Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. marec 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1Co/38/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233307
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Hrvola
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4112233307.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr.
Stanislava Libanta a JUDr. Petra Kaňu, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti SR so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej

ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 10. januára 2014, č. k.
8C/28/2013-82, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh (ďalej len žalobu) navrhovateľa (ďalej len žalobcu)
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy vo veciach vedených pod sp.zn. 8C/28/2013,
8C/29/2013, 8C/31/2013, 8C32/2013, 8C/33/2013, 8C/36/2013, 8C/37/2013 spojených na spoločné
konanie pod sp.zn. 8C/28/2013 zamietol a odporcovi (ďalej len žalovanému) náhradu trov konania
nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1 písm. d), ods. 2, § 9 ods. 1, 2, §
15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci, § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že žaloby žalobcu na náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy uplatnenej z titulu nesprávneho úradného postupu v zmysle §
514/2003 Z.z. nie sú dôvodné a preto ich súd v jednotlivých konaniach spojených na spoločné konanie
pod sp.zn. 8C/28/2013 zamietol. Samotnému uplatneniu nárokov malo predchádzať jeho predbežné

prerokovanie s príslušným orgánom teda Ministerstvom spravodlivosti SR a je nesporné, že žalobca dňa
23.04.2012 doručil príslušnému orgánu žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody i
keď tieto neobsahovali zákonom predpísané náležitosti a žalobca ich na výzvu žalovaného nedoplnil,
avšak samotné podanie týchto žiadostí a uplynutie lehoty 6 mesiacov na uspokojenie nároku na náhradu
škody postačovali k tomu, aby bola splnená zákonná podmienka pre podanie žaloby na súd napriek
tomu, že lehota 6 mesiacov uplynula až po začatí súdneho konania.

Žalovaný vo svojom vyjadrení vzniesol námietku premlčania proti nároku na náhradu škody vzniknutému
pred dňom 23.04.2009, avšak v tomto prípade súd prvého stupňa zastal názor, že žalobcovi do podania
žaloby na súd neuplynula zákonná 3-ročná lehota na uplatnenie jeho nároku na náhradu škody a z toho
dôvodu v konaní nebolo možné prihliadnuť na námietku premlčania vznesenú žalovaným.
Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že žalobca si uplatnil náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy z dôvodu, že v exekučnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ktorý mal spočívať v

tom, že o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nebolo rozhodnuté
v zákonom stanovenej lehote, v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a okrem toho žalobcanamietal vykonanie úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok. Pokiaľ ide o poslednú
námietku žalobcu, a to vykonanie úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, tak podľa
názoru súdu tým, že vyšší súdny úradník v exekučnom konaní skúmal exekučný titul a výsledkom

tohto postupu bolo rozhodnutie, ktorým zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
nedošlo k žiadnemu nesprávnemu úradnému postupu ani k porušeniu práv oprávneného, nakoľko
exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už
začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie a
môže tak urobiť na návrh účastníka ako aj bez návrhu, pričom exekučný titul môže preskúmavať aj z

hľadiskapríslušnýchhmotnoprávnychzákonnýchustanoveníanielenzprocesnéhohľadiska(uznesenie
Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 499/2010) a preto týmto postupom nedošlo k žiadnemu nesprávnemu
úradnému postupu namietanému v žalobe.
Ďalším dôvodom namietaného nesprávneho úradného postupu malo byť nevydanie rozhodnutia v
zákonom stanovenej lehote resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, avšak súd nezistil
žiadne porušenie zákona zo strany exekučného súdu a dospel k záveru, že v konaniach spojených na

spoločné konanie pod sp.zn. 8C/28/2013 nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu a tým ani k vzniku
nároku žalobcu na náhradu škody. Je pravdou, že podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení
účinnom do 31.5.2010 bol súd povinný preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
spolu s návrhom na vykonanie exekúcie a exekučným titulom a v prípade, ak nezistil rozpor týchto
písomností so zákonom, tak do 15 dní od doručenia žiadosti bol povinný písomne poveriť exekútora,

