Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. marec 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoP/4/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314205207
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8314205207.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov

senátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v právnej veci starostlivosti súdu o
maloleté deti A. K., nar. XX.X.XXXX a K. K., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, deti rodičov Q. K., nar. X.X.XXXX, bytom S., V.
XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Jánom Sopiakom, advokátom, Štefánikova 17, Humenné a A. N., nar.
XX.X.XXXX, bytom X. V. X, S., zastúpenej Mgr. Vladimírou Doničovou, advokátkou, Kukorelliho 60,
Humenné,onávrhuotcaozníženievýživného,oodvolaníotcaprotirozsudkuOkresnéhosúduHumenné
z 19.12.2014, č. k. 10P/132/2014-66, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom návrh otca o zníženie
výživného zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V dôvodoch
rozhodnutia uviedol, že posledná úprava výživného pre maloleté deti bola realizovaná rozsudkom
Okresného súdu Humenné, č. k. 22P/62/2010 z 27.4.2011, ktorým bol otec zaviazaný prispievať na
výživumal.A.sumou60,-Eurmesačneanavýživumal.K.sumou50,-Eurmesačne.Včaseposledného
rozhodnutia bola matka na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok, uhrádzala nájomné vo
výške 85,- Eur mesačne a kupovala plienky minimálne vo výške 30,- Eur mesačne + mlieko, hygienické

potreby a oblečenie pre obidve maloleté deti. V tom čase otec pracoval v spoločnosti D.I.SEVEN, kde
mal uzatvorenú dohodu o vykonaní práce, ako aj pracovnú zmluvu. Jeho príjem z pracovnej zmluvy bol
cca 300,- Eur mesačne a z dohody o vykonaní práce cca 100,- Eur mesačne. V tom čase otec býval v
rodičovskom byte, kde uhrádzal mesačné náklady za byt 141,- Eur (jeho rodičia sa v tom čase zdržiavali
v zahraničí a otec hradil všetky náklady za bývanie). Okrem toho otec platil pôžičku spoločnosti Quatro
vo výške 35,15 Eur mesačne. Oproti poslednej úprave výživného došlo k zmene pomerov na strane mal.
A., ktorá nastúpila do 1.ročníka základnej školy, mal. K. navštevuje materskú škôlku. Matke pribudla

vyživovacia povinnosť k synovi C. N., nar. XX.X.XXXX. V súčasnosti jediným zdrojom príjmu matky je
rodičovský príspevok. Od septembra 2014 matka ako sociálne odkázaná osoba požiadala o úľavu za
úhradu nákladov za škôlku (platí iba 0,17 Eur za jeden deň za stravu a poplatok za škôlku neplatí),
rovnako u mal. A. za obedy neplatí, uhrádza len náklady za družinu 2,- Eurá mesačne. Otec naďalej
pracuje v spoločnosti D. I. SEVEN, kde došlo k miernemu poklesu jeho príjmu. Na druhej strane sa
však zmenili jeho bytové podmienky, býva v rodinnom dome, ktorý patrí do podielového spoluvlastníctva
jeho priateľky a jeho matky, pričom otec doložil doklady potvrdzujúce náklady za úhradu plynu 90,- Eur

mesačne, náklady za elektrinu 20,- Eur mesačne, náklady za vodu 15,- Eur mesačne a náklady za
spotrebný úver vo výške 15,- Eur mesačne. Priateľka otca je poberateľkou invalidného dôchodku vovýške 300,70 Eur mesačne. Prvostupňový súd uzavrel, že aj keď došlo k miernemu poklesu príjmu na
strane otca, ktorí naďalej pracuje u toho istého zamestnávateľa ako v čase predchádzajúcej úpravy
výživného, nie je dôvod na zníženie výživného najmä v súvislosti s mal. A., ktorá nastúpila do 1.ročníka

