Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. marec 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/257/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813206900
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8813206900.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobkyne: Q. W., nar. XX. XX.
XXXX, bytom O. XX, zastúpenej JUDr. Miroslavom Gogom, advokátom, Dr. C. Daxnera 86, Vranov
nad Topľou proti žalovaným: 1. B. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XX, 2. Slovenská sporiteľňa, a.
s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Mária Grochová
a partneri s. r. o., Garbiarska 5, Košice, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 04. 09. 2014, č. k. 8C/136/2013-56 takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania žalovaným v 1. a 2.rade nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvého stupňa“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa
domáhala určenia, že zmluva o splátkovom úvere uzatvorená dňa 13. 08. 2012 medzi žalovaným v
1.rade a žalovaným v 2.rade je neplatná. Žalovanému v 1.rade náhradu trov konania nepriznal a zaviazal
žalobkyňu zaplatiť žalovanému v 2.rade trovy konania vo výške 100 %.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa a žalovaný v 1.rade sú manželia
(manželstvo uzavreli dňa XX. XX. XXXX). Dňa 13. 08. 2012 žalovaný v 1.rade ako dlžník uzavrel so
žalovaným v 2.rade ako bankou zmluvu o splátkovom úvere č. 5031254516, predmetom ktorej bolo
poskytnutie splátkového úveru vo výške 500 Eur. Dlžník sa zaviazal úver splácať mesačnou splátkou
15,07 Eur vždy k 25-temu dňu v kalendárnom mesiaci počnúc dňom 25. 09. 2012. Počet splátok bol
rozvrhnutý na 84 a úver bol dlžníkovi poskytnutý okamžite a v plnej výške. Žalobkyňa v konaní tvrdila,
že má naliehavý právny záujem na určení, že ide o neplatný právny úkon, lebo žalovaný v 1.rade

bez jej súhlasu uzavretím úverovej zmluvy preberá záväzky do bezpodielového spoluvlastníctva. Ak
má žalobkyňa zodpovedať za záväzky, ktoré vznikli za trvania manželstva, má mať aj zákonné právo
vyjadrovať sa k uzavretiu právneho úkonu, zmluvy o úvere. Podľa žalobkyne predmet uzavretej zmluvy
o pôžičke nespadá pod pojem bežné záležitosti a žalobkyňa svojmu manželovi nedala súhlas ani mlčky,
ani písomne na uzavretie takejto zmluvy. Z výpovede žalovaného v 1.rade súd zistil, že tento je invalidný
dôchodca a poskytnutý úver žalovanému v 2.rade riadne spláca. Jeho mesačný príjem pozostáva z
invalidného dôchodku vo výške 355 Eur. Finančnú čiastku získanú na základe zmluvy o úvere chcel

žalovaný v 1.rade použiť na kúpu traktora, nakoniec k tejto kúpe nedošlo. Obrana žalovaného v 2.rade
spočívala v tom, že úverovou zmluvou sa zakladá individuálny záväzok dlžníka, nejedná sa o záležitosť,
ktorá by sa týkala spoločných vecí, a preto nie je potrebný k uzavretiu zmluvy o pôžičke súhlas druhého
manžela v zmysle § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto ani absencia takéhoto súhlasu nemôžezaložiť neplatnosť právneho úkonu. S poukazom na ust. § 80 písm. c) O. s. p. a § 145 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, súd prvého stupňa uzavrel, že účastníkmi konania bolo potvrdené, že žalovaný
v 1.rade uzavrel so žalovaným v 2.rade zmluvu o úvere, úver vo výške 500 Eur bol žalovanému v 1.rade

riadne poskytnutý a tento úver žalovaný v 1.rade pravidelne spláca dohodnutými mesačnými splátkami.
Uzavretím zmluvy o úvere vznikol individuálny záväzok dlžníka, t. j. žalovaného v 1.rade, teda nevznikol
spoločný záväzok obom manželom. Základnou podmienkou aplikácie § 145 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka je existencia právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí Podľa súdnej praxe sa za
právne úkony týkajúce sa spoločných vecí nepovažuje napr. zmluva o pôžičke uzavretá len jedným