aby vykonal exekúciu. Uvedená zákonná 15 dňová lehota však platí iba v prípade, ak skutočne zo strany
súdu je vydané poverenie exekútorovi na vykonanie exekúcie, ale v prípade zistenia rozporu žiadosti,
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadna lehota na vydanie zamietajúceho uznesenia nie je
ustanovená a preto je možné ďalší postup súdu skúmať iba z hľadiska časovej primeranosti a konania
bezzbytočnýchprieťahov.Uvedenýlogickývýkladustanovenia§44ods.2Exekučnéhoporiadkuvyplýva

z toho, že pokiaľ doklady predložené súdnym exekútorom nie sú v rozpore so zákonom, tak by pre
exekučný súd nemal byť problém vydať poverenie v lehote 15 dní, avšak pokiaľ súd zistí rozpor
predložených písomností a to hlavne exekučného titulu so zákonom, tak zamietajúce rozhodnutie nie
je možné vydať v lehote 15 dní, nakoľko samotnému rozhodnutiu predchádza postup súdu, v rámci
ktorého vyzýva, či už súdneho exekútora, oprávneného alebo jeho právneho zástupcu na predloženie

dokladov, na základe ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a z hľadiska časovej náročnosti môže
uvedený postup súdu trvať aj niekoľko mesiacov a to hlavne vtedy, ak dožiadané subjekty na výzvu
súdu nereagujú v stanovenej lehote, prípadne je potrebné zo strany súdu žiadosti opakovať. Keďže
ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2010 obsahuje iba zákonnú
lehotu na vydanie poverenia, avšak neobsahuje lehotu na vydanie uznesenia o zamietnutí žiadosti

na vydanie poverenia, tak v zmysle § 9 ods. 1 zákona č.514/2003 Z.z. nie je možné konštatovať
nesprávny úradný postup súdu z dôvodu nevydania rozhodnutia v zákonom ustanovenej lehote, keďže
pre zamietavé rozhodnutie zákon žiadnu lehotu neustanovuje. Z toho dôvodu nebol splnený základný
predpoklad, aby súd mohol konštatovať nesprávny úradný postup v exekučnom konaní, nakoľko pre
také rozhodnutie, aké bolo vydané v skúmanom exekučnom konaní zákon žiadnu lehotu neustanovuje.

S účinnosťou od 01.06.2011 bolo zmenené znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že lehota 15
dní neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ pre prípad písomného poverenia
exekútora, avšak ďalšie znenie tohto zákonného ustanovenia zostalo nezmenené s tým, že pre vydanie
zamietajúceho uznesenia nebola ani po novelizácii stanovená žiadna lehota. Pokiaľ by aj nebolo možné
stotožniť sa s názorom súdu pri výklade ustanovenia § 44 ods.2 Exekučného poriadku s tým, že

pre vydanie poverenia ako aj pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia by mala platiť 15 dňová
lehota, tak v tom prípade je potrebné poukázať na stanovisko Ústavného súdu SR, podľa ktorého
samotné nedodržanie zákonom ustanovenej lehoty na rozhodnutie o žiadostiach súdneho exekútora o
udelenie poverení na vykonanie exekúcii nie je možné považovať za porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote, ale je potrebné skúmať aj objektívne

okolnosti, pre ktoré súd nemohol rozhodnúť v zákonnej lehote (nález ÚS SR sp.zn. IV.ÚS 471/2012).
Podľa názoru súdu prvého stupňa, v jednotlivých konaniach spojených na spoločné konanie pod
sp.zn. 8C/28/2013 existujú objektívne okolnosti, pre ktoré je možné konštatovať, že rozhodnutie súdu
v exekučnej veci bolo vydané v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a to s poukazom na
samotný postup súdu vyžadujúci zabezpečenie podkladov pre vydanie rozhodnutia, pričom je potrebné

posudzovať nielen tieto okolnosti, ale z hľadiska objektívneho posúdenia aj to, aký bol v konkrétnom
období nápad vecí a počet osôb vybavujúcich tento nápad v rámci exekučného oddelenia na príslušnom
súde. Pri skúmaní, či vec bola prejednaná v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov sa preveruje
hlavnezložitosťveci,správanieúčastníkovkonaniaapostupsúdu.Predsamotnýmvydanímrozhodnutiasúd postupoval účelne, nakoľko sa potreboval oboznámiť s dokladmi, na základe ktorých bol vydaný
exekučnýtitulapretotentopostupsúdu,ktorýbolzakončenýrozhodnutímvovecisamej,možnohodnotiť
ako efektívny a v súlade so zákonom.

