Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/130/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413224699
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4413224699.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr.

Evy Hritzovej a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: BoBo, s.r.o., so sídlom Bulharská ulica
44, 917 01 Trnava, IČO: 36 260 312, právne zastúpeného: Weis & Partners s.r.o., so sídlom Ivánska
cesta 30/B, 821 04 Bratislava, proti žalovanému: BENKOSPED INTERNATIONAL, s.r.o., so sídlom
Nám. Sv. Imricha 21, 943 01 Štúrovo, právne zastúpeného advokátkou: JUDr. Katalin Némethová, Nám.
Sv. Imricha 21, 943 01 Štúrovo, o zaplatenie 840,-- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Cb/300/2013-85 zo dňa 30.04.2014 v časti uloženia
povinnosti žalovanému a odvolaní žalobcu v časti trov konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Cb/300/2013-85 zo dňa 30.04.2014 m e
n í tak, že žalobu z a m i e t a.

O trovách konania rozhodne odvolací súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Zámky napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 840,-- eur s
príslušenstvom a náhradu trov konania celkom v sume 581,89 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou

domáhal voči žalovanému zaplatenia 840,-- eur s 9,50 % ročnými úrokmi z omeškania od 23.07.2013
do zaplatenia, z dôvodu celkovej úhrady fa. č. 063013, ktorou vyúčtoval žalovanému cenu vykonanej
medzinárodnej prepravy.

V uvedenej právnej veci vydal súd dňa 20.11.2013 platobný rozkaz č.k. 14Rob/335/2013-31, proti
ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. Vo svojom odpore uviedol, že žalobca mu doručil
dňa 27.05.2013 faktúru, ktorej zaplatenia sa domáha touto žalobou. K uvedenej faktúre však nepripojil

požadovaný originál listu CMR. K faktúre bol priložený list CMR, ktorý nebol originálom a ani nebol
správne vyplnený a žalobca mu ho nedoručil ani po viacerých urgenciách. Z dôvodu, že žalobca
nedodržal dohodnuté podmienky zmluvy a nepredložil žalovanému originál CMR žalovaný považoval
nárok za nedôvodný a žalobu žiadal zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, na základe ktorého zistil, že v danom prípade na základe objednávky
žalovaného č. 430459 zo dňa 21.05.2013 účastníci uzavreli prepravnú zmluvu.

V prejednávanom spore súd z predložených dokladov považoval za preukázané, že z uvedenej zmluvy
splnil svoj záväzok žalobca, ktorý objednané prepravy pre žalovaného vykonal. Uvedená skutočnosť
v konaní medzi účastníkmi sporná nebola. Dokladmi, ktoré preukazujú túto skutočnosť sú však ajžalobcom predložené vyššie špecifikované MNL, na ktorých je prevzatie tovaru riadne potvrdené a to
v dohodnutom mieste vykládky tovaru.

V prejednávanom spore súd považoval za nesporne zistené, že z uvedenej prepravnej zmluvy nesplnil
svoj záväzok žalovaný a že cenu za vykonanú prepravu žalobcovi v lehote splatnosti a ani následne
nezaplatil.

Skutočnosť, že zaplatenie ceny za prepravu žalovaný podmieňoval doložením originálu listov CMR súd

nemohol akceptovať. CMR slúži ako doklad o uzavretí prepravnej zmluvy a prípadne aj ako podporný
dôkaz o jej obsahu. Slúži aj ako potvrdenie o prevzatí tovaru.

Podľa článku 5 ods. 1 CMR nákladný list sa vystavuje v 3 pôvodných vyhotoveniach podpísaný
odosielateľom a prepravcom. Ak to dovoľuje právny poriadok štátu, v ktorom sa nákladný list vystavuje,
môžu sa tieto podpisy vytlačiť alebo nahradiť pečiatkami odosielateľa a dopravcu. Prvé vyhotovenie

nákladného listu dostane odosielateľ, druhé sprevádza zásielku a tretie si ponechá dopravca.

Vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle článku 4 CMR je nákladný list len dokladom o uzavretí
prepravnej zmluvy a v danom prípade bolo nesporné, že žalovaný prepravu vykonal, je podľa
názoru prvostupňového súdu neprípustné, aby žalovaný zaplatenie vykonanej prepravy podmieňoval

predložením originálu CMR. Navyše takéto viazanie vyplatenia odplaty odosielateľom prepravcovi za
riadne a včas vykonanú prepravu sa odchyľuje od ust. Dohovoru a ich významu a sledovaného cieľu a
preto je prípadné dojednanie takejto podmienky podľa článku 41 ods. 1 CMR neplatné. Navyše z článku
5 ods. 1 CMR vyplýva, že jedno vyhotovenie nákladného listu si ponecháva dopravca, teda žalobca,
pričom z ničoho nevyplýva, že toto vyhotovenie je povinný odovzdať odosielateľovi.

Na základe uvedených skutočností súd považoval nárok žalobcu za dôvodný a preto žalobe v celom
rozsahu vyhovel.

O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 1 Nariadenia

vlády SR č. 21/2013 Z.z.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnému žalobcovi ich priznal
celkom v sume 581,89 eura z titulu zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia žalobcu.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obaja účastníci konania.

Žalobca podal odvolanie v časti nepriznaných trov konania - trov právneho zastúpenia za vyčíslené
úkony: 1. Výzva na úhradu dlhu, 2. Vyčíslenie trov konania žalobcu, 3. Rokovanie s protistranou
dňa 12.02.2014 časti druhej hodiny.

