Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 1T/135/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612010317
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5612010317.1

Rozhodnutie

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Katarínou Podhorcovou na hlavnom pojednávaní
dňa 24. februára 2015 v Liptovskom Mikuláši takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. c/ Trestného poriadku súd oslobodzuje

obžalovaného

G. G. B. V. T. K. M. L. K. , nar. XX. X. XXXX H. M. G., trvale bytom H.
XXX, O.. M. G.,

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš č. k. 1Pv/658/2011 - 22
zo dňa 10. 10. 2012 pre skutok, obžalobou kvalifikovaný ako zločin obmedzovania osobnej slobody
podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, s poukazom na § 140 písm. g/ Trestného zákona,

ktorý mal spáchať tak, že

dňa 15.12. 2011 v čase okolo 6. hod. v mestskom parku - Arboréte v Liptovskom Hrádku, okres Liptovský
Mikuláš, zozadu chytil oboma rukami M. L. (U.. XX. X. XXXX) okolo hrudníka, rukou jej chytil ústa, zvalil
ju na zem a odtiahol za blízke stromy, neskôr ju odtiahol ďalej od chodníka, kde ju zvalil na zem, vyzul
jej čižmu z ľavej nohy, opätovne ju chytil a odviedol ešte ďalej ku stromom, kde sa oprel o strom a ako

ju držal za bundu, povedal jej, že ho má urobiť ústami, na čo si dal dole nohavice a spodné prádlo asi
do polovice stehien a tlačil ju dole, čomu sa bránila, vložil jej pohlavný úd do ruky s tým, aby ho urobila
ústami, keď odmietla, povedal jej, že sa urobí na jej nohe, a keď mu začala dohovárať, povedal jej, že
alkohol robí svoje a pustil ju,

lebo nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal na G. G. obžalobu pre skutok kvalifikovaný
ako zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona (§ 140
písm. g/ Trestného zákona).

Obžalovaný tak v prípravnom konaní, ako i na hlavnom pojednávaní, popieral spáchanie skutku
kladeného mu za vinu obžalobou a na svoju obhajobu uvádzal, že v čase, keď malo dôjsť ku skutku sa

nachádzaldomavoH.Č..XXX,kdevtomčasebývalspolusrodičmiadvomisestrami.Zprácechodieval
okolo 22. hod., aj 14. 12. 2011 prišiel domov okolo 22.15 hod. Doma boli všetci- sestra, otec, nebohámama, druhá sestra. Všetci ho videli, takisto aj ráno. Okolo 5.25 - 5.30 odchádzali otec a mama. Keďže
na izbe majú všetci otvorené dvere, videli ho, že je doma, a takisto aj auto bolo vonku. Jedna zo sestier
mu ráno prišla povedať, že ide do školy, hoci bola chorá. Mala nejaké písomky, nechcela školu vynechať.

Na druhý deň bola u lekára, sú o tom záznamy. Do školy išla autobusom v čase medzi 6.20 - 6.30 hod.

Poškodenú videl prvýkrát 19. 3. 2012, keď ju zavolal vyšetrovateľ k výsluchu. Počas rekognície, ani pred
ňou, sa s poškodenou nestretol. On je nevinný, skutok nespáchal, má svedka - svoju sestru, že v čase
skutku bol doma. Niečo podobné mu chceli pripísať v Route. Pokiaľ ide o kriminálnu informáciu, spomína

sa v nej, že sa mal dopustiť skutku, a že jeho otec sa volá „Vodník“ a opravuje motorové vozidlá, avšak
toto nie je pravda. Jeho otec žiadne opravy motorových vozidiel nevykonáva, a tiež nie je pravda, že by
bol prezývaný „Vodník“. Policajtom povedal, že nemá problém ísť aj na detektor lži, avšak vyšetrovateľ
aj prokurátorka mu povedali, že detektor lži nie je v medziach zákona. Súhlasil aj s tým, aby mala polícia
prístup na jeho sociálne siete, dal im heslá na Pokec aj na Facebook. On sa dozvedel o skutku až v
januári 2012.