Súd zistil, že v konaniach sp.zn. 8C/32/2013 a 8C/36/2013 je návrh navrhovateľa úplne bezpredmetný,
nakoľko v exekučných konaniach, na ktoré žalobca poukazoval došlo k vydaniu uznesenia, ktorým bola
zamietnutá žiadosť súdneho exekútora v lehote 15 dní od doručenia žiadosti súdu a teda žalobcovi v
žiadnom prípade nemohol vzniknúť nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, keďže
rozhodnutia boli vydané v zákonom ustanovenej lehote. V týchto konaniach teda súd nemusel ďalej ani

skúmaťdôvodnosťnárokužalobcu,pretožerozhodnutiavexekučnýchkonaniachbolivydanévzákonom
ustanovenej lehote a zo strany súdu nedošlo k žiadnemu nesprávnemu úradnému postupu. Okrem
týchto konaní dospel súd k rovnakému záveru aj vo veci sp.zn. 8C/33/2013, kde v rámci preskúmavanej
exekúcie došlo k zamietnutiu žiadosti o vydanie poverenia v lehote 50 dní od jej doručenia a teda tento
postup súdu nie je možné hodnotiť ako postup v rozpore so zákonom, ktorý by vyvolal zbytočné prieťahy
v konaní.

V ostatných konaniach bolo zistené, že súd rozhodoval o žiadostiach o udelenie poverenia v jednotlivých
exekučných veciach podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2011 alebo do
17.01.2013, kde už lehota 15 dní neplatila pre exekučné tituly, akým boli rozhodcovské rozsudky a súd
o týchto žiadostiach rozhodol v primeranej lehote s poukazom na dôvody vyššie uvedené a preto ani
v týchto prípadoch nie je možné konštatovať, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu súdu či už

nevydaním rozhodnutí v zákonom ustanovenej lehote alebo bez zbytočných prieťahov.
Záverom súd prvého stupňa, vzhľadom k uvedenému konštatoval, že v prejednávaných veciach
spojených na spoločné konanie pod sp.zn. 8C/28/2013 nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu
z dôvodu nevydania rozhodnutia v zákonom ustanovenej lehote resp. v primeranom čase a bez
zbytočných prieťahov a keďže zo strany žalobcu nebolo doložené žiadne iné rozhodnutie, ktoré by

konštatovalo prieťahy v konaní, tak žalobu žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy
v celom rozsahu zamietol a keďže základ nároku uplatňovaného žalobcom nebol preukázaný, ďalej
sa nemusel zaoberať výškou náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a či je táto primeraná.
Právny zástupca žalobcu v priebehu konania požadoval, aby súd počkal na vypracovanie znaleckého
posudku, ktorý bol z jeho strany zadaný na vyčíslenie výšky nemajetkovej škody, avšak súd nepovažoval

za hospodárne kvôli tomuto dôkazu pojednávanie odročovať, nakoľko žalobca mal dostatočný časový
priestor, aby si do pojednávania dal tento znalecký posudok spracovať a okrem toho súd dospel k
záveru, že v prípade uplatnených nárokov žalobcu nie je daný ich základ a preto nepovažoval za
potrebné zaoberať sa vyčíslením výšky nárokov a preto tento návrh na doplnenie dokazovania zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný

úspech, nepriznal náhradu trov konania, nakoľko v súvislosti s týmto konaním mu žiadne trovy nevznikli
a ani si žiadne trovy neuplatnil.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie, odôvodniac
ho tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvého

stupňa nesprávne vec právne posúdil a neúplne zistil skutkový stav veci. Súd rozhodol v merite veci na
základe „inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z.z. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval
hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného právneho vzťahu
pomocouhmotnéhopráva,ktorésastalosúčasťouprávnehoporiadkuažpovznikuprávnejskutočnostia

potom,čouždošlokzaloženiuzodpovednostnéhoprávnehovzťahu.Aksúdzaložilsvojerozhodnutiena
takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti
súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd bol viazaný ustanovením § 9 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom pred prijatím zákona č. 412/2012 Z.z. a nemohol interpretovať
toto ustanovenie prostredníctvom ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č.

