je daný dôvod na prerušenie konania v tejto právnej veci.

Toto rozhodnutie včas podaným odvolaním napadli žalovaní domáhajúc sa ním jeho zmeny a prerušenia
konania. Namietali, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie
vychádza i z nesprávneho právneho posúdenia veci. Naviac, prvostupňový súd svoje rozhodnutie bližšie
nezdôvodnil, v dôsledku čoho je toto nepreskúmateľné. Ďalej uviedli, že sú splnené podmienky a

zákonné predpoklady pre prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) OSP a to až do zjednotenia
odlišných právnych názorov ústavných senátov na zodpovedanie otázky určitosti a zrozumiteľnosti
písomnej reštitučnej výzvy ako platného právneho úkonu. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť,
že výzva žalobcu, ktorou si uplatnil právo na navrátenie vlastníctva k sporom dotknutej nehnuteľnosti,
nemohla byť akceptovaná, pretože vo výzve označená parcela nie je evidovaná v katastri nehnuteľností,
nie je v ňom evidovaná ani parcela o výmere 22.008 m2 podľa identifikácie z roku 1994 a v katastri

nehnuteľností evidovaná parcela nebola predmetom písomnej výzvy.

Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Odvolacísúdviazanýrozsahomadôvodmiodvolania(§212ods.1OSP)prejednalodvolaniežalovaných
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie je

dôvodné.Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Prerušenie konania ako dočasné procesné rozhodnutie súdu prichádza do úvahy vtedy, ak počas
konania nastane prekážka postupu konania, ktorá je v zásade odstrániteľná procesným postupom súdu.
Citované zákonné ustanovenie je vyjadrením dispozičnej zásady súdu prerušiť konanie v prípadoch
prebiehajúceho iného konania, ktoré by mohlo dopomôcť k vyriešeniu otázky, ktorá má význam pre

rozhodnutie súdu v danej veci a to až do doby jeho právoplatného skončenia. Pre rozhodovanie súdu
o prerušení konania je preto významné, či výsledok iného sporu začatého na podnet účastníka konania
môže relevantne ovplyvniť výsledok sporu a toho, v ktorom konanie bolo prerušené.

V prejednávanej veci predmetom konania je žaloba žalobcu, ktorou sa po pripustení zmeny žaloby
uznesením súdu prvého stupňa zo dňa X19. 10. 2011 č. k. 10C/43/2007-343 domáha, aby súd uložil

žalovaným v 1/ a 2/ rade povinnosť vydať mu nehnuteľnosť v kat. úz. Y. R., vedenú na LV č. XXXX
ako parc. č. 1104/2 - lesné pozemky o výmere 21.802 m2, vedenú ako parcelu registra „E“. Žalobca
svoj nárok vyvodzuje zo zák. č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám
a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam. Dňa 21. 01. 2011
bola Ústavnému súdu SR doručená sťažnosť Slovenského pozemkového fondu so sídlom Bratislava,

Búdkova 36, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46
ods. 1 Ústavy SR, v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. 09. 2010
č. k. 14Co/177/2010-575 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 25. 05. 2009 č. k.
13C/55/2007-322. Uznesením ústavného súdu zo dňa 03. 02. 2011 č. k. II. ÚS 42/2011-17 bola sťažnosť

Slovenského pozemkového fondu prijatá na ďalšie konanie, pričom v rámci tohto konania Slovenský
pozemkový fond dňa 17. 01. 2011 podal podnet ústavnému súdu na postup podľa § 6 zák. č. 38/1993 Z.
z.,ktorýmbydošlokzjednoteniuodchylnýchprávnychnázorovsenátovústavnéhosúdunaproblematiku
určitosti a zrozumiteľnosti reštitučnej výzvy.

Na námietku odvolateľov, ktorí okrem nesprávneho právneho posúdenia veci vytýkali i
nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia, odvolací súd skúmal, či uvedené rozhodnutie nebolo
vydané v konaní postihnutom niektorou z vád konania, zakladajúcu dôvod pre zrušenie rozhodnutia
súdu prvého stupňa v zmysle § 221 ods. 1 OSP.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP odvolací súd rozhodnutie zruší, ak účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení je vo svojej podstate porušením základného práva
účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje v podmienkach právneho

poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia vychádzajúc
z ust. § 169 ods. 1, 2 v spojení s § 157 ods. 2 OSP vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným
a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú preň
rozhodujúce. Zároveň jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení jednoznačne vysvetlený, nielen

s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne
závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Účelom odôvodnenia rozhodnutia
je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly
správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Pokiaľ rozhodnutie takéto odôvodnenie neobsahuje,
potom je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, čím dochádza k porušeniu procesných ustanovení

upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní a účastníkovi konania je tak odňatá možnosť
konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) OSP.

V danom prípade preskúmavané uznesenie súdu prvého stupňa zákonom kladené požiadavky na riadne
odôvodnenie nespĺňa. Okrem citácie zákonného ust. § 109 ods. 2 písm. c) OSP a opísania obsahu

faxového podania právnej zástupkyne žalovaných zo dňa 17. 10. 2011 súd prvého stupňa iba uviedol, že
po preštudovaní nálezov ústavného súdu dospel k záveru, že nie je daný dôvod na prerušenie konania,
a preto návrhu žalovaných nevyhovel. Pre takmer úplnú absenciu dôvodov preto nie je možné z neho
zistiť, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení, či v konaní ústavného súdu sa rieši otázka, ktorá môžemať význam pre jeho rozhodnutie v danej veci a či výsledok konania vedeného na Ústavnom súdu SR
pod sp. zn. II ÚS 42/2011 je relevantný i pre toto konania. Zvlášť za situácie, pokiaľ niet pochýb o tom,
že otázka určitosti a zrozumiteľnosti reštitučnej výzvy podľa § 5 ods. 3 zák. č. 161/2005 Z. z. ako jednej

zo základných podmienok pre vydanie nehnuteľnosti oprávnenej osobe je i v tomto konaní určujúcou
pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcu.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil podľa
§ 221 ods. 1 písm. f) OSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP). V ďalšom konaní

súd prvého stupňa opätovne rozhodne o návrhu žalovaných na prerušenie konania, pričom svoje
rozhodnutieináležitýmspôsobomodôvodnívyporiadajúcsavňomisovšetkýminámietkamiodvolateľov
uplatnenými v ich odvolaní.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.