z manželov. V danom prípade nevznikol spoločný záväzok manželov, pretože nešlo o vybavovanie
záležitostí týkajúcej sa spoločných vecí a z tohto dôvodu k takémuto právnemu úkonu nebol ani potrebný
súhlas manželky - žalobkyne. Ak sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu, musí v
zmysle ust. § 80 písm. c) O. s. p. preukázať naliehavý právny záujem na takomto určení. Naliehavý
právny záujem existuje pritom najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa
alebo ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Keďže žalobkyňa nepreukázala

naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere, súd jej návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalovanív1.a2.radebolivoveciúspešní.Žalovanýv1.radesi nároknanáhradutrovkonanianeuplatnil,
a preto súd žalovanému v 1.rade náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný v 2.rade si uplatnil nárok
na náhradu trov konania vo výške 100 %. Po právoplatnosti rozhodnutia bude o konkrétnej výške trov
konania žalovaného v 2.rade rozhodnuté samostatným uznesením v zmysle ust. § 151 ods. 7 O. s. p..

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa odôvodňujúc, že
rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. a),
f) O. s. p.). Uviedla, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vzniká uzavretím manželstva a inštitút
BSM predstavuje základnú úpravu majetkových vzťahov medzi manželmi a je v ňom vyjadrené rovnaké

právne postavenie manželov po stránke hospodárskej. Úver je taktiež zdrojom BSM a peniaze vyplatené
nazákladeúveru,hoclenjednýmzmanželovzatrvaniaBSM,čiužjeprávnyúkonvtakomprípadeplatný
alebo neplatný, patria do BSM. Vo veci predmetom BSM sa stal príjem vo výške 500 Eur nadobudnutý
žalovaným v 1.rade titulom zmluvy o úvere. Predmetná finančná suma 500 Eur prijatá žalovaným v
1.rade z právneho hľadiska predstavuje hnuteľnú vec a uzavretie úverovej zmluvy zo strany žalovaného

v 1.rade je právnym úkonom týkajúcim sa spoločnej veci, pri ktorom došlo k dispozícií, t. j. k prijatiu
peňazí vo výške 500 Eur tvoriacich ex lege predmet BSM. Pretože právny úkon žalovaného v 1.rade
týkajúci sa nadobudnutia finančných prostriedkov v sume 500 Eur titulom úveru sa týka spoločnej veci
nadobudnutej do vlastníctva manželov, pričom nejde o bežnú záležitosť, žalobkyňa má právny záujem
na podaní žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa zmenil, návrhu vyhovel a uložil žalovaným v 1.a 2.rade povinnosť zaplatiť žalobkyni
trovy konania. Alternatívne navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na nové
prejednanie a rozhodnutie.

Žalovaní v 1.a 2.rade sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) preskúmal
napadnutý rozsudok, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné.

Podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôkazy. Uvedené ustanovenie
zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že súd

prvého stupňa nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vyporiadal
so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa ust. §
157 ods. 2 O. s. p., ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdnyproces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty
zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.

Podľa ust. § 145 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže
vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny
úkonneplatný.Zprávnychúkonovtýkajúcichsaspoločnýchvecísúoprávnenýapovinnýobajamanželia
spoločne a nerozdielne.

Vychádzajúc z obsahu spisu, z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku, z obsahu odvolania podaného
žalobkyňou je zrejmé, že predmetom sporu je určenie, že zmluva o splátkovom úvere uzavretá dňa
13. 08. 2012 medzi žalovaným v 1.rade a žalovaným v 2.rade je neplatná. Žalovaný v 2.rade ako
poskytovateľ úveru uzavrel dňa 13. 08. 2012 na pobočke vo Vranove nad Topľou so žalovaným v 1.rade
ako dlžníkom zmluvu o splátkovom úvere na poskytnutie spotrebného úveru vo výške 500 Eur, ktorý
úver sa žalovaný v 1.rade zaviazal splácať v 84 splátkach po 15,07 Eur mesačne k 25-temu dňu v

