Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2015

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 16C/134/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414209165
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2015:4414209165.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o. Pajštúnska 5, Bratislava IČO: 35 724 803, zastúpený: M. V., L..C..I.., T. X, F., K.: XX
XXX XXX proti žalovanému: I. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. W. A., štátny občan SR, t. č. na neznámom
mieste, zastúpený opatrovníčkou Y.. H. Š.G., A. I. L. W. A., o zaplatenie 772,49 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcasažaloboudoručenousúdudňa29.04.2014domáhalvydaniaplatobnéhorozkazunazaplatenie
772,49 eur s 8,5 % úrokmi z omeškania ročne od 19.10.2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

Poukázal na to, že žalovaný uzavrel zmluvu č. XXXXXXXX dňa 01.12.2005, na základe ktorej mu boli
poskytnuté finančné prostriedky, ktoré mal splácať v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas.
Žalovaný porušil zmluvné povinnosti tým, že nedodržiaval platobnú disciplínu.

S účinnosťou od 01.01.2006 zrušením bez likvidácie došlo k zániku spoločnosti, ktorá bola účastníkom
zmluvného vzťahu, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prešlo na spoločnosť Consumer Finance
Holding, a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok.

Žalobca žalovanú pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
18.10.2013.

Súd pre toto konanie ustanovil žalovanému opatrovníčku na ochranu jeho záujmov podľa § 29 ods. 2,

5, 6 O.s.p., pretože má od 09.06.2014 trvalý pobyt Y. W. A., bez udania konkrétnej adresy. Žalovaný nie
je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nie je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi, nepoberá dávky
v nezamestnanosti, nie je vo výkone väzby, ani vo výkone trestu odňatia slobody, nie je evidovaný ako
poistenec Sociálnej poisťovne, miesto jeho pobytu sa nepodarilo zistiť ani cestou rodinných príslušníkov,
keďsynžalovanéhojenaadresesvojhotrvaléhopobytuneznámyabývaládružkažalovanéhooznámila,
že nepozná adresu žalovaného a nesúhlasí s ustanovením za opatrovníka.Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. s poukazom na ustanovenie § 115 a ods. 2 O.s.p. súd vo veci rozhodol bez
nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli
dňa 10.02.2015 a zvesené dňa 24.02.2015, oznámenie zverejnené na internetovej stránke súdu dňa

10.02.2015.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením so žalobou a predložených listinných dôkazov: žiadosť o
aktiváciu karty T-Mobile, zo dňa 01.12.2005, výpis karty za obdobie od 01.01.2009 do 30.09.2013 mínus
206,79 eur zo dňa 11.10.2013, výpis z karty za obdobie od 01.12.2005 do 31.12.2008 mínus 21548,09
Sk, obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných kariet, zmluva o postúpení pohľadávok,

zo dňa 18.10.2013, prílohy ku zmluve o postúpení pohľadávok, listinné dôkazy ohľadne zisťovania
pobytu žalovaného a zistil tento skutkový a právny stav:

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Všeobecná premlčacia doba je ustanovená k dĺžke troch rokov. Plynie odo dňa, keď sa právo mohlo -
objektívne posudzované - vykonať (uplatniť) po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo

možné odôvodnene vykonať podaním návrhu (žaloby) na súde, teda keď je actio nata. Preto nie je
rozhodujúce, z akého dôvodu, t. j. či subjektívneho alebo objektívneho, tak oprávnený subjekt neurobil.
Actio nata nastáva vo väčšine prípadov zročnosťou dlhu, t. j. dňom, keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh,
resp. začať s jeho plnením.

S účinnosťou od 1.5.2014 stanovuje zákon orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy

povinnosť prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Uvedené ustanovenie predstavuje vo vzťahu k § 100
Občianskeho zákonníka lex specialis.

Zákonom č. 102/2014 Z. z. ako bod 11 Čl. VIII bol do zákona č. 250/2007 Z. z. ochrane spotrebiteľa
zavedený nový § 5b. Zákon nadobudol účinnosť 1. mája 2014 a zákonodarca nestanovil žiadne
interpolárne pravidlá S ohľadom na potreby aplikačnej praxe sa jednoznačne ustanovuje povinnosť
ex offo postupcu orgánov dozoru a orgánov posudzujúcich nároky zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať
a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva predávajúceho voči spotrebiteľovi. Celkové nastavenie

spoločenských procesov v oblasti ochrany spotrebiteľa je však nepochybné. Smeruje k maximalizácii
ochrany spotrebiteľa, ako slabšej strany v právnych vzťahoch - v tomto smere hraničí subjektívny
teleologický (historický) výklad § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa i s eurokonformným a objektívnym
teleologickým výkladom, teda úmyslom zákona v konkrétnej dobe a situácii. Pomerne jasným a
nepochybným sa v tomto svetle javí úmysel zákonodarcu i zákona, a výklad konkrétneho ustanovenia

je tak len derivátom elementárneho pravidla, že každá právna norma sa má vykladať na prospech
toho, na ochranu ktorého je primárne určená. Výklad tejto normy môže byť výkladom buď „in dubio
mitius“(vpochybnostiachmiernejšie,teda„právnoochranné“vovzťahukadresátovitejtoochrany),alebo
výkladom iným, ktorým by ale priznával adresátovi právnej ochrany menej práv, ako bolo „v úmysle“.