Svedkyňa - poškodená M. L. uviedla, že 15. 12. 2011 v čase okolo 6.00 hod. šla od svojej sestry, ktorá
býva v Liptovskom Hrádku. Prechádzala cez mestský park v Liptovskom Hrádku smerom na autobusovú
stanicu. Hlavný chodník v parku bol osvetlený umelým osvetlením. Ako kráčala cez park, počula, že za
ňou niekto kráča. Otočila sa, videla osobu mužského pohlavia. Okrem neho v parku na chodníku v tej

dobe nikoho nevidela. O pár sekúnd ju tento muž chytil zozadu oboma rukami tak, že ju objal. Kričala
„pomoc“, na čo jej chytil jednou rukou ústa a potom ju odtiahol z hlavného chodníka nabok do kríkov.
Už nevie presne povedať, či ju pustil, alebo sa vyšmykla, alebo ho nejako kopla do rozkroku. Muž ju
agresívnejšie chytil a odtiahol ju na iné miesto kúsok ďalej. Nevie, či jej ruksak pri tomto spadol sám,
alebo jej ho dal dole on. Následne ju muž zhodil na zem, kde bola v polohe akoby na štyroch, teda rukami

a kolenami na zemi. Počula a tiež zahliadla, že po chodníku ide nejaká osoba, nevie však, či sa jednalo
o muža alebo o ženu. Opäť zakričala „pomoc“, na čo ju útočník chytil znova rukou za ústa. Hovorila mu,
že nemôže dýchať, na čo jej povedal, že má dýchať nosom. Povedala mu, že nemôže dýchať nosom.
Mala pri sebe mobil, tak sa snažila vyťukať políciu, avšak vytočila číslo XXXX a vtedy si to útočník všimol
a mobil sa pokúsil jej vziať. Dala si ho do vrecka bundy. Ešte vo chvíli, keď bola na rukách a na kolenách

na zemi, muž jej vyzul čižmu z ľavej nohy a vyzul jej aj ponožku. Opätovne ju chytil rukami a odtiahol ju
ešte kúsok ďalej po vedľajšom chodníku k nejakému stromu. Zobral aj vyzutú čižmu. Oprel sa o strom.
Ju držal za bundu a za ruku. Povedala mu, nech ju obuje, že jej je zima. Na to jej povedal, že ju obuje,
keď ho urobí ústami, z čoho vedela, že má na mysli orálny styk. Stiahol si nohavice asi do jednej tretiny
stehien, a potom jej zobral jej ruku a položil ju na jeho pohlavný úd, a znovu jej povedal, aby ho urobila

ústami, na čo mu znovu povedala, že nie, až keď ju obuje, tak ju obul, ale len čižmu. Začala strašne
kričať a plakať. Hovorila mu, prečo to robí, že má rodinu, že je šťastná a či jej to chce zničiť. Na to jej
povedal, že ju pustí, ak sa môže urobiť na jej nohe. Spýtala sa ho prečo, a on jej odpovedal niečo v
tom zmysle, že to má rád. Keď mu znovu odpovedala, že nie, nech ju pustí, že to nikomu nepovie a
nepôjde ani na políciu, on sa jej spýtal ako sa volá, a na to mu povedala, že sa volá M. M.. Chcel, aby

mu ukázala občiansky preukaz, tak povedala, že ho má v ruksaku na tom predchádzajúcom mieste.
Pokiaľ si spomínala, držal ju za ruku a takto prišli k miestu, kde mala svoj ruksak. Tam mu povedala,
prečo to robí, že si môže nájsť priateľku, na čo jej odpovedal: „prepáč, alkohol robí svoje“, alebo niečo
v tom zmysle. Na to mu povedala, že nie je opitý, on ju pustil a potom odtiaľ odišla plačúc a vrátila sa
ku svojej sestre do bytu.