Žalovaný podal odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalovaného
sa zmluvné strany dohodli na tom, že po uskutočnení prepráv žalobca zabezpečí originál nákladného
listu CMR z obidvoch miest vykládky. Až následne vystaví daňový doklad žalovanému a odošle spolu

s originálom nákladného listu CMR. Žalobca si však túto povinnosť, ktorá podmieňuje zaplatenie
dohodnutej ceny prepravy doposiaľ nesplnil. Žalovaný preto žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že svoj podpis a pečiatku pripojil

iba na prvej strane objednávky, čím akceptoval iba podmienky uvedené na tejto strane. K platnému
dojednaniuZmluvnýchpodmienokuvedenýchnadruhejstraneobjednávkyč.430459zodňa21.05.2013
teda nikdy nedošlo. Žalobca vyhotovil pre žalovaného notársky overené kópie nákladných listov CMR,
avšak žalovaný bezdôvodne odmietol prijať CMR č. E-24301110 a zaplatiť prepravné a to z dôvodu
chýbajúcej pečiatky príjemcu SCHNELLECKE SLOVAKIA s.r.o. napriek tomu, že prevzatie tovaru bolo

týmto príjemcom riadne potvrdené. Žalobca preto žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť.Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 OSP a na nariadenom
pojednávaní v zmysle ust. § 214 ods. 1 písm. a) OSP po zopakovaní dokazovania dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného je dôvodné.

Žalobca sa podanou žalobu domáha proti žalovanému zaplatenia sumy 840,-- eur s príslušenstvom ako
prepravné, na základe medzi účastníkmi uzavretej zmluvy o preprave a to akceptovaním objednávky
žalovaného č. 430459 zo dňa 21.05.2013. Z tejto objednávky vyplýva, že miesto prevzatia zásielky a
predpokladané miesto jej dodania sú v dvoch rôznych štátoch a teda na túto zmluvu o preprave sa

podľa čl. 1 bod 1 vzťahuje Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave
(CMR), ktorý bol uverejnený v Zbierke zákonov vyhláškou MZV č. 11/1975 Zb. (ďalej ako ,,Dohovor“).
Tento Dohovor však neobsahuje žiadnu definíciu prepravnej zmeny, ani neurčuje jej obsah či spôsob
uzatvárania. Tento proces je upravený v ust. § 610 a nasl. Obchodného zákonníka.

Podľa § 610 Obchodného zákonníka zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že

prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia),
a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).

Podľa § 625 ods. 1 citovaného zákona dopravcovi prislúcha dohodnutá odplata, alebo ak nebola
dohodnutá, odplata obvyklá v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na obsah záväzku dopravcu.

Podľa § 625 ods. 2 citovaného zákona dopravcovi vzniká nárok na prepravné po vykonaní prepravy do
miesta určenia, ak zmluva neurčuje za rozhodnú inú dobu.

V podanej objednávke č. 430459 zo dňa 21.05.2013 žalovaný podmienil zaplatenie prepravy do

60 dní po obdržaní faktúry žalobcu spolu s originálom CMR. Stanovil teda odkladaciu podmienku,
ktorá podmienila účinnosť právneho úkonu až jej splnením, čo je v súlade s ust. § 625 ods. 2
Obchodného zákonníka. V takomto prípade potom neplatí všeobecná zásada, že nárok na prepravné
vzniká dopravcovi po vykonaní prepravy do miesta určenia, ale až splnením dohodnutej odkladacej
podmienky. Je nepochybné, že ust. § 36 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré umožňuje viazať vznik,

zmenu alebo zánik práva či povinnosti na splnenie podmienky, pokiaľ nie je nemožná, platí i pre
obchodné záväzkové vzťahy.

V podanej žalobe v časti I. Opis rozhodujúcich skutočností žalobca jednoznačne uviedol, že dňa
21.05.2013 akceptoval objednávku žalovaného č. 430459 na prepravu tovaru. Akceptoval ju teda i s

odkladacou podmienkou žalovaného, že prepravné uhradí do 60 dní po doručení faktúry žalobcu spolu
s originálom CMR. Z tohto dôvodu odvolací súd neakceptoval a považoval za účelovú obranu žalobcu
v konaní, keď neskôr na pojednávaní dňa 30.04.2014, ako i v jeho vyjadrení k odvolaniu žalovaného,
začal žalobca tvrdiť, že svoj podpis a pečiatku pripojil iba na prvej strane objednávky, čím akceptoval iba
podmienky uvedené na prvej strane objednávky a že podmienky uvedené žalovaným na druhej strane

objednávky neakceptoval. Táto jeho následná a dodatočná obrana je však v rozpore s tvrdením žalobcu
v podanej žalobe - časť I.

Žalobca v konaní nepreukázal, že si svoju zmluvnú povinnosť - spolu s faktúrou zaslať žalovanému
i originál CMR splnil a preto žalobcovi zatiaľ nevznikol nárok na prepravné, keďže medzi účastníkmi

uzavretá zmluva o preprave v otázke splatnosti určuje za rozhodnú dobu inú dobu.

Odvolacísúdsanestotožňujeanisprávnymnázoromprvostupňovéhosúdu,ktorýnadanýstavaplikoval
čl. 41 Dohovoru CMR. Zmyslom tohto článku je najmä zabrániť rozšíreniu zodpovednosti dopravcov nad
rámec obmedzenej náhrady škody, zvýšeniu ich zodpovednosti za oneskorené dodanie zásielky alebo

stanovenie povinnosti k úhrade zmluvných pokút. O takúto situáciu však v tomto prípade nejde.

Odvolací súd preto podľa § 220 OSP napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu
ako predčasne podanú zamietol.

O náhrade trov konania rozhodne odvolací súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
(§ 151 ods. 3 OSP).

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.