základnej školy a zníženie výživného nie je ani v záujme maloletých detí. K takej podstatnej zmene na
strane otca, ktorá by vyžadovala zníženie výživného nedošlo, otec je naďalej zamestnaný, má postarané
o bývanie, býva v rodinnom dome, patriacom do podielového spoluvlastníctva priateľky a matky. Nie je
preto v záujme maloletých detí, aby súd znížil výživné, pretože oproti úprave výživného realizovanej v
roku 2010 sú deti o štyri roky staršie a je nepochybné, že došlo k zvýšeniu ich nákladov v súvislosti s

nástupom mal. A. na základnú školu, ako aj s nástupom mal. K. do materskej školy. Aj keď matka ako
osoba sociálne odkázaná neplatí za stravovanie maloletých detí, resp. iba v minimálnom rozsahu, je
nepochybné, že náklady spojené s návštevou povinnej školskej dochádzky a so škôlkou, sú vysoké,
spojené aj s nákupom ošatenia, obuvi, školských pomôcok, najmä v prvých mesiacoch nástupu do školy
a do materskej škôlky. Súd bol názoru, že nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala
zníženie výživného.

Výrok o náhrade trov konania súd prvého stupňa odôvodnil ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Poukazuje na to, že návrh na
zníženie výživného dal z dôvodu, že jeho plat predstavuje sumu 280,- Eur mesačne, príjem jeho priateľky
predstavuje 300,70 Eur mesačne. Jeho výdavky sú nasledovné: spláca hypotéku 208,- Eur, inkaso 125,-
Eur, výživné 110,- Eur, splátka za chladničku 15,06 Eur, cestovné 50,- Eur a pôžička 40,50 Eur. Jeho

priateľka potrebuje zakupovať lieky, vitamíny a má aj náklady na cestovné k lekárom. Žiadal súd, aby
prihliadal na to, že aj keď matke maloletých detí pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, nie je to vina otca
a nemôže za to, že matka nemá určené otcovstvo k mal. C.. Zdôraznil, že nezanedbáva starostlivosť
o dcéry a uhrádza všetky ich základné potreby, majú všetko čo potrebujú, aj keď sa neustále zadlžuje,
lebo mu peniaze nestačia. Po zaplatení všetkých účtov, spolu s priateľkou mu zostáva mesačne cca 60,-

až 80,- Eur na stravu, drogériu a ošatenie. Ak súd prvého stupňa prihliadal aj na príjem jeho priateľky a
pripočítal ho k príjmu otca, mal uviesť aj spoločné výdavky v domácnosti otca a jeho priateľky. Navrhol,
aby odvolací súd zmenil rozsudok a vyhovel návrhu otca o znížení výživného.

Matka a kolízny opatrovník vyjadrenie k podanému odvolaniu nepodali.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods.

zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.
s. p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcichzust.§212O.s.p.azistil,žerozsudokjevecnesprávny.Odvolacísúdrozhodoloodvolaní
postupom podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O. s. p., pričom miesto a čas vyhlásenia
rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu.

Prvostupňovýsúdvykonaldokazovanievpotrebnomrozsahu,nazákladektoréhosprávnezistilskutkový
stav a vec aj správne právne posúdil. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému
dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistenom skutkovom stave. Na týchto správnych
skutkových zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len Zákona o rodine), ak sa zmenia pomery, súd

môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone
rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciupovinnosťvminimálnomrozsahuvovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa vychádzajúc aj z obsahu pripojeného spisu

Okresného súdu Humenné, sp. zn. 22P/62/2010, správne uzavrel, z akých pomerov sa vychádzalo
pri predchádzajúcej úprave výške výživného pre maloleté deti. Otec maloletých detí v čase
predchádzajúceho rozhodnutia, ale aj v čase terajšieho rozhodovania o návrhu na zmenu vyživovacej
povinnosti bol v pracovnoprávnom vzťahu. Z dokladov, ktoré predložil otec ako prílohu k návrhu na
začatie konania o zníženie výživného, a ktorými preukazoval svoj príjem v roku 2014 vyplýva, že