412/2012 Z.z. Súd svojim rozhodnutím aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné.
Súd nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota
existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca
vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd
však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej

neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces
neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, s čím
nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie nemohla byť
odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu exekučného.Súd len s poukazom na skutočnosť, že on sám nepozná dôkazy, ktoré by ho uspokojovali v tvrdení o
výške škody, zamietol znalecké dokazovanie.
Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať

platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom
nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Súd svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a
stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu
ochrany základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na
prerokovanie veci v primeranom čase. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za

prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne
faktory. Štrasburský súd tiež uviedol, že dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny
poriadok takým spôsobom, aby vyhovel požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie
veci v primeranej lehote. S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 212 ods. 1 OSP bez
prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je

dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Podľa § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 213 ods. 1 OSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa

s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 OSP vymedzuje výnimky, kedy
odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu

podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady
konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale
ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní
predmetnej veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu
prvého stupňa, ktorý predchádzal napadnutému rozhodnutiu.

Knesprávnemuúradnémupostupumôžedôjsťnielenpriúkonochvrámcičinnosti,priktorejštátnyorgán

nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj
nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných
lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu
alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonávaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu
na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov“ (článok 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky).

O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla
v dôsledku nesprávneho úradného postupu, t.j. ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorej platí,
že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by ani škoda. Vzťah príčinnej súvislostimedzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,
bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba
v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako príčina škody existuje

skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z.z. koncipovaná
ako zodpovednosť objektívna, čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu nie je potrebné
preukazovať zavinenie vo forme úmyslu, resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda (ak vznikla)
je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu. Uvedená zodpovednosť je v ústave zakotvená v čl. 46

ods. 3.

Súd prvého stupňa v predmetnej veci správne skúmal naplnenie predpokladov zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, konkrétne či došlo v konaní k
nesprávnemu úradnému postupu, vzniku škody a následne príčinnej súvislosti medzi nimi. Súd prvého
stupňa po preskúmaní uvedených podmienok potrebných k vzniku zodpovednosti štátu za škodu nezistil

naplnenie ani jednej z nich, ktoré by vo vzájomnej súvislosti pri naplnení spôsobili zodpovednosť štátu
za škodu.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi realizáciu
tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva (6Cdo 119/2013).

Žalobca namietal, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký nežiaduci postup súdu v prejednávanej veci,
ktorým súd účastníkovi konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny
poriadok za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada je významná najmä

vtedy, ak by súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi
predpismi,atýmodňalúčastníkovijehoprocesnépráva.Žalobcavšaknešpecifikovalžiadneskutočnosti,
na základe ktorých malo dôjsť k odňatiu možnosti konať pred súdom, pričom ani odvolací súd žiaden
takýto dôvod nevzhliadol. Navyše hoci podľa § 120 odsek 1, veta prvá OSP účastníci sú povinní
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, podľa vety druhej citovaného ustanovenia, súd (teda nie

účastníci)rozhodne,ktorézoznačenýchdôkazovvykoná.Pretoaninevykonanienavrhovanýchdôkazov
nemôže mať za následok odňatie možnosti konať pred súdom.
Skutočnosť, že súd nevykonaná navrhovaný dôkaz, neopodstatňuje tvrdenie žalobcu o neúplne
zistenom skutkovom stave, vzhľadom k tomu, že v uvedenom prípade sa jedná o právnu otázku, ktorú si
je súd spôsobilý vyriešiť sám vzhľadom na to, že sám posúdi, či vôbec existuje príčinná súvislosť medzi

tvrdeným nesprávnym úradným postupom a vznikom prípadnej škody.

Právom a zároveň povinnosťou účastníka konania je zúčastniť sa nariadeného pojednávania.
Pojednávaniemôžebyťodročenéibazdôležitéhodôvodu.Súdprvéhostupňapretopostupovalsprávne,
keď na základe vykonaného dokazovania vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, ktorý

svoju neúčasť ospravedlnil.

