Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/7/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5710214144
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5710214144.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

členov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. T.,
nar.XX.X.XXXX, bytom u otca, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: matka - I. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., S. XXXX/X, toho
času T., T.. XX, právne zastúpená advokátkou JUDr. Katarínou Turanskou, so sídlom T., P. B.; otec -
T. T., nar. X.X.XXXX, bytom T., Y.. XXXX/X, právne zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Mario
Buksa, právne služby, s.r.o. so sídlom Martin, Červenej armády 1, o návrhu matky o zmenu úpravy práv
a povinností rodičov k maloletej, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k.

20P/363/2010-199 zo dňa 11. apríla 2014 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í vo výroku o úprave stretávania sa matky s maloletou tak, že

matka je oprávnená stretávať sa s maloletou Q. T., nar. XX.X.XXXX, každý párny týždeň v kalendárnom
roku od štvrtka od 14.00 hod. do nedele do 17.00 hod.

Matka si maloletú prevezme pred domácnosťou otca a po ukončení stretnutia odovzdá otcovi pred jeho
domácnosťou.

Otec je p o v i n n ý maloletú na stretnutia riadne pripraviť a stretnutia matky s maloletou umožniť.

Rodičia sú p o v i n n í v prípade, že stretnutie sa zo závažných dôvodov nebude môcť uskutočniť,
oznámiť si navzájom túto skutočnosť najneskôr 48 hodín pred začiatkom stretnutia; inak bezprostredne

po jej vzniku.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku, ktorým bol v celom rozsahu
zamietnutý návrh matky na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletej.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol návrh matky na zmenu úpravy práv a
povinností k maloletej Q. - na jej zverenie do striedavej starostlivosti rodičov. Mal za to, že v súčasnosti
nie je ešte táto forma osobnej starostlivosti vhodná a postačujúci bude rozšírený styk matky s maloletou,
ktorého podmienky súčasne upravil. V otázke zamietnutia striedavej osobnej starostlivosti prihliadol
predovšetkým na potrebu výraznejšieho zblíženia matky s dcérou.Práve za účelom vytvorenia dostatočného priestoru na skvalitnenie vzťahu matky a maloletej okresný
súd upravil ich stretávanie (doteraz ponechané na dohodu rodičov, ktorých vzťahy sú konfliktné) tak, že
matka je oprávnená s maloletou Q. sa stýkať každý párny týždeň v kalendárnom roku od štvrtka od 14.00

hod. do nedele do 17.00 hod. a každý nepárny týždeň od utorka 14.00 hod. do stredy 8.00 hod. a od
štvrtka 14.00 hod. do piatka 19.00 hod. Vychádzal z nutnosti rešpektovania podielu matky, ktorá maloletú
nemá zverenú do osobnej starostlivosti, na zabezpečovaní výchovy dcéry. Hoci konštatoval, že matka v
priebehu konania zmenila partnera, táto skutočnosť nemá negatívny vplyv na maloletú. Skôr k zhoršeniu
došlo (i) v bytových podmienkach matky, ktorá sa s rodičmi presťahovala z trojizbového bytu v blízkosti

školy maloletej do dvojizbového bytu ďalej od školy s nutnosťou prepravy dcéry mestskou hromadnou
dopravou.Napriektomumaloletámáumatkyvšetkypodmienkypreprípravudoškoly,trávenie(voľného)
času, vrátane samostatného spania.