V prípravnom konaní svedkyňa - poškodená tiež uviedla, že obvinený je ten muž, ktorý ju napadol v
parku. Spoznala ho podľa tváre, podľa výzoru. Nevedela ho opoznať podľa hlasu.

Na hlavnom pojednávaní svedkyňa uviedla, že rekognícia prebiehala tak, že ju zavolali do jednej

miestnosti, povedali jej, ako to bude prebiehať. Potom išli do inej miestnosti, z ktorej videla cez sklo do
druhej miestnosti, kde boli traja alebo štyria, ona ukázala, ktorý to bol. Potom si vymenili poradie a ona
určila, ktorý to je. Ešte pred rekogníciou boli policajti za ňou v škole. Ukázali jej fotky viacerých chlapov.
Povedali jej, že sa to zase stalo, a že je jediná, ktorá to videla. Pýtali sa, či tam je na niektorej z tých
fotografií. Keď fotku videla, povedala áno, že je to on. Rekognícia bola asi na druhý týždeň, ale už si

to presne nepamätá. Nevie, na koľko percent si je istá, že to je ten, na koho ukázala, bola v strašnom
strese, ale nevie, nie je si istá. Vtedy, keď ho opoznávala, mala pocit, že je to on, ale začala pochybovať
vtedy, keď jej napísal niekto z jeho príbuzných správu na Facebooku, či chce obviniť nevinného človeka,
a nech sa jej snívajú krásne sny. Potom bola z toho taká zneistená, či sa nemohla pomýliť, bola v strese.S tou správou išla na políciu a povedala, že to chce zrušiť, aby to celé stiahli, aby už mala pokoj. Policajt
jej povedal, že sa nemá báť, že sa to nedá stiahnuť a že sa to poriadne prešetrí. Pamätá si, že sa jej
policajti pýtali, či muž nemal pehy. Myslí, že povedala, že asi mal, ale vtedy si nebola istá, či pehy mal,

alebo nie. Pýtali sa jej, či mal na ruke prsteň. Povedala, že nevie, že si nepamätá. Už si nepamätá, že
by hovorila, že mal vek 25 - 30 rokov. To, že mal krátke vlasy, si pamätá, aj, že mal tmavé nohavice, ale
nevie, či to hovorila 15. 12. alebo druhýkrát. Pri oznámení bola v strašnom šoku, ani nevedela poriadne
rozprávať, stále plakala. Na pehy si fakt už nepamätá. Pri skutku páchateľovi videla do tváre. Myslí, že
čiapku nemal. Nemal, lebo videla vlasy. Pamätá si, že mal kratučké fúzy. Pôvodne sa vyjadrovala, že sa

rozvidnievalo, ale nerozvidnievalo sa. Mala taký pocit, lebo bolo svetlo z lámp. Vie, že lampy sú rovno po
chodníku, ale či sú aj ďalej, nevie. Nevie sa presne vyjadriť ku vzdialenosti od miesta, kde ju mal nútiť,
ku chodníku. Nesústredila sa na to, ako vyzeral. Sústreďovala sa na to, ako mu ujsť. Vie, že mu videla
do tváre. Nebolo až tak vidno. Nepamätá si presne na oblečenie, ani na to, akú mal vetrovku, akej bola
farby, iba na nohavice. Bola vtedy v šoku. Prišla ku sestre a nevedela si vybaviť tú tvár.

Obžalovaný ku výpovedi svedkyne uviedol, že nikdy nemal žiadnu briadku, fúzy, holí sa od pätnástich
rokov, fúzy neznesie.

So súhlasom obžalovaného a prokurátora bola prečítaná zápisnica o výsluchu svedkyne G. G. zo dňa
19. 4. 2012 (č. l. 30 - 32). Svedkyňa - sestra obžalovaného vo svojej výpovedi uviedla, že dňa 15. 12.