Ako vyplýva z fotokópie obsahu súdneho spisu Okresného súdu Nitra, sp. zn. 16Er/297/2010 (OS
Topoľčany sp.zn. 8C/28/2013), exekučné konanie v predmetnej veci začalo dňa 07.10.2010, kedy
bol spísaný návrh na vykonanie exekúcie pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým. Žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došla Okresnému súdu Nitra dňa 09.12.2010 vo veci
oprávneného Pohotovosť s.r.o. proti povinnej B. F. pre vymoženie 414 eur s príslušenstvom spolu s
návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 07.10.2010 a exekučným titulom, ktorým bol rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu Bratislava sp.zn. SR 07036/10. Exekučný súd uznesením zo dňa 07.02.2011, č.k.
16Er/297/2010-9 žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Exekútorského úradu:

Záhradnícka 60, Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 12.10.2010 zamietol.
Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.02.2011. Následne exekučný súd uznesením
zo dňa 24.05.2011, č.k. 16Er/297/2010-14 exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi trovy
konania nepriznal. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.12.2011.
Z obsahu súdneho spisu Okresného súdu Nitra vedeného pod sp.zn. 12Er/526/2010 (OS Topoľčany

sp.zn. 8C/29/2013) je zrejmé, že exekučné konanie v predmetnej veci začalo dňa 08.06.2010, kedy
bol spísaný návrh na vykonanie exekúcie pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým. Žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došla Okresnému súdu Nitra dňa 15.07.2010 vo veci
oprávneného Pohotovosť s.r.o. proti povinnej G. T. pre vymoženie 175 eur s príslušenstvom. Exekučnýmtitulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava sp.zn. SR 21841/09 zo dňa
15.12.2009. Následne Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 03.02.2011, č.k. 12Er/526/2010-10 žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka

60, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 15.06.2010, doručenú súdu dňa 15.07.2010
zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.03.2011. Následne exekučný súd rozhodol o
zastavení exekučného konania uznesením zo dňa 16.07.2012, č.k. 12Er/526/2010-23, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 05.09.2012.
Z obsahu súdneho spisu Okresného súdu Nitra vedeného pod sp.zn. 27Er/264/2010 (OS Topoľčany

sp.zn. 8C/31/2013) súd zistil, že exekučné konanie v predmetnej veci začalo dňa 11.03.2010, kedy
bol spísaný návrh na vykonanie exekúcie pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým. Žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došla Okresnému súdu Nitra dňa 23.04.2010 vo veci
oprávneného Pohotovosť s.r.o. proti povinnému F. R. pre vymoženie 1.404 eur s príslušenstvom.
Exekučným titulom v predmetnej veci bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava sp.zn.
SR 21095/09 zo dňa 11.12.2009. Dňa 07.05.2010 súd vyzval oprávneného cestou súdneho exekútora

o predloženie dokladov, ktoré doložil dňa 22.09.2010. Následne Okresný súd Nitra uznesením zo
dňa 08.12.2010, č.k. 27Er/264/2010-13 žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom
Exekútorského úradu: Záhradnícka 62, Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.Rozhodnutienadobudloprávoplatnosťdňa29.11.2011vspojenísrozhodnutímKrajskéhosúdu
v Nitre zo dňa 30.09.2011, č.k. 6CoE/86/2011-32, ktorým odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa

potvrdil a povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Z obsahu súdneho spisu Okresného súdu Nitra sp.zn. 25Er/888/2011 (OS Topoľčany sp.zn. 8C/32/2013)
súd zistil, že exekučné konanie v predmetnej veci začalo dňa 26.07.2011, kedy bol spísaný návrh na
vykonanie exekúcie pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým. Žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie došla Okresnému súdu Nitra dňa 13.09.2011 vo veci oprávneného Pohotovosť

s.r.o. proti povinnej C. U. pre vymoženie 1.876,27 eur s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava sp.zn. SR 01895/11 zo dňa 07.04.2011. Následne Okresný
súd Nitra uznesením zo dňa 19.09.2011, č.k. 25Er/888/2011-11 žiadosť súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého, so sídlom Exekútorského úradu: Záhradnícka 60, Bratislava, o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zo dňa 07.09.2011 zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.10.2011.