aktuálne v roku 2014 otec poberal príjem od spoločnosti D.I. SEVEN Services, s. r. o. a okrem toho
poberal príjem na aj od spoločnosti D.I. SEVEN, a. s.. Aj keď súd prvého stupňa vyžiadal správy o
príjmoch otca, len od spoločnosti D.I. SEVEN Services, s. r. o. (č. l. 32 spisu), doklady predložené
otcom preukazujú, že otec okrem príjmov zo spoločnosti D.I. SEVEN Services, s. r. o., poberal aj príjem
od spoločnosti D.I. SEVEN, a. s. (viď č. l. 5 - 6 spisu). Preto je možné bez akýchkoľvek pochybností

uzavrieť, že z predložených dokladov, ktoré predložil samotný otec, pri porovnávaní s jeho príjmami v
čase poslednej úpravy výživného nedošlo k takej výraznej podstatnej zmene jeho príjmových pomerov
z týchto pracovnoprávnych vzťahov, aby bolo dôvodné znížiť výživné na strane otca. Obsah spisu
nesvedčí ani o výraznejšej zmene v jeho majetkových pomeroch. Kým otec maloletých detí v čase
predchádzajúcehorozhodnutiabývalv3-izbovombyte,ktorýbolvovlastníctvejehorodičov,vsúčasnosti

otec býva v rodinnom dome, ktorého je spoluvlastníkom jeho priateľka, ako aj jeho matka. Naviac,
náklady súvisiace s užívaním tohto rodinného domu sú účtované na účet otcovej priateľky V. E. (viď č.
l. 58 až 60 spisu).

Občiansky súdny poriadok v § 159 ods. 3 určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže
sa prejednávať znova (prekážka „res iudicatea“ - veci rozhodnutej). Zákon však počíta s prípadmi, keď

nie je objektívne možné túto zásadu dodržať. Ust. § 163 O.s.p. výslovne umožňuje zmenu rozsudku
odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach, ak sa podstatne
zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok (clausula rebus
sic stantibus). Pritom nie je rozhodujúce, či ide o plnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom alebo
plnenie dohody. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ust. §

78ods.1Zák.orodine.Podľatohtoustanoveniadohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,
ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou
je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli
odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď
sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s pomermi v čase vyhlásenia

pôvodného rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pokiaľ by súd
nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne
o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Touto zásadou sa musel
súd riadiť aj pri rozhodovaní o podanom návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti. Aktuálne nie je
možné v tomto konaní preskúmavať správnosť či primeranosť určenia výšky výživného predchádzajúcim

rozhodnutím. Právne relevantným pre rozhodnutie o podanom návrhu otca je len to, či sa výrazne, trvale,
nie krátkodobo, alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávnených alebo na strane povinného,
ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

Z ust. § 78 ods. 3 Zák. o rodine vyplýva, že pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá sama osebe nemôže odôvodniť zmenu

výšky výživného.Takakojeužuvedenévyššie,oprotipredchádzajúcemurozhodnutiusapríjmovépomeryotcanezlepšili,
ale ani výrazne nezhoršili. Ak došlo ku poklesu jeho príjmu, podľa dokladov, ktoré predložil od svojich
zamestnávateľov, išlo len o pokles v minimálnej výške. Ak by mal súd konajúci o návrhu otca na

zníženie výživného hodnotiť predchádzajúce rozhodnutie, tak ako je už uvedené vyššie, šlo by vlastne
o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Nemožno vychádzať
len z argumentácie otca o tom, že príjem, ktorý je v zásade totožný s príjmom, aký bol v čase
predchádzajúceho rozhodnutia, mu už na plnenie vyživovacej povinnosti nestačí. Pri nezmenení jeho
pomerov oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu neprichádza teda do úvahy ani zníženie výživného. Ak

teda súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zníženie výživného, odvolací súd sa s týmto záverom
stotožňuje a v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Podobne aj vo vzťahu k trovám odvolacieho konania je dôvod, aby pri aplikácii ust. § 224 ods. 1 v spojení
s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. bol privodený záver o tom, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania. Veci týkajúce sa úpravy vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je možné začať
ajbeznávrhuavtakýchtokonaniachvzásadežiadenzúčastníkovnemáprávonanáhradutrovkonania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.