2011 vstala ráno okolo 5.30 a išla pozrieť do izby svojho brata G., či by s ňou nešiel k lekárke. Keď
prišla do izby, brat spal. Potom si šla odmerať teplotu do svojej izby a zistila, že teplotu nemá, preto
sa rozhodla, že pôjde do školy. Obliekla sa a potom išla do školy v čase okolo 6.25 - 6.30 hod., kedy
odchádzala z domu. Pri odchode cez pootvorené dvere na izbe brata G. videla, že tento spí. Nespomína
si, či ho aj zobudila alebo nie. Na druhý deň 16. 12. 2011 bola v škole len prvé dve alebo tri vyučovacie

hodiny a potom išla najskôr za triednou učiteľkou a potom volala bratovi G., aby prišiel po ňu do školy,
lebo ju nemohli pustiť samu domov, resp. k lekárke. Brat prišiel po ňu do školy a potom išla ku svojej
lekárke G.. H. do Východnej. G.. H. jej vypísala práceneschopnosť na týždeň.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu mal súd preukázané, že miesto skutku sa nachádza v Liptovskom

Hrádku pri vstupe do mestského arboréta. Zo strany od polikliniky sa prechádza cez bránu parku,
kde po piatich metroch sa chodník rozdvojuje, po desiatich metroch leží pri chodníku vpravo betónový
kváder, vo vzdialenosti od neho 5 metrov vľavo od chodníka boli zelené kríky keru tis a pod ním bola
zhúžvaná ponožka slabozelenej farby s červeným pásikom. Na mieste boli zvyšky snehu a popadaného
ihličia. Ponožka bola zaistená ako stopa č. 1. Stopa č. 2 - trasologická stopa v snehu bola 4 metre od

nájdenej ponožky. Stopa sa nachádzala vľavo od chodníka v smere ku gymnáziu. Pôda bola zatrávnená
a podmočená. Hlavný chodník bol osvetlený pouličným osvetlením, vedľajší chodník bol bez osvetlenia.
Okolie miesta činu bolo obrastené kermi a stromami, ktoré bránili viditeľnosti. Obhliadka miesta činu bola
vykonaná 15. 12. 2011 v čase od 15.45 do 16.10 hod. Súčasťou obhliadky miesta činu bola vyhotovená
i fotodokumentácia z miesta činu, fotografie znečisteného oblečenia poškodenej, fotografia ponožky

poškodenej nájdenej v blízkosti trasologickej stopy č. 2, škrabanec na pravej ruke poškodenej.

Z prehľadu evidencie pracovnej dochádzky u zamestnávateľa obžalovaného mal súd preukázané, že
obžalovaný bol v dňoch 14. 12. 2011 a 15. 12. 2011 v práci do 22.00 hod.

Zo študentského preukazu sestry obžalovaného G. G. mal súd preukázané, že dňa 15. 12. 2011 a 16.
12. 2011 bola u lekára.

Zo správy o povesti zo dňa 2. 1. 2015 z obce Východná mal súd preukázané, že obžalovaný je slobodný,
žije v rodičovskom dome u svojho otca v spoločnej domácnosti so svojou družkou, s ktorou má jedno

maloleté dieťa. Rodina žije riadnym usporiadaným životom. Menovaný pracuje vo firme Kontrakting,
s.r.o., Okoličné. Jeho správanie nebolo predmetom riešenia pred KOVP. Susedské a medziľudské
vzťahy nie sú ničím narušované.

Zodpisuzregistratrestovmalsúdpreukázané,žeobžalovanýdoposiaľnebolsúdnetrestaný.Zvýsledku

lustrácie v evidencii konaní MS SR mal súd preukázané, že žiadne ďalšie konanie pred súdmi SR sa
voči obžalovanému nevedie.Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový a právny stav.
Obžalovaný od samého začiatku trestného stíhania popieral, že by sa dopustil skutku, ktorý mu kladie
za vinu obžaloba. Jediným priamym svedkom, ktorý mal usvedčovať obžalovaného, je svedkyňa -