Uznesením zo dňa 28.11.2011, č.k. 25Er/888/2011-16 exekučný súd exekučné konanie zastavil a
súdnemu exekútorovi náhradu trov konania nepriznal. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 08.05.2012.
ZfotokópiesúdnehospisuOkresnéhosúduNitrasp.zn.11Er/529/2012 (OSTopoľčanysp.zn.
8C/33/2013) mal súd za preukázané, že exekučné konanie v predmetnej veci začalo dňa 19.03.2012,

kedy bol spísaný návrh na vykonanie exekúcie pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým.
Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došla Okresnému súdu Nitra dňa 02.05.2012 vo
veci oprávneného Pohotovosť s.r.o. proti povinnej G. G. pre vymoženie 1.584 eur s príslušenstvom.
Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava sp.zn. SR 20174/09 zo dňa
16.08.2011. Následne Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 20.06.2012, č.k. 11Er/529/2012-11 žiadosť

súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Exekútorského úradu: Záhradnícka 60, Bratislava,
oudeleniepoverenianavykonanieexekúciezodňa21.03.2012zamietol.Protitomutorozhodnutiupodal
oprávnený odvolanie.
Z obsahu súdneho spisu Okresného súdu Nitra sp.zn. 27Er/160/2011 (OS Topoľčany sp.zn. 8C/36/2013)
súd zistil, že exekučné konanie v predmetnej veci začalo dňa 08.02.2011, kedy bol spísaný návrh na

vykonanie exekúcie pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým. Žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie došla Okresnému súdu Nitra dňa 01.03.2011 vo veci oprávneného Pohotovosť
s.r.o. proti povinnej Margite Polákovej pre vymoženie 322 eur s príslušenstvom. Exekučným titulom bol
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava sp.zn. SR 11866/10 zo dňa 13.12.2010. Následne
Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 03.03.2011, č.k. 27Er/160/2011-10 žiadosť súdneho exekútora

JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Exekútorského úradu: Záhradnícka 60, Bratislava o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.05.2011.
Uznesením zo dňa 18.01.2012, č.k. 27Er/160/2011-17 exekučný súd exekučné konanie zastavil
a súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania nepriznal. Predmetné rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 13.06.2012.

Z fotokópie súdneho spisu Okresného súdu Nitra sp.zn. 9Er/998/2010 (OS Topoľčany sp.zn.
8C/37/2013) mal súd za preukázané, že exekučné konanie v predmetnej veci začalo dňa 01.12.2010,
kedy bol spísaný návrh na vykonanie exekúcie pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým.
Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došla Okresnému súdu Nitra dňa 21.12.2010 voveci oprávneného Pohotovosť s.r.o. proti povinnému C. W. pre vymoženie 360 eur s príslušenstvom.
Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava sp.zn. SR 08225/10 zo
dňa 21.09.2010. Následne Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 01.06.2012, č.k. 9Er/998/2010-10

žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo
dňa 08.12.2010 zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.06.2012. Uznesením zo dňa
19.03.2013, č.k. 9Er/998/2010-24 exekučný súd exekučné konanie zastavil a oprávnenému uložil
povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi odmenu, náhradu hotových výdavkov a daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 01.06.2010, súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné

odvolanie.

Na základe citovaného ustanovenia § 44 odsek 2 Exekučného poriadku účinného v čase začatia
exekúcie vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 27Er/264/2010 (vec vedená na Okresnom
súde Topoľčany pod sp.zn. 8C/31/2013) je potrebné konštatovať, že hoci predmetné ustanovenie

stanovuje 15 dňovú lehotu, o ktorej žalobca tvrdí, že nebola súdom dodržaná, táto lehota sa vzťahuje
iba na rozhodnutie súdu, ktorým udelí poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.
Zákonodarca mal pri zohľadnení jazykového-gramatického, logického a systematického výkladu na
mysli predovšetkým rozhodnutia súdu, ktorými tento „poveril“ súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
V opačnom prípade by aj v prípade naplnenia podmienok pre rozhodnutie súdu, ktorým zamietol žiadosť

o udelenie poverenia (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, druhá veta) uviedol, že súd je povinný/súd
rozhodne v určitej konkrétnej lehote. Neuvedením konkrétnej lehoty zákonodarca jasne prejavil svoju
vôľu, že súd v prípade, ak zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, nie
je povinný rozhodnúť v tak krátkej lehote, ako v prípade „poverenia“, pretože pri zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia sa jedná o náročnejšie rozhodnutie, pri ktorom súd podrobuje žiadosť, návrh a