kalendárnom mesiaci. Na základe uzavretej zmluvy o pôžičke žalovaný v 2.rade poskytol žalovanému
v 1.rade jednorazovo sumu 500 Eur. Žalobkyňa uplatnila relatívnu neplatnosť právneho úkonu zmluvy
o pôžičke v zmysle ust. § 40a Občianskeho zákonníka z dôvodu, že ako manželka žalovaného v1.rade
nedala žalovanému v 1.rade súhlas na uzavretie zmluvy o splátkovom úvere, a preto je zmluva o
splátkovom úvere v zmysle ust. § 145 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka neplatná.

Súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku nevenoval tomu, kedy žalobkyňa uplatnila relatívnu
neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o úvere. V spise sa nenachádzajú žiadne listiny adresované obom
žalovaným, ktorými by sa žalobkyňa dovolala relatívnej neplatnosti predmetného právneho úkonu. Preto
treba vychádzať z toho, že prejav vôle žalobkyne, dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa

dostal do sféry dispozície žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2.rade pri doručení žaloby, t. j. dňa 23.
12. 2013 (č. l. 8 spisu). Možno teda zhrnúť, že obom žalovaným bola žaloba zo dňa 27. 06. 2013, ktorým
sa žalobkyňa dovolala relatívnej neplatnosti predmetného právneho úkonu doručená dňa 23. 12. 2013.

Podľa ustálenej súdnej praxe k právnemu úkonu, ktorým má byť vec získaná do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, nepotrebuje manžel súhlas druhého manžela, i keď nejde o bežnú záležitosť.
Je preto správny záver súdu prvého stupňa, že predmetná zmluva o úvere nie je právnym úkonom,
ktorý by sa týkal spoločných vecí, .t. j. veci patriacich do BSM (žalobkyne a žalovaného v 1.rade), a
preto na uzavretie zmluvy o úvere žalovaný v 1.rade nepotreboval súhlas svojej manželky - žalobkyne.
Inými slovami povedané, predmetná zmluva o úvere nepredstavuje dispozíciu so spoločnými finančnými

prostriedkami žalobkyne a žalovaného v 1.rade, keďže touto zmluvou mali byť finančné prostriedky iba
získané do BSM. Zo zmluvy o úvere je zaviazaný iba žalovaný v 1.rade; ak by sa žalovaný v 2.rade
domáhal vrátenia úveru súdnou cestou, pasívne vecne legitimovaný v takomto spore by bol iba žalovaný
v 1.rade, nie teda žalobkyňa. Je však pravda, že ust. § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka umožňuje
pri exekúcií na vymoženie vrátenia pôžičky postihnúť i majetok patriaci do BSM.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dáva do pozornosti
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR (Rc) 3Cz/57/73, podľa ktorého pokiaľ za trvania manželstva a BSM
uzavrel zmluvu o pôžičke ako dlžník len jeden z manželov, nepotrebuje k tomu súhlas druhého manžela,
a to ani v prípade, že nejde o bežnú záležitosť. Touto zmluvou sú peniaze, ktoré boli na základe zmluvy

o pôžičke v hotovosti vyplatené, nadobudnuté do BSM K platnosti tohto právneho úkonu nie je potrebný
súhlas druhého manžela podľa ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z takejto zmluvy je zaviazaný
len ten z manželov, ktorý ju ako dlžník uzavrel, aj keď veriteľ by za podmienok uvedených v ust. §
147 Občianskeho zákonníka mohol dosiahnuť v rámci súdneho výkonu rozhodnutia uspokojenie svojej
pohľadávky i z majetku patriaceho do BSM.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vo veci samej vecne správny, vrátane správneho
výroku o trovách konania, preto odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa ust. § 219 ods. 1,
2 O. s. p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení
s ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Úspešní žalovaní v 1.a 2.rade si náhradu trov odvolacieho konania
neuplatnili, žiadne preukázateľne trovy odvolacieho konania im nevznikli, a preto odvolací súd náhradu
trov odvolacieho konania žalovaným v 1.a 2.rade nepriznal.Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.