Okresný súd nehodnotil ako negatívum v správaní matky to, že počas stretnutí s dcérou navštevuje
svoje kamarátky, ktoré majú (maloleté) deti. Nemal pochybnosti o zvládnutí matkou starostlivosti o
maloletú, vrátane zabezpečenia prípravy na vyučovanie. Vzhľadom na prácu matka (živnostníčka) je

schopná zadeliť si povinnosti tak, aby mohla dcéru zaviesť ráno do školy, resp. v prípade potreby pre
ňu prísť. Okresný súd konštatoval, že k zlepšeniu vzájomných vzťahov medzi rodičmi nedošlo ani v
priebehu tohto konania. Považoval za povinnosť oboch rodičov daný stav zmeniť/zlepšiť, eventuálne i
za využitia odbornej pomoci. Vo vzťahu k obom rodičom bol okresný súd presvedčený, že ich záujem o
dcérujeskutočnýaúprimný.Znaleckédokazovanienehodnotilakonevyhnutnéspoukazomnazbytočné

vystavovanie maloletej Q. stresovým situáciám a tiež vzhľadom na dostatočné ustálenie skutkového
stavu.

O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo
na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku v zákonnom stanovenej lehote podal odvolanie (s výnimkou výroku o zamietnutí

návrhu matky) otec, ktorý sa alternatívne domáhal jeho zmeny tak, že matka bude oprávnená stretávať
sa s maloletou Q. každý párny týždeň od piatku od 16.00 hod do nedele 16.00 hod., alebo jeho zrušenia
a vrátenia veci na ďalšie konanie. Poukazoval na to, že matka nemá materiálne a ani osobnostné
predpoklady riadne sa postarať o výchovu maloletej. Žije spoločne s jej rodičmi v dvojizbovom byte,
kam si vodí i svojho partnera. V rámci samotného priebehu konania matka taktiež nevyužila všetky

možnosti na stretnutia s dcérou a ak i mala maloletú u seba, namiesto rozvoja ich vzájomného vzťahu
navštevovala s ňou svoje kamarátky. Zo stretnutí s matkou sa pritom maloletá opakovane vrátila chorá,
či neumytá, navoňaná parfumami. O (ne)záujme matky o dcéru svedčí i to, že dlhodobejšie si riadne
neplní vyživovaciu povinnosť a nezaujíma sa o výsledky dieťaťa v škole (na tieto sa bola informovať
len jeden krát).

Otec dával do pozornosti tendenciu matky viesť neusporiadaný život; aj počas konania ešte pracovala
v predajni s erotickými pomôckami, o ktorú prácu nezodpovedne prišla s tým, že ide podnikať v rámci
združenia s kamarátkami, o uvedenom však nepredložila žiadny doklad a napokon priznala, že pracuje
„na čierno“. Trval na tom, že znalecké dokazovanie bolo v súdenej veci dôležité; argumentáciu o
súvisiacom strese maloletej neakceptoval, keďže maloletá Q. i tak bola vo veci opakovane vypočúvaná

sudkyňou. Nesúhlasil tiež s tým, že okresný súd neprihliadol na ním predložený znalecký posudok a že
v otázke rozsahu úpravy styku nerešpektoval doporučene kolízneho opatrovníka.

Napokon dodal, že okresný súd (vôbec) nerozhodol o jeho návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti
matky k maloletej.

Matka navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť. Jednotlivé námietky otca považovala za nedôvodné,

pričom konkrétne poukázala na čiastkové (vecne správne) závery okresného súdu. Zdôraznila, že má
skutočný a úprimný záujem o dcéru a je jednoznačne v záujme maloletej Q., aby sa na jej výchove
podieľala i matka. Matka uviedla, že otec jej v minulosti opakovane bránil v stretnutiach s dcérou.
Rovnako vôbec pozitívne nemotivuje maloletú Q. v otázke stretnutí s matkou, hoci ide o jeho prirodzenú
povinnosť v pozícii tzv. „preferenčného“ rodiča. Dodala, že vzhľadom na trvanie konania v súdenom

prípade (4 roky) je namieste vec aktuálne meritórne už ukončiť.Kolízny opatrovník zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 2 písm.
a/, b/ v spojení s § 211 ods. 1 O.s.p. (z toho titulu rozsudok zostal nedotknutý vo výroku o zamietnutí

