Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miroslav Jamrich
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/2/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5105209459
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5105209459.1
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: PhDr. S. I., nar. X.X.XXXX, trvale
bytom G. XX, F., zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Jánom Gemerským, advokátom so
sídlom R. X, I., proti odporcovi: Slovnaft, a.s. so sídlom Vlčie hrdlo 1, Bratislava, IČO: 31 322 832,
zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Natáliou Klempovou, advokátkou so sídlom L. S. XX,
H., o zaplatenie 80.481,51 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu
Žilina č. k. 13C/97/2005-204 zo dňa 25.októbra 2011, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd v Žiline uznesením č.k. 13C/97/2005-204 zo dňa 25. októbra 2011 rozhodol tak, že konanie
v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 36.392,49 eur zastavil. O trovách zastavenej časti súd
rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
Zastavujúce uznesenie právne odôvodnil ustanovením § 96 ods. 1,2,3, O.s.p. V sporovom konaní
ovládanom dispozičnou zásadou navrhovateľ určuje predmet a rámec konania pred súdom označením
účastníkov konania na strane navrhovateľa a odporcu, opísaním skutkových okolností, na základe
ktorých uplatňuje svoj nárok a uvedením žalobnej žiadosti petitu, t.j. toho, čo sa navrhovateľ podaným
návrhom domáha. V súlade s touto zásadou je oprávnením navrhovateľa jednak uviesť, čoho sa
návrhom domáha a zároveň jednak v priebehu konania meniť rozsah nároku, ktorého sa domáha a to
či už rozšíriť návrh postupom podľa ustanovenia § 95 alebo vziať návrh späť (zúžiť návrh) postupom
podľa § 96 O.s.p. V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáha zaplatenia sumy 80.481,51 eur s
príslušenstvom. Podaním zo dňa 27.6.2008, ktoré bolo následne doplnené podaniami zo dňa 11.6.2009
a 28.9.2010 navrhovateľ vzal návrh späť v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 36.392,49
eur. Navrhovateľ poukázal na to, že konaniu v tejto časti bránia zákonné dôvody a poukázal na znenie
§ 103, § 104 a § 159 O.s.p. Z týchto zákonných ustanovení vyplýva, že ak už raz súd rozhodol o
vydaní bezdôvodného obohatenia za obdobie od 4.3.1996 do 30.6.1999 zo zákona musí súd o vydaní
tohto bezdôvodného obohatenia konanie zastaviť. Je zrejmé, že o vydaní bezdôvodného obohatenia za
obdobie od 4.3.1996 do 30.6.1996 vrátane úrokov z omeškania už bolo rozhodnuté v konaní Okresného
súdu Žilina, sp. zn. 11Cb/207/1998 a teda ide o prekážku veci rozhodnutej. Odporca s čiastočným
späťvzatím návrhu nesúhlasil, uviedol, že nie je daný dôvod pre čiastočné späťvzatie žaloby z titulu
právoplatne rozhodnutej veci a podľa jeho názoru pre úplné zistenie skutkového a právneho stavu je
nevyhnutné vychádzať z pôvodnej žaloby a komplexne skúmať, aký mal navrhovateľ v tom ktorom
období nárok a aké sumy a kedy mu boli odporcom zaplatené. Podľa právneho záveru u prvostupňového
súdu dôvody uvádzané odporcom, ktorý nesúhlasil so späťvzatím návrhu v časti uplatneného nároku,
neboli vážnymi dôvodmi, preto ktoré by nebolo možné k späťvzatiu návrhu v časti vyhovieť. Podľa
prvostupňového súdu späťvzatie návrhu v časti uplatneného nároku bolo dostatočne určitým podaním
a keďže právnu argumentáciu a zdôvodnenie žalovaného nároku možno v priebehu konania meniťrovnako, ako možno meniť rozsah žalovaného nároku, konanie v časti uplatneného nároku na zaplatenie
sumy 36.392,49 eur zastavil.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odporca v zákonnom stanovenej lehote odvolanie. Vytýkal konajúcemu
súdu, že rozhodol nesprávne, pretože právoplatným uznesením zo dňa 27.2.2009 sp. zn.