O povahe právnej normy nerozhoduje formálne kritérium zaradenia právnej normy do právnej predpisu,

ale charakter právnych vzťahov, ktoré táto právna norma reguluje. Ak právna norma reguluje vzájomné
subjektívne práva a povinnosti svojich adresátov priamo, nesprostredkovane súdnym zásahom, pôjde
o normu hmotnoprávnu. Procesné právo naopak stelesňuje všetky tie normy, ktoré regulujú ľudské
správanie v konaní zameranom na poskytnutie súdnej ochrany pred súdnymi orgánmi. Ustanovenie
§ 5b zákona o ochrane spotrebiteľa normuje predovšetkým a najmä o procesnej činnosti orgánu

rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy a má preto charakter procesnoprávny. To, že
zákonodarca použil v citovanej norme pojem premlčanie, ktoré je upravené v hmotnoprávnych
predpisoch, na tom nič nemení. Použil ho totiž v kontexte s prihliadaním na skutočnosti, ktoré
bránia priznať plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy. Priznáva sa jednoznačne ochrana ohrozenému aleboporušenému subjektívnemu právu, čo je nepochybne a zrejme úloha civilného práva procesného.
Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je tak lex specialis k citovanému ustanoveniu § 100
ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré je však samo procesným ustanovením, nakoľko v naznačených

diferenciách normuje o procesných vzťahoch, keďže stanovuje súdu podmienenú povinnosť prihliadať
na skutočnosti, ktoré nastali v konaní. Dikcia ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dikcia ust. §
5b zákona o ochrane spotrebiteľa sú komplementárnymi pravidlami vo vzťahu lex generalis (100 ods. 1
OZ) a lex specialis (§ 5b zákona o ochrane spotrebiteľa), lebo dikcia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa
jednoznačne dopĺňa pravidlo ustanovenia § 100 ods. 1 OZ.

Procesná norma bez ohľadu na mieru legistatívneho vyjadrenia pôsobí odo dňa nadobudnutia svojej
účinnosti na všetky „živé“ spory prebiehajúce na súdoch. Ak ide o normu procesnú a zákonodarca
nestanovil osobitný právny (intertemporálny) režim, pre túto situáciu, platí pravidlo okamžitej aplikability.
Súd má prihliadať na premlčanie práva ex officio vo všetkých konaniach začatých, aj pred nadobudnutím
účinnosti tohto ustanovenia.

Napremlčanieprávamusiabyťkumulatívnesplnenédvepodmienky-márneuplynutiepremlčacejlehoty

a dokonanie premlčania v súdnom konaní (spravidla účinne vznesenou námietkou premlčania alebo v
novom režime prihliadnutím na jej márne uplatnenie súdom ex officio.).

Podľa ust. § 5b Zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od

1.5.2014 orgán rozhodujúci o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania

alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával.

Premlčanie je definované ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý
uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo. Použitím námietky premlčania má za následok zánik súdnej

vymáhateľnosti práva v dôsledku čoho nemožno premlčané právo oprávnenému priznať. Vznesením
námietky premlčania zaniká nárok, t.j. vynutiteľnosť prostredníctvom súdu, ale subjektívne právo trvá
naďalej, jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu.
Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a ostatné premlčacie doby. Všeobecná
premlčaciadomamásubstidiárnycharakterapoužijesatam,kdeprekonkrétneprávoniejeObčianskym

zákonníkom ustanovená osobitná premlčacia doba.

V danej veci je nepochybné, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti a zákonné ustanovenia súd ex offo prihliadal aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva.
Z predloženého výpisu kreditnej platobnej karty žalovaného za obdobie od 01.12.2005 do 31.12.2008
mal súd preukázané, že na účte žalovaného bol mínus 21548,09 Sk, domáhania ktorých súdnou

cestou sa mohol žalobca, prípadne jeho predchodca najneskôr žalobou doručenou súdu do 31.12.2011.
Rovnako i z výpisu kreditnej karty za obdobie od 01.01.2009 do 30.09.2013 už dňa 19.10.2010 bol na
účte žalovaného mínus 206,79 eur, ktorých zaplatenia bolo možné domáhať sa rovnako najneskôr do
19.10.2013. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná na súd až dňa 29.04.2014 súd má za to, že nárok
žalobcu je premlčaný a preto žalobu v celom rozsahu zamietol, s poukazom na to, že súd vychádzal z

listinných dôkazov predložených žalobcom.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak procesne úspešnému účastníkovi, t.
j. žalovanému trovy konania nepriznal, pretože mu žiadne s týmto konaním nevznikli.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu
na Krajský súd v Nitre v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.