návrhu matky na zmenu úpravy práv a povinností - o zverenie maloletej do striedavej osobnej
starostlivosti rodičov) a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3
O.s.p.) v preskúmavanej časti napadnutý rozsudok podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je konštatované
vo výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na dlhodobo pretrvávajúce výrazné problémy v komunikácii rodičov je nepochybne v záujme
všetkých zainteresovaných (a predovšetkým maloletej Q.) jasné stanovenie pravidiel - konkrétna a

výslovná úprava stretnutí matky s dcérou, ktorá je v osobnej starostlivosti otca. Jednoznačný rámec
stretnutí vymedzený súdnym rozhodnutím tak v konečnom dôsledku - ako „vedľajší efekt“ - môže prispieť
i k stabilizácii vzájomných vzťahov a komunikácie rodičov.

Krajský súd sa však v celom rozsahu nestotožnil s úpravou stretnutí vykonanou okresným súdom.
Zvolený spôsob totiž príliš „rozdrobuje“ osobnú starostlivosť o maloletú a z neho vyplývajúce presúvanie

z domácnosti jedného rodiča do domácnosti druhého neprimerane zaťažuje obvyklý prirodzený režim
dieťaťa. V zmysle úpravy stretnutí okresným súdom by sa maloletá v rámci 14 dňového intervalu
(zahrňujúceho párny i nepárny kalendárny týždeň) presúvala od otca k matke a naopak celkovo 6 krát;
v nepárnom týždni od utorka do piatku dokonca každý deň. Zároveň s poukazom na okresný súdom
vymedzené oprávnenie matky na stretnutia i v nepárny týždeň v piatok do 19.00 hod., otec by bol fakticky

(úplne) vylúčený z možnosti prežitia celistvého víkendu (začínajúceho návratom maloletej v piatok z
vyučovania) spoločne s dcérou.

Nakoľko maloletá Q. je z hľadiska nielen bezprostredných fyzických presunov, ale najmä z hľadiska s
tým spojeného vplyvu na psychiku dieťaťa (osobitne osvojenie si a dodržiavanie obvyklého pokojného
režimu) ešte v pomerne nízkom veku, krajský súd preferoval úpravu zahŕňajúcu ucelené časové úseky.

Súčasne zohľadnil kritérium nerušenosti víkendu pre každého z rodičov, lebo vzhľadom na školskú
dochádzku maloletej je priestorom na najintenzívnejšiu vzájomnú interakciu rodiča s dieťaťom práve
obdobie víkendu.

Na druhej strane vo vzťahu k matke zachoval trvanie víkendového pobytu dieťaťa u nej nielen
bezprostredne od piatka do nedele, ale do predmetného intervalu zahrnul i štvrtok. Matka tak bude môcť

s dcérou absolvovať i prípravu na vyučovanie v bežný pracovný deň, zaviesť maloletú do školy a túto
po absolvovaní školského dňa, na ktorý sa pripravovala s matkou, i zo školy prevziať.

Krajský súd v podstate potvrdil úpravu stretnutí matky s maloletou počas párneho víkendu (vrátane
štvrtka) a „zrušil“ úpravu týkajúca sa nepárneho týždňa. Zároveň zhodne s okresným súdom ponechal
vymedzenie miesta prevzatia a odovzdania dieťaťa (pred domácnosťou otca), stanovenie povinnosti

rodičom navzájom sa informovať o skutočnostiach brániacich vykonaniu stretnutí a stanovenie
povinnosti otcovi dieťa na stretnutie riadne pripraviť.