13C/97/2005-140 už bolo rozhodnuté, že späťvzatie návrhu v časti o nezaplatenie nájomného a úrokov
z omeškania za obdobie od 4.3.1996 do 30.9.1999 a úrokov z omeškania z nezaplateného nájomného
od 1.10.1999 do 1.2.2005 a to v celkovej sume 39.749,33 eur nepripustil a konanie v tejto časti
nezastavil. Preto konajúci súd nemal z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci znova rozhodovať
očiastočnomspäťvzatínávrhu,alemalpodľaustanovenia§96ods.2O.s.p.poprávoplatnostiuznesenia
zo dňa 27.2.2009 v konaní pokračovať. Súd znova konal o tej istej veci, t.j. o čiastočnom späťvzatí
návrhu, ktoré urobil navrhovateľ podaním ešte 27.6.2008. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že
navrhovateľ toto čiastočne späťvzatie doplnil podaním zo dňa 8.6.2009, pretože toto doplňujúce podanie
je totožné s podaním z 27.6.2008 a neobsahuje žiadne nové skutočnosti ani nové návrhy. Odporca preto
namieta, že konajúci súd nerešpektoval právoplatné rozhodnutie o nepripustení čiastočného späťvzatia
návrhu, nepokračoval v konaní a v rozpore so zákonom vyzval navrhovateľa listom zo dňa 6.9.2010, aby
oznámil súdu, či trvá na návrhu na zastavení konania v časti v zmysle jeho návrhu zo dňa 27.6.2008.
Odporca tiež namieta, že rovnako v rozpore so zákonom konajúci súd vyzval odporcu, aby oznámil súdu,
či súhlasí s čiastočným späťvzatím návrhu na začatie konania. Odporca sa vyjadril, že s čiastočným
späťvzatím nesúhlasí z vážnych dôvodov, ktoré špecifikoval a že trvá v celom rozsahu na podanom
návrhu. Odporca je toho názoru, že pre úplné zistenie skutkového a právneho stavu je nevyhnutné
vychádzať z pôvodnej žaloby a komplexne skúmať, aký má navrhovateľ v tom, ktorom období nárok a
aké sumy a kedy mu boli odporcom zaplatené. V opačnom prípade, t.j. v prípade pripustenia čiastočného
späťvzatia návrhu by súd prejudikoval nepreukázané tvrdenia navrhovateľa. Navrhol preto napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že súd konal správne a správne
rozhodol,keďprisvojomrozhodnutíprihliadolkuvšetkýmrozhodnýmskutočnostiamasprávneajprávne
posúdilčiastočnespäťvzatienávrhunavrhovateľa.Uviedol,žepokiaľideoskutočnosti,ktorénavrhovateľ
uvádza v návrhu na čiastočne späťvzatie, odporca nijako nespochybnil skutočnosť, že už v minulosti
o časti návrhu bolo súdom rozhodnuté v inom konaní. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby napadnuté
uznesenie bolo potvrdené.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( § 10 ods.1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonnej lehote ( § 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu ustanovenom v § 212 ods. 1 O.s.p. bez
nariadenia podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa
ustanovenia § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.
Podľa ustanovenia § 219 ods. 1,2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého uznesenia prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedli účastníci v odvolacom konaní konštatuje, že prvostupňový súd postupoval
vecne správne v súlade s ustanovením § 96 ods. 1,2 O.s.p., keď v dôsledku navrhovateľovho
čiastočného späťvzatia návrhu konanie v tejto časti zastavil. Správne prvostupňový súd poukázal
na skutočnosť, že v sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, je to navrhovateľ,
ktorý určuje predmet a rámec konania pred súdom a je jeho oprávnením uviesť, čoho sa návrhom
domáha a zároveň v priebehu konania meniť rozsah nároku, ktorého sa domáha, či už rozšírením
návrhu, alebo zúžením návrhu v dôsledku čiastočného späťvzatia. Prvostupňový súd sa zaoberal aj
dôvodmi, ktoré uvádzal odporca a v dôsledku ktorých s čiastočným späťvzatím návrhu nesúhlasil. Podľa
prvostupňového súdu tieto dôvody neboli vážnymi dôvodmi, pre ktoré by nebolo možné k späťvzatiu
návrhu v časti vyhovieť. Ani v tomto odvolací súd nezistil pochybenie, pretože čiastočným späťvzatím
návrhu sa navrhovateľ domáha voči odporcovi zaplatenia podstatne nižšej sumy, ako sa pôvodnedomáhal v návrhu na začatie konania. Keďže odvolací súd v rozhodnutí súdu prvého stupňa nezistil
pochybenie, jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.