exekučný titul vlastnému skúmaniu. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v prípade ustanovenia § 44
odsek 2 Exekučného poriadku zákonodarca nestanovil lehotu 15 dní na vydanie rozhodnutia, ale iba na
vydanie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2010, súd preskúma žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Na základe citovaného ustanovenia § 44 odsek 2 Exekučného poriadku účinného v čase začatia
exekúcií vo veciach vedených na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 16Er/297/2010 (OS Topoľčany
sp.zn. 8C/28/2013), 12Er/526/2010 (OS Topoľčany sp.zn. 8C/29/2013), 25Er/888/2011 (OS Topoľčany

sp.zn. 8C/32/2013), 11Er/529/2012 (OS Topoľčany 8C/33/2013), 27Er/160/2011 (OS Topoľčany sp.zn.
8C/36/2013) a 9Er/998/2010 (OS Topoľčany sp.zn. 8C/37/2013) odvolací súd konštatuje, že hoci
predmetné ustanovenie § 44 ods. 2 účinného od 01.06.2010 stanovuje 15 dňovú lehotu, o ktorej
žalobca tvrdí, že nebola súdom dodržaná, táto lehota sa vzťahuje iba na rozhodnutie súdu, ktorým
udelí poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, tak ako už bolo vyššie uvedené. Navyše

je potrebné poznamenať, že v týchto prípadoch sa jednalo o exekučný titul v zmysle § 41 odsek 2
písmeno d) Exekučného poriadku, preto lehota 15 dní sa ani na prípad ak by súd rozhodol o „poverení“
nevzťahovala. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v prípade ustanovenia § 44 odsek 2 Exekučného
poriadku zákonodarca nestanovil lehotu 15 dní na vydanie rozhodnutia, ale iba na vydanie poverenia
súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie (to neplatí v prípade, ak ide o exekučný titul podľa § 41

ods. 2 písm. c) a d) ).

Vzhľadom k uvedenému odvolací súd môže len konštatovať, že nedošlo k porušeniu povinnosti
rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia v zákonom stanovenej lehote, respektíve v primeranej lehote,a teda k stavu právnej neistoty a k prieťahom v konaní namietaných žalobcom ani nemohlo dôjsť, v
plnom rozsahu sa stotožňujúc s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

Navyše v prevažnej väčšine predmetných vecí bolo exekučné konanie zastavené, preto v takýchto
prípadoch ani nemohlo dôjsť k vzniku škody. Exekučný titul, v tomto prípade rozhodcovský rozsudok,
neexistoval od začiatku, nakoľko išlo o paakt, z čoho jednoznačne vyplýva, že žalobca zavinil celé
konanie.

K námietke žalobcu, že súd rozhodoval na základe inšpirácie novou právnou úpravou je potrebné
poznamenať, že čo sa týka použitia ustanovenia § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, súd prvého stupňa toto citoval v správnom znení (teda
v znení účinnom do 01.01.2013), pričom ho na daný skutkový stav aj správne aplikoval. Uvedené preto
nemá žiaden vplyv na nesprávnosť napadnutého rozhodnutia a preto je aj táto námietka nedôvodná.
Zároveň odvolací súd poukazuje na dôvodovú správu k § 9 ods. 2 zákona č. 412/2012 Z.z. z ktorej

vyplýva, že súdne konanie nie je kompetentný preskúmať súd v konaní o náhradu škody podľa zákona
č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd, resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Pokiaľ
by konajúci súd o náhradu škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie prieťahov,
znamenalo by to absurdný záver, že všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov,
pričom by to mohlo smerovať k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Konštatovať prieťahy v

súdnom konaní je oprávnený len Ústavný súd Slovenskej republiky. Taktiež aj novela § 9 ods. 2, 3 presne
upravila prieťahy v konaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené konštatovania odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nenaplnil ani
jednu z podmienok zodpovednostného právneho vzťahu vymedzených zákonom č. 514/2003 Z.z., ako

ani nepreukázal, že by mu vznikla akákoľvek majetková škoda, resp. nemajetková ujma v príčinnej
súvislosti s namietaným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu.

Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 odsek 1, v spojení s § 140 odsek 1, §
151 odsek 1 veta prvá a § 224 odsek 1 OSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu

trov odvolacieho konania nepriznal, keďže si náhradu trov neuplatnil a z obsahu spisu mu vznik týchto
trov ani nevyplýva, a teda mu žiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.