Je pritom nesporné, že súčasťou prípravy na stretnutie je nielen „fyzická“ prípravu maloletej Q., ale
predovšetkým aj pozitívne vplývanie a motivovanie otcom ohľadne jednotlivých stretnutí dcéry s matkou.
Hoci je vo vnímaní matky prítomná určitá zhovievavosť, či benevolentnosť k vlastných nedôslednostiam,

postoj otca (nepochybne minimálne nepriamo prejavovaný i pred dcérou) voči matke je až extrémne
kritický. Niekedy až do tej miery, že akékoľvek počínanie matky v konečnom dôsledku je otcom
hodnotené negatívne. Príkladom uvedeného je (čiastočne) i obsah odvolania, keď otec na jednej strane
nesúhlasí so zamestnaním matky v obchode s erotickými pomôckami, na strane druhej ukončenie
dotknutého pracovného pomeru hodnotí ako nezodpovedné. V danej súvislosti je namieste uviesť,

že matka nielen rozbiehala, resp. plánovala živnostenskú činnosť, ale pracovala aj ako predavačka
v potravinách. Bez ohľadu na uvedené krajský súd považuje za žiaduce, aby matka výraznejšie
stabilizovala svoje „životné pomery“, čo by určite prospelo aj k prehĺbeniu jej vzťahov s dcérou. Pre
maloletédetijetotižpocitistoty(vzmyslezachovávaniapodmienok,naktorúsúzvyknuté)veľmidôležitý.Krajský súd, zhodne s okresným súdom, konštatuje, že maloletá v domácnosti matky má zabezpečené
primerané (výchovné) podmienky a prostredie. Samotný fakt spolužitia niektorého z rodičov s ďalšími
(dospelými) osobami v jednom byte paušálne nediskvalifikuje tohto rodiča z oprávnenia stretávať sa s

dieťaťom, ktoré nemá zverené do osobnej starostlivosti. Obdobne nie je negatívom v správaní matky,
ak počas realizovaných stretnutí s dcérou navštívi spoločne s maloletou svoje kamarátky, ktoré majú
taktiež maloleté deti. Rozvoj sociálnych a komunikačných zručností v detskom kolektíve (odlišnom od
obvyklého školského prostredia) je totiž prospešný pre celkový osobnostný vývin dieťaťa.

V tejto spojitosti je nutné zdôrazniť, že počas jednotlivých stretnutí je „stretávajúci sa rodič“ plne

zodpovedný za priebeh dotknutých stretnutí. Druhý rodič nie je oprávnený v tomto smere určovať, akým
spôsobom majú stretnutia prebiehať, na akom mieste, v koho prítomnosti atď. Uvedené by prichádzalo
do úvahy len zo strany súdu za situácie, že by sa preukázalo nevhodné (dieťaťu neprospešné až
škodlivé) využívanie stretnutí; čo však nie je prípad súdenej veci.

Za skutkovej situácie ustálenej dokazovaním vykonaným okresným súdom ani krajský súd nepovažoval
za nutné nariadenie a vykonanie znaleckého dokazovania. Ako konštatuje už okresný súd, určite

podrobnejšie znalecké dokazovanie by bližšie ozrejmilo jednotlivé aspekty vzťahu zainteresovaných
osôb, ale z hľadiska skutkového stavu potrebného pre meritórne rozhodnutie, uvedené nie je
nevyhnutné. K výhrade otca, že okresný súd sa nezaoberal ním predloženým znaleckým posudkom
(vypracovaným mimo toto súdne konanie), je možné dodať, že konečné rozhodnutie prakticky presne
zodpovedá tam uvedeným návrhom riešení. Nedôvodnou (aktuálne) je napokon aj námietka odvolateľa

o nerozhodnutí okresného súdu o jeho návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti matky. Podľa
(samostatného) uznesenia vydaného po vyhlásení napadnutého rozsudku tento návrh bol vylúčený na
samostatné konanie.

V zmysle § 224 ods. 2 O.s.p. krajský súd rozhodoval o trovách celého konania. Vzhľadom na to, že
konanie v súdenej veci v celom jeho priebehu je konaním, ktoré môže začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1

O.s.p.), je namieste o jeho trovách rozhodnúť podľa § 146 ods. 1 písm. a/, čiastočne v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p., t.j. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.