poškodená M. L.. Hoci poškodená páchateľa opoznala pri rekognícii vykonanej dňa 23. 1. 2012,
pričom medzi viacerými mužmi, z ktorých mala pri rekognícii páchateľa označiť, označila opakovane
obžalovaného G. G., tak na hlavnom pojednávaní uviedla, že nevie, na koľko percent si je istá, že ten, na
koho ukázala, je páchateľ. Ešte pred samotnou fyzickou rekogníciou jej vyšetrovatelia predložili viaceré
fotografie, na ktorých označila páchateľa. V čase rekognície bola v strašnom strese, nie je si istá. Pri

opoznávaní mala pocit, že je to on, ale začala pochybovať vtedy, keď dostala správu na Facebooku o
tom, že obvinila nevinného človeka. V prípravnom konaní sa vyjadrovala, že páchateľ mal pehy, avšak
nepamätá si na to. Pamätá si, že mal kratučké fúzy. Nesústredila sa na to, ako páchateľ vyzeral, snažila
sa mu ujsť. Nepamätá si presne na oblečenie, ani na to, akú mal vetrovku, akej bola farby, iba na tmavé
nohavice. Bola v šoku. Keď prišla k sestre, nevedela si tvár vybaviť. Videla mu do tváre, ale nebolo až
tak vidno, aj keď bolo vidno. Spočiatku sa domnievala, že sa rozvidnieva, ale nerozvidnievalo sa, len

bolo vidno svetlo z lámp.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že večer pred spáchaním skutku bol obžalovaný v práci
do 22.00 hod. Podľa vyjadrenia jeho sestry sa mal v ranných hodinách, teda v čase spáchania skutku,
zdržiavať doma.

Pri hodnotení dôkazov zadovážených v konaní bolo úlohou súdu skúmať, či sa stal skutok, pre ktorý je
obžalovaný stíhaný, či tento skutok má všetky znaky trestného činu, a najmä, či tento skutok spáchal
obžalovaný.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, najmä výpoveďou poškodenej, vykonanou obhliadkou
miesta činu, zadokumentovaným drobným poranením pravej ruky poškodenej, mal súd preukázané, že
dňa 15. 12. 2011 sa stal skutok popisovaný poškodenou. Hoci vykonaným dokazovaním sa preukázalo,
že skutok, uvedený v obžalobnom návrhu sa stal a vykazuje znaky trestného činu, tak vykonané
dokazovanie neumožňuje nepochybný záver, že to bol práve obžalovaný, kto prejednávaný skutok

spáchal. K uvedenému záveru súd dospel za situácie tzv. dôkaznej núdze, keď jediný priamy svedok,
ktorý mal obžalovaného usvedčovať zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, a to poškodená M. L.,
vo svojej výpovedi vyslovila viaceré pochybnosti, ktoré sa týkajú jej presvedčenia o tom, či skutočným
páchateľom žalovaného skutku je práve obžalovaný G. G.. V uvedenej súvislosti súd zdôrazňuje, že pri
rozhodovaní o základnej otázke trestného stíhania, t. j. o vine, súd nemôže rozhodovať len na základe

indícií naznačujúcich, že páchateľom skutku by mohol byť obžalovaný, zvlášť, keď súčasne existujú
dôkazy, ktoré vedú k spochybňovaniu pravdepodobnosti, že skutok spáchal obžalovaný. Popri popieraní
viny obžalovaným je ďalším takým svedectvom najmä výpoveď sestry obžalovaného, ktorá prispela k
úvahám o spochybňovaní viny obžalovaného, a to z dôvodu, že podľa jej výpovede v čase činu mal byť
obžalovaný prítomný na inom mieste.

Na základe vyššie uvedeného, vzhľadom k tomu, že nebolo jednoznačne a bez pochybností dokázané,
že skutok spáchal obžalovaný, súd pri rešpektovaní zásady in dubio pro reo, t. j. v pochybnostiach v
prospech obžalovaného, rozhodol podľa ustanovenia § 285 písm. c/ Trestného poriadku o oslobodení
obžalovaného spod obžaloby, lebo nebolo dokázané, že skutok spáchal on.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Liptovský Mikuláš
do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:

prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného,
v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného,
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti
o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,

poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba.

Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.